Lucas 14

Tĩrtũm kapẽr ã kagà nyw (APNNT) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Tã nhũm sap nhũm Jejus ma Parijew nhõ xwỳnhjê krãhtũm kutã apkur kaxyw õrkwỹ hwỳr tẽ. Hãmri nhũm mẽ wa hã htu rax nẽ Jejus apkur ã tãnopxar o kuhê. Mẽ kot amnhĩ nhĩpêx kwỳm ri tanhmã amnhĩ nhĩpêx to nhũm mẽ kot hã omunh nẽ ra hã àmnênh kaxyw nhũm mẽ kuri htãnopxar o kuhê.
1 Tendo Jesus entrado, num sábado, em casa de um dos chefes dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Nhũm ixkreja kamã mẽhõ my hte hikot xwỳnh mẽ kuri xa.
2 Achava-se ali diante dele certo homem hidrópico.
3 Hãmri nhũm Jejus omu nẽ hã Parijew nhõ xwỳnhjê mẽ Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnhjê kukja nẽ mẽ kãm:
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, e perguntou: É lícito curar no sábado, ou não?
4 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ tanhmã kutã kãm nẽ hkêt nẽ. Ãm akryk mar o kuhê. Mẽ kot tanhmã kãm nẽ nhũm kot ta pãnhã mẽ kãm tanhmã nẽ pymaj nhũm mẽ akryk mar o kuhê nẽ tanhmã kutã kãm nẽ hkêt nẽ. Hãmri nhũm tee ri mẽ omu hãmri nẽ myja ã ĩhkra xi nẽ akupỹm ho mex. Hãmri nẽ hano nhũm ma akupỹm mex nẽ hkĩnh nẽ ma tẽ.
4 Eles, porém, ficaram calados. E Jesus, pegando no homem, o curou, e o despediu.
5 Hãmri nhũm Jejus mẽ kãm:
5 Então lhes perguntou: Qual de vós, se lhe cair num poço um filho, ou um boi, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ nhũm mẽ kuma nom kutã kãm mẽmoj jarẽnh kêt nẽ. Ra kot akupỹm ho mex jakamã nhũm mẽ tanhmã hã kãm nẽ hkêt nẽ kuhê.
6 A isto nada puderam responder.
7 Hãmri nhũm mẽ apkur kaxyw mẽ hkrĩ xà hã hkrĩ hpa. Nhũm mẽ hkwỳjaja hkwỳjê pê amnhĩ to wa nẽ mẽ hkrĩ xà mex kãm hkrĩ hpa. Hãmri nhũm Jejus ja hã mẽ omunh o xa nẽ axte mẽ kãm mẽmoj jarẽ. No ãm mẽmoj tã kuxi nẽ mẽ kãm awjarẽ nẽ mẽ kãm:
7 Ao notar como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes esta parábola:
8 —Nà koja mẽ axpẽn mã mẽhõ rer kaxyw nẽ amnhĩ wỳr mẽ atã karõ. Mẽ ate kutã axàpkur kaxyw. Hãmri kêr ka mẽ hwỳr mra nẽ axàpkur kaxyw nẽ kupĩp kãm akrĩ kurê kumrẽx. No kot kaj mẽ kêp amnhĩ to wa nẽ mẽ hkrĩ xà mex pytà nẽ hã akrĩ nhũm ra kot amnhĩ to rax xwỳnhjê hõja hapu hã mẽ akôt tẽn axà.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te reclines no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 Hãmri nhũm ixkre nhõ dõn kot amnhĩ wỳr mẽ awỳr xwỳnhta mẽ hkrĩ xà mexta ã mẽ awỳ nẽ mẽ amã: “Kwa mẽ atõ kànhmã xa nẽ kãm mẽ hkrĩ xà kaprã.” Anẽ. Hãmri ka nhãm xa nẽ kãm anhỹr xàta gõ. Hãmri nẽ apijaàm kãm hpãnhã kupĩp kãm nhỹ.
9 e vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o último lugar.
10 Ja pymaj kêr ka mẽ kupĩp kãm akrĩ kurê kumrẽx. Kê ixkre nhõ dõnja tee ri ja hã mẽ apumu nẽ mẽ amã: “Tk. Kwa ixkràmnhwỳjaja. Mẽ kupĩp kãm akrĩ hkêt nẽ. Kwa mẽ mra nẽ jar mẽ hkrĩ xà mex ã mãn akrĩ.” Anẽ hãmri nhũm ja mẽ amã mex nẽ. Nhũm mẽ piitã kot mẽ ato mex ã mẽ atã omu ka mẽ ajaxwỳja amnhĩ tã omu nẽ akĩnh nẽ ajamakêtkati nẽ akrĩ.
10 Mas, quando fores convidado, vai e reclina-te no último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante de todos os que estiverem contigo à mesa.
11 —Nẽ koja mẽhõ te amnhĩ to rax o hkwỳjê jakrenh pyràk o amnhĩ nhĩpêx o ri pa hãmri nhũm Tĩrtũm ja hã omu nẽ tanhmã hã ho. Hãmri nhũm ra amnhĩ to grire hã amnhĩ pumunh o ri pa nẽ rĩ amnhĩ pumu. Nom koja mẽhõ amnhĩ to rax o hkwỳjê jakrenh pyràk o amnhĩ nhĩpêx o ri pa hkêt nhũm Tĩrtũm ja hã omu hãmri nẽ tãm amnhĩm kot amnhĩ to rax xwỳnh ã harẽ. Anẽ.
11 Porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Nhũm pre ã Jejus mẽ ahkre anẽ hãmri nẽ hpãnhã mẽ apkur xà hã ixkre nhõ dõnja mã kapẽr nẽ kãm:
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não convides teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem os vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso retribuído.
13 No kêt amnhĩ wỳr mẽ no kre xwỳnhjê mãn wỳ. Nẽ mẽ hyk o mẽ pa xwỳnhjê mãn wỳ. Nẽ mẽ hkrã pipãnh puro xwỳnhjê mãn wỳ. Nẽ mẽ hpigêx tỳx xwỳnhjê mãn wỳ. Nẽ mẽ hirot nẽ àpênh kêt xwỳnhjê mãn wỳ. Kêr ka amnhĩ wỳr jajê mãn wỳ kê mẽ awỳr mra nẽ akutã apku.
13 Mas quando deres um banquete, convida os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos;
14 Mo mẽ kot amnhĩ xwar awỳr kaxyw mẽ õ mẽmoj? Mẽ kêp amrakati. Tã kot kaj mãmrĩ amnhĩ wỳr mẽ awỳ nhũm Tĩrtũm mẽ hã apumu hãmri nẽ nhỹrmã kot akupỹm mẽ ho htĩr xà hã arĩgrota ã mẽ hã amã mẽmoj mex gõ nẽ ato mex nẽ. Hãmri ka akĩnh nẽ. Anẽ.
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que te retribuir; pois retribuído te será na ressurreição dos justos.
15 Hãmri nhũm mẽ apkur kaxyw hkrĩ pa nhũm Jejus nhĩhkô hã mẽ apkur o mẽ krĩ xwỳnhjê hõja tanhmã Jejus mã kapẽr to nẽ kãm:
15 Ao ouvir isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Hãmri nhũm kuma nẽ kê axte mẽ ahkre. Mẽ kot Tĩrtũm kutã apkur kaxyw kot amnhĩ wỳr mẽ hwỳrta ã nhũm mẽ ahkre. No ãm hã kuxi nẽ tanhmã mẽ kãm ujarẽnh to nẽ mẽ kãm:
16 Jesus, porém, lhe disse: Certo homem dava uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Hãmri nẽ mẽ hwỳr kãm àpênh xwỳnh mẽ nẽ kãm: “E ma tẽ nẽ mẽ kãm awjarẽ kê mẽ tokyx mra pa mẽ apku.” Anẽ.
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: vinde, porque tudo já está preparado.
18 Hãmri nhũm kuma nẽ ma mẽ hwỳr mẽ kãm ujarẽnh o tẽ. Hãmri nẽ wamta mã anẽ nhũm kuma hãmri nẽ hitõt nẽ kãm: “Nà kot paj hwỳr ixtẽm kêt nẽ. Na pa ham amnhĩm pika hkwỳ japrô. Jakamã kot paj ma hwỳr tẽ nẽ ixprĩ hã omu mãn. Kwa kêr ka kãm ijarẽ kê ixte tanhmã hã nẽ xà hkôt ã ixte amnhĩ nhĩpêx anhỹrja mã hamaxpẽr kêt nẽ.” Anẽ.
18 Mas todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e preciso ir vê-lo; rogo-te que me dês por escusado.
19 —Hãmri nhũm kuma nẽ hpãnhã nhãm ja wỳr tẽ nẽ kãm awjarẽ nhũm kuma nẽ haxwỳja hitõt nẽ kãm: “Nà kot paj hwỳr ixtẽm kêt nẽ. Na pa ham amnhĩm môx o 10 nẽ haprô. Jakamã kot paj ma hwỳr tẽ nẽ ixprĩ hã ri omu mãn. Kwa kêr ka kãm ijarẽ kê tee ri tanhmã hamaxpẽr to hkêt nẽ. Ixte tanhmã hã nẽ xà hkôt ã ixte amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt.” Anẽ.
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me dês por escusado.
20 —Hãmri nhũm kuma nẽ hpãnhã ma ihõta wỳr tẽ nẽ kãm awjarẽ nhũm kuma nẽ haxwỳja hitõt nẽ kãm: “Nà kot pa hwỳr ixtẽm kêt nẽ. Na pa kormã ham ixprõ. Kormã ixprõ nyw nẽ inhmã rer prãm kêt jakamã kot paj ma hwỳr ixtẽm kêt nẽ.” Anẽ.
20 Ainda outro disse: Casei-me e portanto não posso ir.
21 —Hãmri nhũm kãm àpênh xwỳnhta tee ri mẽ kuma nẽ awjanã nẽ ma akupỹm tẽ. Kot ma mẽ hwỳr mẽnh xwỳnhta wỳr ma akupỹm tẽ nẽ kãm mẽ harẽ. Hãmri nhũm tee ri mẽ harẽnh ma nẽ mẽ kamã gryk nẽ. Hãmri nẽ hpãnhã mẽ kêp amrakati xwỳnhjê hwỳr kãm àpênh xwỳnhta mẽ. Mẽ hkrã pipãnh puro xwỳnhjê hwỳr kumẽ. Nẽ mẽ hpigêx tỳx xwỳnhjê hwỳr kumẽ. Nẽ mẽ hirot nẽ àpênh hkêt xwỳnhjê hwỳr kumẽ nhũm ma mẽ kãm ujarẽnh o tẽ. Hãmri nẽ amnhĩ kôt mẽ kuwỳ nhũm mẽ kuma nẽ wamtajê rom hkôt mrar kurê kumrẽx. Hãmri nẽ agjê nẽ apkur kaxyw mẽ hkrĩ xà kamã hkrĩ hpa.
21 Voltou o servo e contou tudo isto a seu senhor: Então o dono da casa, indignado, disse a seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 Hãmri nhũm kãm àpênh xwỳnhja õ patrãw wỳr tẽ nẽ kãm mẽ harẽ nẽ kãm: “E ate mẽ hã karõ xàta kôt na mẽ ra hkrĩ hpa htã arĩ mẽ hkrĩ xà hkwỳ hkaprỳ.” Anẽ.
22 Depois disse o servo: Senhor, feito está como o ordenaste, e ainda há lugar.
23 —Hãmri nhũm kuma nẽ kãm: “Hêxta waa nẽ. Kêt ãm mẽ hkrĩ xàta hipu mex ronhỹx pa omu nẽ ixkĩnh nẽ. No ãm kormã piitã hipu hkêt. Kwa ma krĩ pu hã ri mẽ hapêr o mra. Nẽ nhỹri mẽ hkwỳjê pumu nẽ mẽ haprô nẽ man amnhĩ kôt mẽ o mra kê mẽ hkrĩxà ho hipu hpa.
23 Respondeu o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e obriga-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 No kêt wam ixte amnhĩ wỳr mẽ hwỳr xwỳnhtaja. Mẽ hitõt xwỳnhjaja kot paj axte amnhĩ wỳr mẽ hwỳr kêt nẽ.” Anẽ. Ã mẽ ujarẽnh kot anhỹr. Na hte ã Tĩrtũm amnhĩ wỳr mẽ piitã mẽ hwỳr anẽ. Anẽ.
24 Pois eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Tã nhũm Jejus mẽ õrkwỹ rũm kato nẽ kormã Jerujarẽ hwỳr mõ nhũm mẽ hohtô rax nẽ hkôt mõ. Hãmri nhũm Jejus xa nẽ mẽ ho hakẽx nẽ mẽ omu nẽ mẽ kãm:
25 Ora, iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 —E kot ka mẽ atõ amã ixkôt amnhĩ xãm prãm nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anẽ. Nẽ amã atõ nẽ atõx nẽ anhĩpêêxà nẽ akatorxà japê htỳx tã kêr ka amã ixkĩnh tỳx o wa mẽ hakrenh pa. Nẽ amã aprõ nẽ akrajê japê htỳx tã kêr ka amã ixkĩnh tỳx o wa mẽ piitã mẽ hakrenh pa. Nẽ amã ixkĩnh tỳx o amã amnhĩ japê jakre. Kêr ka mẽ atõ ixkôt amnhĩ xãm kaxyw nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anẽ.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a pai e mãe, a mulher e filhos, a irmãos e irmãs, e ainda também à própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 —Koja mẽ ixpĩ pa mẽ anê ty. Tã mẽ ate ixkôt amnhĩ nhĩpêx o mẽ apa xwỳnhjaja. Koja mẽ ixtã mẽ apar mã tã kêr ka mẽ amã ixkĩnh tỳx o mẽ umaj ixkaga hkêt nẽ. Kwãr mẽ mãmrĩ tanhmã ixtã mẽ ato. Kot kaj mẽ nhỹrmã Tĩrtũm mẽ wa ixri axte amnhĩ xà kamã ajamak kêt nẽ atĩr tũm nẽ amex rãhã apa ho apa. Nom kot kaj mẽ ixkĩnhã jar pika ja kamã amã amex nẽ apa hprãm xàj ixkaga hãmri nẽ nhỹrmã wa ixri atĩr tũm nẽ apa hkêt nẽ. Anẽ.
27 Quem não leva a sua cruz e não me segue, não pode ser meu discípulo.
28 Nhũm Jejus arĩ mẽ kãm kapẽr nẽ mẽ kãm:
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se senta primeiro a calcular as despesas, para ver se tem com que a acabar?
29 Nom kot kaj mẽ hkukamã ajamaxpẽr mex kêt nẽ ãm kaxyw pĩ ho grêre nẽ hakà. Rỳ ra hã axàpênh rax kurê ra amã ho anhỹr kaga nẽ hkaga hpa nẽ hatur xàm mẽnh kêt nẽ. Hãmri nhũm mẽ hkwỳjaja hãnh mra nẽ omu nẽ atã hpẽr o axkẽ.
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a zombar dele,
30 Nẽ axpẽn mã ri ajarẽnh o: “E ga mẽ ixkre mũj pumu. Na pre hipêx xwỳnhja hkurê kãm kaga nẽ hipêx par kêt nẽ.” Anhỹr o axpẽn mã ajarẽ. Ja pyrà nẽ kêr ka mẽ ixkôt amnhĩ xunhwỳr kaxyw nẽ amnhĩ kukamã ajamaxpẽr mex nẽ. Nẽ ajamaxpẽr o: “Nà mẽ kot Jejus ã tanhmã ixto htỳx tã kot paj hkaga hkêt nẽ. Kot paj hkôt amnhĩ nhĩpêx rãhã ho ri ixpa.” Anhỹr o amnhĩ kukamã ajamaxpẽr. Hãmri nẽ rĩ kormã ixkôt amnhĩ xãm. No kot ka mẽ umaj ixkaga hkukamã ajamaxpẽr hãmri nẽ ixkôt amnhĩ xãm kêt kurê kumrẽx.
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pode acabar.
31 —Nẽ koja krĩ hõ kamã pahihti nhõ pôristi xohtô nẽ. Nẽ kutã nhãm krĩ hõ kamã pahihti nhõ pôristija grêre. Tã nhũm wa hpijapu kaxyw nhũm krĩ hõ rũm pahihti nhõ pôristi xohtôja mẽ grêreta wỳr mra. Hãmri nhũm kutã krĩ hõ kamã mẽ õ pôristi grêre nhõ pahi nhỹ nẽ tee ri mẽ amnhĩ kukamã hamaxpẽr nẽ hamaxpẽr o: “Kwa koja apu krĩ hõ rũm pôristi xohtô raxja nhũm inhõ pôristi grêreja mẽ axpẽn kutã kuhê nẽ axpu nhũm mẽ inhnê mẽ himex. Nà inhõ pôristi grêre kênã.” Anhỹr o hamaxpẽr.
31 Ou qual é o rei que, indo entrar em guerra contra outro rei, não se senta primeiro a consultar se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 —Hãmri nẽ pahi hõta wỳr õ kôwenatô mẽ. Kormã krĩ hõ rũm mẽ hohtôtaja mẽ htêp kêt nhũm mẽ kutã kumẽ nhũm ma mẽ kutã tẽ. Hãmri nẽ awry hã mẽ hkaxpa nẽ mẽ õ pahihti mã kãm: “E na mẽ inhõ pahihti akutã inhmẽ pa tẽ. Na inhmã: ‘Ma tẽ nẽ mẽ kãm awjarẽ. Kot puj pẽr mẽ papijapu hkêt nẽ. Kwarĩ. Kot puj mẽ tãm axpẽn xunhwỳ.’ Anhỹr o kapẽr nẽ mẽ akutã inhmẽ pa tẽ.” ã mẽ ujarẽnh kot anhỹr. Ja pyrà nẽ na htem mẽmoj kukamã hamaxpẽr mex nẽ rĩ kormã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to.
32 No caso contrário, enquanto o outro ainda está longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 —Tã kêr ka mẽ atõ amã ixkôt amnhĩ xãm prãm hãmri nẽ pahita pyrà nẽ amnhĩ kukamã ajamaxpẽr tỳx nẽ rĩ kormã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to. Kêr ka ate inhmã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho apa kaxyw hãmri nẽ inhgryk ã te ate amã amnhĩ japê hkêt pyràk o mẽmoj piitã mã anhĩhkra karo pyràk o amnhĩ nhĩpêx. Hãmri nẽ rĩ kormã ixkôt amnhĩ xãm.
33 Assim, pois, todo aquele dentre vós que não renuncia a tudo quanto possui, não pode ser meu discípulo.
34 — ausente —
34 Bom é o sal; mas se o sal se tornar insípido, com que se há de restaurar-lhe o sabor?
35 — ausente —
35 Não presta nem para terra, nem para adubo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.