2 Coríntios 11
Ritonõpo Omiry: A Bíblia Sagrada na língua Aparai do Brasil (APYNT) vs AAI
1 Rowohpe exiketõ sã sytatose, “Kure ase,” karyhtao kyya xine. Naeroro penekehpyra ehtoko jotururu etary poko rowohpe exikety omiry sã jomiry ahtao ro. Kure jehtoh ekarory se pyra ase repe. Yrome jurumekara oehtohkõme ekarõko ase, imehnõ ehtoh poko penetara oehtohkõme.
1 Ayu anotanot mar kikimin au tur anao i boun koko’aw hai tur te’o na’atube, baise kwa marasika kwabusuruf kwabowabowaka.
2 Torẽtyke ase opoko xine, torẽtyke Ritonõpo ehtoh samo opoko xine. Omykõme sã jexiryke torẽtyke ase. Jẽxiryme sã, orutua maro exipitopỹ sã matose ya. Oewomatorỹko sã ase roropa toirõ pytyme sã oehtohkõme. Toiro rokẽ pyno exikety tynio nymyry pyno exiketyme mana. Morararo Kyrixtu pyno yronymyryme oehtohkõ se ase, imehnõ poko pyra oehtohkõme ipunaka. Imeĩpo oekarorykõ se ase Kyrixtu a kurãkõme, tyyrypyhpyke pyra exiketõme.
2 Ayu kwa isa abi’o’orot, boun God ebi’o’orot na’atube, kwa i boun babin biyan numin orot ta’imon bai’awanin isan hi’omatan na’atube nati i Keriso akisin.
3 Torẽtyke ase opoko xine. Oenekunopyrykõ se imehnõ exiryke, Kyrixtu rumekatohme ropa oya xine ipyno hkopyra oehtohkõme. Morararo pake Ewa tonekunohse joroko tamuru a omi kurã ke samo.
3 Ayu i abirubir kwa a not boro ni’afiy abistan Eve biyanamaim mamatar boro kwa biyamaim namatar. Kok i so’ob kwanekwan, naatu i iwa’an Eve God fanan sair naatu bowabow kakafin sinaf, imih nati baifufuwenayah boro kwa hinifuwi naatu hinifuwen anot hini’a’afiy saise kwa boro men kafa’imo Keriso akisinamo kwanitumitumimih
4 Torẽtyke ase opoko xine oenekunohnanõkõ omiry etaryke oya xine. Tyoro Jezu poko ourutorỹko toh mã repe ynanekarohpyry kara. Oty katoh tãkye ro matou mokaro omiry etaryhtao oya xine? Ritonõpo Zuzenu kara imepỹ zuzenu poko ourutorỹko onekunohtõkõ mana. Tãkye matose mokaro etãko. Oty katohme? Ritonõpo omiry kurã myakamãko roropa mã toto tyorõ ke. “Ritonõpo omiry sero,” ãko toh mã repe. Ajohpe rokẽ toto. Oty katoh toto omiry xihpyry zae ekarõko matou?
4 Anayabin sabuw afa hinan naatu Jesu isan hinabinan men boun aki abibinan na’at. Anunin ta kwanab men boun aki abaib na’at o tur gewasin men boun kwanonowaramaim tebibinanumih, hamehamen maiyow kwa boro mar ta’imon kwanab.
5 Imehnõ motye osekarõko mã toto, tuisamehxo. Ritonõpo nenyohtyãme kurã osekarõko roropa mã toto. Yrome ymotye pyra mokaro mana.
5 Baise anotanot ayu i ai gewasin kwanekwan men boun kob abarayah wabih gagamih gewasih na’atube.
6 Otarãme emese kure hkopyra ase jotururu poko repe. Yrome Ritonõpo omiry warohxo ywy. Ritonõpo waro yna ehtoh waro matose tonese yna exiryke oya xine kokoro rokene emero rokẽ poko yna ahtao.
6 Ayu tur ao’o i boun kek sosof hai tur te’o na’atube, baise ayu auru not so’ob ema’am, aki ef etei bebeyanamaim ao kwanowar sawar.
7 Ãmoreparykohtao ya Ritonõpo omiry poko epehpyry anapoipyra exiase ãmorepatamitukõme. Ime hkopyra exiase amaro xine imehxo oehtohkõme. Toerohse ywy jemary ke tineru apoitohme ya. Otuisarykõme pyra exiase. Morara jehtopõpyry zae pyra oya xine nae? Zae ro exiase ãmoreparykõ poko topehke pyra?
7 Ayu taiyuwu anayara’iyu naatu kwa anabora’ahi Regah ana tur gewasin baiyan en anabinan nati i bowabow kakafin?
8 Ãmoreparykohtao ya Ritonõpo omiry poko, imehnõ Jezu poetory tytinerũkõ enehpoase ya. Mokaro tinerũ apoiase rokene, topehke pyra ãmorepatohkõme.
8 Ayu Kirisiyan sabuw afa biyahine kabay abai kwa baibaisi isan, kwanotanot ayu abainuwih?
9 Moino ro amaro xine jahtao: “Anapyrykõ ekaroko ya ajohpãme samo,” kara exiase oya xine. Jezu poetory tõ Masetonia poe tooehse ahtao ise jehtopõpyry tonehse ya emero porehme. Morara exiryke: “Okyryrykõ se ase,” kapitopyra exiase oya xine. Morararo ase exĩko taroino. Jũme okyryrykõ anapoipyra ase.
9 Bairit tama’am ana mar ayu au kok sawar bain nowau matar isan, men kafa’imo yait ta aiwowa’ani. Anayabin teitit no Masedonia’ane hinanan sawar abistanawat akokok etei’imak anafofonin abai. Ayu boro taiyuwu bit ana’abar naatu boro na’atuka anasinaf anan.
10 Kure ya mana. Topehke pyra imehnõ amorepary ya Ritonõpo omiry poko Akaia patary tõ po emero. Zae rokẽ ase. Ajohpe pyra ase Kyrixtu ukurohtao exiryke.
10 Keriso ana turobe ayu wanawana’umaim ema’am. Ayu ao’omatani, iti ora’ara’at boro men kafa’imo awau nafot iti tafaram Akaiya wanawanan.
11 “Yna mõkomory apoiry se pyra Pauru nexiase yna pyno pyra exiryke,” kara ehtoko. Opyno xine ase ipunaka. Morara jehtoh waro Ritonõpo mana.
11 Aisimamih? Anayabin ayu men kwa abiyabuwi? God so’ob ayu kwa abiyabuwi.
12 Jũme ynanase topehke pyra Ritonõpo omiry poko imehnõ amorepãko. Naeroro: “Pauru tõ sã ynanase,” kasaromepyra mokaro mana, epehpyry apoiryke eya xine toerohtamitukõme.
12 Ayu boun abistan abowabow boro na’atuka anabow anan. Saise ayu bowabow iti na’atube anabowabow i baifufuwen bai’obaiyenayah anarufutih. Hai yabih en isah hinao’ra’ara’at naatu asir hinao i mi’itube tebowabow aki bairi ta’imon abowabow.
13 Ritonõpo nymenekatyã nymyry kara mokaro. Onekunohto rokẽ mã toto. Ajohpe rokẽ Ritonõpo nymenekatyãme osekarõko mã toto. “Kyrixtu poe ãmorepatorỹko ynanase,” ãko toh mã repe. Ipoenohnõko rokẽ mã toto.
13 Anayabin sabuw nati na’atube i turabarayah baifufuwenayah, i hai bowabow isan i taiyuwih tebifufuwen. Naatu taiyuhiwat tesisinaf hai itinin i boun Keriso ana turabarayah na’atube.
14 “Otãto mokaro ajohpãkõ omiry etãko Korĩtu põkõ nae?” kara ase. Tuaro ase. Joroko tamuru toetyorõmary waro mana Ritonõpo nenyokyhpyry sã toehtohme. Saereme exiketyme tanyhtary waro roropa mana kuenekunohtohkõme.
14 Naatu nati men tanakasiy! Satan karam taiyuwin nabotabir marakaw ana tounamatar, itininabe namatar.
15 Tosẽkõ saaro joroko tamuru poetory tanyhtary waro roropa mã toto, kurãkõ sã toehtohkõme, kuenekunohtohkõme. Imeĩpo, sero nono enahkatoh po tynyrihpyrykõ epehpyry kahpyry apoĩko mã toto. Kuenekunohtamitukõme toto wãnohnõko Ritonõpo mana. Zae rokẽ toto epehmãko mana.
15 Isan imih aki men akakasiy Satan ana akir wairafih i taiyuwih hibotabirih akir wairafih hai yawas gewasih na’atube himamatar. Mar yomanin mi’itube hai bowabowamaim hisisinaf imaim boro baimakiy hinab.
16 “Ajoajohpe sã Pauru mana,” kara ehtoko, ãko ropa ase oya xine. Rowohpe jekaroryhtao oya xine jomiry etatoko ro (rowohpã omiry sã jomiry ahtao ro). Mokaro saaro epyrypaxi kure jehtoh poko.
16 Ayu ibanak ao maiye! Men yait ta nanot ayu au not meyemeye narouw. Baise kwa iti na’atube kwananotanot na’at, basit kwanabuwu ayu i au not en, saise mar kafa’i ayu anaora’ara’at.
17 Yrome Kuesẽkõ poe pyra jepyrypary mana kure jehtoh poko. Jamoreme rokẽ epyrypãko ase. “Kure rokẽ sãtãse,” karyhtao ya rowohpã sã ase oturũko.
17 Anamaramaim ora’ara’aten ana tur anao i men Regah ana kokomaim ayu ao’omih, iti tur i hai not meyemeye hai tur.
18 Imehnõ mã tuhke kure toehtohkõ poko epyrypãko mã toto. Naeroro, kure jehtoh poko epyrypaxi roropa oya xine.
18 Baise sabuw afa abistan hisisinaf isan hina’ora’ara’at na’at, ayu auman boro anao ra’ara’at.
19 Zuarohxo osekarõko matose repe. Yrome ajoajohpãkõ omiry poko atãkyemãko matose. Zae aomirykõ ekarõko roropa matose repe.
19 Kwa taiyuw i notayah anababatun, naatu imih sabuw hai not meyemeye bairi yasisiramaim kwabita’ay.
20 Imehnõ etãko matose oryhpopãkarykohtao eya xine tõmipona orirykohtao, oenekunopyrykohtao roropa okyryrykõ apoitohme tyya xine, ãpururukohtao, putupyra rokẽ oekarorykohtao, oryhmarykohtao, enara. Morara ahtao mokaro pyno matose.
20 Na’atube sabuw afa bairi kwaita’ay dibur kwamatar, taiyuwin kususur wan i’iyon o yumat ifafar.
21 “Sekere ãko rokẽ Pauru. Oty kara,” ãko matose otuisarykõme osekaropyra jexiryke. Ajohpe pyra. Ihxipỹke ynanexiry mokaro sã toehse yna ahtao.
21 Ayu au biya’ohow, nati isan i anababatun ririmit sawar sinaf isan na’atube atao kwatanowar.
22 “Juteume nymyry ynanase,” ãko mã toto, epyrypãko. Morararo juteume ase roropa. “Izyraeu pakõme ynanase,” ãko mã toto. Morararo ase. “Aparão pakõme ynanase,” ãko roropa mã toto. Morararo ase.
22 I anababatun Hebrew ma’anih? Ayu auman Hebrew orot. I Israel sabuw? Ayu auman Israel orot. I Abraham ana a’agir sabuw? Ayu auman Abraham ana agir orot.
23 “Kyrixtu poetoryme erohnõko ynanase,” ãko mã toto epyrypãko. Mokaro motye kuhse ywy, Kyrixtu poetoryme erohnõko ase. Rowohpã sã oturũko ase kure jehtoh poko. Yrome oty kara. Mokaro motye Ritonõpo poe erohnõko ase. Mokaro motye tomõse ywy ãpuruhpyry taka. Mokaro motye typitypipohse ywy. Mokaro motye orikyĩse exiase.
23 Iban Keriso ana akir sabuw? Iti tur ao’o ana nowarin i boun hai not en te’o na’atube. Baise ayu i akir wairafu gewasu men i na’atube! Ayu abow atetebon, ayu mar moumurin maiyow dibur arun, mar moumurin maiyow murab fokarinamaim hiwabiru, naatu mar moumurin maiyow kafa’imo hita’asbunu. Anayabin ayu Keriso isan abowabow.
24 (Toipe juteu tomo pohnõ pipohnõko toto 39me.) Moro saaro juteu tuisary tomo a typitypipohse exiase 39me. Typipohzomose ywy 5me.
24 Mar etei five Jew hai ukwarih hibuwu hirabu. Mar ta’ita’imon hirarabu etei 39 biyau hitatakiyakiy hiruruseben.
25 Roma põkõ soutatu tomo a typitypipohse ywy oseruao. Totapase ywy topu ke imoihmãkomo a. Tyneryse ywy oseruao, wapu ae jytoryhtao. Tuna konõto kuao toiro ẽmepyry aropoase, saereme koko, enara.
25 Mar tounu ayu auramaim hirabu naatu mar ta’imon kabayamaim hirouwou’uru, mar tounu wa tafofor riy yan are naatu veya ta’imon anafofonin riy yan ain earuwu aremor. |alt="Paul stoned" src="cn01965B.tif" size="col" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2 Corinthians 11.25"
26 Jytojytoryhtao pata tõ poro neryĩse exiase tuhke tuna kumaryke te, tyyryhmase exiase zehnotokomo a ytinerũ apoitohme. Wekyry tõ jetapary se toh nexiase juteu tõ tuisary, juteutõkara roropa jetapary se toh nexiase. Pata konõto po toetuarimase exiase, ahno esao pyra roropa. Tuna konõto kuao toetuarimase exiase, jepeme nymyry pyra onekunohtõkomo utuarimanohpoase.
26 Ayu mar moumurin maiyow efamaim aremor kakafih isou himatar, harew gagamih hititit kafa’imo ata’atomatom atamorob, naatu bainoyah kafa’imo hitarabu hitabainuwu. Ayu taiyuwu au sabuw Jew ma’anih naatu Ufun Sabuw kafa’imo hitarabu hiti’a’afiyu, bar oto’otowen gagamin wanawanan ama’am kafa’imo hitarabu, naatu arar yan anan kakafin kafa’imo atatita’ur, riy yan kafa’imo ata’atomatom ata morob, naatu taituwat baifufuwenayah kafa’imo hitarabu hiti’a’afiyu.
27 Itamurume erokuase, totaehse exiase; tuhke nyhpyra tõmehse exiase; tomitapãse exiase, tuna se toehse roropa exiase; tuhke rokẽ tohke pyra tykohmãse exiase, tytapyike pyra, tupoke pyra roropa.
27 Foyab atatarakair naatu bowabow fokarih maiyow wanawanah arun abow. Gugumin wanawanah men ainu’in gewas, naatu harewamih sikou mamah naatu bayumih amorob, yakukur eanu naatu biyau asire ain.
28 Jarao rokẽ pyra etuarimãko ase, torẽtyke ase Jezu poetory tõ poko emero pata tõ po. “Otarãme Jezu pyno ro mã toto. Otarãme aomiry se ro mã toto. Otarãme Ritonõpo Zuzenu omipona mã toto,” ãko ase osenetupuhnõko.
28 Sawar afa isou himatar, baise boro men anao kwananowar. Ayu mar etei fokarin maiyow airi abitar baise au not gagamin i Kirisiyan sabuw isah anotanot mi’itube hibow tenan.
29 Imepỹ Jezu poetory iirypyry a tonekunohse ahtao emynyhmãko ase roropa ipyno jexiryke. Tyyrypyry poko toehse imepỹ ahtao sam ãko ase ipoko.
29 Anamaramaim yait eriririm, ayu men ariririm, naatu yait ta bowabow kakafin bonawiy isisinaf, ayu wanawana’umaim men ea’earah o so’aso’ar eyey.
30 Tuhkãkõ jamihme pyra jehtoh enẽko mana. Naeroro jepyrypary se jahtao, jamihme jehtoh poko epyrypara ase. Jamihme pyra jehtoh poko rokẽ epyrypãko ase.
30 Ayu anao ra’ara’at na’at, basit sawar abistanamaim iwa’an ariririm boro ni’obaiyu ana’ora’ara’at.
31 Ritonõpo zae jehtoh waro mana. “Papa Kapuaono, imehnõ motye kure mase,” kakehpyra sehtone Ritonõpo a, Kuesẽkõ Jezu zumy a.
31 God naatu Regah Jesu Keriso Tamah i wabin tanabora’ara’ah wanatowan! God so’ob ayu men abifuwen.
32 Pake jamihme pyra jehtoh enepone Ritonõpo ya. Tamaxiku po jahtao pata esẽ japoiry se toehse. Soutatu tõ tyrise eya pata omõtoh pona, jeraximatohme japoitohme. Mokyro pata esẽ esety Areta.
32 Anamaramaim ayu Damascus hihirfutu ama’am, aiwob orot Aretas gawan gagamin sorodiy sabuw uwih bar oto’otowen wabin Damasenes ana etawan awan hima’uh hima hikakaif. Ayu atatitit hitabuwu hitafatumu isan.
33 Yrome jepe tomo a towomase ywy. Pata apuru eutary ae jenyhtopone toto ruto ao. Morarame epane imepỹ pona. Moro ke jamihme pyra jehtoh enepone Ritonõpo ya.
33 Baise kaifetamaim hiwanu faf ana sou’uwat murabamaim hiruru ara’iy naatu uman wanawananane asorabon abihir. Paul kaifet wanawanan hiruru ere’er|alt="Letting Paul down in basket" src="CN01937b.TIF" size="col" loc="2Co 11.33" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="11.33"
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.