Marcos 1
Apinayé NT (APN_WBT) vs NAA
1 Pa Kris kôt ixkràmnhwỳjaja. E kot paj mẽ amã tanhmã Jejus kot amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã kagà ka mẽ kamã harẽ nẽ ama. Kêp Tĩrtũm Kra na. Tãm na pre mẽ pakaxyw ãm nẽ mẽ pahwỳr kumẽ. Tã tãm kot mẽ pahwỳr wrỳk nẽ tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho paja kot paj mẽ amã ixprĩ hã harẽ nẽ hã kagà ka mẽ kamã harẽ nẽ ama.
1 Princípio do evangelho de Jesus Cristo, Filho de Deus.
2 Kormã Jejus mẽ pahwỳr wrỳk xwỳj ri na pre Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o pa xwỳnhjê hõ pê Ijaisja kukamã tanhmã harẽnh to nẽ hã kagà. Nẽ Jejus kukamã harẽnh o mõr xwỳnh Juãw Paxisja nhũm pre mããnẽn hkukamã tanhmã harẽnh to nẽ hã kagà. Te Tĩrtũm tãm hamaxpẽr pyràk o harẽ nẽ harẽnh o:
2 Como está escrito na profecia de Isaías: “Eis que envio o meu mensageiro adiante de você, o qual preparará o seu caminho.
3 Na pre ã Tĩrtũm Juãw Paxis kukamã harẽnh anẽ nhũm ỹ hã kapẽr xwỳnh pê Ijaisja mẽ pamã hã kagà.
3 Voz do que clama no deserto: Preparem o caminho do Senhor, endireitem as suas veredas.”
4 Tã ra kot harẽnh xà hkôt nhũm Juãw Paxisja tẽ. Hãmri nẽ kapôt ã ri mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o pa nẽ mẽ kãm: —Kwa mẽ tokyx amnhĩ tomnuj kaga nẽ tãm ri amnhĩ nhĩpêx. Kê Tĩrtũm ja hã mẽ apumu nẽ mẽ anê mẽ ate amnhĩ tomnuj rênh pa nẽ mẽ ato hkra. Pa mẽ piitã mẽ kot ra mẽ apê hkra hã mẽ apumunh kaxyw mẽ akrã kumrã. Anẽ.
4 E foi assim que João Batista apareceu no deserto, pregando batismo de arrependimento para remissão de pecados.
5 Hãmri nhũm mẽ ohtô nẽ kot kapẽr mar kaxyw ma nhỹhỹnh hwỳr kapôt mã mra. Pyka pê Jutej rũm nẽ Jutej kamã krĩ pê Jerujarẽ rũm nhũm mẽ ohtô nẽ hwỳr mra. Hãmri nẽ nhỹri omu nẽ kãm: —E ixte amnhĩ tomnuj kaga hprãm xàj na pa awỳr amnhĩ to tẽ. Na pa hte amnhĩ tomnuj pix o ri ixpa. Tã tee ri ja hã amnhĩ pumu nẽ ixkaprĩ nẽ. Hãmri nẽ ra inhmã amnhĩ tomnuj kaga nẽ tãm amnhĩ nhĩpêx prãm nẽ. Anhỹr ã amnhĩ jarẽ. Hãmri nhũm Tĩrtũmja kaxkwa kamã hkrĩ htã mẽ kuma nẽ amnhĩ katut kôt mẽ kot amnhĩ tomnuj piitã rẽnh pa nẽ axte kãm hamaxpẽr kêt nẽ. Jakamã nhũm Juãw Paxis gôx kãm mẽ hkrã kumrã. Pyhti pê Jotãw kamã.
5 E toda a região da Judeia e todos os moradores de Jerusalém iam até ele. E, confessando os seus pecados, eram batizados por ele no rio Jordão.
6 Juãw Paxisja hikàxpore hkêt jakamã na pre ê mex kêt nẽ pa. Ãm mẽmo mry pê kamer kĩ ho amnhĩm ê nhĩpêx nẽ hagjê nẽ hã pa. Nẽ mẽmo mry hkà ho amnhĩ pre nẽ ri pa. Nẽ mẽõ mex kur kêt nẽ ãm krit ku nẽ menh ôr o ri pa.
6 A roupa de João era feita de pelos de camelo. Ele usava um cinto de couro e se alimentava de gafanhotos e mel silvestre.
7 Hãmri nẽ mẽ kãm tanhmã Jejus jarẽnh to ho pa nẽ mẽ kãm: —E mẽ inhma. Koja tokyx Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta mẽ pahwỳr wrỳ. Ahpumunh tỳx o kot ijakrenh jakamã na pa hte ãm kukwak ri ixpa nẽ amnhĩ tã hã ixpijaàm rãhã ho ri ixpa. Te ixkràm ã ixpijaàm o amnhĩ nhĩpêx pyràk.
7 E João pregava, dizendo: — Depois de mim vem aquele que é mais poderoso do que eu, do qual não sou digno de, curvando-me, desamarrar as correias das suas sandálias.
8 Na pa hte gô pix o Tĩrtũm mã mẽ akrã kumrãr o ri ixpa. Nom mẽ pahwỳr wrỳk mã xwỳnhja koja mẽ awỳr Tĩrtũm Karõ rẽ nhũm mẽ akaxwỳnh mã agjê. Ka mẽ ỹ hã tãm ri amnhĩ nhĩpêx rãhã ho ri apa. Anẽ.
8 Eu batizei vocês com água; ele, porém, os batizará com o Espírito Santo.
9 Tã nhũm Jejusja tãm Juãw Paxis wỳr tẽ. Garirej kamã krĩ pê Najare rũm ma hwỳr tẽn pôj. Hãmri nhũm Juãwja hkrã hkumrã. Pyhti pê Jotãw kamã hkrã kumrã.
9 Naqueles dias, Jesus veio de Nazaré da Galileia e foi batizado por João no rio Jordão.
10 Hãmri nẽ wa gôj rũm api nẽ mỳr ri kaxkwa pumunh o xa. Nhũm kaxkwa axkjê nhũm kurũm Tĩrtũm Karõ te tuuti pyrà nẽ Jejus wỳr wrỳk o tẽ nẽ ĩkre hã xa nhũm amnhĩ tã omunh o xa.
10 Logo ao sair da água, Jesus viu os céus se abrindo e o Espírito descendo como pomba sobre ele.
11 Hãmri nhũm Tĩrtũm kaxkwa rũm kãm kapẽr nẽ kãm:
11 Então veio uma voz dos céus, que dizia: — Você é o meu Filho amado; em você me agrado.
12 Tã nhũm Tĩrtũm Karõja ma kapôt mã Jejus o mõ
12 E logo o Espírito conduziu Jesus ao deserto,
13 nhũm kapôt ã mry xoprê kaêx ã ri mrar o hã arĩgro pê 40. Hãmri nhũm Satanasti omu nẽ ma hwỳr tẽ nẽ ri hkôt pa. Kapôt ã ri hkôt hêx rom tanhmã kãm kapẽr to nhũm kot mar nẽ hkôt amnhĩ xãm prãm xàj ma hkôt pa. Nom nhũm Jejus hkaga kumrẽx nhũm tee ri ho anhỹr kaprỳ nẽ ma akupỹm tẽ. Hãmri nhũm Tĩrtũm kapẽr o mẽ wrỳk xwỳnhjaja Jejus wỳr wrỳ nẽ tanhmã ho mex to.
13 onde ficou durante quarenta dias, sendo tentado por Satanás. Estava com as feras, e os anjos o serviam.
14 Nhũm pre ra mẽ ixpê Ijaew o amnhĩptàr xwỳnh pê Eroxja Juãw Paxis kot mẽmoj tã kãm àkjêr mỳrapê nhũm pre ra unê nẽ haxà. Tã kot haxàr jakành pê nhũm Jejus ma akupỹm pyka pê Garirej wỳr mõ nẽ kamã mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o pa. Nẽ Tĩrtũm kot mẽ hwỳr mẽnh ã amnhĩ jarẽnh o pa. Nom te nhãm mẽhõ jarẽnh pyràk o amnhĩ jarẽ
14 Depois de João ter sido preso, Jesus foi para a Galileia, pregando o evangelho de Deus.
15 nẽ mẽ kãm: —E na Tĩrtũm kãm mẽ ato hkra hprãm nẽ. Jakamã na ra kot mẽ awỳr ãm xwỳnhta mẽ nhũm mẽ awỳr wrỳ. Kwa mẽ tokyx kapẽrja ma nẽ amnhĩ kaxyw hkôt ajamaxpẽr. Hãmri nẽ ate amnhĩ tomnuj kaga nẽ Tĩrtũm kôt mãn amnhĩ nhĩpêx o ri apa. Kot kaj mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anẽ nhũm Tĩrtũm amnhĩ tã mẽ apumu nẽ mẽ ato hkra. Anẽ.
15 Ele dizia:
16 Tã nhũm Jejus ma Garirej kamã gô rax pê Garirej mỳri mõ. Hãmri nẽ Simãw mẽ htõ Andreja wa hwỳr kato nẽ wa omu. Wa kot tep pynênh xwỳnh jakamã na pre wa gôx kãm kryhti rẽnh o xa nhũm Jejus wa hãnh tẽ nẽ wa omu.
16 Caminhando junto ao mar da Galileia, Jesus viu os irmãos Simão e André, que lançavam a rede ao mar, porque eram pescadores.
17 Hãmri nẽ amnhĩ kôt wa kuwỳ nẽ wa kãm: —E war amnẽ ixkôt tẽ nẽ ixkôt mãn apa. War apê tep kanhêr rax o ri apa xwỳnh tã kêr ka war axàpênhta kaga nẽ hpãnhã ixkôt apa ho apa. Kot paj tanhmã war akrã hto ka wa tep pynênh pãnhã ma ri mẽ hkôt mẽ kãm ixkapẽr jarẽnh o ri apa. Mẽ ohtô nẽ mẽ kot war amar nẽ Tĩrtũm kôt amnhĩ xunhwỳr kaxyw. Jao kot kaj te war ate tep kanhêr rax nẽ Tĩrtũm mã õr pyràk o amnhĩ nhĩpêx. Anhỹr o wa kãm kapẽr.
17 Jesus lhes disse:
18 Hãmri nhũm wa kuma nẽ kryhti kaga nẽ ma hkôt pa ho pa kurê kumrẽx.
18 Então eles deixaram imediatamente as redes e o seguiram.
19 Hãmri nẽ mẽ gô mỳri mõ nẽ Jepetew kra Xiakre mẽ htõ Juãw wa hwỳr kato nẽ wa omu. Nhũm wa kormã hipêêxà nhĩhkô hã pàr kãm kryhti ho mex o wa nhỹ nhũm Jejus wa mẽ hwỳr kato nẽ wa omu nẽ amnhĩ kôt wa kuwỳ.
19 Pouco mais adiante, Jesus viu Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão, que estavam no barco consertando as redes,
20 Hãmri nhũm wa kuma nẽ ma hkôt pa ho pa. Pàr kre kamã mẽ kãm àpênh xwỳnhjê ri hipêêxà re nẽ ma Jejus kôt pa ho pa.
20 e logo os chamou. E eles seguiram Jesus, deixando o seu pai Zebedeu no barco com os empregados.
21 Hãmri nhũm Jejus mẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja ma krĩ pê Kapanaũ hwỳr mõ hãmri nẽ hwỳr pôj. Hãmri nhũm mẽ ixpê Ijaewjê nhõ arĩgromnu pê sap kato nhũm Jejus ma Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr tẽ nẽ hwỳr axà. Hãmri nẽ kamã mẽ kot Tĩrtũm kapẽr mar kaxyw axpẽn wỳr mẽ pikuprõnh xwỳnhjê jahkre ho nhỹ.
21 Depois, entraram em Cafarnaum, e, logo no sábado, Jesus foi ensinar na sinagoga.
22 Nẽ mẽ ahkre mex nhũm mẽ kuma nẽ tee ri hamaxpẽr nẽ axpẽn mã: —Hêxta waa nẽ. Pẽr ãm hãmri na ã mẽ pamã mẽmoj jarẽnh anẽ. Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnhjê rom àhpumunh tỳx kôt na hprĩ hã mẽ pajahkre mex nẽ. Anẽ.
22 E maravilhavam-se com a sua doutrina, porque os ensinava como alguém que tem autoridade e não como os escribas.
23 Hãmri nhũm mẽhõ myja mẽ hwỳr axà. Na pre ra mẽkarõmnuti hwỳr axà nhũm ỹ hã amnhĩ tomnuj o pa. Hãmri nẽ mẽ hwỳr axà nẽ Jejus pumu nẽ kãm kapẽr. Nom tãm kapẽr kêt nẽ. Mẽkarõmnuti nhỹ hã kãm kapẽr. Kàx pê kãm kapẽr nẽ kãm:
23 E logo apareceu na sinagoga um homem possuído de espírito imundo, o qual gritou:
24 —Pa Jejus? Kwa tanhmã mẽ ixto hkêt nẽ. Ixte apumunh mex. Apê Najare nhõ xwỳnh tã mããnẽn apê Tĩrtũm kot mẽ ixwỳr amẽnh xwỳnh maati na ka. Tĩrtũm rũm na ka pre mẽ ixwỳr wrỳ. Kwa xà kot kaj mẽ ixto ajapêx nà? Anẽ.
24 — O que você quer conosco, Jesus Nazareno? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem você é: o Santo de Deus!
25 Hãmri nhũm kãm: —Tk. Kwa anhĩkrê nẽ myta kurũm akator kurê kumrẽx. Anẽ.
25 Mas Jesus o repreendeu, dizendo:
26 Hãmri nhũm kuma nẽ àmra htỳx kãm myja o àk tỳx nẽ kêp kato nẽ ma tẽ nhũm akupỹm mex.
26 Então o espírito imundo, agitando-o violentamente e gritando em alta voz, saiu dele.
27 Hãmri nhũm mẽ piitã omu nẽ kamã no pyma nẽ. Hãmri nẽ xatã axpẽn mã harẽnh o pa nẽ axpẽn mã: —Kokỹỹ. Jejus na pre àhpumunh tỳx kôt mẽkarõmnuti jano nhũm kuma nẽ mẽ kurũm hapôx kurê kumrẽx. Anẽ.
27 Todos se admiraram, a ponto de perguntarem entre si: — Que é isto? Uma nova doutrina! Com autoridade ele ordena aos espíritos imundos, e eles lhe obedecem!
28 Hãmri nhũm Garirej kamã mẽ piitã ri axpẽn mã harẽnh o pa.
28 E a fama de Jesus se espalhou depressa em todas as direções, por toda a região da Galileia.
29 Tã nhũm Jejus Xiakre mẽ Juãw mẽrohã Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre rũm kato nẽ ma Simãw mẽ Andre wa õrkwỹ hwỳr mõ.
29 E, saindo da sinagoga, foram, com Tiago e João, para a casa de Simão e André.
30 Hãmri nẽ mẽ hwỳr agjê. Nhũm Simãw xupãnhgêxja ra à nẽ hkà kagro htỳx nẽ nõ nhũm Jejus mẽ hwỳr axà nhũm mẽ kãm harẽ.
30 A sogra de Simão estava de cama, com febre; e logo deram essa notícia a Jesus.
31 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ hwỳr axà nẽ omu nẽ hpa hã kupy nẽ kànhmã ỹr nhũm hkà hakry nẽ akupỹm mex kurê kumrẽx. Hãmri nẽ kànhmã xa nẽ tẽ nẽ mẽ kãm mẽmoj nhĩpêx nhũm mẽ hkur o hkrĩ.
31 Então, aproximando-se, Jesus pegou na mão dela e fez com que ela se levantasse. A febre a deixou, e ela passou a servi-los.
32 Tã nhũm myt axà nhũm mẽ ohtô nẽ Simãw mẽ Andre wa õrkwỹ hwỳr mra nẽ hakwakrem Jejus ã akuprõ. Nẽ amnhĩ kôt mẽ à xwỳnhjê ho mra. Nẽ mẽkarõmnuti kot mẽ hwỳr gjêx xwỳnhjaja nhũm mẽ hwỳr mẽ o mra.
32 À tarde, depois do pôr do sol, trouxeram a Jesus todos os enfermos e endemoniados.
33 — ausente —
33 Toda a cidade estava reunida à porta da casa.
34 Hãmri nhũm Jejus mẽ omu nẽ akupỹm ahpỹnhã mẽ piitã mẽ ho mex pa. Nẽ mẽkarõmnutija nhũm mẽ kurũm mẽ hapôj. Mẽkarõmnuti kot kêp Tĩrtũm Kra hã omunh tã no nhũm kapẽr nê mẽ hkurê nẽ mẽ hano nhũm mẽ kapẽr kêt rãhã mẽ kurũm hapôj nẽ ma mra.
34 E ele curou muitos que se achavam doentes de todo tipo de enfermidades. Também expulsou muitos demônios, não lhes permitindo que falassem, porque sabiam quem ele era.
35 Tã nhũm apkati nhũm kormã myt kator kêt ri nhũm Jejus kànhmã nhỹ nẽ tẽ nẽ kato. Hãmri nẽ ma kapôt ã ahte nhỹhỹm tẽ nẽ nhỹri Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh o nhỹ.
35 Tendo-se levantado de madrugada, quando ainda estava escuro, Jesus saiu e foi para um lugar deserto, e ali orava.
36 Hãmri nhũm Simãw Pêtre mẽ hkwỳjaja hkrã hapôj nẽ tee ri ixkre kamã hapêr. Hãmri nẽ hapôj nẽ ma hpry jakop o mõ.
36 Simão e os que estavam com ele procuraram Jesus por toda parte.
37 Hãmri nẽ hwỳr kato nẽ omu nẽ kãm: —Pa. Kwa na mẽ piitã tee ri ajapêr. Anẽ.
37 Quando o encontraram, lhe disseram: — Todos estão à sua procura.
38 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Tô ma pu mẽ mõ. Nom kot puj mẽ akupỹm mẽ hwỳr pamõr kêt nẽ. Kot puj mẽ hpãnhã nhãm krĩ hkwỳ hkôt mãn ri pajapôj. Pa kamã mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽ mãn. Ja kaxyw na pre mẽ awỳr inhmẽ. Krĩ piitã hkôt mẽ pa xwỳnhjaja kot kapẽr mar kaxyw. Anẽ.
38 Jesus, porém, lhes disse:
39 Hãmri nẽ mẽ ma axte Garirej kamã krĩ hkwỳ hkôt pa. Nẽ krĩ piitã hkôt Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre kamã mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o pa. Nẽ mẽ kurũm mẽkarõmnuti japôx o pa.
39 Então ele foi por toda a Galileia, pregando nas sinagogas deles e expulsando os demônios.
40 Tã nhũm mẽhõ hkà hkro xàpêr tỳx xwỳnhja Jejus wỳr tẽ. Hãmri nẽ hã hpijaàm kaxyw kutã hkõnkrã ho tẽm nẽ nhỹ nẽ kãm: —Pa Pahihti. E ot pa awỳr amnhĩ to tẽ. Akupỹm ate mẽ ixto mex kaxyw axàhpumunh tỳx jakamã kot ka akupỹm amã ixto mex prãm nẽ mãmrĩ akupỹm ixto mex. Anẽ.
40 Um leproso se aproximou de Jesus e lhe pediu, de joelhos: — Se o senhor quiser, pode me purificar.
41 Hãmri nhũm kuma nẽ kamã ukaprĩ nẽ hã ĩhkra xi nẽ kãm: —Nà kot paj ato mex. E akupỹm akà mex.
41 E Jesus, profundamente compadecido, estendeu a mão, tocou nele e disse:
42 Anhỹrja kôt nhũm akupỹm hkà mex kurê kumrẽx.
42 No mesmo instante, a lepra desapareceu dele, e ele ficou limpo.
43 Hãmri nhũm Jejus kãm kapẽr kãm hihtỳx nẽ hano nẽ kãm: —E kêr ka amnhĩ tã akwỳjê mã tanhmã ijarẽnh to hkêt rãhã ma patre hwỳr tẽ kê akupỹm akà mex ã apumu. Hãmri ka amnepêm Mojes kot mẽ ate akupỹm mẽ amex ã Tĩrtũm mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hã karõ xwỳnhta ka kãm ho anẽ. Kê mẽ piitã akupỹm akà mex ã apumu. Anẽ.
43 E, advertindo-o severamente, logo o despediu.
44 — ausente —
44 E lhe disse:
45 Hãmri nhũm kuma nẽ ma tẽ. Nom axtem nẽ ma mẽ piitã mẽ kãm amnhĩ jarẽnh o ri mra. Jejus kot kãm karõ xà kuhpa hã ma mẽ kãm amnhĩ jarẽnh o ri mra. Jakamã nhũm mẽ kuma nẽ piitã nhỹhỹnh Jejus wỳr mra. Mẽ ohtô rax kumrẽx nẽ hwỳr mra nhũm tee ri mẽ noo mã nhỹri krĩm pa mã. Hãmri nẽ ãm krĩ pu hã ri pa htã nom nhũm mẽ arĩ ohtô nẽ hwỳr mra.
45 Mas, tendo ele saído, começou a proclamar muitas coisas e a divulgar a notícia, a ponto de Jesus não poder mais entrar publicamente em nenhuma cidade. Por isso, permanecia fora, em lugares desertos. E de toda parte vinham ao encontro dele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.