Marcos 10

Apinayé NT (APN_WBT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Tã nhũm Jejus mẽ hkôt mẽ pa ho pa xwỳnh mẽrohã ma pyka pê Jutej wỳr mõ. Hãmri nẽ pyhti pê Jotãw ã rê nẽ hpãnhã ma xarmã mõ. Nhũm mẽ axte mẽ hã akuprõ nhũm kê Jejus axte mẽ ahkre ho xa.
1 Então Jesus saiu dali e foi para a região da Judéia e para o outro lado do Jordão. Novamente uma multidão veio a ele e, segundo o seu costume, ele a ensinava.
2 Hãmri nhũm Parijew nhõ xwỳnh kwỳjaja hwỳr mra. Mẽ kot hêx rom kamã hamak nẽ mar nẽ tanhmã ho kapẽr punuj to kaxyw hwỳr mra nẽ kãm: —Pa. Ot pa mẽ mẽmoj tã akukjêr kaxyw awỳr mra. Kwa tanhmã na pre amnepêm finat Mojesja mẽ pahte mẽ pahprõ kaga hã mẽ panhĩgêtjê mã karõ hto? Xà koja mẽ pahprõ mẽ pakapẽr hkwỳm tanhmã amnhĩ nhĩpêx to pu mẽ mỳrapê hkaga nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ pahpumu nhũm ja kãm mex nẽ nà? Anẽ.
2 Alguns fariseus aproximaram-se dele para pô-lo à prova, perguntando: "É permitido ao homem divorciar-se de sua mulher? "
3 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Tanhmã na pre Mojes Tĩrtũm nhỹ hã ja hã mẽ amã karõ hto? Anẽ.
3 "O que Moisés lhes ordenou? ", perguntou ele.
4 Nhũm mẽ kãm: —Nà na pre harẽnh o:Na pre ã mẽ inhmã ja hã karõ anẽ. Anẽ.
4 Eles disseram: "Moisés permitiu que o homem desse uma certidão de divórcio e a mandasse embora".
5 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Tỳ nom mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx prãm kêt jakamã na pre ã mẽ kãm ja jarẽnh anẽ.
5 Respondeu Jesus: "Moisés escreveu essa lei por causa da dureza de coração de vocês.
6 Amnepêm mẽmoj piitã hkrax kãm na prem axpẽn kaga hkêt nẽ. Na pre Tĩrtũm wam myja nhĩpêx nẽ hpãnhã kãm hprõ nhĩpêx. Axpẽn kaxyw wa hipêx.
6 Mas no princípio da criação Deus ‘os fez homem e mulher’.
7 Jakamã na hte mẽmyjaja hprõ kaxyw nẽ gryk ã katorxà nẽ hipêêxà wa hkaga nẽ ãm hprõ kôt pix mã pa ho pa.
7 ‘Por esta razão, o homem deixará pai e mãe e se unirá à sua mulher,
8 Te wa tipxi nẽ ri wa pa pyràk o axpẽn nhĩpêx o pa.
8 e os dois se tornarão uma só carne’. Assim, eles já não são dois, mas sim uma só carne.
9 Tĩrtũm tãm kot axpẽn mã wa õr kênã kot kêt mẽhõ wa kot axpẽn kaga kaxyw tanhmã wa hipêx to rỳ tanhmã wa kãm kapẽr to. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm kapẽr anẽ.
9 Portanto, o que Deus uniu, ninguém o separe".
10 Hãmri nẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mẽ akupỹm ixkrem agjê nhũm mẽ kãm: —Kwa aprĩ hã mẽ inhmã mẽ kot axpẽn kaga hã mẽ harẽnhta jarẽ pa mẽ ixprĩ hã kuma nà. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kãm:
10 Quando estava em casa novamente, os discípulos interrogaram Jesus sobre o mesmo assunto.
11 —Nà kot kaj mẽ aprõ kaga nẽ hpãnhã nhãm mẽhõ ho aprõ nhũm Tĩrtũm noo mã te ate wam aprõ kamã nhãm aprõ nyw o amnhĩkati pyràk. Tĩrtũm pê ja omnuj tỳx nẽ. Rỳ koja mẽhõ hprõ kaga ka hpãnhã ho aprõ nhũm Tĩrtũm noo mã te ate wam mjên pê ho amnhĩkati pyràk. Ja mããnẽn Tĩrtũm pê omnuj tỳx nẽ.
11 Ele respondeu: "Todo aquele que se divorciar de sua mulher e se casar com outra mulher, estará cometendo adultério contra ela.
12 —Nẽ mẽnijaja. Koja mẽhõ ni ra mjên kaga nẽ hpãnhã nhãm mẽhõ ho mjên. Ja mex kêt. Mjên krax kêp mjên kumrẽx kênã kot kêt hkaga nẽ hpãnhã nhãm hõ ho mjên. Koja anẽ nhũm Tĩrtũm noo mã te kot wam mjên kamã nhãm hõ ho amnhĩkati pyràk nhũm Tĩrtũm pê ja omnuj tỳx nẽ. Anẽ.
12 E se ela se divorciar de seu marido e se casar com outro homem, estará cometendo adultério".
13 Tã nhũm Ijaew kwỳjaja Jejus wỳr mẽ hkrarejê jamỳ nẽ mẽ o mra. Kot mẽ hã ĩhkra jaxwỳr nẽ mẽ ho Tĩrtũm wỳr kaxyw hwỳr mẽ o mra. Hãmri nhũm hkôt mẽ pa ho pa xwỳnhjaja tee ri ja hã mẽ omu nẽ mẽ kãm: —Kwa mo kaxyw na ka mẽ Jejus wỳr mẽ o mra? Kormã mẽ ràxre kênã. Mẽ ma akupỹm mẽ o mra nà? Anẽ.
13 Alguns traziam crianças a Jesus para que ele tocasse nelas, mas os discípulos os repreendiam.
14 Hãmri nhũm Jejus ja hã mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Kwa nà kwãr mẽ mãmrĩ ixwỳr mẽ o mra. Mẽ ri inhnê mẽhprĩjê kurê hkêt nẽ. Anẽ. Hãmri nẽ mẽ kãm hpa ho apê nhũm mẽ hwỳr mẽ o mra nhũm mẽ kuri kuhê. Hãmri nhũm mẽ hã hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mã kãm: —E mẽ jarejê pumu. Na htem hamakêtkati nẽ hkĩnh nẽ ri pare. Mẽ kãm amnhĩ to rũnh prãm kêt nẽ ri pare. Tã Tĩrtũm kôt mẽ kot amnhĩ nhĩpêx o ri mẽ pa xwỳnhjaja na htem mẽ uràk nẽ kãm amnhĩ to rũnh prãm kêt nẽ ri pa.
14 Quando Jesus viu isso, ficou indignado e lhes disse: "Deixem vir a mim as crianças, não as impeçam; pois o Reino de Deus pertence aos que são semelhantes a elas.
15 —Na hte jarejaja hipêêxà nẽ katorxà wa kapẽr ma nẽ wa hkôt ri amnhĩ nhĩpêx o ri pare. Tã ixpê Tĩrtũm kot mẽ awỳr inhmẽnh xwỳnh na pa. Kot ka mẽ amã ixkôt amnhĩ xunhwỳr prãm hã kot kaj mẽ jarejê kot amnhĩ nhĩpêx pyràk o amnhĩ nhĩpêx. Jao ixkapẽr ma nẽ ixkôt ri amnhĩ nhĩpêx mex o ri apa. Anẽ.
15 Digo-lhes a verdade: Quem não receber o Reino de Deus como uma criança, nunca entrará nele".
16 Hãmri nẽ mẽhprĩrejê jamỳ nẽ mẽ hã ĩhkra jaxwỳ nẽ mẽ ho Tĩrtũm wỳ nẽ kãm: —Pa Papaj. E kêr ka jarejê ho mex rãhã nẽ kê mẽ mex nẽ pa. Anẽ.
16 Em seguida, tomou as crianças nos braços, impôs-lhes as mãos e as abençoou.
17 Tã nhũm Jejus mẽ hkôt mẽ pa ho pa xwỳnhjaja nhỹri pry hã mõ nhũm Ijaew krãhtũmja omu nẽ hwỳr tẽ nẽ mẽmoj tã hkukja nẽ kãm: —Pa mẽ ijahkre xwỳnh maati? E kwa inhmã mẽmoj jarẽ. Nhỹrmã Tĩrtũm ri ixtĩr tũm nẽ ixpa hprãm xàj mẽmo kot pa we ho anhỹr o ri ixpa? Ate amnhĩ to mex pix o ri apa xwỳnh jakamã kwa inhmã tanhmã ja jarẽnh to. Anẽ.
17 Quando Jesus ia saindo, um homem correu em sua direção, pôs-se de joelhos diante dele e lhe perguntou: "Bom mestre, que farei para herdar a vida eterna? "
18 Hãmri nhũm kãm: —Xà ate ixpê Tĩrtũm kwỳ hã ixpumunh kôt na ka ixte uràk nẽ amnhĩ to mex xwỳnh ã ijarẽ? Tĩrtũm pix na kot amnhĩ to mex rãhã xwỳnh jakamã kot kaj ã ijarẽnh anẽ nẽ ixpê Tĩrtũm Kra hã ijarẽ. Jao uràk nẽ ixte amnhĩ to mex xwỳnh ã ijarẽ. Nà xàn ka ãm atỳx ri amnhĩ krã hkôt ã ijarẽnh anẽ?
18 Respondeu-lhe Jesus: "Por que você me chama bom? Ninguém é bom, a não ser um, que é Deus.
19 —Tĩrtũm mex o mex jakamã kot kaj amã nhỹrmã kuri atĩr tũm nẽ apa hprãm hãmri nẽ ra kot mẽmoj tã mẽ amã karõ xà hkôt amnhĩ nhĩpêx o ri apa. Ra ate mar mex kênã. Na pre mẽ amã: Kêr ka mẽ axàhkĩnh o ri apa hkêt nẽ. Nẽ mẽ hpar kêt nẽ. Nẽ tanhmã axêx kêt nẽ. Nẽ axêx rom tanhmã mẽ nokupyr to hkêt nẽ. Nẽ mẽ kêp mẽ hprõ ho amnhĩkati hkêt nẽ. Nẽ anhĩpêêxà mẽ akatorxà wa hã apijaàm nẽ wa ho mex pê wa kutã anojarêt rãhã ho ri apa. E kot kaj amã nhỹrmã Tĩrtũm kuri atĩr tũm nẽ apa hprãm hã kot kaj ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri apa. Anẽ.
19 Você conhece os mandamentos: ‘não matarás, não adulterarás, não furtarás, não darás falso testemunho, não enganarás ninguém, honra teu pai e tua mãe’".
20 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm: —Kwa ixprĩre ri ra ã ixte amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri ixpa kênã. Nom te ixtĩr tũm nẽ ixpa kaxyw ixte kormã tãm kêt pyràk. Anẽ.
20 E ele declarou: "Mestre, a tudo isso tenho obedecido desde a minha adolescência".
21 Hãmri nhũm kuma nẽ hprĩ hã omu nẽ kãm hapê nẽ. Hãmri nẽ kãm: —Nà kormã mẽmoj pyxire nẽ arĩk. Na ka amã akukrêx rax kĩnh tỳx o Tĩrtũm jakre. Jakamã kêr ka ma akupỹm anhõrkwỹ hwỳr tẽ nẽ akukrêx rax o wẽnê hpa. Nẽ kàxpore jamỳ hãmri nẽ ma mẽ kêp amrakati xwỳnhjê mã õr o ri apa. Hãmri nẽ akupỹn tẽ nẽ arĩ ri ixkôt apa ho apa. Anẽ.
21 Jesus olhou para ele e o amou. "Falta-lhe uma coisa", disse ele. "Vá, venda tudo o que você possui e dê o dinheiro aos pobres, e você terá um tesouro no céu. Depois, venha e siga-me".
22 Hãmri nhũm kuma nẽ tee ri hikukrêx rax kukamã hamaxpẽr. Kãm hapê jakamã kãm kãm ĩhkra karo hprãm kêt nẽ. Hãmri nẽ tee ri Jejus kot ã kãm hã karõ anhỹrja ma nhũm ja kãm mex kêt nhũm awjanã nẽ hkaprĩ nẽ ma akupỹm tẽ.
22 Diante disso ele ficou abatido e afastou-se triste, porque tinha muitas riquezas.
23 Hãmri nhũm Jejus tee ri omu nẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mã kãm: —Hêxta waa nẽ. Koja mẽ hikukrêx rũnh xwỳnhjaja ohtô nẽ kãm mẽ hikukrêx japê xàj Tĩrtũm mẽ wa ixri htĩr tũm nẽ pa ho pa hkêt nẽ. Wa ixte amnhĩ nhĩpêxja mẽ kêp hihtỳx. Anẽ.
23 Jesus olhou ao redor e disse aos seus discípulos: "Como é difícil aos ricos entrar no Reino de Deus! "
24 Hãmri nhũm mẽ tee ri kapẽrja ma nhũm Jejus mẽ hamaxpẽr kôt mẽ omunh mex jakamã axte tanhmã mẽ kãm harẽnh to nẽ mẽ kãm: —Nà Tĩrtũm mẽ wa ixte amnhĩ nhĩpêxja na mẽ hikàxpore rũnh xwỳnhjaja pê ja hihtỳx.
24 Os discípulos ficaram admirados com essas palavras. Mas Jesus repetiu: "Filhos, como é difícil entrar no Reino de Deus!
25 Mẽ kãm hikukrêx rax mã ĩhkra karo hprãm kêt rãhã tee kãm Tĩrtũm kôt amnhĩ nhĩpêx prãm kaprỳ. Te ho mẽhõ kot menh kagô hã hkre nẽ kãm kagô katõk prãm kêt rãhã kãm guhkrax kãm àr prãm kaprỳta pyràk. Anẽ.
25 É mais fácil passar um camelo pelo fundo de uma agulha do que um rico entrar no Reino de Deus".
26 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr nẽ kãm: —Kwa no mẽ ixpiitã mẽ inhmã mẽ ixkukrêx japê kênã. Jakamã xà kot paj mẽ ixpiitã nhỹrmã war ari ixtĩr tũm nẽ ixpa ho ixpa hkêt nẽ? Anẽ.
26 Os discípulos ficaram perplexos, e perguntavam uns aos outros: "Neste caso, quem pode ser salvo? "
27 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà kot kaj mẽ amnhĩ krã hkôt mẽ amã mẽ akukrêx japê mã anhũrer kêt nẽ. Ãm Tĩrtũm pix na hte ja kaxyw tanhmã mẽ akrã hto ka mẽ amã akukrêx japê hkêt nẽ. Jao ra mẽ apê Tĩrtũm mẽ wa ixri atĩr tũm nẽ mẽ apa ho mẽ apa mã xwỳnh. Anẽ.
27 Jesus olhou para eles e respondeu: "Para o homem é impossível, mas para Deus não; todas as coisas são possíveis para Deus".
28 Hãmri nhũm Simãw Pêtre kãm: —Kwa Pahihti na pa prem agryk ã mẽmoj piitã hkaga hpa nẽ akôt ixpa ho ixpa. Jakamã xà kot paj mẽ nhỹrmã war ari ixtĩr tũm nẽ ixpa ho ixpa kêt nẽ nà? Anẽ.
28 Então Pedro começou a dizer-lhe: "Nós deixamos tudo para seguir-te".
29 Hãmri nhũm kuma nẽ hkôt mẽ pa ho pa xwỳnh piitã mẽ kãm: —Nà ka mẽ atõ inhmã tanhmã amnhĩ to ho apa kaxyw akwỳjê re nẽ ma inhmã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri apa. Anhõrkwỹ re rỳ atõ rỳ atõx rỳ aprõ nẽ akrajê re. Rỳ akatorxà nẽ anhĩpêêxà wa are. Rỳ akukrêx piitã rer pa hãmri nẽ ma ixkapẽr o mẽ piitã mẽ ahkre ho ri mẽ hkôt apa.
29 Respondeu Jesus: "Digo-lhes a verdade: Ninguém que tenha deixado casa, irmãos, irmãs, mãe, pai, filhos, ou campos, por causa de mim e do evangelho,
30 Hã kot paj amnhĩ tã mẽ apumu nẽ mẽ ato mex rax nẽ. Hãmri ka mẽ ma mẽ kãm ixkapẽr jarẽnh o mẽ hkôt apa nhũm mẽ kot mẽ amar xwỳnh kwỳjaja mẽ ama nẽ kãm mẽ akĩnh nẽ. Nẽ ra mẽ ate akwỳjê rer par tã mẽ tãmjaja te mẽ apê mẽ hkra rỳ mẽ htõ rỳ mẽ htõx pyràk o mẽ anhĩpêx. Jao tanhmã mẽ ato mex to ho pa. —Nẽ koja mẽ kãm ixprãm kêt xwỳnhjaja ixtã tanhmã mẽ atomnuj to hã ka mẽ nhỹrmã ma Tĩrtũm mẽ wa inhõ krĩ hwỳr api nẽ wa ixkuri amex nẽ atĩr tũm nẽ apa ho apa.
30 deixará de receber cem vezes mais já no tempo presente casas, irmãos, irmãs, mães, filhos e campos, e com eles perseguição; e, na era futura, a vida eterna.
31 Nom kêr ka mẽ ja hã amnhĩ pumunh kôt amnhĩ to rax xwỳnh ã amnhĩ to jarkrar kêt nẽ. Mẽ kot amnhĩ to rũnh xwỳnh ã amnhĩ jarẽnh xwỳnhjaja koja mẽ nhỹrmã amnhĩ to rũnh kêt ã amnhĩ pumu. Nẽ mẽ kot amnhĩ to hkryre xwỳnhjaja koja mẽ nhỹrmã amnhĩ to rũnh ã amnhĩ pumu. Anẽ.
31 Contudo, muitos primeiros serão últimos, e os últimos serão primeiros".
32 Tã nhũm Jejus hkôt ri mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mã kapẽr pa hãmri nẽ ma Jerujarẽ hwỳr mẽ o mõ. Ra kamã kãm hkurê xwỳnhjaja kot hpĩr ã amnhĩ jarẽnh tã ma hwỳr mẽ o mõ. Jakamã nhũm mẽ tee ri hkukamã hamaxpẽr o hkôt mõ. Nhũm mẽ amarĩ mẽ hkôt mrar xwỳnhjaja haxwỳja kãm ma nẽ. Hãmri nhũm Jejus mẽ kêp 12ta o mõ nẽ hkwỳjê hkàx ã amnhĩ kukamã tanhmã mẽ kãm amnhĩ jarẽnh to ho mõ nẽ mẽ kãm:
32 Eles estavam subindo para Jerusalém, e Jesus ia à frente. Os discípulos estavam admirados, enquanto os que o seguiam estavam com medo. Novamente ele chamou à parte os Doze e lhes disse o que haveria de lhe acontecer:
33 —E na pu mẽ ra Jerujarẽ hwỳr mõ. Kot puj mẽ hwỳr pôj nhũm mẽ kãm ixkurê xwỳnhjaja patre krãhtũmjê mẽ Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre xwỳnhjê nhĩhkram ijaxà. Hãmri nhũm mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx prãm kêt xwỳnhjaja ixpĩr kaxyw mẽ kãm ixtã amỹnê
33 "Estamos subindo para Jerusalém e o Filho do homem será entregue aos chefes dos sacerdotes e aos mestres da lei. Eles o condenarão à morte e o entregarão aos gentios,
34 nhũm mẽ mar xà hkôt tanhmã inhĩpêx kati hto. Nẽ mẽ hkwỳjaja ixtã hpẽr o axkẽ nẽ ixtã akunha. Nẽ mẽ hkwỳjaja tanhmã ijaprỳ hto nẽ ixtã argôx rẽ nẽ ixtak hãmri nẽ ixpĩ. Koja mẽ ã inhĩpêx anẽ. Nom kot paj ixtyk ã ixtã apkati axkrunẽpxi nhũm Tĩrtũm akupỹm ixto ixtĩr. Anẽ.
34 que zombarão dele, cuspirão nele, o açoitarão e o matarão. Três dias depois ele ressuscitará".
35 Tã nhũm Jepetew kra Xiakre mẽ Juãw wa tanhmã hamaxpẽr to nẽ Jejus mã kãm: —Kwa mẽ ijahkre xwỳnh. Pa wa amã mẽmoj jarẽ ka wa inhmã “ỳ” anẽ nà? Anẽ. Hãmri nhũm wa kãm:
35 Nisso Tiago e João, filhos de Zebedeu, aproximaram-se dele e disseram: "Mestre, queremos que nos faças o que vamos te pedir".
36 —Ko wa mamrĩ inhmã mẽmoj jarẽ pa wa ama mãn. Anẽ.
36 "O que vocês querem que eu lhes faça? ", perguntou ele.
37 Hãmri nhũm wa kãm: —Nà kot kaj nhỹrmã ate mẽ piitã mẽ ho amnhĩptàr kaxyw nhỹ pa wa akutã anhĩjê. Nẽ wa papxipix ixpê anhõ kôwenatô nẽ akutã anhĩjê nẽ ato nhỹ. Ja na pa wa inhmã hprãm. Anẽ.
37 Eles responderam: "Permite que, na tua glória, nos assentemos um à tua direita e o outro à tua esquerda".
38 Hãmri nhũm wa kãm: —Nà na ka wa ãm atỳx ri ã amnhĩ to ixwỳr anẽ. Koja mẽ tokyx ixpĩ pa amnhĩ xà htỳx kamã ijamak rax nẽ ty. Tã xà koja mẽ ixpyrà nẽ ã war anhĩpêx anẽ ka wa ixpyrà nẽ amnhĩ xà htỳx kamã ajamak rax kãm ty nà? Anẽ.
38 Disse-lhes Jesus: "Vocês não sabem o que estão pedindo. Podem vocês beber o cálice que eu estou bebendo ou ser batizados com o batismo com que estou sendo batizado? "
39 Hãmri nhũm wa kãm: —Tỳ. Nà kot pa wa ijaxwỳja anẽ nẽ apyrà nẽ amnhĩ xà htỳx kamã ijamak kãm ty. Anẽ. Hãmri nhũm wa kãm: —Nà ãm hãmri na ka wa ja hã amnhĩ jarẽ. War ate ixpyrà nẽ ixkôt amnhĩ xà htỳx kãm ajamak kãm atyk mã kênã.
39 "Podemos", responderam eles. Jesus lhes disse: "Vocês beberão o cálice que estou bebendo e serão batizados com o batismo com que estou sendo batizado;
40 Tã nom war ate amnhĩ to ixwỳrta ã kot paj tanhmã war amã nẽ hkêt nẽ. Inhõ Papaj tãm koja ja kaxyw mẽhõ japêr nhũm inhĩhkô hã nhỹ. No pa kot paj ri ja kaxyw mẽ atõ rênh kêt nẽ. Anẽ.
40 mas o assentar-se à minha direita ou à minha esquerda não cabe a mim conceder. Esses lugares pertencem àqueles para quem foram preparados".
41 Hãmri nhũm wa uràk nẽ Jejus kôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnh kwỳjaja ã wa kot amnhĩ to hwỳr anhỹr ã wa kuma nẽ wa kamã gryk nẽ.
41 Quando os outros dez ouviram essas coisas, ficaram indignados com Tiago e João.
42 Jakamã nhũm Jejus mẽ piitã mẽ ho akuprõ nẽ mẽ kãm: —E mẽ inhma. Na hte Ijaew kêt xwỳnhjê nhõ pahihtijaja ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri pa nẽ amarĩ hkrĩ xà kamã hkrĩ ho hkrĩ. àhpumunh jakamã amarĩ ixkre kre jakry kamã hkrĩ ho hkrĩ nẽ kãm mẽ àpênh xwỳnhjê pix mã mẽmo mẽ àpênh ã karõ ho hkrĩ. Na htem ã amnhĩ nhĩpêx anẽ. Nẽ mẽ kot amnhĩm mex ã harẽnh prãm xàj tanhmã mẽ ho mex to ho pa.
42 Jesus os chamou e disse: "Vocês sabem que aqueles que são considerados governantes das nações as dominam, e as pessoas importantes exercem poder sobre elas.
43 Tã no mẽ kajaja kêr ka mẽ atõ amã amnhĩ to rax prãm hãmri nẽ ho mẽ kot amnhĩ nhĩpêx pyràk kêt nẽ. Mẽ piitã mẽ kutã anojarêt rãhã ho ri apa. Kêt paa. Mẽ ate inhmã axàpênh o apa kaxyw na pa pre mẽ awỳr ixwrỳk kêt nẽ. Ãm pa ixte tanhmã mẽ amã amnhĩ nhĩpêx to ho ixpa kaxyw na pa pre mẽ awỳr wrỳ. Mẽ ate nhỹrmã kuwy wỳr apa pymaj mẽ anê ixtyk kaxyw na pa pre mẽ awỳr wrỳ. Jakamã kot kaj mẽ atõ amã amnhĩ to rax prãm hã kêr ka ixpyrà nẽ akwỳjê kutã anojarêt rãhã ho ri apa. Hãmri nẽ inhmã te ate amnhĩ to rax o amnhĩ nhĩpêx pyràk o amnhĩ nhĩpêx. Anẽ.
43 Não será assim entre vocês. Pelo contrário, quem quiser tornar-se importante entre vocês deverá ser servo;
44 — ausente —
44 e quem quiser ser o primeiro deverá ser escravo de todos.
45 — ausente —
45 Pois nem mesmo o Filho do homem veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate por muitos".
46 Tã nhũm Jejus mẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja kormã Jerujarẽ hwỳr mõr ri ra krĩ pê Jeriko hkôt mõ. Hãmri nhũm mẽ ohtô nẽ mẽ hã ajêt nẽ mẽ hkôt mõ. Nhũm mẽhõ myja pry nhĩhkrep nhỹ. Ximew kra Paximew nohkre xwỳnhja pry kamã ahwỳr o hkrĩ.
46 Então chegaram a Jericó. Quando Jesus e seus discípulos, juntamente com uma grande multidão, estavam saindo da cidade, o filho de Timeu, Bartimeu, que era cego, estava sentado à beira do caminho pedindo esmolas.
47 Hãmri nhũm Jejus mẽ hkwỳjaja hwỳr htêp o mõ nhũm amnhĩ wỳr mẽ kuma nẽ mẽ kot Jejus nhĩxi jarẽnh o mõr ã kuma hãmri nẽ kàx pê kãm kapẽr nẽ amnhĩ to kuwỳ nẽ kãm: —Pa Jejus? Nà apê mẽ inhõ Pahihti mex kumrẽx na ka. Te apê amnepêm anhĩgêt pahihti Tawi kot amnhĩ nhĩpêx pyràk. Jakamã kwa we ixkamã axukaprĩ nẽ akupỹm ixto mex kêt wehe. Ixte amnhĩ kaxyw akôt ijamaxpẽr xwỳnh na pa. Anẽ.
47 Quando ouviu que era Jesus de Nazaré, começou a gritar: "Jesus, Filho de Davi, tem misericórdia de mim! "
48 Hãmri nhũm Jejus kukamã mẽ mrar xwỳnhjaja kuma nẽ kãm: —Tk. Kwa akapẽr kêt nẽ nhỹ nà. Anẽ. Tã nom nhũm ãm mẽ kuma nẽ xatã amnhĩ to kuwỳ. Kỳx pê amnhĩ to kuwỳ nẽ axte kãm: —Kwa ixkamã axukaprĩ nẽ akupỹm ixto mex Pahihti. Anẽ.
48 Muitos o repreendiam para que ficasse quieto, mas ele gritava ainda mais: "Filho de Davi, tem misericórdia de mim! "
49 Hãmri nhũm Jejus kuma nẽ xa nẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mã kãm: —E mẽ atõ hwỳr tẽ nẽ hpa hã apy nẽ amnẽ ixwỳr o tẽ. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ nohkre xwỳnhta mã kapẽr nẽ kãm: —E tee ri amnhĩ kukamã ajamaxpẽr kêt nẽ. Na atã karõ. E tokyx kànhmã xa. Anẽ.
49 Jesus parou e disse: "Chamem-no". E chamaram o cego: "Ânimo! Levante-se! Ele o está chamando".
50 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ hkĩnh tỳx nẽ. Nẽ kànhmã harĩ nẽ amnhĩ nê õ kajaati mẽ nẽ hwỳr htẽm kurê kumrẽx.
50 Lançando sua capa para o lado, de um salto, pôs-se de pé e dirigiu-se a Jesus.
51 Hãmri nhũm Jejus kãm: —Pa mo na? Tanhmã kot pa ato? Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Nà akupỹm inhmã ixrĩt mex prãm Pahihti.
51 "O que você quer que eu lhe faça? ", perguntou-lhe Jesus. O cego respondeu: "Mestre, eu quero ver! "
52 Anẽ nhũm kãm: —Tôe. Nà ra ate amnhĩ kaxyw inhmã ajamaxpẽr tỳx jakamã kot kaj akupỹm arĩt mex kurê kumrẽx. E mãmrĩ ma akupỹm tẽ. Anẽ. Nhũm akupỹm rĩt mex ã amnhĩ pumu nẽ hkĩnh o hkĩnh. Hãmri nẽ Jejus ã ajêt nẽ ma hkôt hkĩnh nẽ tẽ.
52 "Vá", disse Jesus, "a sua fé o curou". Imediatamente ele recuperou a visão e seguia a Jesus pelo caminho.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.