Mateus 24

Ritonõpo Omiry: A Bíblia Sagrada na língua Aparai do Brasil (APYNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Morarame Jezu toytose ropa ahtao Ritonõpo Tapyĩ tae ynara tykase ipoetory tõ eya:
1 Jesu Tafaror Bar gagamin ihamiy tit inan auman, ana bai’ufununayah hina hiu, “Tafaror bar kwi’itin gewasin maiyow.”
2 — Ỹ, repe, tykase Jezu. — Etatoko pahne, senohne topu risẽ etohtohkãko mana, emero porehme, tykase Jezu eya xine.
2 Jesu iyafutih eo, “Sawar iti kwa’i’itan, a tur ao’owen, kabay etei boro natafofor nare naatu kabay ta boro men ana efanamaim na’inu’in kwana’itinimih.”
3 Morarame ypy pona toytose toto, Oriwera pona. Morotona typorohse Jezu. Mame oximõme rokẽ tahtao xine ynara tykase ipoetory tõ eya:
3 Jesu yen Olive Oyaw tafan mare, ana bai’ufununayah wa’iwa’iramaim hina biyan hitit hibatiy hio, “Kuo anowar mar i boro biy iti sawar hinamatar? Naatu o inanan ina’inanen boro abisa ana’itin anaso’ob. Naatu mar yomanin nakakabon boro mi’itube ana so’ob?”
4 Ynara tykase Jezu eya xine:
4 Jesu iyafutih eo, “Matato niwa’an, men sabuw hinan hinifufuwimih.
5 Ynara exiryke, tuhke ytõko oya xine mana. “Ywy ase Ritonõpo nymenekahpyry,” ãko mã imehnomo a toh repe. Tuhkãkõ enekunohnõko mã toto.
5 Sabuw moumurih na’in boro ayu wabu’umaim hinan hinao, ‘Ayu i Keriso’ naatu sabuw moumurih na’in boro hinifufuwih.
6 Mame imehnõ osetapary poko etãko matose ameke hkopyra, amekehxo roropa. Yrome etatoko pahne, torẽtyke pyra ehtoko sero nono enahkary poko. Oty kara ehtoko. Ynara exĩko mana, osetapãko sero põkõ mana. Yrome sero nono onenahkapopyra ro Ritonõpo mana.
6 Baiyow ana tur boro kwananowar, naatu baiyow isan ana tur boro kwananowar, baise men kwanabir. Sawar yumatah ta ta boro hinamatar, baise nati i men mar yomanin.
7 Toiro pata põkõ mã imepỹ pata pona ytõko morotõkõ etapase. Tuisa konõto poetory tõ mã ytõko imepỹ tuisa poetory etapase roropa. Mame tomirykõke tuhke orihnõko mã toto tynahke pyra toexirykõke. Nono kywyh kywyh ãko mana tuhke pata tamuru punero.
7 Tafaram ta boro tafaram ta hairi hiniyow, na’atube bar merar ta boro bar merar ta ana aiwob hairi hiniyow. Baimar kakafin, iriyoy boro tafaram awan nakaratan.
8 Morara toehse ahtao etuarimapitõko exino, poeto ẽ enurupitory samo.
8 Sawar iti etei hinamatar i kek tufuwamih ebobotukwar na’atube.
9 — Mame ãpoitorỹko imehnõ mana oẽmapotohkõme ãpuruhpyry taka ypoetoryme oexirykõke. Oryhmatorỹko mã toto oetapatorỹko roropa mã toto. Tuhkãkõ ozehno xine exĩko mana, ypoetoryme oexirykõke, jomipona oexirykõke.
9 “Sabuw boro hinafatumi hinabuw kwanan hini’a’akir, hina’asbuni kwanamorob, ayu wabu’umaim kwabowabow isan.
10 Morara ahtao toetuarimarykõ kurũke tuhke jurumekãko mã toto. Tuhke roropa osewokãko mã toto. Tope tõ ewokãko mã toto. Tope tõ zehno exĩko roropa mã toto.
10 Nati ana veya’amaim baitumatumayah boro hai baitumatum hinihamiy, naatu turahinah babah hinao, taiyuwih turahinah hinifa’ifa’ih,
11 Mame morara ahtao ajohpe urutõ kõ tuhke exĩko mã toto. Imoihmãkõ enekunopyry se exĩko mã toto.
11 dinab baifufuwenayah moumurih na’in boro hinatit sabuw moumurih na’in hinifufuwih.
12 Tuhkehxo tyyrypyrykõ poko exĩko mã toto, sero põkomo. Mame mokaro pokoino ypoetory tõ roropa penekehnõko mã toto ypoko. Yronymyryme hkopyra yse exĩko mã toto.
12 Tafa’asar boro nara’at natasasar sabuw momurih na’in hai yabow boro wan natutum.
13 Yrome ypoetory tõ jomipona toexirykõ poko penekehpyra tahtao xine, kurãkõ apiakatoh po toto pynanohnõko ase.
13 Baise yait nabukikin nan yomanin natitit i boro yawas nab.
14 Mame pata tõ poro jomiry kurã arõko ypoetory tõ mana. Imehnõ amorepãko mã toto Ritonõpo enetupuhtohme eya xine tosẽkõme. Emero pata tõ poro ytõko mã toto emero pata põkõ amorepase ypoko. Moromeĩpo kurãkõ apiakatoh exĩko mana.
14 Tur Gewasin, mar ana aiwob isan, i boro tafaram wanawanan etei hinabinan sabuw etei hinanowar, imaibo mar yomanin boro nan natit.
15 — Pake Tanieu a tymerose iirypyrymãkõ nyrihpyry xihpyry poko. Mame Tanieu omihpyry ae ro iirypyrymãkõ nyrihpyry xihpyry enẽko matose Ritonõpo esao. (Moro poko enetupuhtoko. Tuaro ehtoko.)
15 “Biya’ohow Ana Sawar Kakafin boro efan kakafiyinamaim nabatabat kwana’itin, dinab orot Daniel eo na’atube. Baiyabayan orot iti tur nabiyab naniyan nab gewas.
16 Jutea po awahtao xine morara aexiryhtao epatoko ypy tõ pona, orihpyra oehtohkõme.
16 Sabuw iyab Judea wanawananamaim tema’ama boro hinabihir hinan oyaw wan hinayen.
17 Atapyĩkõ mypatarãnao awahtao xine morara aexiryhtao omõkomorykõ poko pyra ehtoko. Topohme rokẽ mepatatose.
17 Orot yait ana bar faifiy wan ema’am boro men nare ana sawar bar wanawanan nabowamih, veya en.
18 Tupito po awahtao xine roropa mepatatose roropa. Upo enehse ytopyra ehtoko atapyĩkõ taka. Mepatatose rokẽ axiny.
18 Orot yait masaw ebowabow boro men namatabir ana biya baibiyon bar nabaimih.
19 Morara aexiryhtao itamurumehxo etuarimãko matose nohpo tomo, poetoẽme awahtao xine, typoenõke pisarara awahtao xine roropa.
19 Nati ana veya’amaim baibin iyab siasiar tema’ama naatu baibin iyab kek tibitotoman boro hini’akir yababan hinab.
20 Oturutoko Ritonõpo a konopome pyra ehtohme oeparykohtao. Oserematoh ae ro epãko matose.
20 God isan kwanayoyoban, saise men rarab kokou ana veya’amaim o Sabbath ana veya’amaim namataramih.
21 Ynara exiryke etuarimãko matose itamurume. Moro oetuarimatohkõ panõ onenepitopyra sero põkõ mana sero nono ritopõpyry poe ro. Moro oetuarimatohkõ panõ onenezomopyra roropa exĩko sero põkõ mana.
21 Nati ana veya’amaim boro yababan kakafin men marasika anamaim o boro namamatar na’atube namataramih.
22 Yrome Ritonõpo poe tuhke pyra ẽmehnõko matose oetuarimarykõ poko. Tuhke tõmehse awahtao xine oetuarimarykõ poko oenahtory roropa. Yrome tynymenekatyã pokoino tuhke hkopyra oẽmehkapotorỹko Ritonõpo mana otuarimanohpotohkõme.
22 God nati veya narurukabum na’at sabuw boro yawas men hinab. Baise ana sabuw rurubiniyih isah enotanot, imih veya boro narukabum.
23 — Morarame oya xine ynara karyhtao: “Enetoko ke, mokyro Ritonõpo nymenekahpyryme mana,” karyhtao imehnomo a oya xine ajohpe rokẽ toh mana morara karyhtao eya xine. Ynara karyhtao roropa ajohpe rokẽ toh mana: “Mokyro roropa ynororo,” karyhtao eya xine imepỹ poko ajohpe rokẽ mã toto.
23 “Nati ana veya sabuw afa hinan hina’uwi, ‘Keriso’oban iti!’ o ‘Iban ni’i!’ men kwanitumatum.
24 Tuhke ajohpãkõ oehnõko mana, Ritonõpo nymenekahpyryme osekarõko toh mã repe. Tuhke roropa Ritonõpo poe urutõ kõme osekarõko toh mã repe. Ajoajohpe rokẽ toh mana. Jamihme sã osekarõko toh mã repe. Otarãme kurãkõkara kurãkãko ropa toh mã repe imehnõ enekunohtohme rokẽ tyya xine. Ritonõpo poetory enekunopyry se roropa toh mã repe.
24 Anayabin Keriso na’atube naatu dinab baifufuwenayah boro hinan ina’inan fokarih hinasinaf God ana rourubinen sabuw moumurih na’in boro hinabow.
25 Etatoko pahne, seromaroro ourutorỹko ase morohne exipyra ahtao ro.
25 Imih abimatuwibo sawar hinamatar.
26 — Morarame ynara ãko imehnõ mã oya xine: “Enetatoko mokyro, ahno esao pyra mana. Ritonõpo nenehpohpyry mokyro,” ãko toh mã repe. Morotona ytopyra ehtoko. Mame ynara karyhtao roropa oya xine: “Enetoko ke, taro nase. Tõtonẽse rokene,” karyhtao oya xine ajohpe rokẽ toh mana.
26 “Sabuw a tur hinaowen hinao, ‘Iban nati arar yan ema’am,’ men imaim kwanan kwananuwih. O hinao, ‘Nati nanawan bar wanawanan wa’ir ema’am,’ men kwanitumatum.
27 Kapu ae Ayhtohpyry oepyry ropa nenenehkane sã exĩko mana. Nenenehkane ahtao kapu zopikoko saereh ãko mana emero tonesẽme, xixi tũtatoh wino exikety sã xixi omõtoh pona. Moro saaro Kapu ae Ayhtohpyry oepyry ropa exĩko mana, emero ahno neneryme.
27 Veya yeninane namanamar ebowabow veya ra’iyinane uman emamarakaw, Orot Natun nanan ana marakaw boro nati na’atube.
28 — Okyno ekepyry ahtao axĩ kurumu tõkehko ipokona porohnõko mana.
28 Menamaim orot babin biyan murubin inu’in mamu ikou boro etei imaim hinaru’ay.
29 — Mame toetuarimakehse awahtao xine okynã pyra xixi ezehnõko mana. Nuno roropa saerehkara exĩko mana. Xirikuato ohpahnõko kapu poe kapuaõkõ esyryhmaryke tosae xine, jamihme exiketõ tosae xine esyryhmaryke.
29 “Yababan iti hinamamatar ufunamaim
30 Morarame Kapu ae Ayhtohpyry oepyry ropa enẽko tarõkõ mana. Mame pata põkõ xitãko mana emero porehme. Kapu ae Ayhtohpyry oepyry ropa eneryke tyya xine xitãko mã toto. Oehnõko mana akuru htoko. Jamihme kuhse oehnõko ropa mana kapu ae. Emero motye tuisamehxo oehnõko ropa mana, emero esẽme toexiryke.
30 “Imaibo Orot Natun maramaim boro natit, tafaram wanawanan sabuw etei orot Natun ana fair ana marakaw bonamanamarin auman natit sakuk wanawanan nanan hina’itin hinama hinarerey.
31 Mame rue konõto etõko mana. Opore osetokety etõko mana. Mame tynenyohtyã aropõko Ritonõpo mana sero nono poro tynymenekatyã enehtohme tyya emero pata tõ poe.
31 Ana tounamatar boro taur douduf auman hinatit tafaram tutufin wanawanan umasusun kwafe’en etei God ana sabuw rurubinih hinabow hinita’ay.
32 — Mame wasasa tõkehko waro matose. Wasasa etaryhtao oya xine jeimamyry enetupuhnõko matose.
32 “Ai fofou raurihimaim ebi’obaiyih kwanaso’ob, ai raurih boubuh tititit kwa kwaso’ob, ai hai buwayan ana veya i natit.
33 Moro saaro oryhmatopõpyrykõ eneryhtao oya xine tuaro exĩko matose. Joepyry ropa okynã pyra exiry waro exĩko matose.
33 Bai’obaiyen i ta’imon, sawar iti na’atube hinamamatar kwa boro kwanaso’ob, veya i nakabom etawan awanamaim ebatabat.
34 Etatoko pahne, ynekarohpyry oya xine emero osenẽko mana. Mame morohne enenanõ toitoine orihpyra exĩko toh mana joepyry ropa ponãmero.
34 Anababatun a tur ao’owen, sabuw iti boun yawas kwama’am boro iti sawar namatar kwana’itinibo kwanamorob.
35 Kapu enahnõko mana. Sero nono roropa enahnõko mã repe. Yrome jomiry jũme enahpỹme exĩko mana.
35 Mar tafaram i boro nasawar, baise ayu au tur boro men nasawar.
36 — Kapu ae jyhtory ropa waro pyra sero nono põkõ mana. Ritonõpo nenyohtyã zuaro pyra roropa mana. Ywy roropa zuaro pyra ase. Papa Kapuaõ rokẽ zuaro mana.
36 “Orot men yait ta Jesu ana na isan veya o sumar so’obamih. tounamatar maramaim men hiso’ob na’atube i Natun auman men so’ob, baise Tamah akisinamo so’ob.
37 Kapu ae jyhtory ropa Noe ehtopõpyry sã exĩko mana.
37 Noah ana veya’amaim abisa mamatar na’atube Orot Natun nanan boro na’atube namatar.
38 Sero onynerymapopyra ro Ritonõpo ahtao tõtuhse sero nono põkomo. Eukuru tõse eya xine. Typytase toto. Tyniotase roropa toto Noe omõtoh pona kanawa konõto aka.
38 Nati ana veya tuw yena’e ana veya orot babin hiyuw hibow, hiaa hitom, hitabin hibiyasisir ufut Noah ark wanawanan run;
39 Zuaro pyra toto ahtao tuna tukumase. Tynerymapose toto emero porehme. Moro sã mã Kapu ae Ayhtohpyry oepyry ropa ahtao.
39 naatu so’oba’e hima’am kwanekwan tuw yen etei e’aruwih hin himorob. Imih orot Natun nanan ana itinin i boro nati na’atube.
40 Morara ahtao tupito poko erohnõko orutua kõ asakoro. Mame toiro rokẽ ytõko mana. Yrome imaronõpo moroto rokẽ oxinomõko mana.
40 Orot rou’ab boro hai masaw hinama hinabob, Orot ta boro tounamatar hinabora’ah ta boro hinihamiy nama.
41 Nohpo tõ roropa erohnõko mã toto oximõme tonahsẽ riry poko. Toiro rokẽ ytõko mana. Yrome imaronõpo oxinomõko mana.
41 Baibin rou’ab boro hinama maiwok hinakakair, babin ta boro hinabora’ah, babin ta boro hinihamiy nama.
42 Morara exiryke tuaro ehtoko. Oesẽkõ oepyry ropa waro pyra oexirykõke.
42 “Isan imih mata to niwa’an, anayabin men kwaso’ob mar biy boro a Regah nan.
43 Etatoko pahne, omato oepyry poko zuaro tapyi esẽ ahtao nyhpyra mana, tytapyĩ taka omõpyra omato ehtohme, tymõkomory onematonanohpyra roropa omato ehtohme.
43 Baise tur iti ao i naniyan kwanab. Orot bar matuwan bainowan hai veya nasoso’ob, boro matan nanuw nama’am nanunih hinabihir, ana bar boro men hinakwib hinabainuwimih.
44 Morara exiryke mokyro sã ehtoko kokoro rokene. Tuaro pyra awahtao xine otarame: “Seroae oehpyra mana,” ãko matose zuaro pyra oexirykõke. Morara ahtao otarame Kapu ae Ayhtohpyry oehnõko ropa mã rahkene.
44 Imih mar etei mata to niwa’an kwanabobuna kwanama, anayabin Orot Natun boro men o veya kunotanotamaim natitamih.
45 — Naeroro Ritonõpo poetoryme nymyry matou? Tuaro exiketyme matou? Etatoko pahne, tuisa konõto kynexine typoetoke exikety. Morarame imepỹ pona toytory se toexiryke typoetory toiro tyrise eya imehnõ eraseme. “Ypoetory otuhmanohponeme mase jesahpyo,” tykase ynororo eya.
45 “Akir wairafin bosunusunubayan naatu not wairafin ana orot ukwarin boro nayara’ah akir wairafih afa nakaifih hai bay ana veya’amaim nitih.
46 Morarame okynahtao oehnõko ropa mana typoetory tõ enese. Mame typoetory erase zae ahtao, tãkye exĩko mana tooehse ropa tahtao.
46 Naatu ana orot ukwarin namatabir nanan bowabow gewasin nabowabow na’itin boro niyasisir.
47 Tãkye exĩko roropa erase mana. Mame jũme mokyro rĩko tymõkomory eraseme mana.
47 A tur ao’owen nati akir wairafin boro nayara’ah sawar etei nakaifen.
48 Yrome ajoajohpe mokyro toehse ahtao tosẽ esahpyo, ynara ãko mã ynororo otarame oseya rokene: “Otarãme jesẽ oehpyra ropa mana. Okynahxo ynororo,” ãko otarame mã oseya rokene.
48 Baise akir wairafin nitafasar nao, ‘Au orot ukwarin men saise matabir enanamih.’
49 Mame tosẽ poetory pipohnõko mana. Tope tõ maro rokẽ otuhnõko roropa mana. Eukuru ẽnõko etỹketõ maro.
49 Naatu natatabir akir wairafih afa narauw ni’a’afiyih bay naa, harew tomayah bairi hinaa hinatom hinabikoko’aw wanawanan
50 Mame mokyro esẽ oehnõko ropa mana ynara karyhtao ro eya: “Jesẽ seroae oehpyra mana,” karyhtao ro eya oehnõko mana. Tuaro pyra ynororo ahtao esẽ oehnõko mana.
50 veya naatu sumar so’oba’e nama’am kwanekwan ana orot ukwarin namatabir nan natit.
51 Mame tooehse tahtao typoetory kahpyry wãnohnõko mana. Jehno toexiryke iiryhmãko roropa mana. Imehnõ ajoajohpãkõ maro mokyro emãko mana. Moroto xitãko ynororo, kui kui ãko. Enara.
51 Naatu orot ukwarin nati ana akir wairafin boro nab narab ufun narauwatait, sabuw afa wanawanah rerekabih bairi baimakiy kakafin hinab hinama hinarerey wah takitak niwa’an.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.