1 Pedro 1
Ritonõpo Omiry: A Bíblia Sagrada na língua Aparai do Brasil (APYNT) vs AAI
1 Ynymerohpyry moro onenerykõme. Ywy ase Peturu. Jezu Kyrixtu nymenekahpyryme ase omi kurã poko imehnõ amorepatohme. Ritonõpo nymenekatyãme matose, typoetoryme oehtohkõme. Tosake pyra exiketõ matose. Sapararahme exiketõ matose. Pata tõ po matose Põtu po te, Karaxia po, Kapatoxia po, Azia po, Pitinia po, enara.
1 Ayu Peter Jesu Keriso ana tur abarayan, kwa isa a fef akikirum, God ana roubinen sabuw naatu touman sabuw na’atube earuwsabuy kwatit nanabin Pontus, Galasia, Capadosia na naatu Asia, Bitiniya wanawanan kwa ma’am.
2 Kumykõme Ritonõpo mana. Tymenekase matose eya kure rokẽ oehtohkõme iirypyryme pyra. Ritonõpo osenetupuhtopõpyry ae ro tymenekase matose eya. “Ypoetory kurãme toto rĩko ase,” tykase Ritonõpo tyya rokene. “Umũkuru Jezu Kyrixtu omipona exĩko mã toto,” tykase. “Juzenu toto rypyry korokãko mana porehme Umũkuru munuru toekuãse exiryke,” tykase Ritonõpo tyya rokene.
2 Kwa i Tamat God ana kokomaim rubiniy naatu i ana Anun Kakafiyinamaim kwa iwani i ana sabuw kakafiyin kwamatar. Jesu Keriso kwanabosiyasiyar naatu i ana rara’amaim nakusouwi uhew kwana matar. Karam kwa biyane, manaw kabeber naatu tufuw naya’abar nara’at.
3 “Emero motye kure mase,” sykatone Ritonõpo a, Kuesẽkõ Jezu Kyrixtu zumy a. Tumũkuru Jezu Kyrixtu tõsemãkapose ropa aorihxĩpo, kypyno xine toexiryke. Tyjamitunuru tokarose kyya xine tyrisenã sã kuosenetupuhtohkõ ehtohme. Naeroro isene kuexirykõ eraximãko sytatose jũme imaro kuehtohkõme.
3 God wabin tanabora’ah it ata Regah Jesu Keriso Tamah. Anayabin it isat ana baiwanbabanen i ra’at, Jesu Keriso morobone mimisir imaim yawas boubun itit. Imih it abistan isan tanotanot i nuhifot tama’am.
4 Tynekarory kurãkãko Ritonõpo mana kapu ao typoenõ kyryryme. Orihpyra kuexirykõ Ritonõpo nekaroryme mã kyya xine. Ritonõpo nekarory kurã motara mana, xihpyryme exipyra mana, enahpyra mana, enara.
4 Imih it au nat tananuw God ana baigegewasin totobuyoy ana sabuw isah maramaim ya ti’inu’in tanabow. Nati sawar boro men hinamun, men hina’af, naatu men hinakusaisirih.
5 Tynekarory kyya xine kurãkãko Ritonõpo mana, tymaro jũme kuehtohkõme. Tonetupuhse oya xine exiryke oewomatorỹko Ritonõpo mana tyjamitunuru ke. Imeĩpo opynanopyrykõ enepõko mã Ritonõpo sero põkomo a, sero etyhpyry po tymaro jũme kuehtohkõme.
5 Iti sawar i kwa isa, baitumatumamaim God ana fairamaim tafafar yawas bait isan God yabuna yomaninamaim nabow natit hinirerereb.
6 Moro poko osenetupuhtoko tãkye oehtohkõme. Axĩtao rokẽ aporo taro emynyhmãko matose oetuarimarykõke. Toiro rokẽ pyra etuarimãko matose.
6 Iti isan kwa boro gagaminaka kwaniyasisir, baise anotanot mar kikimin boro kwanibiyababan, anayabin kwa boro yare ta ta wanawanan kwanarun kwani’akir.
7 Uuru se sytatose pitiko rokẽ pyra. Axĩtao rokẽ uuru repe, enahnõko. Mame uuru zahkãko mã ahno zemimehxo ehtohme. Moro saaro Jezu enetuputyry kyya xine, uuru motye kuhse kure mana Ritonõpo a. Naeroro uuru zahkary saaro otuarimanohpotorỹko Ritonõpo mana Jezu onenetupuhkehpyra oexirykõ waro toehtohme. Jezu poetoryme awahtao xine oetuarimarykohtao ro Jezu onurumekara matose. Onenetupuhkehpyra roropa matose. Mame Jezu onurumekara awahtao xine: “Kure mase ya,” ãko Ritonõpo oya xine mana. Kure oritorỹko roropa mana tymaro, Jezu Kyrixtu oepyry ropa ahtao. Jezu sã kure exĩko matose. Isã tuisame exĩko roropa matose.
7 Sawar iti temamatar i kwa a baitumatum efufufun, saise kwa a baitumatum boro narusouw niturobe. Routobon iti na’atube emamatar i gold te’afun terurubunai ana gewasin tebaib na’atube. Baise, kwa a baitumatum ana gewasin i ra’at gold natabir. Imih a baitumatum wainaben wanawanan narun fair nabaib ufunamaim boro nanawiy bora’araten fair baifa’en nit, Jesu Keriso nabirerereb ana veya’amaim.
8 Jezu Kyrixtu onenepitopyra matose yrome ipyno matose. Onenepyra ro matose seromaroro yrome enetupuhnõko matose. Naeroro atãkyemãko matose ipunaka. Ãtãkyemarykõ kapuaõkõ tãkye exiry sã mana, ekuhpỹme sã mana tãkye kuhse oexirykõke.
8 Basit men kwa’i’itin baise isan kwabiyabow, men kwa’i’itin baise kwabitumatum. Naatu iti yasisir i igewasin kwanekwan, men karam boro isan tanao taniduduramih.
9 Tonetupuhse oya xine exiryke, Ritonõpo a typynanohse matose. Naeroro tãkye matose typynanohse oexirykõke Ritonõpo a.
9 Anayabin ayub ana yawas bain isan ana ef i baitumatum akisin.
10 Moro poko tõsenetupuhse pake urutõ komo: “Otãto ke sero põkõ pynanohnõko Ritonõpo nae?” tykase toto. Tõturupose roropa toto zuaro se toexirykõke. “Sero põkõ pynanohnõko Ritonõpo mana,” tykase toto Zuzenu poe.
10 Dinab oro’orot afa manaw kabeber God nabit isan hio kwanowar naatu nati yawas ana’an isan hamenamo yatehnub erekakaf hinuwet men kafaita.
11 Kyrixtu Zuzenu toto maro kynexine. Kyrixtu tõsekarose eya xine. “Ritonõpo nymenekahpyry etuarimãko mana,” tykase eya xine. “Mame toetuarimakehse tahtao emero motye tuisamehxo exĩko mana imehnõ neneryme,” tykase ynororo eya xine. Morara kary etaryke tyya xine: “Onoky poko Kyrixtu Zuzenu morara ãko nae? Otarahtao etuarimãko nae?” tykase toto oseya rokene.
11 Imih i tita’urin isan hinuwet mar biy boro namatar naatu boro mi’itube namatar. Keriso Anuninimaim dinab oro’orot iwanih hai tur eowen, Keriso nabi’akir ufunamaim wabin gagamin hinifai hinabora’arah.
12 Tutuarõtanohpose toto Ritonõpo a. Ynara tykase ynororo eya xine: “Imeĩpo toorihse awahtao xine rokẽ ynymenekahpyry tuarimapõko mã toto,” tykase Ritonõpo tõmiry poko urutõ komo a. Tumũkuru poko turuse toto. Mame mokaro pakatokõ urutõ kõ tõturuse Ritonõpo nekarohpyry poko. Seromaroro Ritonõpo Zuzenu omi poe moro omi kurã tokarose oya xine ãmorepatõkomo a. Tuzenu jamitunuru tonehpose tyya kapu ae. Moro poko tuaro toexirykõ se Ritonõpo nenyohtyã roropa repe kapuaõkomo, zuaro toehtohkõme.
12 God ana dinab oro’orot isah irerereb abistan i hisisinaf i men taiyuwih isah hibowabowamih baise i kwa isa hibow. Naatu sawar abisa inu’in kob abarayah tur gewasin hibai hina boun hiorereb kwanonowar. I Anun Kakafiyin marane hiyafar re’ere ana fairamaim kwa isa hibinan kwanonowar. Naatu iti sawar isah tounamatar auman tekokok kwanekwan hinaso’ob.
13 Morara exiryke ipakatyã sã ehtoko. Tuaro ehtoko. Tãkye rokẽ ehtoko Ritonõpo nekarory eraximary poko. Tynekarory kurã ekarõko kyya xine mana Jezu Kyrixtu oepyry ropa ahtao. Aepyry ropa eraximatoko. Imepỹ poko osenetupuhpyra ehtoko. Ipoko rokẽ osenetupuhtoko.
13 Isan imih a not kwabogaigiwas bai’a’it isan, matatoniwa’an kwa anuhifot anababatun baigegewasinamaim kwanayai, ana maramaim Jesu Keriso nabirerereb kwa boro nit kwanab.
14 Ritonõpo omipona ehtoko. Jezu waro pyra ro awahtao xine oorypyrykõ poko rokẽ mexiatose. Yrome seromaroro oorypyrykõ poko pyra ehtoko.
14 Kwa i fanabow kek na’atube men kakafin ana naniyanamaim kwa ayawas nabonawiy marasika kwama’am na’atube kwanama’amih.
15 Ritonõpo tyyrypyhpyke pyra ipunaka. Kure rokẽ ynororo. Eya toahmase matose tysã oehtohkõme. Naeroro kure rokẽ ehtoko emero poko awahtao xine. Tyrisenã sã õsenetupuhtohkõ tyripotoko. Omi xihpyry poko pyra ehtoko roropa.
15 Baise nati efanin God kwa eafi i kakafiyin, imih mar etei asinafumaim kakafiyi kwanama.
16 Ynara ãko Ritonõpo mana: “Kure rokẽ ase, tyyrypyhpyke pyra ipunaka. Naeroro ysã ehtoko, oorypyrykõ poko pyra ehtoko,” ãko.
16 Buk Atamaninamaim eo, “Kwa etei i kakafiyinamaim kwanama, anayabin ayu i kakafiyinamaim ama’am.”
17 “Papa,” ãko matose, õtururukohtao Ritonõpo maro. Yrome sero põkõ apiakaneme ynororo. Zae kuepehmatorỹko mana kynyrihpyrykõ eneryke tyya. Zae exiketõ epehmãko mana zae toehtopõpyry epehpyry ke. Yrome tyyrypyry poko aexityã epehmãko etuarimatoh ke iirypyrykõ epehpyryme. Naeroro aomipona ehtoko sero nono poro awahtao xine.
17 God kwa Tamat kwarouw isan kwayoyoban, i sabuw etei hai bowabowamaim efufunih naatu men yait ta oukoun ebatabat. Kwa i nanawan sabuw na’atube iti tafaramaim kwama’am, imih God isan kwanabir. Isan imih mar etei a bowabowamaim God isan kakaf nama. Kwa a yawas tutufin iti tafaramamaim kwanama.
18 Apitoryme awamekaro xine rokẽ mexiatose oorypyrykõ poko, atamurukõ ekepyã samo. Yrome topekahse matose Ritonõpo a oehtopõpyrykõ xihpyry rumekatohme oya xine. Tineru ke pyra topekahse matose, uuru tõkehko parata roropa, morohne ke pyra topekahse matose. Axĩtao rokẽ uuru tõkehko kure mana parata roropa.
18 Anayabin kwa kwaso’ob, kwa a’a’agir hai yawas kakafin hiyabunibun ra’iy na, ine Keriso kwa tubuni botaiti. Iti men boun gold o silver biyan ana gewasin ekukusaisir na’atube.
19 Yrome typyne exikety ke kuhse topekahse matose. Kyrixtu orihtopõpyry ke topekahse matose. Imunuru toekuãse. Moro uuru motye kuhse mana. Kaneru mũkuru kurã totapase kytamurukomo a tyyrypyrykõ korokapotohme Ritonõpo a. Kurãkõ rokẽ totapase eya xine. Kurãkõkara onetapara toto. Moro saaro Kyrixtu kynorihne tyyrypyhpyke pyra aexihpyry ipunaka.
19 Baise Keriso ana rara uhew bitan lamb, boubun biyan gewasin aurin feher en imaim tubunit.
20 Sero nono onyripyra ro tahtao Tumũkuru tymenekase Ritonõpo a sero põkõ pynanohneme. Yrome pake pyra Tumũkuru tonehpose rahkene. Jarao tonehpose eya okurãkatohkõme.
20 Tafaram matara’e ana veya God Keriso rubin, kwa baiyawasi isan naatu boun iti yomaninamaim kwa isa irerereb kwa’i’itin.
21 Jezu Kyrixtu tõsemãkase ropa Ritonõpo a aorihxĩpo. Emero motye tuisamehxo tyrise roropa eya. Emero motye kure ynororo. Naeroro Ritonõpo enetupuhnõko matose yronymyryme. Tãkye roropa matose Ritonõpo eraximary poko.
21 I wanawananamaim kwa God kwaitumitum, morobone i yawas misir naatu aiwob God itin. Imih kwa a baitumatum naatu a nuhifot God wanawananamaim ema’am.
22 Tykorokase matose Ritonõpo a aomiry kurã omipona toehse oexirykõke. Iirypyryme pyra matose. Imehnõ Jezu poetory pyno nymyry matose. Naeroro imehnõ pyno ehtoko yronymyryme, ajohpe rokẽ pyra.
22 Kwa i boun turobe kwabobosiyasiyaramaim kusouwi uhew kwamatar, imih a yabow a’ofonah isah i gewasin maiyow, dogor babanika a’ofonah isah kwaniyabuwih.
23 Apitoryme tonuruse amarokomo omykõ poenõme. Yrome omykõ sero põkõ orihnõko rokẽ mana. Orihnõko roropa matose. Yrome seromaroro Ritonõpo poenõme tonuruse ropa matose. Orihpỹme Ritonõpo mana jumãme. Tonuruse ropa matose Ritonõpo poenõme aomiry enetuputyryke oya xine Ritonõpo omiry orihpỹme exiketyme sã mana. Jũme Ritonõpo orihpỹme mana. Naeroro aomiry enahpỹme mana.
23 Anayabin kwa i God ana tur yawasin naatu wanatowanin kwanonowar imaim yawas boubun kwabai maiye. Ana’itinin iti tur i ub yawasin kwabai men murubin ana ubamih, baise wanatowan ana ub kwabai boro nama wanatowan.
24 Ynara tymerose Ritonõpo omiryme:
24 Buk Atamaninamaim eo,
25 Yrome Ritonõpo omiry jũme mana enahpỹme.”
25 Baise Regah ana tur ikwah sawar nama wanatowan.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Pedro 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.