Lucas 20

Ritonõpo Omiry: A Bíblia Sagrada na língua Aparai do Brasil (APYNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Morarame Ritonõpo Tapyĩ tao Jezu kynexine, moro taõkõ amorepãko Ritonõpo omiry kurã poko. Mame Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõ tooehse eya Moeze omihpyry warõkõ maro, tamuximãkõ maro.
1 Veya ta Jesu in Tafaror Bar run ma sabuw i’obaiyih Tur Gewasin binan hima hinonowar, basit firis ukwarih, ofafar bai’obaiyenayah naatu regaregah ai’in bairi hina
2 Ynara tykase toh eya:
2 Jesu hibatiy. “Kuo anowar, a fair menane ibai iti bowabow kusisinaf? Naatu iti fair i yait it?”
3 Ynara tozuhse toto Jezu a:
3 Jesu iyafutih eo, “Bo ayu’ubo kwa abibatiyi.
4 Onoky omi poe ahno tõpurihkase João a? Ritonõpo omi poe? Ahno rokẽ omi poe? Kuezuhtoko, tykase Jezu eya xine.
4 John fair i menane bai sabuw bapataito itih, God biyanane ai sabuw biyahine? Kwao anowar.”
5 Mame oxime rokẽ tõturuse toto. Ynara tykase toto:
5 Baise sabuw hikasiy taiyuwih hitatabir hima hibabatiyih hio, “Mi’itube tanao? God biyanane tanao, boro nao, ‘Bo aisim John bibinan men kwaitumitum.’
6 Mãpyra: “Ahno omi poe rokẽ kynexine,” karyhtao kyya xine, kuetapatorỹko mã imoihmãkomo, Ritonõpo omi poe urutõme João ekaroryke eya xine, tykase toto oseya rokene.
6 Naatu sabuw biyahine fair bain tana rouw tanao, iti sabuw rau’ay gagamin tema’am boro kabayamaim hinarabit, anayabin etei tibitumatum John i God ana dinab orot ta.”
7 Naeroro ynara tozuhse eya xine:
7 Iti na’at hio sawar, basit hiya’afut hio, “Aki men aso’ob John ana fair menane bai.”
8 Mame ynara tykase Jezu eya xine:
8 Naatu Jesu iuwih eo, “Ayu auman au fair menane abai abowabow boro men anao kwananowar.”
9 Mame Jezu tõturuse typoko, toto osenetupuhtohme Ritonõpo omi poe toexiry poko. Ynara tykase ynororo eya xine:
9 Naatu Jesu sabuw oroubonamaim iti na’atube eo, “Ana veya ta orot masaw bow, ana ai grape tanum naatu sabuw masaw bowayah afa tubunih hima hikaif, i ef yok bai nanawanamih in.
10 Mame uwa epery ahpirãsasaka ahtao typoetory tonyohse eya tutupi pona ropa, erase zurutohme uwa epery apiakatohme. Mame ipoetory toytose morotona, pore, tupito pona. Yrome mokyro eneryhtao tyya xine typipohse eya xine. Mame tonyohse ropa rokẽ eya xine. Uwa epery anaropopyra tokurehse toto. Tomahpõke pyra taropose ropa ynororo eya xine.
10 Naatu grape hiw hi’inu’in hiyamur, basit bairut ana veya natit, orot ana akir wairafin ta iyafar eo, ‘Inan ai ro’oh hibirut ayu au nowau ta inab inan initu ana’aan, baise nan masaw bowayah himisir akirwairafin hibai hirab uman en hiyafar matabir.
11 Moromeĩpo typoetory imepỹ tonyohse ropa uwa esemy a. “Utupi pona ytoko. Uwa epery enehta jokurume,” tykase typoetory a repe. Mame toytose ynororo. Yrome morararo mokyro typipohse roropa eya xine. Tyyryhmase roropa eya xine. Mame tonyohse ropa eya xine tomahpõke pyra.
11 Naatu akir wairafin tabo iyafar maiye na tit, baise masaw bowayah hibai hirab hiu kwanikwaniy naatu hi’i’iyab uman en matabir maiye in.
12 Moromeĩpo typoetory imepỹ tonyohse ropa esemy a. Mokyro roropa tyyryhmase erase tomo a pitiko rokẽ pyra. Mame tomapose eya xine tupito poe.
12 Iban maiye ana aki wairafin baitounin iyafar na tit, baise masaw bowayah hibai hirab feher hitin hibai hitit ufun hisaroun re.
13 Mame ynara tykase tupito esemy tyya rokene: “Otara ãkohxo ke hano? Otarãme umũkuru nymyry enyohnõko ase. Ipyno ase ipunaka. Mame umũkuru eneryhtao eya xine otarame zuno exĩko mã toto. Aomipona exĩko roropa mã toto,” tykase ynororo rahkene.
13 Imaibo orot masaw matuwan eo, ‘Abisa boro anasinaf? Anotanot ayu natu ta’imon isan abiyabow aniyafar nan, saise i boro hina’itin hinakakafiy.’
14 — Morarame tumũkuru tonyohse eya rahkene, tutupi pona. Toytose ynororo. Mame toeporehkase, pore. Yrome mokyro eneryhtao tupito erase tomo a, ynara tykase toto oseya rokene: “Mokyro kuesẽkõ mũkuru. Setapatone imõkomohpyry apoitohme kyya xine. Itupi roropa kutupikõme ehtohme,” tykase toto.
14 Baise orot natun iyafar na titit ana veya sabuw masaw bowayah hi’itin taiyuwih himare hiyabuna sawar hio, ‘Iti i masaw matuwan natun enan, gewasin i boro tanarab namorob, saise iti sawar boro it ninowat.’
15 — Mame tomase ynororo eya xine tupito poe. Morarame totapase ipunaka eya xine. Toorihse roropa ynororo, tykase Jezu eya xine.
15 Basit orot natun hibai hirab masaw ana fur ufunane hitaiy re hi’asabun morob.’” Naatu Jesu sabuw ibatiyih eo, “Iti orot masaw matuwan nanan sabuw masaw bowayah isah boro mi’itube nasinaf?
16 — Arypyra, tutupi pona ytõko mana. Erase tõ etapãko mana. Mame mokaro ajoajohpãkõ enahkaxĩpo, imehnomo a tutupi ekarõko mana eraseme toto ehtohme, tykase Jezu eya xine.
16 I boro sabuw nabow narouw hinamorob, naatu masaw i boro nab sabuw afa nitih hinakaif hinama.” Iti na’at eo sabuw hinonowar hio, “Iti na’at i men namatar!”
17 Mokaro eneryhtao ro ynara tykase Jezu:
17 Baise Jesu nuw sabuw itih sawar, basit eo, “Buk Atamaninamaim hikikirum anayabin i kwaso’ob.
18 Naeroro moro topu pona aepukahpyry osexiõko mana. Yrome moro topu epukaryhtao ahno pona, mokyro akurihmõko mana. (Ywy topu pahsẽ sã rokẽ ase. Tuhkãkõ jenetuputyry se pyra. Popỹme sã jekarõko mã toto. Morara exiryke etuarimãko mã toto sero nono po. Mame sero etyhpyry po toto enahkapõko Ritonõpo mana. Jũme etuarimaketõme exĩko mã toto, tykase Jezu eya xine.)
18 Imih sabuw iyab iti kabay afe’en hinare nararabih boro hina taweyaweyar, baise iti kabay i tafah nare nararabih boro hinimusumus.
19 Morara kary etaryke tyya xine, Jezu apoiry se toehse toto, Moeze omihpyry warõkomo, Ritonõpo maro oturuketõ tuisary tõ maro. Typoko xine Jezu oturutoh waro toh kynexine. Naeroro Jezu ryhmary se toehse toto. Yrome imoihmãkõ kurũke anapoipyra tokurehse toto.
19 Ofafar bai’obaiyenayah naatu firis ukwarih hikok Jesu nati ana veya’amaim hitab hitafatum, anayabin ana oroubon eo naniyan hibaib i iuwih, baise sabuw isah hibir.
20 Naeroro Jezu apoitoh eraximãko rokẽ toh kynexine. Enenanõ topehmase eya xine Jezu enekunohtohme repe.
20 Imih hin sabuw afa hitobon, hiyafarih ana itinin sabuw gewasih na’atube hina Jesu hibabatiy abitur tao na’at, saise Jew sabuw hitab Roman gawan hititin baimakiy titin isan ana ef hinuwet.
21 Morara exiryke enenanõ toytose Jezu ekahmase. Ynara tykase toto Jezu a:
21 Basit iti oro’orot hina Jesu hibatiy, “Bai’obaiyenayan aki aso’ob abisa o sabuw kubi’obaiyih i tur anababatun naatu ana efamaim kuo, naatu o i men sabuw ufuhine ku’i’itinimih, baise o i anababatun God ana efamaim sabuw kubi’obaiyih.
22 — Toiro ekaropory se ynanase oya. Ynara ãko romano tomo: “Otinerũkõ apiakatoko ekarotohme yna tuisary konõto a, Ĩperatu a, ãko toto. Yrome oty zae na oya? Yna tinerũ epehmary Ĩperatu a?” Onepehmara yna exiry? Oty zae oya nae? tykase toto, tõturupose Jezu a.
22 Imih kuo anowar, Rome Ana Aiwob isan kabay tabibaiyan i ata ofafar ta’a’astu’ub ai en?”
23 Yrome ajoajohpe toto exiry waro Jezu kynexine. “Ukuhnõko matose,” tykase ynororo tyya rokene.
23 Baise Jesu hai baifuwen itin, naatu iuwih eo,
24 — Tineru enehtoko ya, tykase eya xine.
24 “Kabay kwabai kwana kwai’obaiyu aitin.” Naatu kabay hibai hitin basit ibatiyih, “Iti kabay wanawanan i yait ana yumat naatu wabin tema’am?” Hiya’afut hio, “Caesar.”
25 Mame ynara tykase Jezu eya xine:
25 Jesu iuwih eo, “Caesar nowan Caesar kwanitin naatu God nowan God kwanitin.”
26 Mame aomiry onezuhpyra toehse toto zae rokẽ exiryke. Jezu onyhxiropyra tokurehse toto imoihmãkõ rãnaka. Onyporemãkapopyra tokurehse toto. Naeroro mynyhme rokẽ toehse toto tõsenuruhkarykõke.
26 Fatumin isan hai tur hibogaigiwas hina hibikubibiruw sabuw nahimaim iyafutih gewas hai kasiy ra’at, naatu men abisa hisinaf.
27 Morarame satuseu tõ tooehse Jezu a. Juteu tõ mokaro. Ynara ãko mã toto azahkuru: “Aorihtyã ẽsemãpyra ropa mana. Orihnõko rokene,” ãko toh mã repe. Ynara tykase toto Jezu a:
27 Nati’imaim Sadducee orot afa morob ufunamaim yawas maiye isan men tibitumatum i hina Jesu hibatiy,
28 — Amorepatõ mase. Etako pahne. Ynara tymerose Moeze a Ritonõpo poe: “Orutua toorihse ahtao tumũkue pyra ro ahtao, kure zakoronỹpyry a ipytỹpyry apoiry typytyme, emũkuatohme, turuĩpyry poenõme, aorihtyã myakãme toto ehtohme,” me tymerose, tykase toto.
28 “Bai’obaiyenayan, Moses ofafar ta aki isai iti na’atube kirum, orot natabin nama’am aurin kek en namorob, kwafur i boro nati tain ni’awan, saise kek hinatufuw orot murubin efanin.
29 — Etako pahne, 7mãkõ kynexine atakorõmãkomo. Morarame osemazupu typytase. Morotoino toorihse tumũkue pyra ro tahtao.
29 Imih, marasika orot ain uf nah etei seven hima’am, basit orot ain tabin naatu aurin kek en morob.
30 Mame ĩkaponato a turui pytỹpyry tapoise eya typytyme. Mame toorihse roropa ynororo emũkuara ro tahtao.
30 Naatu orot ufunamaim tuwah ana kwafur i’awan, i auman kek en morob.
31 Mame ĩkaponato a turui pytỹpyry tapoise roropa. Toorihse roropa ynororo emũkuara ro tahtao roropa. Morararo 7mãkomo, tumũkue pyra toorihse toto.
31 Naatu orot baitounin kwafur i’awan, kek en morob naatu orot ufi’uf kwafur hibi’awan kek en etei himorob in sawar.
32 Mame etyhpyryme toorihse nohpo roropa, ipytỹpyrykomo.
32 Basit uftoro’ot kwafur babin morob.
33 Naeroro aorihtyã ẽsemãkatoh po onoky pytyme exĩko mokyro nohpo nae 7mãkõ pytyme toehse exiryke, tykase toto Jezu a.
33 Imih morobone hinayawas maiye hinamimisir ana veya, iti babin boro yait ni’awan, anayabin orot ain uf nah seven etei iti babin ta’imon hi’awan?”
34 Morarame Jezu a tozuhse toto, ynara tykase:
34 Jesu iyafutih eo, “Orot babin iti tafaramamaim tema’am ana veya i tetatabin.
35 Yrome tyyrypyrykõ rumekahpõkõ ẽsemãkapõko ropa Ritonõpo mana jũme tymaro toto ehtohme. Mame pytazomopyra kapu ao toh mana. Morararo nohpo tõ niotazomopyra mã toto.
35 Baise sabuw iyab gewasih nati efan gewasinamaim ma isan hirurubih naatu morobone misir maiye isan hirurubinih i morobone hinamimisir maiye boro men hinatabin.
36 Ritonõpo nenyohtyã sã orihzomopyra exĩko mã toto ẽsemãkapotyamo. Ritonõpo poenõme mã toto, tõsemãse ropa toexirykõke orihxĩpo.
36 I boro tounamatar na’atube hinama naatu men hinamorob. Nati sabuw i God natunatun na’atube hinama, anayabin morobone himisir maiye.
37 Azahkuru matose ynara karyhtao oya xine: “Aorihtyã ẽsemãpyra ropa mana, orihnõko rokẽ mã toto,” karyhtao oya xine azahkuru matose. Ẽsemãnõko ropa toh mana. Moeze a roropa tutuarõtanohpose aorihtyã ẽsemamyry ropa poko. Pika zatyry poko ekaroryhtao ynara tymerose eya: “Ritonõpo Aparão esẽme mana, Izake esẽme roropa, Jako esẽme roropa,” tykase Moeze, mokaro poko aorihtyã poko.
37 Moses bebeyan ebi’obaiyit i turobe, morobone boro hinamisir maiye anayabin buk wanawanan wairaf toto’ab isan kirum. Nati’imaim Moses Regah isan eo, ‘O i Abraham ana God, Isaac ana God, naatu Jacob ana God.’
38 Aorihtyã ekepyry esẽme rokẽ pyra Ritonõpo mana. Isene exiketõ esẽme roropa mana. Morara exiryke aorihtyã ẽsemamyry ropa enetupuhnõko sytatose. Ritonõpo a emero isene mã toto, tykase Jezu eya xine.
38 Imih iti God i ma’ama wanatowan ana God, men murubih hai Godamih. Sabuw iyab i wanawananamaim tema’am i yawasih.”
39 Morarame ynara tykase Moeze omihpyry warõkõ Jezu a:
39 Ofafar bai’obaiyenayah afa nati’imaim hima hinonowar himisir hio, “Anababatun turamaim iyafutih bai’obaiyenayan!”
40 Typenekehse toto Jezu ekaropory poko orẽpyra Jezu exiryke. Mynyhme rokẽ toehse toto.
40 Nati ufunamaim men yait ta baibat afa bow na Jesu ibatiyimih.
41 Mame ynara tykase Jezu eya xine:
41 Imaibo Jesu ibatiyih eo, “Aisim sabuw teo Roubinenayan orot i boro aiwob orot David ana rara’ane natufuw?
42 Ynara tymerose exiryke Tawi a eremiatoh tymerose ahtao eya:
42 Anayabin David akisin iti na’atube eorereb Buk Atamanin wabin Psalm imaim kirum,
43 Ozehnotokõ esẽme orĩko ase.
43 Ina ma’am ayu boro a rakit sabuw
44 Morara exiryke: “Jesemy,” karyke Tawi a Ritonõpo nymenekahpyry poko, otara Tawi parỹpyryme exiry? tykase Jezu eya xine.
44 David Roubinenayan orot isan i ana Regah rouw eo, naatu mi’itube’emih Roubinenayan i boro David ana rara’ane nan natufuw?”
45 Ynara tykase Jezu typoetory tomo a, 12mãkomo a emero toto netaryme:
45 Jesu eo sabuw hima hinonowar auman, ana bai’ufununayah iuwih eo,
46 — Tomeseke ehtoko Moeze omihpyry warõkõ oenekunohpyra xine ehtohme. Toepyryparykõ se mã toto typoko xine. Toytorykõ se toh mana upo kurã ao. Pata rãnao tahtao xine: “Taro mah Tam?” kary etary se toh mana. Atamorepatoh tonõ tao imehxo exiketõ apõ po rokẽ porohnõko mã toto. Morararo otuhtoh konõto htao kurã rokẽ apoĩko mã toto tosarykõme.
46 “Mata to niwa’an Ofafar Bai’obaiyenayah hinanan kwanahaiwih, anayabin i hai kok faifuw manih hina’osen hinabat hinaremor, ahar hai efanamaim sabuw hina’itih hai merar hinay hinakakafiyih, naatu Kou’ay Bar wanawanan efan gewasih hinabow hinamare hinama, na’atube hiyuw ana veya efan gewasih hinabow saise sabuw hai merar hinay.
47 Pytỹpo tõ mõkomory apoĩko roropa mã toto tykyryrykõme, itapyĩkõ apoĩko roropa mã toto, iniokõ toorihse ahtao. Mame okynã sã oturũko toh mã repe Ritonõpo a imehnõ neneryme: “Kure moxiamo,” kary etatohme typoko xine imehnomo a. Yrome imeĩpo itamurumehxo toto wãnohnõko Ritonõpo mana apotoimo htaka toto pahnõko mana, tykase Jezu eya xine.
47 Kwafur baibin hai sawar boro asir hinabow kwanekwan, yoyoban manimanih hinayoyoban, nati sabuw hai baimakiy i boro kakafin anababatun hinab.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.