Atos 13

Ritonõpo Omiry: A Bíblia Sagrada na língua Aparai do Brasil (APYNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Mame moroto Ãtiokia po Jezu poetory tõ maro Ritonõpo omiry poko urutõ kõ kynexine, amorepatõkomo roropa: mokaro esety Panape te; Ximeão, tosehpase roropa Xinukutumãme; Ruxiu, Xirene põme exikety; Manaẽ, kowenatu Erote akorõmane; Sauru, enara.
1 Ekaleisia Antioch wanawananamaim orot afa i dinab oro’orot naatu afa i bai’obaiyenayah, naatu orot wabih i iti: Barnabas, Simeon, wabin ta i Niger, Lucius Sairini matuwan, Manaen, Herod hairi bay ta’imon hi’aan hirara’at naatu Saul.
2 Morarame oximõme toehse toto. Otuhpyra toh kynexine Ritonõpo eahmaryme, tõtururukõ poko roropa. Morarame Ritonõpo Zuzenu tõturuse eya xine. Ynara tykase:
2 Veya ta hiyohar Regah hikwakwafir wanawanan, Anun Kakafiyin iuwih eo, “Barnabas, Saul hairi kwayasairih ayu isou, anayabin bowabow ta isan a’afih hinabowamih.”
3 Morarame tõtururukohtao ro Ritonõpo maro tomarykõ tyrise Sauru tõ zuhpokoxi, Panape maro, kure Ritonõpo maro toto ytotohme.
3 Naatu hiyohar hiyoyoyoban ufunamaim, umah tafah hiyara’aten fair hitih imaibo hiyafarih hitit hin.
4 Morarame Ritonõpo Zuzenu a tonyohse tahtao xine, toytose toto Sereuxia pona, morotoino toytose toto Xipere ahmõtary pona.
4 Barnabas Saul hairi Anun Kakafiyin ana bonawiyenamaim hina Seleucia hitit naatu wa hibai hirabon hin Cyprus imaim hitit |alt="map" src="PAULJR1.tif" size="col" ref="Acts 13.4"
5 Mame toeporehkase toto ahtao Saramina pona, Ritonõpo omiry poko tõturuse toto juteu tõ atamorepatoh tao. João Maku roropa imaro xine toytose, toto akorehmaneme imehnõ amorepary poko.
5 Naatu hina Salamis hititit ana maramain Jew hai Kou’ay baremaim God ana tur hibinan, John Mark i iti bowabow wanawananamaim baibaisih isan hibai bairi hin.
6 Morarame moro ahmõta poro toytose toto, Papo pona. Moroto pyaxi tonese eya xine, Papo po. Juteu kynexine esety Pajezu. Mokyro popyra sã amorepatõ kynexine ajohpe rokene. “Ritonõpo omiry waro ase,” kane ynororo ajohpano.
6 Nuw ana fofonin na’atube hiremor hin au waraunane bar merar wabin Pafos hitit, nati’imaim Jew orot kwerayan ma’am koun hiyen, wabin Bar-Jesus, iti i orot taiyuwin isan dinab orot erouw eo’o.
7 Mokyro ahmõta esẽ epeme kynexine, Sexiu Pauru epeme. Mokyro ahmõta esẽ tuaro kuhsehxo kynexine. Panape tõ tonehpose tyya, Sauru maro, Ritonõpo omiry etary se toexiryke.
7 Naatu iti orot i gawan orot wabin Sergius Paulus ana of ta. Sergius i orot not wairafin, nati nuw ana gawan orot. Barnabas, Saul hairi e’af hina nanamaim hitit God ana tur nowar isan ifefeyanih.
8 Yrome typanaikase tõmiry ke pyaxi a Ritonõpo omiry onetara aehtohme. Mokyro pyaxi esety akorõ Erimame kynexine.
8 Baise kwerayan wabin Elimas (wabin Greekamain) eotanih men kok gawan orot tur tanowar baitumatum tab.
9 Mame Sauru, esety akorõ Paurume, Ritonõpo Zuzenu nae kynexine. Mame mokyro Erima tonese eya akye pyra.
9 Imaibo Saul wabin ta Paul, Anun Kakafiyin iwanasum ma’am mutufor nuw kwerayan orot itinkikin
10 — Oty katoh onekunohto mano? Joroko mũkurume mase. Emero kurãkõ zehno mase. Popyra oexiry se rokẽ mase. Oty katoh: “Ritonõpo omiry popyra,” kakehpyra mahno?
10 naatu eo, “O i Demon natun! Sawar gewasih etei hai rakit wairafin i o. O i baifuwen kakafih yumatah ta ta biya awan karatan, o i mar etei Regah ana turobe kubotabiren baifuwen temamatar!
11 Seromaroro awãnohnõko Ritonõpo mana; oenukehkapõko mana jũme pyra repe saereme osenuhmara oehtohme, tykase.
11 Imih Regah uman boun boro tafamaim nare mata nifim naatu marakaw boro mar kafai men ina’itin.”
12 Morarame mokyro aenukepyhpyry eneryke tyya tosẽme Ritonõpo tonetupuhse eya, ahmõta esemy a.
12 Gawan orot abisa matar i’itin i itumatum, anayabin Regah ana bai’obaiyen tur nonowar i ifofofor men kafaita.
13 Morotoino Pauru tõ toytose wapu ae Papo poe Peje pona, Pãpiria pona, enara. Moroto João Maku a toytotozõpyã turumekase. Jerusarẽ pona toeramase ropa ynororo.
13 Paul ana ofonah bairi Pafos imaim wa hibai hirabon hina Perga hitit tafaram Pamfilia wanawanan. John Mark nati’imaim ihamiyih, naatu matabir maiye in Jerusalem tit.
14 Yrome Pauru tõ toytose Peje poe Ãtiokia pona, Pizitia põ pona. Morarame juteu tõ atamorepatoh taka toytose toto oserematoh ae. Typorohse toto.
14 Baise Barnabas Paul hairi hikofan maiye hin Pisidia Antioch hitit tafaram Pisidia wanawanan. Naatu Baiyarir Ana Veya Kou’ay Bar hirun himare.
15 Morarame Moeze nymerohpyry tysekeremase morotõkomo a. Urutõ kõ nymerohpyry roropa tysekeremase eya xine. Morarame Pauru tõ tykohmase morotõkõ amorepananomo a. Ynara tykase toto Pauru a:
15 Buk Atamaninamaim Moses ana ofafar kikirum naatu dinab hai buk hibiyab ufunamaim. Kou’ay Bar ana ukwarih isah tur hiyafar hio, “Taitu kwa aur koufair tur ta nama’am na’at aki akokok iti sabuw kwanao hinanowar.”
16 Morarame Pauru towõse xikihme. Tõsemahxirarahmase ynororo tõturutohme toto netaryme. Ynara tykase ynororo:
16 Paul misir umanamaim rutanih naatu busuruf eo, “Israel orot baibin naatu kwa Ufun Sabuw iyab iti’imaim kwama God kwakwafir, anao kwananowar!
17 Izyraeu tõ sytatose. Kuesẽkõme Ritonõpo mana. Eya kytamurukõ tymenekase typoetoryme. Toenupunase ynororo kytamurukõ poko imehnõ patao toto ahtao, katonõme Ejitu po toto ahtao, tykase Pauru eya xine. — Morarame Ejitu poe tonehpose toto Ritonõpo a tyjamitunuru enepotohme eya xine.
17 Israel Sabuw ata God uwatanah rubinih naatu nah toumanih na’atube Egypt hima’am ana veya iwa’an wabih ra’at, naatu ana fairamaim nawiyih hitit.
18 40me ikonopory taropose kytamurukomo a Ritonõpo kerekeremary poko ona po, ahno esao pyra. Mame tõseanahtose rokẽ ynororo tykerekeremary poko kytamurukomo a.
18 Naatu arar yanamaim kwamur etei 40 na’atube ba’afuwih bairi hima.
19 Morarame tuhke pata tamuru põkõ typoremãkapose Ritonõpo a. 7me pata tamuru kynexine Kanaã po. Morarame toto patahpyry tapiakase kytamurukomo a tosarykõme.
19 Tafaram seven Canaan wanawanan gurusih naatu me bai ana sabuw nowahimih itih.
20 — Morarame apiakananõ tokarose Ritonõpo a kytamurukõ tuisaryme. Tuhke ikonopory taropose eya xine 450me, Samueu enurutãne rokene.
20 Sawar iti himamatar i kwamur etei 450 na’atube wanawananamaim himatar.
21 Morarame imepỹ tutuisarykõ konõto se toto exiryke, Sauru tokarose Ritonõpo a toto tuisaryme. Kixi mũkuru mokyro, Pẽjamĩ pary. (Mokyro tuisame kynexine okynano. 40me ikonopory taropose eya.)
21 Naatu sabuw aiwob isan hifefeyan, God Saul bai itih orot Kish natun, Benjamin wawawan, Saul i’aiwob ma kwamur etei 40 na’atube.
22 Morotoino mokyro tymyakãmase Ritonõpo a Tawi ke. Ynara tykase Ritonõpo Tawi poko: “Tawi kure mana, Jese mũkuru. Yzamaro mana jomipona exiryke,” tykase Ritonõpo Tawi poko. Mame ynara tykase roropa ynororo Tawi a:
22 Naatu God Saul bobosair ufunamaim David bai Saul efanin yai. God iti na’atube eo, ‘David o Jesse natun, orot o na’atube isa i ayu au yasisir gagamin na’in, ayu abisa sinafumih akokok etei boro i nasinaf.’
23 “Izyraeu tõ poko enupunaketyme apary rĩko ase. Iirypyrykõ poe toto anỹneme,” tykase Ritonõpo Tawi a. Morotoino Tawi paryme Jezu tonuruse rahkene. Izyraeu tõ pynanohneme tyrise ynororo rahkene tõmihpyry ae ro.
23 Ana’omatanen eo na’atube, orot David ana rara’ane Israel Sabuw hai baiyawasinayan God bai na.
24 Yrome Jezu oehsasaka ahtao, João ahno ẽpurihkane osemazuhme tooehse Izyraeu tõ zuruse: “Oorypyrykõ irumekatoko Ritonõpo omipona oehtohkõme. Oorypyrykõ rumekary se awahtao xine oẽpurihkatorỹko ase,” tykase João eya xine.
24 Jesu nanamaim John mat na bowabow kakafih baihamiyen dogor baikitabiren bapataito bain isan busuruf eorerereb Israel sabuw tutufin etei isah.
25 Morarame tõturukepyry aka ynara tykase ynororo eya xine: “Ritonõpo mũkurume jekarõko matohu? Ynoro kara ase. Okomino oehnõko mã oneraximarykomo, Ritonõpo mũkuru nymyry, Kuesẽkõ kurano. Imyhtokoxi typorohse jahtao ihxitapãnõko ase tuisa konõtome aexiryke, Kuesẽkõme exiryke,” tykase João eya xine, tykase Pauru eya xine.
25 Naatu John ana bowabow bisawar auman sabuw iuwih eo, ‘Kwa anot ayu isou mi’itube kwanotanot? Kwanotanot ayu’uban i nati orot? En, baise orot ta ayu ufu’umaim enan, ayu men karam boro ana kwafure an ana sumasum anarufam.’
26 — Wekyry tomo, Aparão pakomo, oya xine mã Ritonõpo a tõmiry tonehpose, opynanopyrykõ se toexiry poko. Oya xine rokẽ pyra imehnomo a roropa tõmipona exiketomo a tõmiry tonehpose.
26 Taitu, Abraham ana niburune kwana warar kwatatain, naatu kwa Ufun Sabuw iyab God kwabiruw kwakakafiy, it isat yawas ana tur i hiyafar na tit.
27 Yrome Jerusarẽ põkõ Jezu onenetupuhpyra. Tosẽkõ onenetupuhpyra toto Ritonõpo omiry waro pyra toexirykõke. Oserematoh ae rokẽ Ritonõpo omiry sekeremãko toh repe. Yrome Jezu exixihmary se toehse toto. Tosẽkõme pyra tokarose eya xine. Moro poko Ritonõpo poe urutõ komo a tymerose Jezu orihmapory poko. Yrome onenetupuhpyra toto.
27 Anayabin Jerusalem bar merar sabuw hai ukwarih bairi Jesu ana bowabow men hi’inan, naatu dinab oro’orot hai tur mar etei Baiyarir Ana Veya hibiyab men naniyan hibaib, imih abisa hisisinaf i tur hio inu’in na iturobe.
28 Kure Jezu exiry waro toh kynexine repe. Yrome tõturuse toto Pirato maro: “Jezu exixihmapoko ajohpãme samo,” tykase toto.
28 Basit morob isan ana ef men hitita’ur, Pilate asabunin morob isan hifefeyan naatu easabun morob.
29 Morarame Ritonõpo nekarohpyry ae ro toxixihmase Jezu eya xine. Morotoino ekepyry touse ropa wewe pokoino, zonẽtohme topu aka.
29 Bukamaim abisa i isan eo na’atube hikirum inu’in hisisinaf ufunamaim, onaf afe’enane hibai hire hub wanawanan hiyai.
30 Yrome Ritonõpo a tõsemãkase ropa ynororo.
30 Baise morobone God bora’ah misir maiye.
31 Tuhke tõmehse Jezu tõsenepory poko tymaro aytotyamo a Jerusarẽ pona Karirea poe. Mame imehnõ tutuarõtanohse roropa mokaro a Jezu poko.
31 Naatu veya moumurih na’in sabuw iyab Galilee’ine hi’ufunun bairi hina Jerusalem hititit isah irerereb, naatu nati sabuw i boun hitit sabuw afa isah sif tirurubon.
32 — Mokaro saaro omi kurã poko ourutorỹko ynanase ipoko, aẽsemãtopõpyry ropa poko.
32 Naatu iti tur gewasin i abisa God ata’a’agir eo’omatanih abai kwa isa anan.
33 Ritonõpo nekarohpyry ae ro kytamurukomo a, Jezu ẽsemãse ropa tonepose yna a, tykase Pauru morotõkomo a. — Ynara Saumu asakoromã poko tymerose Tawi a pake Ritonõpo omiryme:
33 Iti tur i bai it isat ebiturobe, it i ata’a’agir natunatuh, Jesu morobone mimisiramaim. Psalm bairu’abin eo na’atube,
34 — Ynara mã tymerose ropa Ritonõpo omiryme Jezu ẽsemãkary ropa poko orihzomopyra aehtohme:
34 Naatu ana’an aisim God morobone bora’ah maiye mimisir, naatu boro men nihamiy maiye na’in namasamih. Nati isan ana tur iti na’atube eo,
35 Imepỹ Saumu poko Tawi ynara tykase:
35 Buk efan ta’ane eo maiye,
36 — Tawi orihpyra ahtao ro Ritonõpo omipona kynexine. Toorihse ahtao ekepyry tonẽse. Ẽsemãpyra ropa tokurehse. Ekepyry tymotase.
36 Anayabin David ana veya’amaim God ana kok bow bisawar ufunamaim morob uwahinah sisibihimaim hiyai mas i’akir
37 Yrome Jezu tõsemãkase ropa Jumy a. Ekepyry motara tokurehse.
37 Baise orot yait God morobone iyawas mimisir i men mas i’akir.
38 Wekyry tomo, etatoko ke jotururu. Jezu rokẽ oorypyrykõ korokapõko mã Tumy a, emero.
38 Isan imih taitu kwananowar, iti orot Jesu wabinamaim bowabow kakafih notawiyen isan ana tur i ao’orerereb,
39 Jezu enetuputyryhtao oya xine oesẽkõme okurãkatorỹko Ritonõpo mana. Oorypyrykõ korokãko mana. Moeze nymerohpyry omipona kukuruhtao oya xine oorypyrykõ onykorokara mana.
39 iti Jesu wabinamaim sabuw iyab tibitumatum hai bowabow kakafihine i rufamih titit anayabin Moses ana ofafaramaim boro men karam narufami.
40 Pake Ritonõpo omipona pyra exiketõ toorihse. Naeroro tomeseke ehtoko mokaro sã pyra oehtohkõme. Toto poko ynara tymerose pake Ritonõpo omiry ekaronanomo a:
40 Imih kwanakaifi gewas, saise abisa dinab hio men isa hinamatar.
41 “Enetoko ke, ikerekeremary se exiketomo!
41 ‘Okwanekwaneyah Kwana’itin!
42 Morarame tutũtase ropa ahtao atamorepatoh tae toahmase ynororo eya xine zomory aoturutohme ropa:
42 Paul, Banabas hairi Kou’ay Bar hibihamiy auman sabuw hifefeyanih fur ta Baiyarir ana veya’amaim iban hitan maiye iti sawar isah hitidudur hitanowar.
43 Mame aytorykõ ropa ahtao, Pauru tõ tokahmase jekyry tomo a, imehnomo a roropa juteu tõme aehtyamo a. Mokaro turuse Pauru tomo a Panape maro, jũme Ritonõpo omipona toto ehtohme. Tãkye tyripose toto eya xine.
43 Kou’ay Bar ana rou’ay hibihamiy ufunamaim, Jew sabuw maumurih na’in naatu sabuw iyab Jew hai kwafiren ana kakafemaim hima’am, Paul Barnabas hibi’ufununih koufair hitih God ana manaw ana kabeberamaim ma’amih hifefeyanih.
44 Morarame imepỹ oserematoh ae moro pata põkõ emero tõximõse toto Ritonõpo omiry etase.
44 Baiyarir Ana Veya bairou’abin sabuw nati bar merar tutufin etei Regah ana tur nowaramih hina.
45 Mokaro oepyry eneryke tyya xine Pauru zumoxike juteu tõ toehse. Tykerekeremase ynororo eya xine, typoihtose roropa eya xine imoihmãkõ zururuke eya Ritonõpo poko.
45 Baise Jew sabuw rou’ay gagamin hi’i’itin ana veya hibobowen naatu baigigimen tur hibow hitit, Paul abisa eo isan hibas.
46 Mame Pauru orẽpyra toehse Panape maro. Ynara tykase ynororo juteu tomo a:
46 Imaibo Paul, Barnabas hairi hiofok hio, “God ana tur i wantoro’ot kwa ao kwanowar, baise kwa tur i kwakwahir, taiyuw kwanunutitiy ma’ama wanatowan kwa isa men karam, isan imih abihamiy aki anan Ufun Sabuw isah.
47 — Ritonõpo yna enehpoase tarona moxiaro amorepase. Ynara nase ynororo yna a:
47 Anayabin Regah ana obaiyunen tur biti iti na’atube eo,
48 Morara kary etaryke tyya xine tãkye toehse toto, juteutõkara.
48 Ufun Sabuw iti tur hinonowar ana maramaim hiyasisir Regah ana tur hibora’ara’ah. Naatu sabuw moumurih na’in ma’ama wanatowan isan hirubinih hima’am hina baitumatumayah himatar.
49 Mame Ritonõpo omiry tokãtose toto a emero pata tõ poro.
49 Naatu Regah ana tur ra’at tasasar tit nati bar merar ana fofonin etei hinowar.
50 Yrome Pauru tykerekeremase juteu tomo a typatakã pyxiã netaryme. Morara exiryke typatakamo a Pauru tõ tonyohse ropa moro pata poe Panape maro jetũ ke.
50 Baise Jew hai ukwarih himisir bar merar orot gagamih naatu God ana bowayah baibin gagamih yah hi’ora’ah Paul, Barnabas hairi isah hiwosai, naatu hinunih hitit nati bar merar ufunane hire.
51 Mame tupupurukõ tysasakase eya xine toytotohkõme ropa, Ritonõpo omiry se pyra morotõkõ exiryke. Mame toytose ropa toto Ikoniu pona.
51 Basit Paul Barnabas hairi ah fofob hiru’uh re i hin Ikonium hitit.
52 Mame Jezu poetory tõ tãkye toehse Ãtiokia põkomo Ritonõpo Zuzenu tymaro xine exiryke.
52 Naatu bai’ufununayah Antioch hima’am yasisir yah awan karatan naatu Anun Kakafiyin iwansumih.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.