Mateus 12

Apinayé NT (APN_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Tã nhũm Ijaew nhõ arĩgromnu pê sapja kato. Hãmri nhũm Jejus mẽ hkôt ri mẽ ixpa ho mẽ ixpa xwỳnhjê mẽ pa mẽ ma mẽ hpur kôt ri nhỹhỹm ri ixpa. Hãmri nẽ ra mẽ inhmã prãm nẽ mẽmo hy te kot harôj pyràk xwỳnhja kwỳ rê nẽ kugrà nẽ ma Jejus kôt hkanhar o mõ. Mẽ ixpê Ijaew na pa htem axpẽn pur kãm ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ixpa.
1 Poucos dias depois, num sábado, Jesus estava atravessando uma plantação de trigo. Os seus discípulos estavam com fome e por isso começaram a colher espigas e a comer os grãos de trigo.
2 Hãmri nhũm mẽ ixkwỳ pê Parijew nhõ xwỳnhjaja kãm mẽmoj tã Jejus o kapẽr prãm jakamã ã mẽ ixte amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã mẽ ixpumu nẽ mẽ ixtã Jejus kukjêr kurê kumrẽx nẽ kãm: —Kwa Tĩrtũm kapẽr tũm kot mẽ panhõ arĩgromnu hã mẽ pahte mẽ hpur kãm mẽmoj nhĩkẽnh nê mẽ pahkurê htã nhũm ri akôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja axtem nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri akôt pa. Mẽmo hyta rê nẽ akôt hkanhar o pa. Kwa mẽ kãm anẽ kê mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Na htem arĩgromnu hã mẽmoj tã àpênh kêt kênã. Anẽ.
2 Quando alguns fariseus viram aquilo, disseram a Jesus: — Veja! Os seus discípulos estão fazendo uma coisa que a nossa
3 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ hprĩ hã mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽ nẽ mẽ kãm: —Tk. Xàn ka htem Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot pahi Tawi kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx tota kamã harẽnh nẽ mar kêt nẽ? Na pre hkôt ri mẽ pa xwỳnhjê mẽ nhũm mẽ prãm xàj Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre hwỳr agjê. Hãmri nhũm mẽ õ patre maatija mẽ kãm prãm tỳx ã mẽ omu nẽ kãm mẽ hkaprĩ nẽ mẽ kãm mẽmoj gõ. Mẽ kot Tĩrtũm noo mã pãwti jaxwỳr xwỳnhta gõ nhũm mẽ kuku. Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot ja nê mẽ hkurê htã nhũm mẽ kãm prãm tỳx ã mẽ omu nẽ mẽ kamã ukaprĩ xàj mẽ kãm kugõ. Ãm mẽ õ patre pix kot ja hkur kaxyw tã nhũm mẽ kãm kugõ nhũm mẽ kuku. Tã nom nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ omu nhũm ja kêp omnuj kêt nẽ. Kot mẽ kamã ukaprĩ nẽ mẽ kãm õr ã omu nhũm ja kãm mex nẽ.
3 Então Jesus respondeu:
4 — ausente —
4 Davi entrou na casa de Deus, e ele e os seus companheiros comeram os pães oferecidos a Deus, embora isso fosse contra a Lei. Pois somente os sacerdotes tinham o direito de comer esses pães.
5 —Mẽ panhõ arĩgromnu htã na hte patrejaja arĩ hã Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre kamã àpênh o pa. Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kôt na htem arĩgromnu htã nhũm mẽ arĩ hã apê nhũm Tĩrtũm pê jamnuj kêt nẽ. Kumã mẽ àpênh xwỳnh kênã.
5 Ou vocês não leram na Lei de Moisés que, nos sábados, os sacerdotes quebram a Lei, no Templo, e não são culpados?
6 ãm hãmri na pa mẽ amã ja jarẽ. Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkreta mex tã nom ixpê Tĩrtũm Kra jakamã inhmex o ixte ixkreta jakrenh.
6 Eu afirmo a vocês que o que está aqui é mais importante do que o Templo.
7 Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot ja harẽnh kot:—Ã harẽnh kot anhỹr. Tã mẽ ate aprĩ hã ja mar ronhỹx ka mẽ ixkôt mẽ pa xwỳnhjê kot mẽmo hy rênh nẽ hkanhar o mõr ã mẽ omu nẽ ri tanhmã mẽ ho akapẽr to hkêt nẽ. Ãm mẽ kãm prãm ã mẽ omu nẽ mẽ kamã axukaprĩ nẽ.
7 Se vocês soubessem o que as
8 —Kêt pa na pre Tĩrtũm mẽ akaxyw ixãm nẽ mẽ awỳr inhmẽ. Jakamã papxipix na pa hte arĩgromnu hã tanhmã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx to hã mẽ kãm karõ. Kwa mẽ jajê pumu nẽ mẽ kamã axukaprĩ kêt wehe. Kwãr mẽ mãmrĩ mẽmo hyta rê nẽ hkanhar o ixkôt mõ. Anẽ.
8 Pois o
9 Nhũm pre ã Jejus Parijew nhõ xwỳnhjê mã kapẽr anẽ hãmri nẽ Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr tẽ nẽ axà.
9 Jesus saiu dali e foi para uma sinagoga .
10 Nhũm Parijew nhõ xwỳnhjaja tanhmã ho kapẽr to kaxyw htãnopxar o kuhê. Jakamã nhũm ixkre kamã mẽhõ my ĩhkra grà xwỳnhja mẽ pikuprõnh xwỳnhjê nhĩhkô hã nhỹ nhũm Parijew nhõ xwỳnhjaja omu nẽ axpẽn mã: —Kwa pu mẽ jar pakuhê nẽ Jejus kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hã omu. Xà koja arĩgromnu hã mũjti ho mex nà? Koja ho anẽ nẽ Tĩrtũm kapẽr tũm kuhpa hã amnhĩ nhĩpêx. E pu mẽ kop xa nẽ hã omu. Anẽ. Hãmri nẽ hã Jejus kukja nẽ kãm: —E mẽ inhmã mẽmoj jarẽ. Xà na htem arĩgromnu hã akupỹm mẽ ho mex nhũm Tĩrtũm kãm ja mex nẽ nà? Anẽ.
10 Estava ali um homem que tinha uma das mãos aleijada. Então algumas pessoas que queriam acusar Jesus de desobedecer à Lei lhe perguntaram: — É contra a nossa Lei curar no sábado?
11 Hãmri nhũm mẽ hamaxpẽr kôt mẽ omunh mex nẽ mẽ kãm: —Kwa tanhmã na htem arĩgromnu hã amnhĩ nhĩpêx to ho pa wehe? Xà koja we mẽ akrit ôwêhti ahkrehti kamã tẽm ka omu nẽ ãm omu nẽ arĩgro mex jamãr pê ho axàpir kêt nẽ? Nà kot kaj mẽ tee ri omu nẽ ho axàpir kurê kumrẽx.
11 Jesus respondeu:
12 Arĩgromnu hã mẽ ho mexja ja mex kênã. Tĩrtũm mã mẽ pahpê panhĩja na mẽ pamex o mẽ hkrit jakrenh jakamã kêr pu mẽ tee arĩgromnu htã pu mẽ hã tanhmã axpẽn to mex to ho papa. Ja na Tĩrtũm kãm hprãm. Anhỹr o mẽ kãm kapẽr.
12 Pois uma pessoa vale muito mais do que uma ovelha. Portanto, a nossa Lei permite ajudar os outros no sábado.
13 Hãmri nẽ hpãnhã myta mã: —E anhĩhkra katàt. Anẽ. Hãmri nhũm ĩhkra katàt nẽ mex kurê kumrẽx.
13 E disse para o homem: Ele estendeu, e ela sarou e ficou igual à outra.
14 Hãmri nhũm Parijew nhõ xwỳnhjaja tee ri ja hã omu nẽ Jejus kamã gryk nẽ. Arĩgromnu pê sap ã kot ho mex jakamã nhũm mẽ kamã gryk tỳx nẽ. Hãmri nẽ ma mra nẽ hapôj nẽ hã axpẽn kukjêr o kuhê nẽ axpẽn mã: —Kwa ã kot amnhĩ nhĩpêx anhỹrja mỳrapê tanhmã kot puj wem ho? ã kapẽr anhỹrja o te mẽ papamjaja mẽ pahte hkĩnhã mẽ kamã paxukaprĩ kêt pyràk ã mẽ pajarẽ. Koja mẽ pahkwỳjaja kuma hãmri nẽ mẽ pahte amnhĩ nhĩpêx kaga nẽ amnhĩ kaxyw hkôt pix mã hamaxpẽr. Kwa tanhmã kot puj wem ja nê ho? Anhỹr o axpẽn kukjêr o kuhê.
14 Então os fariseus que estavam ali saíram e começaram a fazer planos para matar Jesus.
15 Hãmri nhũm Jejus amnhĩ tã Parijew nhõ xwỳnhjê jamaxpẽr kôt mẽ omu hãmri nẽ mẽ kêp kato nẽ hpãnhã ma nhỹhỹm krĩ hõ hwỳr ma tẽ. Nhũm mẽ ohtô nẽ omu nẽ ma hkôt mra nhũm mẽ omu nẽ akupỹm mẽ kãm mẽ à xwỳnh piitã ho mex.
15 Quando Jesus soube disso, foi embora dali, e muita gente o seguiu. Ele curou todos os que estavam doentes
16 Hãmri nẽ mẽ kãm: —E na pa akupỹm mẽ ato mex. Nom kêr ka mẽ amnhĩ tã ixto axàmra ho ri apa hkêt nẽ. Ixpê Tĩrtũm Kra hã mẽ kãm ijarẽnh kêt nẽ. Ãm kwarĩ kumrẽx. Anhỹr o mẽ kãm kapẽr.
16 e mandou que não contassem nada a ninguém a respeito dele.
17 Na pre ra amnepêm Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr xwỳnh finat Ijaisja Jejus kukamã mẽ kãm tanhmã harẽnh to nẽ hã kagà. Te Tĩrtũm tãm kapẽr pyràk o harẽ nẽ hã kagà. Nẽ hã kagà ho:
17 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta Isaías tinha dito:
18 — ausente —
18 “Disse Deus: Aqui está o meu servo que escolhi, aquele que amo e que dá muita alegria ao meu coração. Eu porei nele o meu Espírito, e ele anunciará o meu julgamento a todos os povos.
19 — ausente —
19 Não discutirá, nem gritará, nem fará discursos nas ruas.
20 — ausente —
20 Não esmagará o galho que está quebrado, nem apagará a luz que já está fraca. Ele agirá assim até que a causa da justiça seja vitoriosa.
21 Na pre ã finat Ijaisja Tĩrtũm nhỹ hã kormã Jejus wrỳk nẽ kator kêt ri tanhmã kot amnhĩ nhĩpêx to ho pa hkukamã harẽnh nẽ hã kagà anẽ. Tã nhũm mẽ hwỳr wrỳ nẽ ã mẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa.
21 E todos os povos vão pôr nele a sua esperança.”
22 Tã nhũm prem Jejus wỳr mẽhõ myja o mõ. Mẽkarõmnuti kot hwỳr àr nẽ ho nohkre nẽ ho kapẽr kêt xwỳnhta nhũm mẽ hwỳr o mõ. Hãmri nhũm omu nẽ nê mẽkarõmnuti jano nẽ akupỹm ho mex kurê kumrẽx nhũm akupỹm rĩt mex nẽ akupỹm kapẽr mex nẽ.
22 Então levaram a Jesus um homem que era cego e mudo porque estava dominado por um demônio. Jesus o curou, e ele começou a ver e a falar.
23 Hãmri nhũm mẽ amnhĩ jaêr pê omu nẽ kamã no pyma nẽ hã axpẽn kukjêr o: —Kokỹỹ. Jejus na hte ãm mẽ ho mex o mẽ ho mex o pa. Mãn kêp Tĩrtũm kot mẽ pahwỳr mẽnh mã xwỳnhta na nà? ã na hte ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa. Mãn kêp pahi finat Tawi kanrẽhã tàmnhwỳta na nà? Anẽ.
23 A multidão ficou admirada e perguntava: — Será que este homem é o
24 Nom nhũm Parijew nhõ xwỳnhjaja ã Jejus kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã omu nẽ kêp mẽkarõmnuti hkwỳ hã hkamnhĩx. Jakamã mẽ kot hã axpẽr kukjêr ã mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Tk pẽr hinhu nhĩkôôti nhỹ hã na hte mẽ nê amnhĩ kwỳjê japôx o pa. Anẽ. Hinhu nhĩkôôti nhĩxi hõ pê Satanasti nhũm prem ã Satanasti nhỹ hã Jejus kot amnhĩ nhĩpêx ã hkamnhĩx anẽ.
24 Alguns fariseus ouviram isso e responderam: — É
25 Nhũm ra mẽ hamaxpẽr kôt mẽ omunh mex jakamã mẽ kãm: —Kwa mẽ inhma mẽ ate ixpê Satanasti hkwỳ hã ixkamnhĩx xwỳnhjaja. Koja pika nhõ xwỳnhjaja axpẽn kutã amnhĩ xunhwỳ nẽ axpu hãmri nẽ anhgrà nẽ ma ahpỹnhã ri pa. Hãmri nẽ amnhĩ krã hkôt ri tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa. Jakamã nhũm mẽ õ pahija mẽ hamãr kêt nẽ. Nẽ koja krĩ nhõ xwỳnhjaja. Rỳ mẽ kot axpẽn to hkwỳ xwỳnhjaja mẽmoj tã axpẽn kãm gryk nẽ axpẽn kutã amnhĩ xunhwỳ. Hãmri nẽ ahpỹnhã awry hã pa nhũm mẽ õ pahija tee ri kãm mẽ hamãr prãm kaprỳ. Mo mẽ hkwỳjaja kot ri mẽ hamãr o pa? No koja pahija tãm amnhĩ nê amnhĩ kwỳjê janor kêt nẽ.
25 Mas Jesus conhecia os pensamentos deles e disse:
26 Tã ja pyrà nẽ ixte Satanasti nhỹ hã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri ixpa ronhỹx pa ri mẽ nê amnhĩ kwỳjê janor kêt nẽ.
26 Assim, se no reino de Satanás um grupo está combatendo contra outro, isso quer dizer que esse reino já está dividido e logo vai desaparecer.
27 —No mẽ akwỳjaja? Xà Satanasti nhỹ hã na htem mẽ nê mẽkarõmnuti japôx o pa? Kêp apu pa ixte ỹ hã mẽ nê amnhĩ kwỳjê japôx ronhỹx mẽ akwỳjaja ixpyrà nẽ ỹ hã mẽ nê amnhĩ kwỳjê japôx o pa. Nà Tĩrtũm nhỹ hã mẽ ixte mẽ nê mẽ hapôx o ixpa kênã. Jakamã mẽ ate ã ijarẽnh anhỹrja mex kêt.
27 Vocês dizem que eu expulso demônios porque Belzebu me dá poder para fazer isso. Mas, se é assim, quem dá aos seguidores de vocês o poder para expulsar demônios? Assim, os seus próprios seguidores provam que vocês estão completamente enganados.
28 Tĩrtũm Karõ nhỹ hã ixte mẽ nê mẽ hapôx jakamã kwa mẽ ja hã ixpumu nẽ ixte mẽ ato amnhĩptàr kaxyw Tĩrtũm kot mẽ awỳr inhmẽnh kôt ixpumu kêt wehe. Pa na ka htem ijamãr o apa.
28 Na verdade é pelo poder de Deus que eu expulso demônios, e isso prova que o
29 —Satanastija àhpumunh tỳx jakamã na htem tee ri kêp hkôt mẽ kot amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê pytàr kaxyw nhũm mẽ nê mẽ omunh mex nẽ. Tã nom ixàhpumunh tỳx o ixte Satanasti jakrenh par jakamã na pa hte kêp mẽ utà nhũm mẽ hpãnhã ixkôt ri amnhĩ nhĩpêx.
29 — Ninguém pode entrar na casa de um homem forte e roubar os seus bens, sem primeiro amarrá-lo. Somente assim essa pessoa poderá levar as coisas que ele tem em casa.
30 —Ra mẽ amã ixkapẽr mar prãm tã nom kormã ixkôt amnhĩ xunhwỳr kêt nẽ. Kwa wem ma amnhĩ to amõr gri nẽ tokyx ixkôt amnhĩ xunhwỳ kêt wehe. Kot kaj mẽ anhỹr kêt hãmri nẽ mẽ apê ixkutã amnhĩ xunhwỳr xwỳnh pyràk o amnhĩ nhĩpêx.
30 — Quem não é a meu favor é contra mim; e quem não me ajuda a ajuntar está espalhando.
31 —Nẽ koja mẽhõ ixkapẽr ma nẽ kãm ixprãm kêt nhũm Tĩrtũm ixtã omu nom tokyx tanhmã ixtã ho hkêt nẽ. Koja kormã amnhĩ tã hamã. Karõ kot axte kãm ijarẽnh o amnhĩrĩt nhũm jatã kot mar nẽ kãm ixprãm nẽ ixkôt amnhĩ xãm prãm xàj nhũm kormã amnhĩ tã hamã. Nom koja Karõ xatã mẽ kãm tanhmã ixto amnhĩrĩt to htã nhũm mẽ kuma nẽ ãm kuma nẽ te mẽ kêp amnhĩ jamak pro pyràk. Jao ra Karõ hã hpijaàm kêt o amnhĩ nhĩpêx. Mỳrapê koja Tĩrtũm nhỹrmã amnhĩ xwar te kêp amnhĩ jamak pro pyràk o mẽ hipêx nhũm mẽ tee kãm amnhĩ kaprĩ kaprỳ. Hãmri nẽ amnhĩ xà htỳx kamã hamak o pa xàta wỳr ma pa nẽ kamã pa rãhã nẽ pa ho pa. Anẽ.
31 Por isso eu afirmo a vocês que as pessoas serão perdoadas por qualquer pecado ou
32 — ausente —
32 Se alguém disser alguma coisa contra o
33 Nhũm Jejus arĩ Parijew nhõ xwỳnhjê mã kapẽr nẽ mẽ kãm: —Nẽ kot kaj mẽ atõ anhõ mẽmo pàr nhũm amã ô mex nẽ. Ô rax nẽ. Ka omu nẽ akĩnh nẽ amnhĩm mex ã harẽ. No koja apê ô hkêt ka tee ri omu nẽ mex kêt ã harẽ. Na htem ã amnhĩm mẽmo xô hpàr pumunh kôt tanhmã kute hã harẽnh anẽ. Ja pyrà nẽ na htem tanhmã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx to hã mẽ omunh kôt tanhmã mẽ harẽnh to. Mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnh ã mẽ harẽ rỳ mẽ kot amnhĩ to mex xwỳnh ã mẽ harẽ.
33 — Vocês só poderão ter frutas boas se tiverem uma árvore boa. Mas, se tiverem uma árvore que não presta, vocês terão frutas que não prestam. Porque é pela qualidade das frutas que sabemos se uma árvore é boa ou não presta.
34 —Nẽ koja mẽhõ hamaxpẽr mex nẽ hãmri nẽ kapẽr mex o pa. Nom koja hamaxpẽr punuj nẽ kapẽr punuj pix o pa. Nẽ htỳx ri tanhmã amnhĩ tomnuj to ho pa. Na htem ahpỹnhã amnhĩ jamaxpẽr xà hkôt tanhmã kapẽr to ho pa. No mẽ kajaja na ka htem kagã xoprê jamaxpẽr pyràk o ajamaxpẽr punuj pix o ri apa. Jao akapẽr punuj nẽ. No tãm ajamaxpẽr o tãm akapẽr o ri apa hkêt nẽ. Na htem tanhmã hamaxpẽr to xà hkôt tanhmã ri kapẽr to ho pa.
34 Ninhada de cobras venenosas! Como é que vocês podem dizer coisas boas se são maus? Pois a boca fala do que o coração está cheio.
35 — ausente —
35 A pessoa boa tira o bem do seu depósito de coisas boas, e a pessoa má tira o mal do seu depósito de coisas más.
36 Koja nhỹrmã Tĩrtũm mẽ piitã tanhmã mẽ kapẽr to hã mẽ mar xà hkôt tanhmã mẽ harẽnh to. Jakamã mẽ akapẽr mex o mẽ apa xwỳnhjaja koja mẽ amex ã mẽ ajarẽ. Nom mẽ atỳx ri akapẽr punuj o mẽ apa xwỳnhjaja koja mẽ amex kêt ã mẽ ajarẽ. Hãmri nẽ mẽ akapẽr punuj o apaja mỳrapê mẽ atomnuj tỳx nẽ. Anẽ.
36 — Eu afirmo a vocês que, no Dia do Juízo, cada pessoa vai prestar contas de toda palavra inútil que falou.
37 — ausente —
37 Porque as suas palavras vão servir para julgar se você é inocente ou culpado.
38 Hãmri nhũm Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnh mẽ Parijew nhõ xwỳnh kwỳjaja mẽmoj tã Jejus wỳ nẽ kãm: —Kwa Pahihti. Mẽ inhmã aa mẽ ixte mẽmoj pumunh kêt õ ho anẽ. Kot paj mẽ omu hãmri nẽ Tĩrtũm kot mẽ ixwỳr amẽnh ã apumunh kurê kumrẽx. Jakamã e mẽ inhmã mẽmoj to anẽ nà. Anẽ.
38 Então alguns mestres da Lei e alguns fariseus disseram a Jesus: — Mestre, queremos ver o senhor fazer um milagre.
39 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Tk. Pẽr ãm mẽ ajamaxpẽr punuj pix o na ka htem apa. Ixpê Tĩrtũm kot mẽ awỳr inhmẽnh xwỳnh tã mẽ ate ja hã ixpumunh kêt. Nẽ mẽ ate ja hã axpẽn mã ijarẽnh kêt tã ixte mẽ amã aa mẽmoj pumunh kêt õ ho anhỹr kaxyw hã ixwỳ. Nà pa mẽ amã ho anhỹr kêt nẽ. Kormã. Ãm amnepêm Jõhti kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx toja pix kot paj mẽ amã harẽ.
39 Jesus respondeu:
40 —Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr xwỳnh Jõhtija amnepêm na pre tep rax kumrẽxja htĩr rãhã kukrẽ. Nhũm õxàhkre kamã htĩr nẽ hkrĩ hã apkati axkrunẽpxi hãmri nẽ htĩr rãhã õxàhkre rũm kato. Tã ixpê Tĩrtũm kot mẽ awỳr inhmẽnh xwỳnh kot paj nhỹrmã kẽn kre kamã ixtyk nẽ inhnõr ã apkati axkrunẽpxi. Jõhti hkĩnhã ixtyk kumrẽx nẽ inhnõr ã apkati axkrunẽpxi hãmri nhũm Tĩrtũm akupỹm ixto ixtĩr.
40 Porque assim como Jonas ficou três dias e três noites dentro de um grande peixe, assim também o
41 —Nẽ koja nhỹrmã Tĩrtũm akupỹm mẽ htyk nẽ mẽ hikwỹ xwỳnh piitã akupỹm mẽ ho htĩr hãmri nhũm mẽ piitã Inhĩpêêxà mẽ wa ixkutã hkrĩ pa wa tanhmã mẽ harẽnh to. Tĩrtũm mẽ wa ixkuri mẽ htĩr tũm nẽ mẽ pa ho mẽ pa mã xwỳnhjê hã mẽ hkwỳjê jarẽ nẽ wa ixkuri mẽ pa ho mẽ pa hkêt xwỳnhjê jarẽ. Mẽ piitã ã ahpỹnhã mẽ harẽnh anẽ. Amarĩ mẽ pa xwỳnhjaja nẽ mẽ õ pahijaja. Jakamã nhũm Nĩnĩwe nhõ xwỳnhjaja tanhmã wa inhmã mẽ ajarẽnh to. Jõhti kot mẽ hwỳr mõr nẽ mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o pa xwỳnhjaja nhũm mẽ tanhmã wa inhmã mẽ ajarẽnh to nẽ wa inhmã: “Na pre Jõhtija man mẽ inhõ krĩ hwỳr mõ nẽ mẽ inhmã akapẽr jarẽnh o ri mẽ ixkôt pa. Pa prem kuma nẽ mẽ ixte amnhĩ tomnuj kaga nẽ akôt amnhĩ xunhwỳr kurê kumrẽx Tĩrtũm. No or war akutã mẽ hkrĩ xwỳnh kwỳ ata mẽ na pre Akra Jejus tãm mẽ hwỳr mõ nẽ mẽ kãm kapẽr o ri mẽ hkôt pa nhũm prem mar tã mẽ ixkĩnhã mẽ kot amnhĩ tomnuj kaga nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳr kêt nẽ. Mẽ ixkurom mẽ kot Akra mar tã amnhĩ kaxyw kãm hamaxpẽr kêt nẽ.” Anhỹr o koja mẽ wa inhmã mẽ ajarẽ ka mẽ tee ri mẽ ama nẽ ra mẽ amã ma nẽ. Nom ãm mẽ amã ma kaprỳ.
41 No Dia do Juízo o povo de Nínive vai se levantar e acusar vocês, pois eles se arrependeram dos seus pecados quando ouviram a pregação de Jonas. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Jonas.
42 —Nẽ sur kãm mẽ õ pahi nitita koja mẽ hpãnhã tanhmã wa inhmã mẽ ajarẽnh to nẽ wa inhmã: “Na pa pre inhmã pahi Sarumãw kot war anhỹ hã àhpumunh tỳx ã harẽnh ma hãmri nẽ inhmã mar prãm xàj ma awry hã õ pika hwỳr mõ nẽ omu nẽ kapẽr ma. Hãmri nẽ ma akupỹm inhõ pika hwỳr mõ nẽ ixkwỳjê mã àhpumunh tỳx ã harẽnh o ri ixpa. Tã Akra Jejus na kot àhpumunh tỳx o pahi Sarumãw jakrenh tã or war akutã mẽ hkrĩ xwỳnh kwỳ ata mẽ. Mẽ kot kapẽr mar tã ixkĩnhã kãm mar prãm kêt. Na prem kuma nẽ ãm kuma.” Anhỹr o koja wa inhmã mẽ ajarẽ. Hãmri nẽ ja hã mẽ amã akir ka mẽ tee ri mar o akrĩ nẽ amnhĩ kamã agryk o akrĩ. Nom ãm amnhĩ kamã agryk kaprỳ. Anẽ.
42 No Dia do Juízo a Rainha de Sabá vai se levantar e acusar vocês, pois ela veio de muito longe para ouvir os sábios ensinamentos de Salomão. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Salomão.
43 Nhũm Jejus arĩ Parijew nhõ xwỳnhjê mẽ Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnhjê mã kapẽr nẽ mẽ kãm: —Te mẽ ate ixte mẽhõ nê mẽkarõmnuti japôx xwỳnhta pyràk. Nhũm te kêp kator nẽ ma htẽm pyràk. Nẽ nhỹri amgrà kamã ri pa pyràk. Koja ja kêp omnuj nhũm tee ri kamã nhỹri hkôt xà japêr o pa. Nom tee ri hapêr o pa kaprỳ.
43 Jesus continuou:
44 Hãmri nẽ tanhmã amnhĩ kukamã hamaxpẽr to nẽ hamaxpẽr o: “E kot paj ma akupỹm mẽ kot nê ixkator xwỳnhta wỳr tẽ nẽ axà nẽ kamã mãn ri ixpa.”
44 Então diz: “Vou voltar para a minha casa, de onde saí.” Aí volta e encontra a casa vazia, limpa e arrumada.
45 Anhỹr o hamaxpẽr hãmri nẽ ma akupỹm hwỳr tẽ. Nom kormã akupỹm hwỳr àr kêt ri nhũm kamã amrakati nẽ ri pa. Jakamã nhũm akupỹm hwỳr axà. Nom ahte hwỳr àr kêt nẽ. Amnhĩ kôt hkwỳjê ho 7 nẽ hwỳr mẽ ho gjêx pa. Mẽ kêp 7jaja nẽ wamta mẽ nhũm mẽ piitã hwỳr gjêx pa. No mẽ kêp 7jaja na omnuj tỳx o kot wamta jakrenh jakamã nhũm mẽ kot hwỳr gjêx xwỳnhta mẽ ỹ hã ra amnhĩ tomnuj tỳx nẽ oprê htỳx o pa. Wam pyxire kot hwỳr àrta nhỹ hã nhũm amnhĩ tomnuj o ri pa nom kawax pê oprê. Tã nhũm ra axte hwỳr mẽ ohtô nẽ gjêxta nhỹ hã hãmri oprê htỳx kumrẽx. Ja pyrà nẽ kot kaj mẽ tokyx ixkôt amnhĩ xunhwỳr kêt nẽ hãmri nẽ amnhĩ tomnuj tỳx pix o ri apa. Anẽ.
45 Depois sai, vai buscar outros sete espíritos piores ainda, e todos ficam morando ali. Assim a situação daquela pessoa fica pior do que antes. E isso também acontecerá com esta gente má de hoje.
46 Nhũm Jejus arĩ mẽ ahkre ho nhỹ. Rôm nhũm katorxà nẽ htõjaja nhỹhỹnh hwỳr mõn pôj. Nom kormã hwỳr gjêx kêt nẽ. Mẽ kot hã htu rax jakamã nhũm mẽ tee ri hwỳr gjêx kaxyw kormã kapôt ã hã mẽ omunh o kuhê.
46 Quando Jesus ainda estava falando ao povo, a mãe e os irmãos dele chegaram. Ficaram do lado de fora e pediram para falar com ele.
47 Hãmri nhũm mẽhõja kapôt ã mẽ omu nẽ Jejus mã mẽ harẽ nẽ kãm: —Kwa Pahihti. Ota akatorxà mẽ atõjaja awỳr mõn pôj nẽ tee àr kaxyw. O mũj mẽ kapôt ã kuhê. Anẽ.
47 Então alguém disse a Jesus: — Escute! A sua mãe e os seus irmãos estão lá fora e querem falar com o senhor.
48 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm: —Tôe. Nà kot pa ixkato nẽ mẽ omu. Inhmã mẽ hapêê. Nom kot kaj mẽ atõ Tĩrtũm kapẽr ma nẽ hkôt amnhĩ xãm nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx. Hã kot kaj te apê ixtõ rỳ ixkatorxà pyràk o pu mẽ axpẽn nhĩpêx o ri papa. Pa inhmã ixkatorxà nẽ ixtõjê japê pyrà nẽ mããnẽn inhmã mẽ ajapê nẽ. Anẽ.
48 Jesus perguntou:
49 — ausente —
49 Então apontou para os seus discípulos e disse:
50 — ausente —
50 Pois quem faz a vontade do meu Pai, que está no céu, é meu irmão, minha irmã e minha mãe.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.