Marcos 1
Ritonõpo Omiry: A Bíblia Sagrada na língua Aparai do Brasil (APYNT) vs AAI
1 Sero nase omi kurano Jezu Kyrixtu Ritonõpo mũkuru poko.
1 Iti i Tur Gewasin ana busurufin i Jesu Keriso God Natun isan.
2 Apitoryme ynara tymerose Izaja a Ritonõpo omi poe:
2 Ana tur i dinab orot Isaiah kikirum imaim busuruf eo.
3 Opore oturũko mana ona po.
3 Orot ta fanan arar yanamaim eafa’af,
4 Morarame mokyro João toeporehkase ona pona ahno esaka pyra, ahno ẽpurihkaneme. Mame ynara tykase ynororo:
4 John arar yanane tit na dogor baikitabir bapataito bain, saise God bowabow kakafih notawiyen isan binan.
5 Morarame emero toytose toto eya, mokã Jutea põkomo, Jerusarẽ põkomo emero. Mame tõpurihkase toto eya Joatão kuaka.
5 Judea bar merar tutufin etei naatu Jerusalem sabuw tutufin etei hitit hin biyan hitit. Hai kakafih hi’e’en naatu Jordan harewamaim bapataito itih.
6 Mame João zupony okyno hpoty risẽ kynexine kameru hpoty. Imety earyme roropa kynexine okyno pihpyry. Wexixi rokẽ zohme, ano zeni roropa aukurume kynexine.
6 John ana faifuw i camel bunibunin sakir iyoun, naatu ana kikir i bobaituw ta kanabin e’afuw naiwan kik, ana bay i sisik naatu kutor tafu.
7 Mame ynara tykase João:
7 Ana tur i iti binan, “Orot ta ayu ufu’umaim enan ana fair i ra’at ayu natabiru, an ana sumasum ayu men karam boro ana kwafure anarufam. John Baptist ebibinan|alt="John the baptist" src="CN01653b.tif" size="col" loc="Mrk 1.7" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="1.7-8"
8 Amarokõ tõpurihkase ya nakuaka repe, yrome mokyro Ritonõpo Zuzenu ekarõko mana oya xine, tykase ynororo.
8 Ayu i harewamaim bapataito abit, baise i boro Anun Kakafiyinamaim bapataito nit.”
9 Morarame Jezu tooehse Nazare poe, Karirea poe. Karirea pata tamuru kynexine. Mame Jezu tõpurihkase João a Joatão kuaka.
9 Nati ana veya’amaim tafaram gagamin Galilee wanawanan bar merar Nazarethane Jesu na Jordan harewamaim John bapataito itin.
10 Towõse ropa ahtao tuna ehpikoxi, kapu tonese eya xine toepiakase. Mame Ritonõpo Zuzenu tyhtose utukuimo panono. Jezu zuhpokoxi typorohse.
10 Jesu harewane yey ana maramaim, mar botawiy, Anun Kakafiyin mamu imak na’atube re na tafan yey itin.
11 Morarame Ritonõpo omiry totase eya xine kaino:
11 Naatu maramaim orot fanan tit eo, “O i ayu Natu, ayu Natu au yabow, o isa ayu abiyasisir.”
12 Morarame tarose Jezu ahno esaka pyra Ritonõpo Zuzenu a.
12 Mar ta’imonamo Anun Kakafiyin iunawiy arar yan tit.
13 Moero tuhke tõmehse ynororo 40me.
13 Veya 40 na’atube imaim ma, Satan routobon itin. Sigarafor yumatah ta ta wanawanahimaim, naatu tounamatar nati’imaim i hina hitatafafar.
14 Morarame ãpuruhpyry taka João tõmapose ahtao Erote a, Jezu toytose ropa Karirea pona. Ritonõpo omiry poko imehnõ amorepase toytose ynororo.
14 John dibur hiyayari’iy ufunamaim Jesu na Galilee tit, naatu God ana tur gewasin binan eo,
15 — Ritonõpo emero se typoetoryme. Seromaroro ah oesẽkõme nexino. Oorypyrykõ irumekatoko. Aomipona ehtoko, tykase ynororo morotõkomo a.
15 “Veya anababatun i na tit, God ana aiwob i na iyubin, bowabow kakafin kwasisinaf i kwanihamiyen kwanamatabir tur gewasin kwanitumitum!”
16 Morarame toytoryhtao Karirea ikuhpo ehpikuroko Ximão Peturu tonese Jezu a, zakorõ Ãtare maro. Tarãpa emãko toh kynexine nakuaka, kana anỹnõko, kana anỹnanõme toexirykõke.
16 Naatu Jesu harew Galilee kukuf dones yan remor inan, siy bowayah orot rou’ab itih, Simon Peter tain Andrew hairi buwatamaim siy hibowabow.
17 — Kana anỹnõko matou? Ehmaropa ymaro. Ãmorepatorỹko ase imehnõ amorepatohme oya xine jenetupuhtohme eya xine, tykase ynororo eya xine.
17 Jesu iuwih eo, “Kwai’ufnunu bairi tan ayu boro ani’obaiyi sabuw kwanabow.”
18 Mame axĩ tarãpa tynomose eya xine Jezu maro toytotohkõme. Jezu tokahmase eya xine rahkene.
18 Mar ta’imonamo hai buwat hihamiyen naatu hi’ufunun bairi hin.
19 Morarame moino pitiko Zepeteu mũkuru tõ tonese eya, Tiaku, João, enara. Kanawa ao toh kynexine. Tarãpa tuĩpokary poko toh kynexine.
19 In kikiminamo orot rou’ab itih, James tain John hairi, orot Zebedee natunatun, hai wa wanawanan hima hai buwat hiyayabuna.
20 Mame toahmase toto eya tymaro toto ytotohme. Mame tumykõ tynomose eya xine. Zepeteu tynomose kanawa ao ipoetory tõ maro, Jezu maro toytotohkõme.
20 Jesu e’afa’af ana veya hairi matah kabiy himisir tamah Zebedee ana bowabow sabuw bairi wa afe’en hihamiyih hima, i Jesu hi’ufunun bairi hin.
21 Morarame Kapanaũ pona toytose toto. Mame juteu tõ oserematoh ae toto atamorepatoh taka Jezu tomõse mokaro amorepatohme tyya.
21 Jesu ana bai’ufununayah bairi hina tafaram Capernaum hitit, naatu Baiyarir ana veya na Kou’ay Bar run naatu busuruf i’obaiyih eo.
22 Mame tõsenuruhkase toto Jezu omiry etaryke tyya xine.
22 Sabuw hinonowar hifofofor men kafaita. Anayabin bai’obaiyen bitih ana itinin i roubabaruwen ana fairamaim bi’obaiyih, men Ofafar bai’obaiyenayah na’atube’emih.
23 Morarame jorokohpã tooehse morotona. Toto atamorepatoh taka tomõse ynororo. Ynara tykase ynororo opore:
23 Men yok afiy kakafin orot iwanasum ma’am na Kou’ay Bar run ikirir eo,
24 — Oty se hma Jezu, Nazare pohno? Yna enahkapory se hmahno? Awaro ase. Ritonõpo mũkurume oexiry waro ase. Inenehpohpyry kurãme mase, tykase jorokohpã Jezu a opore.
24 “Jesu Nazareth mowan, aki biyai’imaim o abisa sinafumih kukokok? O kukokok aki inagurusi’imih? Ayu aso’ob o i yait, O i God ana Orot Kakafiyin!”
25 Mame joroko tonyohse Jezu a:
25 Jesu afiy kakafin kwarar iu, “Awa efot orot biyanamaim kutit!”
26 Morarame jorokohpã tõsẽtorimase. Kui tykase ynororo opore, mame tutũtase ropa joroko mokyro ae.
26 Afiy kakafin orot iyuwiyuw naatu fanan auman bihir tit.
27 Mame tõsenuruhkase moro taõkõ emero.
27 Sabuw etei hifofofor men kafaita naatu taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti anayabin i abisa? Bai’obaiyen boubun roubabaruwen ana fair auman, anayabin afiy kakafih eo biyunih i fanan tebaib!”
28 Morarame Jezu tokãtose moerõkomo a Karirea põkomo a.
28 Naatu Jesu ana tur saisewat tasasar tit tafaram Galilee ana uman men sanet hima’am eretei tur hinowar.
29 Morarame juteu tõ atamorepatoh tae tutũtase ropa ynororo. Mame Ximão Ãtare maro tytapyĩkõ taka toytose toto, Tiaku, João, Jezu, enara.
29 Kou’ay Bar hibihamiy ufunamaim James, John hairi mutufor hin Simon Andrew hairi hai bar hitit.
30 Mame Ximão merenoty kure pyra kynexine oxirohnõko. Tohrame kynexine. Jezu turuse eya xine:
30 Simon rawan babin sawow biyan fora’ab inu’in Jesu na titit ana veya ana tur hi’owen,
31 Morarame kurãkara anỹne ropa tomary ke. Axĩ tõxirohkehse ropa ynororo. Towõse ropa ynororo. Mame tautuhmase toto mokyro a, kuranõpokara a.
31 Naatu na biyan tit uman bai ibais misir, nati’imaim sawow ihamiy busuruf bow.
32 Mame kokonie pukuro kurãkõkara tarose imehnomo a tuhke Jezu a, toto kurãkatohme ropa. Jorokohpã kõ roropa tarose eya xine.
32 Nati rabirab veya re’er auman sabuw sawusawuwih naatu afa demon hitarsumih hima’am hibuwih hina Jesu isan.
33 Kapanaũ põkõ roropa tooehse tuhke imoihme. Tapyi eutary pota taka tõximõse toto.
33 Sabuw nati bar merar hima’am etei hiru’ay nati bar nanamaim,
34 Mame kurãkõkara tukurãkase ropa eya, tuhke. Joroko tõ tutũtanohpose roropa eya mokaro ae. Joroko a sekere kamexipopyra kynexine ynororo: “Awaro ynanase,” karyke eya xine.
34 Jesu sawow yumatah ta ta hibow hinan etei iyawasih naatu demon moumurih nunih hitit, men ibasit boro demon tihamiyih tur hitao, anayabin i hiso’ob i yait.
35 Morarame kuratiri etaryhtao towõse ropa Jezu. Tokare pyra toytose ynororo ahno esaka pyra oturuse Ritonõpo maro.
35 Mar tomih ana gugumin iu’ufiy auman Jesu misir bar ihamiy tit remor in bar merar gagamin natabir na efan noutanubinamaim tit imaim ma yoyoban.
36 Mame okomino Ximão a tokahmase tymarõkõ maro.
36 Baise Simon ana ofonah bairi hitit hinuwih hin.
37 Mame Jezu tonese ropa tyya xine ahtao ynara tykase toh eya:
37 Naatu hititita’urih ana veya hi’u, “Sabuw o tenunuwihi.”
38 Morarame ynara tykase Jezu eya xine:
38 Baise Jesu iyafutih eo, “It tanan bar merar afa iti bar merar gagamin sisibinamaim auman isah anabinan, anayabin nati isan ayu ana.”
39 Morarame kỹkỹtone Karirea poro Ritonõpo omiry ekarory poko juteu tõ atamorepatoh tonõ takuroko. Joroko tõ tutũtanohpose roropa ahno ae eya.
39 Imih Galilee wanawanan etei remor hai Kou’ay Baremaim binan naatu demon kakafih nunih hitit.
40 Morarame tupũ motaryke toytose imepyny Jezu a toetuarimaryke. Tosekumuru po typorohse ynororo Jezu ẽpataka.
40 Orot biyan kokom ani’anin na Jesu nanamaim tit sun yowen baibaisin isan ifefeyan eo, “Inakokok na’at basit iniwa’an anigewasin.”
41 Mame nupunato mokyro eneryke tyya tapose tomary ke.
41 Jesu dogoron wanawanan yababan awan karatan uman ru’atayan naatu biyan butubun eo, “Ayu akokok. Kwigewasin!”
42 — Ỹ, okurãkãko ropa ase, tykase Jezu eya. Axĩ ipũ totyhse ropa. Kure ropa toehse ynororo.
42 Mar ta’imonamo orot biyan kokom hihururuwih hire naatu igewasin.
43 Morarame ynara tykase Jezu tunukurãkahpyry a:
43 Baise Jesu ana baimatnuwen tur fokarinaka orot iu naatu biyafar eo,
44 — Osekaropyra ke exiko imehnomo a. Topohme rokẽ ytoko Ritonõpo maro oturukety a. Osenepota eya. Moeze nekaropohpyry ekarota eya, kure rokẽ oehtohme, imehnõ tuarõtatohme roropa okurãkatopõpyry ropa poko, tykase ynororo eya repe.
44 “Inanowar men yait ta ana tur ina’owen, baise mutufor inan firis biyan inatit o biya nanutitiy, naatu Moses eo na’atube sibor inayai, saise orot babin matahimaim hinaso’ob o igewasin.”
45 Yrome toytory ropa ahtao tokãtose eya itamurume. Emero tõsekãtose rahkene. Morara exiryke Jezu tokare ytoytosaromepyra toehse pata tõ pona. Ahno esao pyra rokẽ ynororo ehse. Mame pata põkõ tuhke toytose eya.
45 Baise orot tit in busuruf tur bosemor tafaram etei bai. I ana turamaim Jesu men karam boro bebeyan tan bar merar tarun, imih i efan noutanubinamaim ma, baise sabuw efan ta ta i boro’ika hina biyan hititit.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.