Lucas 7
Apinayé NT (APN_WBT) vs NVT
1 Tã nhũm Jejus mẽ kãm ujarẽnh pa hãmri nẽ ma akupỹm Kapanaũ hwỳr mõ.
1 Quando Jesus terminou de dizer tudo isso à multidão, entrou em Cafarnaum.
2 Nẽ mõõ nẽ ra hwỳr pôj. Nhũm krĩ kamã pôristi krãhtũm mã àpênh xwỳnhja à htỳx nẽ nõ. Ra htyk kaxyw nẽ nõ nhũm õ patrãw tee ri omu nẽ kãm hapê jakamã tee ri hkukamã hamaxpẽr o hkaprĩ nẽ.
2 Naquela ocasião, um escravo muito estimado de um oficial romano estava enfermo, à beira da morte.
3 Hãmri nẽ Jejus pôx ã harẽnh ma nẽ hwỳr Ijaew pigêt kwỳjê rẽ nẽ mẽ kãm: —Kwa mẽ ma Jejus wỳr mra nẽ kãm ijarẽ kê tokyx man ixwỳr tẽ nẽ inhmã àpênh xwỳnhta o mex. Anẽ.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, mandou alguns líderes judeus lhe pedirem que fosse curar seu escravo.
4 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ ma hwỳr mra nẽ omu nẽ kãm: —Pa. Na pôristi krãhtũm na awỳr mẽ inhmẽ pa mẽ mra. Mẽ pahkĩnhã kêp Ijaew kêt tã kãm mẽ pahkĩnh nẽ. Tãm na pre mẽ inhõ krĩ kamã mẽ inhmã Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkreja nhĩpêx. Tã na kãm àpênh xwỳnhta kêp à htỳx nẽ nõ nhũm apôx hã ajarẽnh ma nẽ man awỳr mẽ inhmẽ. Kwa ma hwỳr tẽ nẽ kãm ho mex nà? Anẽ.
4 Os líderes suplicaram insistentemente que Jesus socorresse o homem, dizendo: “Ele merece sua ajuda,
5 — ausente —
5 pois ama o povo judeu e até nos construiu uma sinagoga”.
6 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Tôe. Ma pu mẽ hwỳr. Anẽ. Hãmri nẽ ma mẽ hkôt tẽ. Hãmri nẽ kormã õrkwỹ htêp o htẽm mẽ nhũm axte kutã hkràmnhwỳ hkwỳ rẽ nhũm mẽ ma kutã mra. Hãmri nẽ mra nẽ mẽ hkaxpa nẽ Jejus pumu nẽ kãm: —Pa? Kwa na pôristi krãhtũmta ã awỳr karõ anẽ. Na mẽ inhmã: “E kêr ka mẽ mra nẽ nhỹri Jejus kaxpa nẽ kãm awjarẽ kê ãm ata rũm kapẽr pix o inhmã à xwỳnhta o mex. Kĩnh ã ixpê Ijaew kêt jakamã ixte amnhĩ kuk ã ixpijaàm tỳx. Jakamã kot paj pam hwỳr ixtẽm kêt nẽ. Kwa kãm anẽ kê ata rũm kapẽr pix o inhmã akupỹm ho mex.
6 Jesus foi com eles, mas, antes de chegarem à casa, o oficial mandou alguns amigos para dizer: “Senhor, não se incomode em vir à minha casa, pois não sou digno de tamanha honra.
7 Ixpê mẽ hkrãhtũm jakamã na pa hte inhõ pôristi mã mẽmoj tã karõ nhũm mẽ inhmar xà hkôt inhmã mẽmoj tanhmã hipêx to. Na pa hte mẽ kãm: ‘E mẽ ma mra nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anẽ.’ Anẽ nhũm mẽ inhma nẽ ma mrar kurê kumrẽx. Rỳ pa mẽ kãm: ‘E mẽ amnẽ ixwỳr mra nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anẽ.’ Anẽ nhũm mẽ inhma nẽ ixwỳr mra. No kêt Jejus na hte ixrom tanhmã mẽ à kuteja mã kapẽr nhũm kuma nẽ mẽ kêp hapôj nẽ ma mrar kurê kumrẽx. Jakamã koja ata rũm kapẽr pix o inhmã ho mex.” Anhỹr o awỳr karõ. Jakamã na pa mẽ akutã mra nẽ akaxpa nẽ ã amã kapẽr jarẽnh anẽ. Anẽ.
7 Não sou digno sequer de ir ao seu encontro. Basta uma ordem sua, e meu servo será curado.
8 — ausente —
8 Sei disso porque estou sob a autoridade de meus superiores e tenho autoridade sobre meus soldados. Só preciso dizer ‘Vão’, e eles vão, ou ‘Venham’, e eles vêm. E, se digo a meus escravos: ‘Façam isto’, eles fazem”.
9 Hãmri nhũm Jejus amnhĩ jaêr pê mẽ kapẽr ma nẽ hkĩnh nẽ. Hãmri nẽ hkôt mẽ kot mar o pa xwỳnhjê mã kãm: —Kwa xà na ka mẽ ã kot ixwỳr karõ xwỳnh jamaxpẽr anhỹrta ã ama? Mẽ pahkĩnhã kêp Ijaew kêt tã mẽ arom amnhĩ kaxyw inhmã hamaxpẽr tỳx nẽ. Aa mẽ atõ uràk nẽ ate amnhĩ kaxyw ã inhmã ajamaxpẽr tỳx anhỹr kêt tã nhũm mẽ arom kãm àpênh xwỳnh kaxyw inhmã hamaxpẽr tỳx nẽ. Anẽ.
9 Quando Jesus ouviu isso, ficou admirado. Voltou-se para a multidão que o seguia e disse: “Eu lhes digo a verdade: jamais vi fé como esta em Israel!”.
10 Nhũm pre ã mẽ kãm kapẽr anẽ hãmri nhũm pôristi krãhtũm kràmnhwỳjaja kuma nẽ awjanã nẽ ma akupỹm hkrãhtũm nhõrkwỹja wỳr mra. Nhũm ra Jejus kãm àpênh xwỳnhta akupỹm ho mex nhũm mex nẽ ri mra. Hãmri nhũm mẽ akupỹm pôj nẽ akupỹm mex ã omu.
10 E, quando os amigos do oficial voltaram para a casa dele, encontraram o escravo em perfeita saúde.
11 Tã nhũm Jejus ma krĩ pê Naĩ hwỳr hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mẽrohã mõ nhũm mẽ ohtô nẽ mẽ hkôt mra.
11 Logo depois, Jesus foi com seus discípulos à cidade de Naim, e uma grande multidão o seguiu.
12 Nhũm mẽ ra Naĩ hwỳr hpôx o mõ. Nẽ hwỳr agjê. Axpẽr kãm agjê nẽ mõ nhũm kêp mjên htyk xwỳnhja mẽ kutã tẽ. Nhũm hkra myja ham kêp ty. Kra pyxi htã kêp ty nhũm mẽ kasãw kamã kuxà nẽ kumỳ nẽ kot haxàr kaxyw o mõ nhũm katorxà mẽ hkôt mỳr o mõ. Nhũm krĩ nhõ xwỳnh kwỳjaja ma hkôt mõ. Piitã hkaprĩ nẽ hkôt mỳr o mõ.
12 Quando ele se aproximou da porta da cidade, estava saindo o enterro do único filho de uma viúva, e uma grande multidão da cidade a acompanhava.
13 Tã nhũm Jejus mẽ hkwỳja mẽ mõ nẽ mẽ hkaxpa nẽ katorxà mỳr ã omu nhũm Jejus kãm hkaprĩ nẽ. Hãmri nẽ xa nẽ kãm: —Pa? Kwa amỳr kêt nẽ. Anẽ.
13 Quando o Senhor a viu, sentiu profunda compaixão por ela. “Não chore!”, disse ele.
14 Hãmri nẽ kasãwta wỳr tẽ nẽ hã ĩhkra xi nhũm mẽ kot mỳnh xwỳnhjaja omu nẽ amarĩ kãm o xa. Hãmri nhũm htyk xwỳnhta mã kapẽr nẽ kãm: —E kwa kànhmã nhỹ. Anẽ.
14 Então foi até o caixão, tocou nele e os carregadores pararam. E disse: “Jovem, eu lhe digo: levante-se!”.
15 Pu nhũm kànhmã ỹr kurê kumrẽx. Nẽ kapẽr o nhỹ. Hãmri nhũm Jejus nita mã kãm: —E ota akrata. Na akupỹm amã htĩr. Anẽ. Hãmri nhũm akupỹm htĩr ã omu nẽ hkĩnh tỳx kumrẽx.
15 O jovem que estava morto se levantou e começou a conversar, e Jesus o devolveu à sua mãe.
16 Hãmri nhũm mẽ kot omunh xwỳnhjaja amnhĩ jaêr pê akupỹm hkra htĩr kãm omu nẽ ỹ hã haxwỳja hkĩnh nẽ. Nẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽ nẽ axpẽn mã: —Kwa ãm hãmri na Tĩrtũm ã mẽ panhĩpêx anẽ nẽ mẽ pahwỳr ỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnhta mẽ nhũm mẽ pahwỳr mõ. Tĩrtũm mẽ pakamã ukaprĩ jakamã na ã mẽ panhĩpêx anẽ. Nà ãm hãmri na ã mẽ panhĩpêx anẽ. Anẽ.
16 Grande temor tomou conta da multidão, que louvava a Deus, dizendo: “Um profeta poderoso se levantou entre nós!” e “Hoje Deus visitou seu povo!”.
17 Hãmri nẽ piitã ma pikaja rũm mẽ kãm harẽnh o hprõt nhũm mẽ piitã harẽnh ma.
17 Essa notícia sobre Jesus se espalhou por toda a Judeia e seus arredores.
18 Rôm nhũm Juãw Paxisja kêp prês nẽ hkrĩ nhũm hte hkôt mẽ pa xwỳnhjaja hwỳr mra nẽ kãm Jejus kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã harẽ. Hãmri nhũm harẽnh ma nẽ tee ri hkukamã hamaxpẽr. Hãmri nẽ hkôt mẽ pa xwỳnh wa ho axkrut nẽ wa kuta
18 Os discípulos de João Batista lhe contaram tudo que Jesus estava fazendo. Então João chamou dois de seus discípulos
19 nẽ Jejus wỳr wa kumẽ nẽ wa kãm: —Kwa wa ma hwỳr tẽ nẽ hkukja. Nẽ kãm: “Xà ka na pre Tĩrtũm mẽ ixwỳr amẽ nà? Nà xà kormã axtem hõ na pa mẽ kormã amnhĩ wỳr hamãr o ri ixpa?” Anẽ. E wa ma hwỳr tẽ nẽ ã hkukjêr anẽ nẽ tanhmã kot amnhĩ jarẽnh to hã ama hãmri nẽ man akupỹn tẽ nẽ inhmã harẽ. Anẽ.
19 e os enviou ao Senhor, para lhe perguntar: “O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?”.
20 Hãmri nhũm wa kuma nẽ ma hwỳr tẽ. Nhũm Jejus kormã mẽ ho mex o xa. Mẽ nohkre xwỳnhjaja nhũm akupỹm mẽ no ho mex. Nẽ mẽkarõmnuti kot mẽ hwỳr gjêx xwỳnhjaja nhũm mẽ nê mẽ hapôx o ãm rãhã nhũm wa ra hwỳr tẽ nẽ kormã hã mẽ omunh o xa. Hãmri nẽ kãm Juãw Paxis kapẽr jarẽ.
20 Os dois discípulos de João encontraram Jesus e lhe disseram: “João Batista nos enviou para lhe perguntar: ‘O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?’”.
21 — ausente —
21 Naquela mesma hora, Jesus curou muitas pessoas de suas doenças, enfermidades e espíritos impuros, e restaurou a visão a muitos cegos.
22 Hãmri nhũm wa kuma nẽ wa kãm: —Tỳ. Nà ãm hãmri na ja hã ijarẽ. Ixpê mẽ ate ixkamã ajamak o apa xwỳnhta na pa. Jakamã e. Wa kam nẽ tanhmã ixte amnhĩ nhĩpêx to hã ixpumu hãmri nẽ ma akupỹm hwỳr tẽ nẽ aprĩ hã kãm ijarẽ. Mẽ nohkre xwỳnhjaja na pa akupỹm mẽ no ho mex. Nẽ mẽ hkànhy xwỳnhjaja pa akupỹm mẽ hkà ho mex. Nẽ mẽ hyk o mẽ pa xwỳnhjaja pa akupỹm mẽ ho mex. Nẽ mẽ htyk xwỳnhjaja pa akupỹm mẽ ho htĩr. Nẽ mẽ kêp amrakati nẽ ri mẽ pa xwỳnhjê mã mẽmoj mex jarẽnh o ri ixpa. Na pa hte ã mẽ ho mex o ri mẽ hkôt ixpa anẽ. Jakamã e kwa wa ma akupỹm hwỳr tẽ nẽ ã kãm ijarẽnh anẽ.
22 Em seguida, disse aos discípulos de João: “Voltem a João e contem a ele o que vocês viram e ouviram: os cegos veem, os aleijados andam, os leprosos são purificados, os surdos ouvem, os mortos são ressuscitados e as boas-novas são anunciadas aos pobres”.
23 Kê ijarẽnh ma nẽ arĩ amnhĩ kaxyw ixkôt hamaxpẽr tỳx rãhã nẽ. Koja ã amnhĩ nhĩpêx anẽ nẽ hamakêtkati nẽ ri pa. Nẽ tee ri ijarẽnh kukamã hamaxpẽr kêt nẽ. E wa tokyx ma akupỹm hwỳr tẽ nẽ ã kãm ijarẽnh anẽ. Anẽ.
23 E disse ainda: “Felizes são aqueles que não se sentem ofendidos por minha causa”.
24 Nhũm pre ã Jejus wa kãm amnhĩ jarẽnh anẽ nhũm wa kuma nẽ ma akupỹm Juãw Paxis wỳr tẽ. Hãmri nhũm Jejus mẽ kot mar o kuhê xwỳnhjê mã tanhmã Juãw Paxis jarẽnh to nẽ mẽ kãm: —Na ka prem kapôt ã mar kaxyw ma hwỳr mra. Nom ê mex ã omunh kaxyw rỳ hpijaàm kãm tanhmã kapẽr to hã mar kaxyw hwỳr amrar kêt nẽ.
24 Depois que os discípulos de João saíram, Jesus começou a falar a respeito dele para as multidões: “Que tipo de homem vocês foram ver no deserto? Um caniço que qualquer brisa agita?
25 — ausente —
25 Afinal, o que esperavam ver? Um homem vestido com roupas caras? Não, quem veste roupas caras e vive no luxo mora em palácios.
26 Kêp Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr xwỳnh jakamã na ka prem mar kaxyw ma hwỳr mra. Tĩrtũm nhỹ hã kot ixkukamã ijarẽnh o pa xwỳnh na. Ixpê Tĩrtũm kot mẽ akaxyw ixãm xwỳnh ã na pre mẽ amã ijarẽnh o pa. Nẽ hprĩ hã tanhmã mẽ amã ijarẽnh to. Jakamã na kapẽr mex o kot wam Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjê kapẽr jakrenh.
26 Acaso procuravam um profeta? Sim, ele é mais que profeta.
27 Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot Juãw kukamã tanhmã harẽnh to nẽ harẽnh kot:Anhỹr o Tĩrtũm Juãw Paxis kukamã harẽ nhũm mẽ hã kagà. Tã nhũm mẽ awỳr kumẽ.
27 João é o homem ao qual as Escrituras se referem quando dizem: ‘Envio meu mensageiro adiante de ti, e ele preparará teu caminho à tua frente’.
28 Juãwja mex kumrẽx. Na pre hprĩ hã ixkukamã tanhmã ijarẽnh to ho pa. Nom ixkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê hkĩnhã ixkôt pa ho pa hkêt ãm ixkukamã ijarẽnh o pa. Jakamã ixkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja na mex o kot Juãw Paxisja jakrenh. Mẽ kot ixkôt hprĩ hã inhmar o pa jakamã mẽ mex o kot hakrenh. Anẽ.
28 Eu lhes digo: de todos que nasceram de mulher, nenhum é maior que João Batista. E, no entanto, até o menor no reino de Deus é maior que ele”.
29 Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm Juãw Paxis jarẽnh anẽ. Mẽ kot Juãw mar o kuhê xwỳnh kwỳjaja na pre htem tanhmã amnhĩ tomnuj to ho pa. Tã Juãw kot mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh ma nẽ axpẽn mã Tĩrtũm mex ã harẽ. Nẽ axpẽn mã: —Nà ãm hãmri. Tĩrtũm kapẽr na mex kumrẽx. Anẽ. Hãmri nẽ amnhĩ tomnuj kaga nẽ Tĩrtũm kôt amnhĩ xunhwỳ. Jakamã nhũm Juãw Paxis Tĩrtũm mã mẽ hkrã kumrã.
29 Todos que ouviram as palavras de Jesus, até mesmo os cobradores de impostos, concordaram que o caminho de Deus era justo, pois tinham sido batizados por João.
30 No nhũm Parijew nhõ xwỳnhjê mẽ Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre ho mẽ pa xwỳnhjaja jajê hkĩnhã Juãw Paxis kaga kumrẽx. Jakamã nhũm mẽ hkrã kumrãr kêt nẽ. Mẽ kot Tĩrtũm kapẽr kaga jakamã na pre htem Jejus kapẽr ma nẽ ãm kuma.
30 Os fariseus e mestres da lei, no entanto, rejeitaram o propósito de Deus para eles, pois recusaram o batismo de João.
31 Hãmri nhũm Jejus mẽ kãm: —E pa mẽ amã mẽ piitã htỳx ri hamaxpẽr ã tanhmã mẽ harẽnh to ka mẽ kot amnhĩ nhĩpêx ã mẽ harẽnh ma.
31 “Assim, a que posso comparar o povo desta geração?”, perguntou Jesus.
32 Te mẽ kot mẽhprĩre kot amnhĩ nhĩpêx pyràk. Mẽhprĩrejaja na htem õrkwỹ kapem hije nẽ mẽmoj to amnhĩkati ho hkrĩ. Nẽ tee ri hkwỳjê kot amnhĩ nhĩpêx pumu nẽ mẽ kãm:Anhỹr o axpẽn mã kapẽr. Tã te mẽ ate mẽ uràk. Tĩrtũm kot mẽ awỳr ỹ hã kapẽr xwỳnhjê rẽnh tã ka mẽ te mẽhprĩre kot amnhĩ nhĩpêxta pyrà nẽ mẽ ama ãm mẽ ama nẽ mẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ.
32 “Como posso descrevê-los? São como crianças que brincam na praça. Queixam-se a seus amigos: ‘Tocamos flauta, e vocês não dançaram, entoamos lamentos, e vocês não choraram’.
33 —Juãw Paxis na pre mẽ awỳr mõ nẽ ixpyrà nẽ apkur mex o ri pa hkêt nẽ. Nẽ ixpyrà nẽ wĩhti ho hkõm kêt nẽ pa. Tã ka mẽ ja hã omu nẽ hkaga nẽ atỳx ri Satanasti nhỹ hã kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã hkamnhĩx nẽ ri harẽnh o ri apa. Hãmri nẽ mẽhprĩre kot amnhĩ nhĩpêx pyrà nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ.
33 Quando João Batista apareceu, não costumava comer e beber em público, e vocês disseram: ‘Está possuído por demônio’.
34 Tã pa Juãw pãnhã mẽ awỳr mõ. Nẽ kurom apkati mẽ ixàpkur mex o ri ixpa. Nẽ kurom wĩhti hkwỳ ho ixkõm o ri ixpa. Ka mẽ ja hã ixpumu nẽ atỳx ri ixàpkur rũnh nẽ ixpipãnh o ri ixpa hã ixkamnhĩx nẽ ã axpẽn mã ixto akapẽr anhỹr o ri apa. Nẽ mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnhjê hkôt ri ixpa hã axpẽn mã ijarẽnh o ri apa. Ã na ka htem axpẽn mã ijarẽnh anẽ. Jao te mẽ ate Juãw Paxis nhĩpêx pyrà nẽ ixkaga nẽ ixkôt amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ. Na hte ã htỳx ri tanhmã mẽ hamaxpẽr to ho mẽ pa xwỳnhjaja amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri pa.
34 O Filho do Homem, por sua vez, come e bebe, e vocês dizem: ‘É comilão e beberrão, amigo de cobradores de impostos e pecadores’.
35 —No tãm ri mẽ hamaxpẽr o mẽ pa xwỳnhjaja na htem ahpỹnhã Juãw mẽ wa ixte amnhĩ nhĩpêx ã wa ixpumu nẽ axpẽn mã wa ijarẽnh o: “Nà ahpỹnhã wa kot amnhĩ nhĩpêx tã wa hamẽ ãm hãmri Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh mex o pa. E pu mẽ wa uràk nẽ Tĩrtũm kôt amnhĩ xunhwỳ.” Anhỹr o axpẽn mã wa ijarẽnh o pa. Anẽ.
35 Mas a sabedoria é comprovada pela vida daqueles que a seguem.”
36 Tã nhũm Parijew nhõ xwỳnh pê Simãwreja amnhĩ nhõrkwỹ hwỳr Jejus mẽ hkôt mẽ pa ho pa xwỳnhjê mẽ kuwỳ. Mẽ kot kutã apkur kaxyw amnhĩ wỳr mẽ kuwỳ nhũm mẽ õrkwỹ hwỳr mra nẽ mẽ hwỳr agjê nẽ apkur kaxyw hkrĩ.
36 Um dos fariseus convidou Jesus para jantar. Jesus foi à casa dele e tomou lugar à mesa.
37 Hãmri nhũm mẽhõ nija mẽ hwỳr axà. Na pre hte amnhĩ tomnuj pix o pa. Hãmri nẽ Jejus õ krĩ hwỳr hpôx nẽ Simãwre nhõrkwỹ kamã apkur ã harẽnh ma nẽ ma hwỳr tẽ. Mẽ hkuxwaxà hã à py nẽ ma hwỳr o tẽ.
37 Quando uma mulher daquela cidade, uma pecadora, soube que ele estava jantando ali, trouxe um frasco de alabastro contendo um perfume caro.
38 Hãmri nẽ hwỳr axà nẽ Jejus pumu nẽ hwỳr tẽ nẽ pum xa. Nẽ tee ri tanhmã kot amnhĩ tomnuj to ho paja mã hamaxpẽr nẽ hpijaàm nẽ hkaprĩ nẽ mỳr o xa. Hãmri nẽ Jejus kutã hkõn krã ho tẽm nẽ nhỹ nẽ no kagô ho hpar go. Hãmri nẽ amnhĩ krã kĩ ho hpar grà nẽ kupã hãmri nẽ hpãnhã mẽ hkuxwa xà ho kuxwa. Kãm hkĩnh xàj ã hipêx anẽ.
38 Em seguida, ajoelhou-se aos pés de Jesus, chorando. As lágrimas caíram sobre os pés dele, e ela os secou com seu cabelo; e continuou a beijá-los e a derramar perfume sobre eles.
39 Hãmri nhũm Simãwre tee ri ja hã omu nẽ hamaxpẽr o: —Tk. Kwa jahti kot amnhĩ tomnuj pix o pa xwỳnh tã mẽ ixwỳr axà nẽ ã Jejus nhĩpêx anẽ nhũm amnhĩ nê hanor kêt nẽ. Kêp ãm hãmri Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o pa xwỳnh ronhỹx ja hã omu nẽ amnhĩ nê hanor kurê kumrẽx. Anẽ.
39 Quando o fariseu que havia convidado Jesus viu isso, disse consigo: “Se este homem fosse profeta, saberia que tipo de mulher está tocando nele. Ela é uma pecadora!”.
40 Hãmri nhũm Jejus amnhĩ tã hamaxpẽr ã omu nẽ hêx rom kãm kapẽr nẽ kãm: —E Simãwre. Pa amã awjarẽ ka inhma. Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Tôe. Mex. Mãmrĩ inhmã awjarẽ pa ama. Anẽ.
40 Jesus disse ao fariseu: “Simão, tenho algo a lhe dizer”. “Diga, mestre”, respondeu Simão.
41 Hãmri nhũm kãm: —Nà koja mẽhõ my wa hamẽxkrut. Nhũm hõja mẽhõ pê kàxpore ho rax kumrẽx nẽ ho ĩpresta. Nhũm hõja ãm kêp ho grire nẽ ho ĩpresta. Hãmri nẽ wa hamẽ kàxpore ho hapêx pa.
41 Então Jesus lhe contou a seguinte história: “Um homem emprestou dinheiro a duas pessoas: quinhentas moedas de prata a uma delas e cinquenta à outra.
42 Hãmri nẽ akupỹm kot kêp ho ĩpresta xwỳnhta mã hpãnhã õr kaxyw tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr. Ra kot ho hapêx par jakamã tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr. Tã nhũm kot wa kãm ho ĩpresta xwỳnhta wa hwỳr tẽ nẽ wa kãm: “Kwa wa tee ri amnhĩ kukamã ajamaxpẽr kêt nẽ. Na pa ra war ate ixto tewẽn ã kagàta kaxônh pa nhũm ja hapêx. Kot paj axte kãm ijamaxpẽr kêt nẽ. Jakamã wa mãmrĩ ajamakêtkati nẽ axàmnhĩx ri apa.” Anhỹr o wa kãm kapẽr. Ã mẽ ujarẽnh kot anhỹr. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus Simãwre mã ujarẽnh anẽ. Hãmri nẽ hã hkukja nẽ kãm: —E nhỹ myja koja we kãm ho tewẽn xwỳnhta kĩnh tỳx nẽ wehe? Anẽ.
42 Como nenhum dos devedores conseguiu lhe pagar, ele generosamente perdoou ambos e cancelou suas dívidas. Qual deles o amou mais depois disso?”.
43 Hãmri nhũm kãm: —Nà kot kêp ho rax nẽ ho ĩpresta xwỳnhta koja kãm hkĩnh tỳx o hõta jakre. Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Tỳ. Nà ãm hãmri na ka ã harẽnh anẽ.
43 Simão respondeu: “Suponho que aquele de quem ele perdoou a dívida maior”. “Você está certo”, disse Jesus.
44 Tã mãn ka ni kot ã inhĩpêx anhỹr xwỳnhta pumu. Na ka amnhĩ nhõrkwỹ hwỳr ixwỳ pa axà nom ka inhmã gô hkwỳ pa ho amnhĩ par kuhõnh kêt nẽ. Tã nhũm nija arom ã inhĩpêx anẽ nẽ no kagô ho ixpar kuhõ nẽ amnhĩ krã kĩ ho grà ho nhỹ.
44 Então voltou-se para a mulher e disse a Simão: “Veja esta mulher ajoelhada aqui. Quando entrei em sua casa, você não ofereceu água para eu lavar os pés, mas ela os lavou com suas lágrimas e os secou com seus cabelos.
45 —Nẽ anhõrkwỹ hwỳr ixàrta ã ka ixkahti hkôt inhmỳnh nẽ ixpãr kêt nẽ. Tã kêt nija arom xatã ixpar pãr o nhỹ.
45 Você não me cumprimentou com um beijo, mas, desde a hora em que entrei, ela não parou de beijar meus pés.
46 Nẽ ate orti ho ixkrã gregrer kêt tã nhũm arom mẽ hkuxwaxà ho ixpar kuxwa ho nhỹ. Mẽhkukwaxà hã kàxpore xohtô htã nhũm àmnhĩx ho ixpar kuxwa ho nhỹ.
46 Você não me ofereceu óleo para ungir minha cabeça, mas ela ungiu meus pés com um perfume raro.
47 ãm hãmri na pa amã ja jarẽ. Nija kot amnhĩ tomnuj tỳx tã pa ra nê kot amnhĩ tomnuj o ijapêx pa. Ra kot amnhĩ tomnuj tỳx xwỳnh ã amnhĩ pumunh jakamã na amnhĩ kaxyw inhmã hamaxpẽr pê kãm ixkĩnh nẽ ã inhĩpêx anẽ. No ka na ka hte uràk nẽ amnhĩ tomnuj tỳx o apa htã uràk nẽ tee ri ja hã amnhĩ pumunh kêt nẽ. Tã nita kĩnhã ate amnhĩ tomnuj kaga hkêt jakamã na ka ãm amã ixkĩnh grire. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus Simãwre mã kapẽr anẽ.
47 “Eu lhe digo: os pecados dela, que são muitos, foram perdoados e, por isso, ela demonstrou muito amor por mim. Mas a pessoa a quem pouco foi perdoado demonstra pouco amor”.
48 Hãmri nẽ nija mã kapẽr nẽ kãm: —E kànhmã xa. Ra ate amnhĩ kaxyw inhmã ajamaxpẽr jakamã na pa ra ate amnhĩ tomnuj piitã amnhĩ katut kôt rẽnh pa. Kot paj axte kãm ijamaxpẽr kêt nẽ. Jakamã mãmrĩ ma ajamakêtkati nẽ axàmnhĩx anhõrkwỹ hwỳr tẽ. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kot axpẽn kutã apkur xwỳnhjaja tee ri kot kãm kapẽr anhỹrja ã kuma nhũm ja mẽ kãm mex kêt nẽ. Jakamã nhũm mẽ ri axpẽn mã harẽnh o: —Tk. Kwa mẽhõ na hte ri kot Tĩrtũm kot amnhĩ nhĩpêx pyràk o amnhĩ nhĩpêx nẽ mẽ kot amnhĩ tomnuj o hapêx ã amnhĩ jarẽnh o we ri pahti? Anẽ.
48 Então Jesus disse à mulher: “Seus pecados estão perdoados”.
49 — ausente —
49 Os homens que estavam à mesa diziam entre si: “Quem é esse que anda por aí perdoando pecados?”.
50 — ausente —
50 E Jesus disse à mulher: “Sua fé a salvou. Vá em paz”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.