Atos 7
Tĩrtũm kapẽr ã kagà nyw (APNNT) vs NVT
1 Hãmri nhũm mẽ õ patre maatija Estewãw mã kapẽr nẽ kãm:
1 Então o sumo sacerdote lhe perguntou: “Estas acusações são verdadeiras?”.
2 Hãmri nhũm kuma nẽ mẽ piitã mẽ kãm kapẽr. Mẽ kãm kapẽr ryy nẽ mẽ kãm:
2 Estêvão respondeu: “Irmãos e pais, ouçam-me! O Deus glorioso apareceu a nosso antepassado Abraão na Mesopotâmia, antes de ele se estabelecer em Harã,
3 “E kêr ka mẽ anhõ krĩ pê akato nẽ akwỳjê re nẽ ma mõ. Kot paj ma nhỹhỹm hpãnhã pyka hõ hwỳr mẽ ato mõ.” Anẽ.
3 e lhe disse: ‘Deixe sua terra natal e seus parentes e vá para a terra que eu lhe mostrarei’.
4 —Hãmri nhũm kuma nẽ amnhĩ to akuprõ nẽ ma mõ. Õ pyka pê Katej pê kato nẽ ma krĩ pê Arã hwỳr mõ nẽ hpãnhã kamã pa. Tã nhũm hipêêxà Terahti kêp ty nhũm Tĩrtũm amnẽ jar mẽ panhõ pyka hwỳr kumẽ. Jar mẽ papapxà hwỳr kumẽ.
4 Então Abraão saiu da terra dos caldeus e morou em Harã até seu pai morrer. Depois, Deus o trouxe aqui para a terra onde vocês agora vivem.
5 —Nom nhũm kormã kãm pykaja nhõr kêt nẽ. Kormã kãm hkwỳ ho grire nẽ õr kêt nẽ. Na pre ãm kãm:
5 “Mas Deus não lhe deu herança alguma aqui, nem mesmo o espaço de um pé. Contudo, prometeu que a terra toda pertenceria a Abraão e a seus descendentes, embora ele ainda não tivesse filhos.
6 Hãmri nẽ kãm:
6 Disse-lhe também que seus descendentes viveriam numa terra estrangeira, onde seriam escravizados e oprimidos por quatrocentos anos.
7 Nom kot paj mẽ hã mẽ homnuj tỳx nẽ. Akanrẽhã atàmnhwỳjê hã mẽ homnuj tỳx nẽ nhũm mẽ rĩ kormã mẽ kurũm kato nẽ man akupỹn pa nẽ jar pôj. Hãmri nẽ jar inhmã inhmex o inhmex ã ijarẽnh rãhã ho pa. Anẽ.
7 Mas Deus disse: ‘Eu castigarei a nação que os escravizar, e, por fim, sairão dali e me adorarão neste lugar’.
8 Hãmri nẽ kãm:
8 “Naquele tempo, Deus deu a Abraão a aliança da circuncisão. Assim, quando seu filho Isaque nasceu, ele o circuncidou no oitavo dia. Essa prática continuou quando nasceu Jacó, filho de Isaque, e quando nasceram os doze filhos de Jacó, os patriarcas de Israel.
9 —Jako hkrajê hõ na pre kêp Juje. Nhũm Juje htõjaja hipêêxà hkôt kamã gryk nẽ axtem nẽ mẽ urojê mã ho wẽnê nhũm mẽ kêp haprô nẽ ma pyka pê Ejit wỳr o mõ. Amarĩ Ejit nhõ xwỳnhjê mã àpênh o pa kaxyw. Tã no nhũm Tĩrtũm arĩ tãnopxar rãhã ho hkôt pa.
9 “Os patriarcas tiveram inveja de seu irmão José e o venderam como escravo para o Egito. Mas Deus estava com ele
10 Hãmri nẽ Ejit kãm mẽ kot homnuj xwỳnhjê nhĩhkra rũm hkapa nẽ tanhmã hkrã hto nhũm àhpumunh tỳx nẽ hamaxpẽr mex nẽ. Jakamã nhũm Ejit nhõ xwỳnhjê nhõ pahi Paraohtija omu nẽ kãm hkĩnh nẽ. Kot tãm amnhĩ nhĩpêx nẽ àhpumunh tỳx kôt omu nẽ kãm hkĩnh nẽ. Hãmri nẽ amnhĩ ri kumẽ nhũm ĩhkô hã àpênh o pa. Kãm õrkwỹ pumu nẽ Ejit nhõ xwỳnhjê ho amnhĩptàr o pa.
10 e o livrou de todas as suas dificuldades. Deus concedeu a José favor e sabedoria diante do faraó, rei do Egito, e o faraó o nomeou governador de todo o Egito e administrador de seu palácio.
11 —Rôm nhũm mẽ hpur kãm mẽmoj nhĩgrõt mex kêt nẽ nhũm mẽ kêp mẽ apkur xà hã mẽ õja ra ri mẽ kêp kryre. Ejit kamã nẽ jar Kanaã kamã nhũm mẽ apkur xà hã mẽ õja mẽ kêp hapêx par o mõ. Nhũm mẽ piitã prãm xàj ra hiire nẽ kãm prãm tỳx o pa nhũm mẽ panhĩgêtjaja hãmri prãm xàj tee ri amnhĩ xàpkur xà hã mẽmoj japêr.
11 “Então veio uma fome sobre o Egito e sobre Canaã. Houve grande aflição, e nossos antepassados ficaram sem comida.
12 —Tã nhũm Jakoja Ejit kãm arĩ mẽ apkur xà hã mẽ õ rax ã harẽnh ma nẽ ma hwỳr hkra hkwỳjê rẽ. Mẽ panhĩgêtjaja nhũm ma mẽ hwỳr mẽ kurẽ nhũm mẽ ma mẽ hwỳr mra. Hãmri nẽ mẽ hwỳr pôj nẽ mẽ kêp mẽmo hy hkwỳ japrô nẽ ma akupỹm o mra. Wam mẽ mõrta ã mẽ kêp mẽmoj japrô nẽ ma akupỹm o mra.
12 Jacó soube que ainda havia cereal no Egito e enviou seus filhos, nossos antepassados, para comprarem alimento.
13 —Tã nhũm mẽ kêp mẽmo hy japrôr xwỳnhja hapêx nhũm mẽ axte akupỹm mẽ hwỳr mra. Hãmri nhũm mẽ htõ Juje mẽ kãm amnhĩ to amnhĩrĩt nẽ kêp mẽ htõ hã mẽ kãm amnhĩ jarẽ. Mẽ kot ra htyk ã hkamnhĩx tã nhũm mẽ kãm amnhĩ jarẽ. Hãmri nhũm Paraohti mẽ kêp Juje htõ hã mẽ harẽnh ma.
13 Da segunda vez que foram, José revelou sua identidade a seus irmãos e os apresentou ao faraó.
14 —Tã nhũm Juje amnhĩ wỳr hipêêxà Jako mẽ htàmnhwỳjaja mẽ hã karõ nhũm mẽ piitã ma Ejit wỳr hapêx. Mẽ kêp 75 nẽ ma Ejit kamã Juje hwỳr hapêx hãmri nẽ kamã pa ho pa.
14 Depois, José mandou trazer para o Egito seu pai, Jacó, e todos os seus parentes, 75 pessoas ao todo.
15 —Ã kot anhỹr jakamã nhũm Jakoja ma Ejit wỳr mõ nẽ hpãnhã kamã pa ho pa. Tã hãmri kamã ty. Nhũm hkrajê piitã Ejit kãm pa hãmri nẽ gaa nẽ htyk pa.
15 Assim, Jacó foi para o Egito e ali morreu, bem como nossos antepassados.
16 Hãmri nhũm mẽ hkanrẽhã mẽ hkrajaja mẽ hamỳ nẽ ma akupỹm Kanaã hwỳr krĩ pê Sikẽ hwỳr mẽ o pa nẽ kamã mẽ hagjê. Na pre mẽ hkukamã finat Apraãw kot Amõr krajê pê kẽnkre japrô nẽ kamã hprõ jaxà. Jakamã nhũm prem mỳr pê ma hwỳr mẽ o pa nẽ kamã mẽ hagjê hãmri nẽ ma akupỹm Ejit wỳr pa.
16 Seus corpos foram levados para Siquém e sepultados no túmulo que Abraão havia comprado por um certo preço dos filhos de Hamor.
17 —Tã gaa nẽ rĩ ohtô rax kumrẽx o mõ. Mẽ panhĩgêtjaja ohtô rax kumrẽx o mõ. Hãmri nhũm Tĩrtũm kot Apraãw mã mẽ õ pyka jarẽnh xwỳnhja nhũm kot mẽ kãm õr kaxyw.
17 “Aproximando-se o tempo em que Deus cumpriria sua promessa a Abraão, nosso povo se multiplicou grandemente no Egito.
18 No nhũm Ejit nhõ pahi kot Juje ho mex xwỳnhta na pre ra ty nhũm axtem hpãnhã hõja mẽ ho amnhĩptàr o pa. Nẽ aa Juje jarẽnh mar kêt nẽ. Kormã pahi xàr nyw kêt ri htyk jakamã nhũm mỳr pê harẽnh mar kêt nẽ.
18 Então subiu ao trono do Egito um novo rei, que nada sabia a respeito de José.
19 Hãmri nẽ hkwỳjê homnuj o pa. Tanhmã mẽ panhĩgêtjê nhĩpêx to ho pa. Nẽ mẽ kãm mẽ hkra my hapôx xwỳnhjê hã amỹnê. Mẽ hapôx nhũm mẽ kot pikap mẽ rẽnh nhũm mẽ htyk kaxyw nhũm mẽ kãm mẽ hã amỹnê.
19 Esse rei explorou e oprimiu nosso povo, forçando os pais a abandonarem seus filhos recém-nascidos, para que morressem.
20 —Rôm nhũm finat Mojesja kato. Nẽ mexre. Hãmri nhũm katorxà Ejit nhõ xwỳnhjê kot kêp hpĩr pymaj õrkwỹ kamã ri mẽ kêp ho hpimxur o pa hã mytwrỳ axkrunẽpxi.
20 “Por essa época, nasceu Moisés, um bebê especial aos olhos de Deus. Seus pais cuidaram dele em casa por três meses.
21 —Tã nhũm ra htỳxre nhũm katorxà mẽ hipêêxà wa tee ri hkukamã hamaxpẽr hãmri nẽ mẽ kot wa kêp hpĩr pymaj kumỳ nẽ ma o tẽ nẽ kaxyw à nhĩpêx nẽ nhỹri gô nhĩpôk ri põ kamã ho amũxu. Tã nhũm Paraohti hkra nija ra gôx mã wỳr mã tẽ nẽ ra omu hãmri nẽ amnhĩm kumỳ nẽ ma o tẽ nẽ ho hkra.
21 Quando tiveram de abandoná-lo, a filha do faraó o adotou e o criou como seu próprio filho.
22 Jakamã nhũm Mojes Ejit nhõ xwỳnhjê kamã hprêk. Hãmri nẽ mẽ àhpumunh xà hã kagà pumunh pa. Nẽ hihtỳx nẽ mẽ kãm kapẽr kãm hihtỳx mex o pa.
22 Moisés foi educado em toda a sabedoria dos egípcios e era poderoso em palavras e ações.
23 —Tã hãmri ra hã amgrà pê 40 nẽ hapêx nhũm Mojes hamaxpẽr nẽ ra kãm amnhĩ kwỳ pê Ijaewjê pumunh prãm nẽ ma mẽ hwỳr tẽ.
23 “Certo dia, estando Moisés com quarenta anos, resolveu visitar seus parentes, o povo de Israel.
24 — ausente —
24 Ao ver um egípcio maltratando um israelita, defendeu o israelita e o vingou, matando o egípcio.
25 — ausente —
25 Imaginou que seus irmãos israelitas entenderiam que ele havia sido enviado por Deus para resgatá-los, mas isso não aconteceu.
26 Nhũm apkati nhũm mẽhõja war axkrut nẽ axte pijapu ho wa xa. Hamẽ wa kêp Ijaew. Jakamã nhũm Mojes akupỹm mẽ hwỳr tẽ nẽ tee ri axpẽn tã wa omu nhũm ja kêp omnuj nẽ. Hãmri nhũm wa hwỳr tẽ nẽ axpẽn nê wa kãm kapẽr nẽ wa kãm: “Pa? Kwa war ajamẽ war apê Ijaew kênã na ka wa ri axtem nẽ ã axpẽn nhĩpêx anẽ.” Anẽ.
26 “No dia seguinte, visitou-os novamente e viu dois homens de Israel brigando. Tentando agir como pacificador, disse a eles: ‘Homens, vocês são irmãos; por que brigam um com o outro?’.
27 Hãmri nhũm kot amnhĩ kaxyw hkryx xwỳnhja kuma nẽ nhãm amnhĩ nê hkujate nẽ kãm: “Tk. Kwa xà apê mẽ inhõ pahi hã na ka ã wa inhmã akapẽr anẽ? Nà apê mẽ inhõ pahi hkêt kênã.
27 “Mas o homem que era culpado empurrou Moisés e disse: ‘Quem o nomeou líder e juiz sobre nós?
28 Kot kaj inhĩpêx o te ate Ejit nhõ xwỳnhta nhĩpêx pyrà nẽ wa ixtõ hpĩr kêt nẽ.” Anẽ.
28 Vai me matar como matou o egípcio ontem?’.
29 —Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ ra kãm ma nẽ Ejit rũm kator kurê kumrẽx nẽ ma pyka pê Mijiã hwỳr mõ nẽ kamã hpãnhã pa. Kamã hprõ nẽ hkra. Nhũm hkra myja wa hamẽxkrut.
29 Quando Moisés ouviu isso, fugiu e foi viver como estrangeiro na terra de Midiã. Ali nasceram seus dois filhos.
30 —Tã nhũm Mijiã kamã pa hã axte hã amgrà pê 40. Hãmri nẽ mẽmo arĩgro hã kapôt ã krã hakỳx pê Sinai kape hã ri pa nhũm Tĩrtũm kãm kapẽr. Nom nhũm Mojes omunh kêt nẽ. Ãm utĩ kaôk kamã kuwy hpôk pix pumu.
30 “Quarenta anos depois, no deserto próximo ao monte Sinai, um anjo apareceu a Moisés nas chamas de um arbusto que queimava.
31 Amnhĩ jaêr pê ã kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã omu hãmri nẽ amnhĩ tã hprĩ hã omunh kaxyw hwỳr tẽ nhũm Tĩrtũm kãm:
31 Quando Moisés viu aquilo, ficou admirado. Aproximando-se para observar melhor, ouviu a voz do Senhor, que disse:
32 Pa Mojes? E ixpê Tĩrtũm na pa. Ixpê akukamã anhĩgêt Apraãw nhõ Tĩrtũm na pa. Nẽ ixpê Apraãw kra Ijak mẽ htàmnhwỳ Jako wa õ Tĩrtũm na pa. Anẽ.
32 ‘Eu sou o Deus de seus antepassados, o Deus de Abraão, de Isaque e de Jacó’. Moisés tremia de medo e não tinha coragem de olhar.
33 Hãmri nhũm Tĩrtũm kãm:
33 “Então o Senhor lhe disse: ‘Tire as sandálias, pois você está pisando em terra santa.
34 Na pa ra ixkra Ijaewjaja Ejit kãm mẽ omu. Na ra Ejit nhõ xwỳnhjaja ixpê mẽ homnuj tỳx kumrẽx rãhã ho pa nhũm mẽ amnhĩ xà hã maj tee ri amnhĩ nhĩpêx. Pa ja hã mẽ omu nẽ inhmã mẽ hkaprĩ nẽ. Jakamã kot paj Ejit nhõ xwỳnhjê nhĩhkra rũm mẽ kator pa. E ka kot paj mẽ hwỳr amẽ ka ma akupỹm mẽ hwỳr mõ nẽ mẽ kurũm mẽ kator.
34 Por certo, tenho visto a aflição do meu povo no Egito. Tenho ouvido seus gemidos e desci para libertá-los. Agora vá, pois eu o envio de volta ao Egito’.
35 Ra Ijaew kot Mojes hkaga tã nhũm mẽ kaxyw ãm nẽ ma akupỹm kot mẽ hwỳr mẽnh kaxyw. Na prem ra omu nẽ hkaga. Te mẽ ate Jejus kagaja pyrà nẽ hkaga. Jakamã nhũm pijapu xwỳnhta tee ri amnhĩ tã omu nẽ kamã gryk nẽ amnhĩ nê kãm kapẽr nẽ kãm: “Tk. Kwa xà apê mẽ inhõ pahi hã na ka ã wa inhmã akapẽr anẽ? Nà apê mẽ inhõ pahi kêt.” Anhỹr tã nhũm Tĩrtũm mẽ kaxyw tãm xãm. Kot mẽ ho amnhĩptàr nẽ Ejit nhõ xwỳnhjê rũm mẽ kator kaxyw. Ja kaxyw na pre pĩ hpôk kamã kãm kapẽr nẽ mẽ kaxyw ãm.
35 “Era esse o mesmo Moisés que o povo havia rejeitado quando lhe perguntaram: ‘Quem o nomeou líder e juiz?’. Por meio do anjo que apareceu a Moisés no arbusto em chamas, Deus o enviou para ser líder e libertador.
36 —Jakamã nhũm Mojes ma akupỹm Ejit wỳr mõ nẽ mẽ kurũm hkwỳjê kator nẽ ma mẽ o pa. Na pre mẽ ho mex nẽ Tĩrtũm nhỹ hã mẽ kãm aa mẽ kot mẽmoj pumunh kêt kwỳ ho anhỹr o ri mẽ o pa. Ejit kamã nẽ mããnẽn mẽ kot gô xujanãr mã: “Gô kamrêk” anhỹr xwỳnhta kamã. Nẽ kapôt ã mẽ kãm ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o mẽ o pa. Nẽ kapôt ã ri mẽ o pa ho ra hã amgrà pê 40.
36 Assim, com muitas maravilhas e sinais, ele os conduziu para fora do Egito, pelo mar Vermelho e pelo deserto, durante quarenta anos.
37 —Tã tãm na pre mẽ panhĩgêtjê mã mẽhõ hkukamã mẽ kãm tanhmã harẽnh to nẽ mẽ kãm harẽnh o: “Koja Tĩrtũm nhỹrmã te ra mẽ akaxyw pa ixãm pyrà nẽ inhmỳr pê mẽ panhĩõ xãm. ỹ hã mẽ amã kapẽr jarẽnh o pa kaxyw nhũm nhỹrmã mẽ akaxyw ãm ka mẽ omu.”
37 “Esse mesmo Moisés disse ao povo de Israel: ‘Deus levantará para vocês um profeta como eu do meio de seu povo’.
38 Na pre Mojes kapôt ã mẽ panhĩgêtjê ho pa nhũm mẽ krã hakỳx pê Sinaija wỳr pa. Mẽ panhĩgêtjaja hãmri hwỳr pa nhũm Tĩrtũm kapẽr o mẽ wrỳk xwỳnhja mẽ kaxyw Mojes mã kapẽr nhũm ô ri mẽ kãm awjarẽ nẽ hã kagà. Mẽ kot mar nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx nyw o amnhĩ nhĩpêx o pa kaxyw nhũm mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o pa. Nẽ mẽ pajaxwỳja. Mẽ pahte hkôt amnhĩ nhĩpêx nyw o amnhĩ nhĩpêx o papa kaxyw na pre mẽ pamã hã kagà.
38 Moisés estava com nossos antepassados, a congregação do povo de Deus no deserto, quando o anjo lhe falou no monte Sinai, e ali Moisés recebeu palavras que dão vida, para transmiti-las a nós.
39 Tã no nhũm mẽ panhĩgêtjaja Mojes ma nẽ ãm kuma nẽ hkaga kumrẽx nẽ akupỹm Ejit wỳr hkrà.
39 “Mas nossos antepassados se recusaram a obedecer a Moisés. Eles o rejeitaram e, em seu íntimo, voltaram ao Egito.
40 Jakamã nhũm Mojes kormã nhỹri mẽ kaxyw Tĩrtũm mã kapẽr o ãm rôm nhũm mẽ wakre kamã htõ Arãw wỳr mra nẽ kãm: “Kwa Mojes ra kot tanhmã amnhĩ to kênã. Kot Ejit rũm mẽ pakator nẽ mẽ pahto mõr tã ra nhỹri arĩk nẽ tanhmã amnhĩ to. Jakamã e. Kwa hpãnhã mẽ inhmã mẽmo karõ nhĩpêx pu mẽ ho panhõ sãnti kê tãm ma akupỹm Ejit wỳr mẽ pahto pa.” Anẽ.
40 Disseram a Arão: ‘Faça para nós deuses que nos guiem, pois não sabemos o que aconteceu com esse Moisés que nos tirou do Egito’.
41 —Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm kàx o môx krare karõ ho sãnti nhĩpêx nẽ mẽ kãm ãm. Hãmri nhũm mẽ axtem nẽ te ho Tĩrtũm nhĩpêx pyràk o hipêx nẽ kãm ôwêhti hkwỳ pa nẽ kãm haxwỳ nẽ hã apku. Hãmri nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã amnhĩ pumu nẽ hkĩnh nẽ.
41 Logo, fizeram um ídolo em forma de bezerro, ofereceram-lhe sacrifícios e começaram a celebrar o objeto que haviam criado.
42 Hãmri nhũm Tĩrtũm tee ri ja hã mẽ omu nhũm ja kêp omnuj tỳx nẽ nhũm mẽ hkaga hpa. Jakamã nhũm prem amnhĩ krã hkôt ri myyti nẽ mytwrỳre nẽ kanhêti karõ nhĩpêx nẽ te mẽ kot Tĩrtũm nhĩpêx pyràk o hipêx o pa. Hãmri nẽ amnhĩ kaxyw kumã pix mã hamaxpẽr o pa hã amgrà xohtô nẽ. Tã nhũm Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjaja tanhmã mẽ kãm kapẽr to nẽ mẽ hã kagà. Te Tĩrtũm tãm mẽ kãm kapẽr pyràk o mẽ kãm kapẽr nẽ hã kagà kot:
42 Então Deus se afastou deles e os entregou para servirem as estrelas do céu como deuses, conforme está escrito no livro dos profetas: ‘Foi a mim que vocês trouxeram sacrifícios e ofertas durante aqueles quarenta anos no deserto, povo de Israel?
43 Nà inhmã hkêt. Na ka prem axtem nẽ ri amnhĩ krã hkôt amnhĩm mẽmo karõ nhĩpêx nẽ hipêx o te mẽ ate pa inhĩpêx pyràk. Pê kãm akrit kwỳ hpar nẽ õr o ri apa.
43 Não, vocês carregaram o santuário de Moloque, a estrela de seu deus Renfã, e as imagens que fizeram para adorá-los. Por isso eu os enviarei para o exílio, para além da Babilônia’.
44 —Tã nhũm mẽ panhĩgêtjaja kormã kapôt ã ri pa ri amnhĩ kôt mry kà ho ixkre ho pa. Tĩrtũm mã kapẽr xà hã ixkreja nhũm prem amnhĩ kôt ri o pa. Mẽ kot kãm “Tĩrtũm nhõrkwỹ kaàkre” anhỹr xwỳnhja. Tĩrtũm kot mẽ kãm hã karõ xà hkôt nhũm mẽ hipêx nẽ amnhĩ kôt ri o pa. Na pre Tĩrtũm hprĩ hã Mojes mã tanhmã kot hipêx to hã karõ nhũm mẽ hkôt hipêx nẽ amnhĩ kôt ri o pa.
44 “Nossos antepassados levaram com eles pelo deserto o tabernáculo, construído de acordo com o modelo que Deus havia mostrado a Moisés.
45 —Tã nhũm Mojes ty nhũm hpãnhã Jojueja amnhĩ kôt mẽ o pa. Ma Tĩrtũm kot mẽ kãm pyka mex nhõrta wỳr Mojes mỳr pê mẽ o pa. Hãmri nẽ hwỳr mẽ o pôj nhũm Tĩrtũm mẽ nê mẽ kot ra kamã mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê japôj nhũm mẽ pãnhã kamã pa ho pa. Nẽ amnhĩ kôt Tĩrtũm nhõrkwỹ kaàkreta o pa. Rãhã nhũm finat Tawija mẽ hpãnhã mẽ ho amnhĩptà. Atre 7.44-45|src="LB00259B.TIF" size="col" copy="© The British & Foreign Bible Society, 1954, 1967, 1972. Acréscimos e correções feitos por Louise Bass © The British & Foreign Bible Society, 1994" ref="Atre 7:45"
45 Anos depois, quando Josué comandou nossos antepassados nas batalhas contra as nações que Deus expulsou desta terra, foi levado com eles para seu novo território e ali ficou até o tempo do rei Davi.
46 Na pre Tĩrtũm Tawi kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã omu nẽ kãm hapê nẽ. Jakamã nhũm Tawi kãm kapẽr nẽ kãm: “Pa Tĩrtũm? Kwa xà kot paj amã ixkre mex õ nhĩpêx nà? Mẽ ixpê Ijaewjaja mẽ ixte kamã amã amex o amex ã ajarẽnh o ixkrĩ kaxyw pa hipêx. Xà kot paj amã hipêx?” Anhỹr tã no nhũm Tĩrtũm kormã kãm ja prãm kêt nẽ.
46 “Davi encontrou favor diante de Deus e pediu para construir um templo permanente para o Deus de Jacó,
47 Jakamã nhũm Tawi hkra Sarumãwja hipêêxà mỳr pê hpãnhã kêp mẽ õ pahi nẽ kãm hipêx.
47 mas foi Salomão quem o construiu.
48 Nom xà na hte Tĩrtũm maatija mẽ pahte kãm panhĩhkra ho ixkre nhĩpêx xwỳnh kamã hkrĩ? Nà kaxkwa kamã na hkrĩ xà. Na pre ra Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o pa xwỳnhja Tĩrtũm kot tanhmã mẽ pajamãr to ho pa hã kagà nẽ hã kagà ho:
48 O Altíssimo, porém, não habita em templos feitos por mãos humanas. Como diz o profeta:
49 Na pa hte kaxkwa rũm pyka hkôt mẽ piitã mẽ hamãr mex o ixkrĩ.
49 ‘O céu é meu trono, e a terra é o suporte de meus pés. Acaso construiriam para mim um templo assim tão bom?’, diz o Senhor. ‘Que lugar de descanso me poderiam fazer?
50 Nà ixte mẽmoj piitã ho ixkator xwỳnh kênã kot pa kêt ã amnhĩ nhĩpêx anẽ. Anẽ.
50 Acaso não foram minhas mãos que criaram o céu e a terra?’.
51 —E kwa mẽ inhma ixkwỳjaja. Mẽ akrã hihtỳx kumrẽx jakamã mẽ amã Tĩrtũm kapẽr mar prãm kêt. Na ka htem mẽ panhĩgêtjê pyrà nẽ amnhĩ nê Tĩrtũm Karõ kaga nẽ kapẽr mar kêt nẽ.
51 “Povo teimoso! Vocês têm o coração incircuncidado e são surdos para a verdade. Resistirão para sempre ao Espírito Santo? Foi o que seus antepassados fizeram, e vocês também o fazem!
52 Na pre hte Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o mẽ pa xwỳnhjaja mẽ panhĩgêtjê hwỳr mra nẽ mẽ kãm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Tã nhũm mẽ hkaga nẽ mẽ hipêx kati ho pa. Na pre htem Jejus wrỳk kukamã mẽ kãm: “E koja nhỹrmã kot Tĩrtũm kapẽr mar nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx mex rãhã xwỳnh maatija mẽ pahwỳr wrỳ.” Anhỹr o mẽ kãm harẽnh o pa. Tã no nhũm mẽ kãm ja mar prãm kêt jakamã axtem nẽ hã mẽ hpar o pa. Mẽ kot mẽ kãm Jejus jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjê hpar o pa. Tã nhũm tãm mẽ pahwỳr wrỳ ka mẽ omu nẽ mẽ kot amnhĩ nhĩpêxta pyrà nẽ hã amỹnê nhũm prem mẽ amã kupĩ.
52 Que profeta seus antepassados não perseguiram? Mataram até aqueles que predisseram a vinda do Justo, a quem vocês traíram e assassinaram!
53 —Tĩrtũm kapẽr o mẽ wrỳk xwỳnhjaja kot Tĩrtũm nhỹ hã tanhmã mẽ pahte amnhĩ nhĩpêx to ho papa hã mẽ pamã karõ nhũm mẽ ate mar tã mẽ apê hprãm nõkati. Nẽ ama nẽ ãm ama nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx o ri apa hkêt nẽ. Anẽ.
53 Vocês desobedeceram à lei de Deus, embora a tenham recebido das mãos de anjos”.
54 Hãmri nhũm juistijaja tee ri Estewãw xujarẽnh ma nẽ kamã gryk tỳx nẽ kãm kapẽr punuj nẽ.
54 Os líderes judeus se enfureceram com a acusação de Estêvão e rangiam os dentes contra ele.
55 Nom nhũm Tĩrtũm Karõja tanhmã hkrã hto nhũm kãm mẽ uma hkêt nẽ. Hãmri nẽ kànhmã rĩt nẽ kaxkwa pumunh o xa nẽ kamã Tĩrtũm rũm hirã rax pumu. Nhũm Jejus Tĩrtũm nhĩhkô hã xa nhũm omu nẽ hkĩnh nẽ mẽ kãm:
55 Mas Estêvão, cheio do Espírito Santo, olhou firmemente para o céu e viu a glória de Deus, e viu Jesus em pé no lugar de honra, à direita de Deus.
56 —Kokỹỹ. Na kaxkwa axkjê nhũm kamã Tĩrtũm nhỹ pa omu. Nhũm kuri kot mẽ pahwỳr mẽnh xwỳnh Jejusja xa. Hêxta waa nẽ. Nà na pa jarãhã wa omu nẽ ixkĩnh tỳx kumrẽx. Anẽ.
56 “Olhem!”, disse ele. “Vejo os céus abertos e o Filho do Homem em pé no lugar de honra, à direita de Deus!”
57 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ kamã gryk tỳx nẽ. Hãmri nẽ kãm mar prãm kêt nẽ kêp amnhĩ jamak pro. Hãmri nẽ gryk xàj àmra htỳx nẽ hwỳr hprõt
57 Eles taparam os ouvidos e, aos gritos, lançaram-se contra ele.
58 nẽ unê nẽ krĩ pê ho kato nẽ ma o tẽ nẽ nhỹri o xa. Hãmri nẽ kẽn o htak o hpĩr kaxyw amnhĩ nhĩnôkà hkwrỳ nẽ mẽhõ my pê Sawti mã kugõ nhũm mẽ kãm hamỳ. Hãmri nhũm mẽ kẽn rũnh kwỳ jamỳ nẽ o mra nẽ Estewãw wỳr rẽnh prêprêk o kuhê. Nẽ ho ĩ kamã htak nẽ hkrãx pê htak.
58 Arrastaram-no para fora da cidade e começaram a apedrejá-lo. Seus acusadores tiraram os mantos e os deixaram aos pés de um jovem chamado Saulo.
59 Hãmri nhũm ra htyk kaxyw nẽ Jejus mã amnhĩ jarẽ nẽ kãm:
59 Enquanto atiravam as pedras, Estêvão orou: “Senhor Jesus, recebe o meu espírito”.
60 Hãmri nẽ hkõn krã ho tẽm nẽ nhỹ nẽ axte kãm amnhĩ jarẽ nẽ mẽ kot hpĩr xwỳnhjê nê kãm kapẽr nẽ kãm:
60 Então caiu de joelhos e gritou: “Senhor, não os culpes por este pecado!”. E, com isso, adormeceu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.