Mateus 15
Apinayé NT (APN_WBT) vs NTLH
1 Tã nhũm Parijew nhõ xwỳnh mẽ Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre ho mẽ pa xwỳnhjaja Jerujarẽ rũm ma Jejus wỳr mra. Na htem mẽ ixkukamã mẽ inhĩgêtjê pyrà nẽ apkur kaxyw nẽ amnhĩ nhĩhkra kuhõnh ryy nẽ. Amnhĩ nhĩhkra htyk pix kuhõnh nẽ hkrĩ hkêt nẽ ãm amnhĩ nhĩhkra kuhõnh japjêê nẽ. Nẽ õ prat kuhõnh japjêê nẽ kormã apkur kaxyw hkrĩ. Tĩrtũm kot ja hã mẽ omunh nẽ mẽ mex ã mẽ harẽnh ã amnhĩ kamnhĩx jakamã na pre ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa. Jakamã nhũm mẽ ma Jejus wỳr mra.
1 Então alguns fariseus e alguns mestres da Lei vieram de Jerusalém para falar com Jesus e lhe perguntaram:
2 Hãmri nẽ omu nẽ kãm: —Pa Jejus? E kwa mẽ inhmã mẽmoj jarẽ. Amnepêm mẽ panhĩgêtjaja na prem apkur kaxyw nẽ amnhĩ nhĩhkra kuhõnh japjê nẽ rĩ kormã apku. Tã pa htem arĩ ijaxwỳja ã amnhĩ nhĩpêx anẽ. No akôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja na htem mẽ ixpyrà nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Kwa mo na htem amnhĩ nhĩhkra tyk kuhõnh tokyx anẽ nẽ hkrĩ nẽ apku? Anẽ.
2 — Por que é que os seus discípulos comem sem lavar as mãos, desobedecendo assim aos ensinamentos que recebemos dos antigos?
3 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Tk. Na ka htem ãm mẽ panhĩgêtjê hkôt pix mã amnhĩ nhĩpêx o apa no Tĩrtũm kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ.
3 Jesus respondeu:
4 Tĩrtũm na pre mẽmoj tã mẽ pamã karõ ho:—Na pre ã Tĩrtũmja mẽ pamã karõ anẽ.
4 Pois Deus disse: “Respeite o seu pai e a sua mãe!” E disse também: “Que seja morto aquele que amaldiçoar o seu pai ou a sua mãe!”
5 No mẽ kajaja na ka htem ã akwỳjê mã karõ anhỹr kêt nẽ. Ãm kapẽrja kwỳm na ka htem mẽ kãm karõ nẽ mẽ kãm:—Anhỹr o na ka htem mẽ kãm karõ ho ri apa.
5 Mas vocês ensinam que, se alguém tem alguma coisa que poderia usar para ajudar os seus pais, em sinal de respeito, mas diz: “Eu dediquei isto a Deus”,
6 Nom Tĩrtũm kapẽr tũm kot ã ja jarẽnh anhỹr kêt. Ãm amnhĩ krã hkôt na ka htem ã mẽ kãm karõ punuj o ri apa anẽ. Te mẽ akapẽrja mex o kot Tĩrtũm kapẽr jakrenh pyràk.
6 então não precisa ajudar os seus pais. Assim vocês desprezam a mensagem de Deus para seguir os seus próprios ensinamentos.
7 Mẽ ate Tĩrtũm kôt amnhĩ nhĩpêx ã amnhĩ jarẽnh tã ãm amnhĩ to axêx nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ. Na pre Tĩrtũm amnepêm mẽ akukamã tanhmã mẽ ajarẽnh to. Nhũm ỹ hã mẽ kãm kapẽr jarẽnh xwỳnh Ijaisja ô ri mẽ kãm mẽ ajarẽ nẽ hã kagà. Te Tĩrtũm tãm kot mẽ ajarẽnh pyràk.
7 Hipócritas! Isaías estava certo quando disse a respeito de vocês o seguinte:
8 Na pre mẽ akukamã mẽ ajarẽnh o:
8 “Deus disse:
9 —Na pre ã Ijaisja Tĩrtũm nhỹ hã mẽ akukamã mẽ ajarẽ nẽ mẽ atã kagà anẽ. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus Parijew nhõ xwỳnhjê mẽ Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnhjê mã kapẽr anẽ.
9 A adoração deste povo é inútil,
10 Tã nhũm Jejus amnhĩ wỳr mẽ kot mar o kuhê xwỳnhjê hwỳ nẽ axte mẽ kãm kapẽr nẽ mẽ kãm: —E mẽ inhma nẽ inhmar tỳx nẽ.
10 Jesus chamou a multidão e disse:
11 Na hte Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnhjaja amnhĩ krã hkôt mẽ ate amnhĩ nhĩhkra kuhõnh japjê hã mẽ amã karõ ho pa. Nẽ amnhĩ krã hkôt mẽ axàpkur xà hã tanhmã mẽ amã karõ hto ho pa. Tĩrtũm kot ja hã mẽ apumunh kôt mẽ amex ã mẽ ajarẽnh kaxyw ã mẽmoj tã mẽ amã karõ anẽ. Nom na hte Tĩrtũm tanhmã mẽ kot amnhĩ nhĩhkra kuhõnh to hã mẽ omunh xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to hkêt nẽ. Rỳ mẽ axàpkur xà pumunh kôt mẽ mex ã mẽ ajarẽnh kêt nẽ. Ja tanhmã kãm kute hkêt. Na hte ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã mẽ omunh xà hkôt mẽ mex ã mẽ harẽnh rỳ mẽ mex kêt ã mẽ harẽnh kêt nẽ. Na hte mẽmoj kur ã mẽ omu nẽ ãm mẽ omu nẽ hã tanhmã mẽ harẽnh to hkêt nẽ. Ãm mẽ kapẽr punuj rỳ mẽ kapẽr mex ã mẽ mar kôt pix mã na hte tanhmã mẽ harẽnh to. Anẽ.
11 Não é o que entra pela boca que faz com que alguém fique
12 Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm kapẽr anẽ pa mẽ hkôt mẽ ixpa ho mẽ ixpa xwỳnhjaja kuma hãmri nẽ hwỳr mra nẽ kãm: —Kwa na ka ã mẽ kãm akapẽr anẽ nhũm Parijew nhõ xwỳnhjaja tee ri ama nhũm ja mẽ kêp omnuj nẽ. Anẽ.
12 Então os discípulos chegaram perto dele e disseram: — Sabe que os
13 Hãmri nhũm mẽ inhma nẽ tanhmã mẽ inhmã Parijew nhõ xwỳnhjê jarẽnh to nẽ hprĩ hã mẽ hkukamã mẽ harẽnh o: —Tk. Kwãr mãmrĩ mẽ kêp omnuj. Mẽ kot Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre ho pa htã na htem hkôt amnhĩ nhĩpêx kêt. Jakamã te mẽ nohkre xwỳnh kot amnhĩ nhĩpêx pyràk. Koja mẽhõ nohkre htã amnhĩ kôt nhỹhỹm nohkre hõ ho mõ hãmri nẽ wa hamẽ pry pumunh kêt nẽ htỳx mõ hãmri nẽ nhỹri ahkrehti kamã tẽm. Tã Parijew nhõ xwỳnhjaja te kot wam htẽm xwỳnhta pyràk nhũm mẽ kot mẽ mar xwỳnhjaja te kot wam htẽm xwỳnh kôt hõ htẽmta pyràk. Jakamã Parijew nhõ xwỳnhjaja mẽ kot mẽ mar o pa xwỳnhjê mẽ koja mẽ hpimrààtã nhỹrmã te ahkrehti kamã rôrôk par pyràk o amnhĩ nhĩpêx nẽ mex kêt nẽ pa ho pa. Koja kaxkwa kamã inhõ Papaj nhỹrmã amnhĩ nê mẽ hanor pa. —Inhõ Papaj te kêp mẽmo hy hkre ho pa xwỳnhta pyràk. Na htem mẽmo hy hkre nhũm higrõt hapôj nẽ higrõt mex nẽ. Hãmri nhũm mẽ hwỳr mra nẽ omu nẽ nê mẽmoj nhĩgrõt punuj jarê nẽ kurẽ. Ja pyrà nẽ koja nhỹrmã inhõ Papaj amnhĩ nê Parijew nhõ xwỳnhjê janor pa nhũm mẽ mex kêt nẽ pa ho pa. Jakamã kwa kêr ka mẽ hkôt ri amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus mẽ ixte hkôt ixpa ho ixpa xwỳnhjê mã hprĩ hã Parijew nhõ xwỳnhjê hkukamã ã mẽ harẽnh anẽ pa mẽ mar o ixkrĩ.
13 Jesus respondeu:
14 — ausente —
14 Não se preocupem com os fariseus. São guias cegos. E, quando um cego guia outro, os dois acabam caindo num buraco.
15 Hãmri nhũm Simãw Pêtre tee ri Tĩrtũm kot mẽ apkur xà hã mẽ omunh xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to hkêt ã harẽnh ma. Nẽ ãm tanhmã mẽ kapẽr to pix ã mẽ mar kôt tanhmã mẽ harẽnh toja ma hãmri nẽ hã Jejus kukja nẽ kãm: —Kwa mon ka ri ã ja jarẽnh anẽ Pahihti? Anẽ.
15 Então Pedro pediu: — Explique para nós aquilo que o senhor disse antes.
16 Hãmri nhũm kuma nẽ hprĩ hã mẽ inhmã awjarẽ nẽ mẽ inhmã: —Kwa xàn ka mẽ kormã aprĩ hã ja mar kêt nẽ?
16 Jesus disse:
17 E pa ixprĩ hã mẽ amã harẽ ka mẽ inhma. Nà na htem mẽmoj ku nhũm hte mẽ hkrã hi hwỳr gjêx kêt nẽ. Na hte mẽ õhy pix wỳr agjê nẽ gaa nẽ nhãm hapôj nẽ hapêx. Na htem mẽ apkur xàja ku nẽ ỹ hã tanhmã amnhĩ tomnu hto hkêt nẽ. Jakamã na hte Tĩrtũm ja hã mẽ omunh xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to hkêt nẽ.
17 O que entra pela boca vai para o estômago e depois sai do corpo.
18 ãm mẽ hkrã kamã mẽ hamaxpẽr punuj pix nhỹ hã mẽ kot tanhmã amnhĩ tomnuj to jakamã na hte Tĩrtũm mẽ hamaxpẽr ã mẽ omunh xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to.
18 Mas o que sai da boca vem do coração. É isso que faz com que a pessoa fique impura.
19 Koja mẽhõ tanhmã hamaxpẽr punuj to nẽ ra hkôt amnhĩ tomnuj pix o pa. Na htem nhãm mẽ hpar o pa nẽ mẽ kêp ahkĩ nẽ amnhĩ to hêx nẽ mẽ hakwa kamã nhãm axpẽn mã mẽ hixi jarẽnh o pa. Nẽ nhãm mẽ kêp mẽ hprõ ho amnhĩkati nẽ mẽ hkuprỳ hwỳr mra nẽ mẽ ho amnhĩkati. Nẽ tanhmã ri axpẽn tomnuj to ho pa.
19 Porque é do coração que vêm os maus pensamentos, os crimes de morte, os adultérios, as imoralidades sexuais, os roubos, as mentiras e as calúnias.
20 Mẽ hamaxpẽr punuj nhỹ hã na htem ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa. No na hte Tĩrtũm mẽ kot amnhĩ nhĩhkra kuhõnh japjê hkêt ã mẽ omunh xà hkôt mẽ kot amnhĩ to mex xwỳnh ã mẽ harẽnh kêt nẽ. Ja tanhmã kãm kute hkêt. Anẽ.
20 São essas coisas que fazem com que alguém fique impuro. Mas comer sem lavar as mãos não torna ninguém impuro.
21 Tã nhũm Jejus mẽ inhmã kapẽr pa hãmri nẽ mẽ inhmã anẽ pa mẽ ma hkôt mõ. Ma Xir mẽ Sitõja wa pu hã ri ixpa.
21 Jesus saiu dali e foi para a região que fica perto das cidades de Tiro e de Sidom .
22 Nhũm mẽhõ nija omu nẽ hwỳr tẽ. Mẽ ixkĩnhã kêp Ijaew kêt tã hwỳr tẽ. Kanaã nhõ xwỳnh na pre. Tã Jejus wỳr tẽ nẽ kãm: —Ka Pahihti Jejus? Apê Tĩrtũm kot mẽ ixwỳr amẽnh xwỳnh jakamã xê ixujarẽnh ma nẽ ixkamã axukaprĩ hkêt wehe. Na mẽkarõmnutija tanhmã ixpê ixkra ho nhũm ixpê omnuj tỳx kumrẽx. Anẽ.
22 Certa mulher cananeia, que morava naquela terra, chegou perto dele e gritou: — Senhor,
23 Hãmri nhũm Jejus kuma nẽ ãm kuma nẽ kãm tanhmã nẽ hkêt nẽ. Jakamã pa mẽ ixpê hkôt ixpa ho ixpa xwỳnhjaja kãm: —Kwa hano kê ma akupỹm tẽẽ ri. Na ãm ri mẽ pahkôt xatã hkrata jarẽnh pix o ri pa. Anẽ.
23 Mas Jesus não respondeu nada. Então os discípulos chegaram perto dele e disseram: — Mande essa mulher embora, pois ela está vindo atrás de nós, fazendo muito barulho!
24 Nom nhũm kot amnhĩ tã kamã hamak kaxyw tanhmã mẽ inhmã hã kapẽr to nẽ mẽ inhmã: —Nà ãm Ijaewjê pix wỳr na pre Tĩrtũm inhmẽ. Te mẽ kêp ôwêhti pikunor pyràk o na htem htỳx ri amnhĩ nhĩpêx o pa. Jakamã ãm mẽ hwỳr pix mã na pre inhmẽ. Na kormã inhmã tanhmã nhãm mẽ hkwỳjê jarẽnh to hkêt nẽ. Anẽ.
24 Jesus respondeu:
25 Hãmri nhũm nitita tee ri amnhĩ tã kuma nẽ hwỳr tẽ nẽ kutã hkõnkrã ho htẽm nẽ nhỹ nẽ kãm: —Xê ma we ixkamã axukaprĩ hkêt wehe. Anẽ.
25 Então ela veio, ajoelhou-se aos pés dele e disse: — Senhor, me ajude!
26 Hãmri nhũm kãm: —Nà kormã. Na pre Tĩrtũm mẽ kêp Ijaewjê pix wỳr inhmẽ. Jakamã na pa kormã nhãm tanhmã mẽ akwỳjê ho mex to hkêt nẽ. Anẽ.
26 Jesus disse:
27 Hãmri nhũm kãm: —Ma ãm hãmri na ka akapẽr. Nom ixpê Ijaew kêt tã mẽ kuxwar ãm ixto mex grire kêt wehe. Anẽ.
27 — Sim, senhor, — respondeu a mulher — mas até mesmo os cachorrinhos comem as migalhas que caem debaixo da mesa dos seus donos.
28 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm: —Nà ãm hãmri na ka ã akra kaxyw inhmã ajamaxpẽr tỳx anẽ. Jakamã kot paj nê mẽkarõmnutita jano. Koja axte tanhmã apê ho hkêt kumrẽx. Anhỹr o kãm kapẽrja rôm nhũm hkraja akupỹm mex kurê kumrẽx.
28 — Mulher, você tem muita fé! — disse Jesus. — Que seja feito o que você quer! E naquele momento a filha dela ficou curada.
29 Tã nhũm Jejus mẽ inhmã anẽ pa mẽ ixrohã krĩja pê ixkato nẽ ma himô rax pê Garirej wỳr mõ. Nẽ nhỹri gô mỳri hixêt wỳr mõ nẽ hã api nẽ ixkrĩ.
29 Jesus saiu dali e foi até o lago da Galileia. Depois subiu um monte e sentou-se ali.
30 Hãmri nhũm mẽ ohtô nẽ ma mẽ ixkôt mra. Nẽ mẽ à xwỳnhjaja nhũm mẽ hamỳ nẽ Jejus wỳr mẽ o mra. Na prem ohtô rax kumrẽx. Ra ri mẽ pa hkêt xwỳnhjaja nẽ mẽ nohkre xwỳnhjaja nẽ mẽ hyk o mẽ pa xwỳnhjaja. Nẽ mẽ kapẽr kêt xwỳnhjaja nẽ ahpỹnhã ri tanhmã mẽ à kute xwỳnhjaja nhũm mẽ hamỳ nẽ ma Jejus wỳr mẽ o mra nẽ kutã mẽ haxwỳ. Hãmri nhũm mẽ omu nẽ ahpỹnhã akupỹm mẽ ho mex pa.
30 E foram até Jesus grandes multidões levando coxos, aleijados, cegos, mudos e muitos outros doentes, que eram colocados aos seus pés. E ele curou todos.
31 Jakamã na pre mẽ kapẽr kêt xwỳnhjaja akupỹm kapẽr mex nẽ. Nẽ ri mẽ pa hkêt xwỳnhjaja akupỹm mrar mex nẽ. Nẽ mẽ hyk o mẽ pa xwỳnhjaja akupỹm tãm ri mra. Nẽ mẽ nohkre xwỳnhjaja akupỹm rĩt mex nẽ. Ã ahpỹnhã akupỹm mex par anẽ. Hãmri nhũm mẽ kot hwỳr mẽ hamỳnh nẽ Jejus wỳr mẽ o mrar xwỳnhjaja amnhĩ jaêr pê akupỹm mẽ mex ã mẽ omu nẽ mẽ kamã no pyma nẽ hkĩnh nẽ. Hãmri nẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽ nẽ axpẽn mã harẽnh o: —Nà ãm hãmri mẽ panhõ Tĩrtũmja ãm mex o mex. Anẽ.
31 O povo ficou admirado quando viu que os mudos falavam, os aleijados estavam curados, os coxos andavam e os cegos enxergavam. E todo o povo louvou ao Deus de Israel.
32 Tã nhũm Jejus mẽ ixte hkôt ixpa ho ixpa xwỳnhjaja amnhĩ wỳr mẽ ixwỳ nẽ mẽ ixkôt mẽ mrar xwỳnhjê jahkre nẽ mẽ inhmã: —E. Ka mẽ rĩ kam jajê pumu. Na pa ra inhmã mẽ hkaprĩ nẽ. Na mẽ pahkôt ri pa hã apkati axkrunẽpxi nhũm ra mẽ kêp mẽõja hapêx pa. Koja mẽ apkur kêt rãhã ma akupỹm mẽ õ krĩ hwỳr pa hãmri nẽ pry hã hirot nẽ rôrôk o pa. Mẽ õ krĩ hwỳr awryy. Anẽ.
32 Jesus chamou os seus discípulos e disse:
33 Nhũm pre ã mẽ inhmã mẽ harẽnh anẽ pa mẽ tee ri kuma hãmri nẽ kãm: —Kwa nom nhỹri kot pu mẽ kãm mẽmoj japrô nhũm mẽ tokyx kuku? Ja kapôt pix kênã. Nẽ mẽ ohtô griiã. Anẽ.
33 Os discípulos perguntaram: — Como vamos encontrar, neste lugar deserto, comida que dê para toda essa gente?
34 Hãmri nhũm mẽ inhmã: —No mẽ panhõ pãwtita? Tanhmã na arĩ kute nẽ hikwỹ? Anẽ. Hãmri pa mẽ kãm: —Nà ãm kêp 7 pix. Nẽ kaxyw tep kwỳ no ãm grêre. Kot mẽ ho dare kaxyw ã. Anẽ.
34 — Quantos pães vocês têm? — perguntou Jesus. — Sete pães e alguns peixinhos! — responderam eles.
35 Hãmri nhũm mẽ inhma nẽ mẽ ixkôt mẽ mrar xwỳnhjê mã anẽ nhũm mẽ hkrĩ pa.
35 Aí Jesus mandou o povo sentar-se no chão.
36 Hãmri nhũm pãwti mẽ tep grêreta jamỳ nẽ ho Tĩrtũm wỳ nẽ kãm: —Pa Papaj. Nà apê mẽ inhmã mẽ inhõ ho apa xwỳnh jakamã amex o amex. Ãm amex kumrẽx. Anẽ. Hãmri nẽ mẽ kãm mẽmojta o hkry hpa nẽ mẽ inhmã kugõ pa mẽ ô ri ho xa nẽ ho mẽ hipêx pa.
36 Depois pegou os sete pães e os peixes e deu graças a Deus. Então os partiu e os entregou aos discípulos, e eles os distribuíram ao povo.
37 Hãmri nhũm mẽ piitã apku nẽ õhy htu hpa. Nhũm prem mẽmyjaja kêp 4.000 nẽ kaxyw mẽnijaja nẽ mẽhprĩjaja. Mẽ ohtô rax kumrẽx tã nhũm Jejus mẽõ ho mẽ hipêx pa. Hãmri pa mẽ hakrêx o akuprõ nẽ ho kawà ho 7 nẽ ho nỳt.
37 Todos comeram e ficaram satisfeitos; e os discípulos ainda encheram sete cestos com os pedaços que sobraram.
38 — ausente —
38 Os que comeram foram quatro mil homens, sem contar as mulheres e as crianças.
39 Hãmri nhũm Jejus ma akupỹm mẽ õ krĩ hwỳr mẽ hano pa mẽ pàr krem agjê hãmri nẽ ma ijaxwỳja mõ. Ma pika pê Makatã hwỳr mõ.
39 Então Jesus mandou o povo embora, subiu no barco e foi para a região de Magadã .
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.