Lucas 4
Tĩrtũm kapẽr ã kagà nyw (APNNT) vs NTLH
1 Tã nhũm Jejus pyhti pê Jotãw rũm akupỹm ma mõ. Hãmri nẽ Tĩrtũm Karõ nhỹ hã mẽmoj kutã amnhĩ to htỳx nẽ. Jakamã nhũm nhỹhỹm ma kapôt wỳr o mõ
1 Jesus, cheio do Espírito Santo, voltou do rio Jordão e foi levado pelo Espírito ao deserto.
2 nhũm Satanasti omu nẽ ma hwỳr tẽ nẽ ri hkôt pa. Kapôt ã ri hkôt hêx rom tanhmã kãm nẽ ho pa. Kot mar nẽ Tĩrtũm kapẽr nhĩrôp ãm prãm xàj ma hkôt tanhmã kãm kapẽr to ho pa. Hãmri nẽ hkôt pa o hã arĩgro pê 40 nhũm Jejus kormã apkur kêt o hã arĩgro pê 40 nẽ hapêx nhũm ra kãm prãm tỳx nẽ.
2 Ali ele foi tentado pelo Diabo durante quarenta dias. Nesse tempo todo ele não comeu nada e depois sentiu fome.
3 Hãmri nhũm Satanasti kãm:
3 Então o Diabo lhe disse: — Se você é o Filho de Deus, mande que esta pedra vire pão.
4 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm:
4 Jesus respondeu:
5 Nhũm pre ã Jejus Satanasti mã kapẽr anẽ nhũm tee ri kuma hãmri nẽ hpãnhã ma nhỹhỹm o mõ nẽ nhỹri kỳx pê mẽmoj prêêti nhĩmõk ã o xa. Hãmri nẽ kãm pika piitã ahkre ho xa. Nẽ kãm mẽ hikukrêx piitã ahkre. Kàxpore nẽ mẽmoj piitã nhũm kãm ahkre hpa nhũm anhĩpê omunh o xa.
5 Aí o Diabo levou Jesus para o alto, mostrou-lhe num instante todos os reinos do mundo
6 Hãmri nhũm Satanasti kãm:
6 e disse: — Eu lhe darei todo este poder e toda esta riqueza, pois tudo isto me foi dado, e posso dar a quem eu quiser.
7 Tã amã kot paj kugõ. Jakamã e. Kwa tokyx ixkutã tẽm nẽ inhmã inhmex o inhmex ã ijarẽ pa ama nẽ rĩ amã piitã õr pa. E tokyx. Anẽ.
7 Isto tudo será seu se você se ajoelhar diante de mim e me adorar.
8 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm:
8 Jesus respondeu:
9 Nhũm pre ã Jejus amnhĩ nê kãm kapẽr anẽ. Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ hpãnhã ma krĩ pê Jerujarẽ hwỳr o mõ. Nẽ mẽ kot Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre hprêk nhĩmõk wỳr ho api nẽ kỳxpê hatur xà hã ãm nhũm xa. Nhũm amnhĩ parpê kẽn rũnh nhĩkwỹ pumunh o xa. Hãmri nhũm Satanasti kãm:
9 Depois o Diabo o levou a Jerusalém e o colocou na parte mais alta do Templo e disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui,
10 — ausente —
10 pois as Escrituras Sagradas afirmam: “Deus mandará que os seus anjos cuidem de você.
11 — ausente —
11 Eles vão segurá-lo com as suas mãos, para que nem mesmo os seus pés sejam feridos nas pedras.”
12 Hãmri nhũm kuma nẽ kê axte amnhĩ tã kãm kapẽr nẽ kãm:
12 Então Jesus respondeu:
13 Nhũm pre ã Jejus Satanasti mã kapẽr anẽ hãmri nhũm tee ri mẽmoj piitã ho mar kaprỳ hãmri nẽ hkaga nẽ ma nhỹhỹm tẽ. Hãmri nẽ kot nhỹrmã axte hwỳr htẽm nẽ kot mẽmoj punuj o mar kaxyw kormã amnhĩm hamãr o ri pa.
13 Quando o Diabo acabou de tentar Jesus de todas as maneiras, foi embora por algum tempo.
14 Tã nhũm Jejus ma akupỹm Garirej wỳr mõ. Nẽ Tĩrtũm Karõ nhỹ hã àhpumunh tỳx nẽ hkwỳjê mã kapẽr jarẽnh o ri pa. Nhũm mẽ kuma nẽ piitã pikaja kamã axpẽn mã tanhmã harẽnh to.
14 Jesus voltou para a região da Galileia, e o poder do Espírito Santo estava com ele. As notícias a respeito dele se espalhavam por toda aquela região.
15 Na pre hte mẽ kot Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr agjê nẽ kamã mẽ ahkre ho hkrĩ. Nhũm mẽ piitã kuma nẽ kãm mar prãm nẽ. Hãmri nẽ axpẽn mã mex ã harẽnh o ri pa.
15 Ele ensinava nas sinagogas e era elogiado por todos.
16 Tã nhũm Jejus ma akupỹm krĩ kamã àptàr xàja wỳr ma mõ. Najare hwỳr. Hãmri nẽ kamã pôj.
16 Jesus foi para a cidade de Nazaré, onde havia crescido. No sábado, conforme o seu costume, foi até a sinagoga . Ali ele se levantou para ler as Escrituras Sagradas ,
17 nhũm mẽ omu nẽ kãm ja gõ. Finat Ijais pê Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr xwỳnh kot Tĩrtũm kapẽr kwỳ hã kagàja nhũm mẽ kãm kugõ. Hãmri nhũm kupy nẽ kamã kormã Tĩrtũm kot tanhmã mẽmoj jarẽnh to hõ japêr o xa. Nẽ kãm kato hãmri nẽ mẽ kãm kamã harẽ. Nom amnhĩ tã kamã mẽ kãm harẽnh o xa nẽ mẽ kãm:
17 e lhe deram o livro do profeta Isaías. Ele abriu o livro e encontrou o lugar onde está escrito assim:
18 Na pre ra Tĩrtũm Karõja ixto ixàhpumunh tỳx nẽ mẽ kêp amrakati xwỳnhjê hwỳr inhmẽ pa ra mõ. Ixte mẽ kãm mẽmoj mex jarẽnh o ixpa kaxyw. Nẽ Satanasti kot amnhĩ kôt mẽ unhwỳr xwỳnhjê hwỳr nhũm pre mããnẽn inhmẽ. Ixte mẽ nê Satanasti japôx o ixpa kaxyw. Nẽ mẽ kot hprĩ hã Tĩrtũm kapẽr mar kêt xwỳnhjê hwỳr nhũm pre mããnẽn inhmẽ. Ixprĩ hã ixte mẽ kãm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt ixpa kaxyw. Nẽ mẽ kot amnhĩ tomnuj o mẽ pa xwỳnhjê hwỳr nhũm pre mããnẽn inhmẽ. Ixte mẽ nê mẽ kot amnhĩ tomnuj rênh pa nhũm mẽ hamakêtkati nẽ àmnhĩx ri pa kaxyw. Ã na pre Tĩrtũm jajê piitã hwỳr inhmẽnh anẽ pa ra man mõn pôj.
18 “O Senhor me deu o seu Espírito.
19 Nẽ amgrà ja kêp Tĩrtũm kot mẽ ato mex xà hã amgràja nhũm ixte mẽ amã harẽnh o ixpa kaxyw na pre inhmẽ pa mõn pôj. Anẽ.
19 e anunciar que chegou o tempo
20 Nhũm pre ã Jejus Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ. Hãmri nẽ akupỹm mẽ kãm kagàja gõ nẽ ho mẽ ahkre kaxyw akupỹm nhỹ nhũm mẽ piitã omunh pê mar o hkrĩ. Rukre 4.16-20|src="HK00150B.TIF" size="col" copy="© The British & Foreign Bible Society, 1954, 1967, 1972. Acréscimos e correções feitos por Louise Bass © The British & Foreign Bible Society, 1994" ref="Rukre 4:20"
20 Jesus fechou o livro, entregou-o para o ajudante da sinagoga e sentou-se. Todas as pessoas ali presentes olhavam para Jesus sem desviar os olhos.
21 Hãmri nhũm mẽ kãm tanhmã amnhĩ jarẽnh to nẽ mẽ kãm:
21 Então ele começou a falar. Ele disse:
22 Hãmri nhũm mẽ amnhĩ jaêr pê ã kot amnhĩ jarẽnh anhỹr ã kuma. Nẽ tee ri kuma nẽ axpẽn pumunh pê hamaxpẽr o hkrĩ. Jejus mẽ kurom àhpumunh tỳx nẽ kapẽr mex tã nhũm mẽ ãm kêp amnhĩ kwỳ pix ã hkamnhĩx kãm hihtỳx nẽ. Hãmri nẽ axpẽn mã:
22 Todos começaram a elogiar Jesus, admirados com a sua maneira agradável e simpática de falar, e diziam: — Ele não é o filho de José?
23 Hãmri nhũm amnhĩ tã mẽ kuma nẽ mẽ kãm:
23 Então Jesus disse:
24 Koja nhãm krĩ hõ kamã mẽhõ kêp Tĩrtũm kapẽr jarẽnh xwỳnh ã amnhĩ jarẽ ka mẽ harẽnh ma nẽ amã ma hwỳr amrar nẽ mar prãm nẽ. No kêt jar mẽ panhõ krĩ kamã ixpê mẽ anhĩõ hã ã amnhĩ jarẽnh anẽ ka mẽ amã inhmar prãm kêt nẽ.
24 E continuou:
25 —Kwa mẽ inhma. Amnepêm kormã finat Eris htĩr ri na pre mẽ hã na wrỳk kêt ry rax nẽ. Jao hã amgrà axkrunẽpxi nẽ hkôt mytwrỳ pê 6. Nhũm mẽ õ hkêt nẽ pa. Ra mẽ kêp mẽmoj grà pa nẽ hapêx nhũm mẽ kãm prãm tỳx kumrẽx nẽ pa. Nhũm mẽ kêp mẽ mjên tyk xwỳnhjaja kãm prãm xàj hirot o pa.
25 Eu digo a vocês que, de fato, havia muitas viúvas em Israel no tempo do profeta Elias, quando não choveu durante três anos e meio, e houve uma grande fome em toda aquela terra.
26 Tã nom Tĩrtũm mẽ ho mex kaxyw mẽ hwỳr Eris mẽnh kêt nẽ. Erisja mẽ uràk nẽ kêp Ijaew tã nhũm Tĩrtũm kot mẽ ho ajuta kaxyw mẽ hwỳr mẽnh kêt nẽ. Mẽ kot amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt hamaxpẽr kêt jakamã nhũm mẽ hwỳr mẽnh kêt nẽ. Axtem Ijaew kêt xwỳnhjê hõ hwỳr na pre kumẽ. Nhãm Sitõ kamã krĩ pê Sarep kamã mjên htyk xwỳnhta wỳr. Tokyx kot tanhmã ho mex to kaxyw. Jakamã nhũm ma hwỳr mõ nẽ tanhmã kãm kapẽr to nhũm kuma nẽ amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt hamaxpẽr kurê kumrẽx.
26 Porém Deus não enviou Elias a nenhuma das viúvas que viviam em Israel, mas somente a uma viúva que morava em Sarepta, perto de Sidom.
27 —Nẽ finat Eriasti haxwỳja. Eris pyrà nẽ kêp Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o pa xwỳnh tã amnhĩ kwỳ pê Ijaew tanhmã mẽ ho ajuta hto hkêt nẽ. Na prem ohtô nẽ hkà nhy nẽ hkro xàpêr o pa. Jao ra omnuj tỳx nẽ. Tã nhũm Tĩrtũm kot akupỹm mẽ ho mex kaxyw mẽ hwỳr Eriasti mẽnh kêt nẽ. Amnhĩ kaxyw mẽ kot hkôt hamaxpẽẽre hã. Ãm Sir nhõ xwỳnh Namãja pix na pre Tĩrtũm Eriasti mã anẽ nhũm akupỹm ho mex. Kêp Ijaew kêt tã nhũm akupỹm ho mex. Tã ja pyrà nẽ na pa ãm mẽ kot amnhĩ kaxyw ixkôt hamaxpẽr pix xwỳnhjê mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri ixpa. No mẽ ate amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr kêt xwỳnhjê mã tanhmã ri amnhĩ nhĩpêx to hkêt nẽ. Anẽ.
27 Havia também muitos leprosos em Israel no tempo do profeta Eliseu, mas nenhum deles foi curado. Só Naamã, o sírio, foi curado.
28 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ kamã gryk tỳx nẽ axpẽn mã hã amỹnê nẽ axpẽn mã:
28 Quando ouviram isso, todos os que estavam na sinagoga ficaram com muita raiva.
29 Hãmri nẽ kaxyw kànhmã kuhê hpa nẽ hwỳr hprõt nẽ unê. Mẽ kot ma o htẽm nẽ hixêt prêk jatur xà hã hkujaêk nhũm ahpar mã tẽn htẽm nẽ htyk kaxyw. Mẽ õ krĩja hixêt prêk nhĩmõk ã na pre. Jakamã nhũm prem unê nẽ hatur xàta wỳr o tẽ.
29 Então se levantaram, arrastaram Jesus para fora da cidade e o levaram até o alto do monte onde a cidade estava construída, para o jogar dali abaixo.
30 Tã nom nhũm tanhmã amnhĩ nhĩpêx to nẽ mẽ kêp akunok nẽ hpãnhã nhãm ma tẽ nhũm mẽ tee ri hapêr nom nhỹri omunh kêt nẽ.
30 Mas ele passou pelo meio da multidão e foi embora.
31 Tã nhũm Jejus ma akupỹm Garirej kamã krĩ pê Kapanaũ hwỳr mõ. Nhũm mẽ õ arĩgromnu pê sap kato nhũm ma mẽ kot Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr tẽ nẽ mẽ ahkre ho nhỹ.
31 Então Jesus foi para Cafarnaum, uma cidade da região da Galileia. Ali ele ensinava o povo nos sábados.
32 Hãmri nhũm mẽ kot mar o hkrĩ xwỳnhjaja kuma nẽ kãm mar prãm nẽ. Nẽ axpẽn mã:
32 Eles estavam muito admirados com a sua maneira de ensinar, pois Jesus falava com autoridade.
33 Nhũm mẽhõ myja mẽ ĩhkô hã haxwỳja mar o nhỹ. Mẽkarõmnuti na pre ra hwỳr axà nhũm ỹ hã tanhmã amnhĩ tomnuj to ho pa. Hãmri nẽ mẽ ĩhkô hã Jejus mar o nhỹ nẽ ra àmra kamã tanhmã kãm kapẽr to. Nom nhũm tãm kãm kapẽr kêt ãm kamã mẽkarõmnutija kãm kapẽr.
33 Havia um homem na sinagoga que estava dominado por um demônio. O homem gritou:
34 Nẽ kãm:
34 — Ei, Jesus de Nazaré! O que você quer de nós? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem é você: é o Santo que Deus enviou!
35 Hãmri nhũm kuma nẽ mẽkarõmnuti kot kãm ã kapẽr anhỹr ã omunh kurê kumrẽx. Jakamã kutã kãm kapẽr nẽ kãm:
35 Então Jesus ordenou ao demônio: Em frente de todos, o demônio atirou o homem no chão e saiu dele sem lhe causar nenhum ferimento.
36 Hãmri nhũm mẽ piitã omu nẽ kamã no pyma nẽ. Hãmri nẽ axpẽn mã:
36 Todos ficaram espantados e diziam uns para os outros: — Que tipo de palavras são essas? Este homem, com autoridade e poder, expulsa os espíritos maus, e eles vão embora.
37 Hãmri nhũm mẽ mẽõ pika kamã piitã ri axpẽn mã harẽnh o pa.
37 E as notícias a respeito de Jesus se espalharam por toda aquela região.
38 Tã nhũm Jejus Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xàja rũm kato nẽ ma Simãw Pêtre nhõrkwỹ hwỳr tẽ. Nẽ mẽ hwỳr axà nhũm Simãw Pêtre omu nẽ kãm upãnhgêx tanhmã kute hã harẽ nẽ kãm:
38 Jesus saiu da sinagoga e foi até a casa de Simão. A sogra de Simão estava doente, com febre alta; e contaram isso a Jesus.
39 Hãmri nẽ hwỳr tẽn kuri xa nẽ kãm:
39 Aí ele foi, parou ao lado da cama dela e deu uma ordem à febre. A febre saiu da mulher, e, no mesmo instante, ela se levantou e começou a cuidar deles.
40 Tã nhũm ra amỹkry htỳx mẽ nhũm mẽ Jejus wỳr ahpỹnhã ri mẽ à xwỳnhjê ho mra. Nhũm amnhĩ wỳr mẽ omu hãmri nẽ mẽ piitã ri mẽ hã ĩhkra jaxwỳ nẽ akupỹm mẽ ho mex pa.
40 Depois de anoitecer , todos os que tinham amigos enfermos, com várias doenças, os levaram a Jesus. Ele pôs as suas mãos sobre cada um deles e os curou.
41 Nhũm ra mẽkarõmnuti mẽ hkwỳjê hwỳr agjê nhũm mẽ kurũm mẽ hano nhũm mẽ tee ri amnhĩ tã omu nẽ mẽ kêp hapôx kurê kumrẽx. Hãmri nẽ mẽ kêp hapôx kaxyw nẽ àmra kamã kãm kapẽr nẽ kãm:
41 Os demônios saíram de muitas pessoas, gritando: — Você é o Filho de Deus! Eles sabiam que Jesus era o
42 Tã nhũm apkati nẽ myt kator grire nhũm Jejus kot Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh kaxyw kànhmã nhỹ nẽ kato nẽ ma nhỹhỹm kapôt mã tẽ. Hãmri nhũm krĩ nhõ xwỳnhjaja hkrã hapôj nẽ tee ri hapêr nẽ ma hkôt hpry jakop o mõ. Nẽ nhỹri hwỳr kato nẽ omu hãmri nẽ ma nhỹhỹm mõr nê kurê nẽ kãm:
42 Quando amanheceu, Jesus saiu da cidade e foi para um lugar deserto. Mas a multidão começou a procurá-lo, e, quando o encontraram, eles não queriam deixá-lo ir embora.
43 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ amnhĩ tã mẽ kãm:
43 Mas Jesus disse:
44 Nhũm pre ã mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ. Hãmri nẽ mẽ kêp kato nẽ ma Ijaew nhõ pika piitã hkôt Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre ho ri pa. Ijaew nhõ Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre kamã mẽ piitã ho mẽ ahkre ho ri pa.
44 E ele anunciava a mensagem nas sinagogas de todo o país.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.