Lucas 6
Apinayé NT (APN_WBT) vs NVT
1 Tã nhũm Ijaew nhõ arĩgromnu pê sapja axte kato. Hãmri nhũm Jejus mẽ hkôt ri mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mẽ ma mẽ hpur kôt ri nhỹhỹm ri pa. Hãmri nhũm hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja ra kãm prãm nẽ mra hãmri nẽ prãm xàj mẽmo hy te kot harôj pyràk xwỳnhta kwỳ rê nẽ kugrà nẽ ma Jejus kôt hkanhar o mõ. Ijaew kot amnhĩ nhĩpêx xà hkôt.
1 Num sábado, enquanto Jesus caminhava pelos campos de cereal, seus discípulos colheram espigas, removeram a casca com as mãos e comeram os grãos.
2 Hãmri nhũm Parijew nhõ xwỳnhjaja kãm mẽmoj tã Jejus o kapẽr prãm jakamã ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã mẽ omu nẽ mẽ hã Jejus kukjêr kurê kumrẽx nẽ kãm: —Kwa Tĩrtũm kapẽr tũm kot mẽ panhõ arĩgromnu hã mẽ pahte mẽ pahpur kãm mẽmoj nhĩkẽnh nê mẽ pahkurê htã nhũm ri akôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja axtem nẽ mẽmo hyta kwỳ rê nẽ akôt hkanhar o mõ. Kwa mẽ kãm anẽ kê mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Na htem arĩgromnu hã ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Anẽ.
2 Alguns fariseus lhes disseram: “Por que vocês desobedecem à lei colhendo cereal no sábado?”.
3 Hãmri nhũm Jejus mẽ kuma nẽ hprĩ hã mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr tũm jarẽ nẽ mẽ kãm: —Kwa xà na ka mẽ Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã pahi Tawi kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx tota kamã harẽnh nẽ mar kêt nẽ? Na pre Tawija hkôt ri mẽ pa xwỳnhjê mẽ nhũm mẽ prãm xàj Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre wỳr agjê nhũm patre maatija mẽ kãm prãm tỳx ã mẽ omu nẽ mẽ kãm mẽmoj gõ. Mẽ kot Tĩrtũm noo mã pãwti jaxwỳr xwỳnhta nhũm mẽ kãm kugõ nhũm mẽ kuku. Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot ja nê mẽ kurê htã nhũm mẽ kãm prãm tỳx ã mẽ omu nẽ mẽ kamã ukaprĩ xàj mẽ kãm kugõ. Patre pix kot ja kur kaxyw tã nhũm mẽ kãm kugõ nhũm mẽ kuku. Tã nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ omu nhũm ja kêp omnuj kêt nẽ. Kot mẽ kamã ukaprĩ nẽ mẽ kãm õr nhũm mẽ hã omu nhũm ja kãm mex nẽ.
3 Jesus respondeu: “Vocês não leram nas Escrituras o que fez Davi quando ele e seus companheiros tiveram fome?
4 — ausente —
4 Ele entrou na casa de Deus, comeu os pães sagrados que só os sacerdotes tinham permissão de comer e os deu também a seus companheiros”.
5 Tã pa na pre Tĩrtũm mẽ akaxyw ixãm nẽ mẽ awỳr inhmẽnh jakamã papxipix na pa hte arĩgromnu hã tanhmã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx to hã mẽ kãm karõ ho ri ixpa. Ixpê arĩgromnu hpãm na pa. Anẽ.
5 E acrescentou: “O Filho do Homem é senhor até mesmo do sábado”.
6 Tã nhũm Ijaew nhõ arĩgromnu pê sapja axte kato. Hãmri nhũm Jejus Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr tẽ nẽ axà nẽ Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre ho nhỹ. Nhũm mẽhõ myja upôk rũm ĩhkra grà xwỳnhja mẽ ĩhkô hã mar o nhỹ.
6 Em outro sábado, enquanto Jesus ensinava na sinagoga, estava ali um homem cuja mão direita era deformada.
7 Nhũm Parijew nhõ xwỳnhjê mẽ Tĩrtũm kapẽr tũm o mẽ ahkre ho mẽ pa xwỳnhjaja mẽ kãm mẽ hkrãhtũmjê mã Jejus o kapẽr prãm xàj htãnopxar o kuhê. Nẽ ĩhkra grà xwỳnhta pumu nẽ hã axpẽn mã: —Kwa pu mẽ jar pakuhê nẽ Jejus tanhmã kot amnhĩ nhĩpêx to hã omu. Xà koja jarãhã mũjti ho mex nà? Jarãhã arĩgromnu kênã kot kêt kãm ĩhkra ho mex. Koja anẽ nẽ Tĩrtũm kapẽr kwỳm ri amnhĩ nhĩpêx. E pu mẽ kop pakuhê nẽ hã omu. Anẽ.
7 Os mestres da lei e os fariseus observavam Jesus atentamente. Se ele curasse aquele homem, eles o acusariam, pois era sábado.
8 Nhũm Jejus ra kot mẽ hamaxpẽr kôt mẽ omunh mex jakamã amnhĩ wỳr myta mã hpa ho apê nẽ kãm: —Pa? E kànhmã xa nẽ amnẽ ixwỳr tẽ. Anẽ. Hãmri nhũm kuma nẽ kànhmã xa nẽ hwỳr tẽ.
8 Jesus, porém, sabia o que planejavam e disse ao homem com a mão deformada: “Venha e fique aqui, diante de todos”, e o homem foi à frente.
9 Hãmri nhũm Jejus amnhĩ pu hã ri mẽ ho hakẽx nẽ mẽ kot mar o hkrĩ xwỳnhjê pumu nẽ mẽ kãm: —E mẽ inhmã mẽmoj jarẽ. Tanhmã na htem arĩgromnu hã axpẽn nhĩpêx to ho pa wehe? Xà kot ka arĩgromnu hã axà htỳx nẽ nõ hãmri nẽ amnhĩ mex prãm xàj ma mẽhõ hwỳr amnhĩ to tẽ. Hãmri nhũm ãm apumu nẽ apkatim arĩgro mex jamãr pê akane hkêt ka ty nhũm ja amã mex nẽ nà? Rỳ nhũm tanhmã atomnuj to nẽ akupỹm amnhĩ nê ajano nhũm ja amã mex nẽ nà? Nà koja ã anhĩpêx anẽ nhũm ja amã mex kêt nẽ. Na ka htem ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o apa hkêt nẽ. E mẽ inhmã mẽmoj jarẽ. Tanhmã na pre finat Mojesja Tĩrtũm nhỹ hã mẽ pamã arĩgromnu hã mẽ pahte axpẽn nhĩpêx ã karõ hto? Xà kot puj mẽ axpẽn kãm paxukaprĩ ho papa nà? Kot puj mẽ pamã axpẽn kurê ho papa? Xà kot puj mẽ hã mẽmoj punuj pê axpẽn pytà nà? Xà kot puj mẽ hã axpẽn pytàr pymaj arĩgro mex jamã? E mẽ atõ inhmã ja jarẽ. Anẽ. Nhũm pre ã mẽ hkukjêr anẽ.
9 Então Jesus lhes disse: “Tenho uma pergunta para vocês: O que a lei permite fazer no sábado? O bem ou o mal? Salvar uma vida ou destruí-la?”.
10 Mẽ hamaxpẽr ã mẽ omunh mex pê ã mẽ hkukjêr anhỹr o xa. Nom nhũm arĩ mẽhõ tanhmã kutã kãm nẽ hkêt nẽ. Ãm akryk mar pê omunh o hkrĩ. Mẽ kot tanhmã kãm nẽ nhũm ta pãnhã tanhmã kot mẽ kãm nẽ pymaj nhũm mẽ tee ri kãm tanhmã nẽ hprãm nom akryk mar o hkrĩ. Hãmri nhũm Jejus tee ri mẽ omu hãmri nẽ myta mã kãm: —Tk. Mẽ kot tanhmã inhmã kapẽr tore hã. E anhĩhkra katàt. Anẽ. Hãmri nhũm ĩhkra katàt nẽ akupỹm mex kurê kumrẽx.
10 Depois, olhando para cada um ao redor, disse ao homem: “Estenda a mão”. O homem estendeu a mão, e ela foi restaurada.
11 Hãmri nhũm mẽ kãm Jejus kurê xwỳnhjaja tee ri ja hã omu nẽ kamã gryk tỳx nẽ. Arĩgromnu hã kot ho mex jakamã nhũm mẽ kamã gryk tỳx nẽ. Nẽ hã axpẽn kukjêr o kuhê nẽ axpẽn mã: —Kwa ã kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr mỳrapê tanhmã kot puj wem ho? Na ã kapẽr anhỹrja o tanhmã mẽ pahto kapẽr punuj to. Te mẽ papamjaja mẽ pahte hkĩnhã pahkwỳjê kamã paxukaprĩ hkêt pyràk ã mẽ pajarẽ. Koja mẽ pahkwỳjaja kuma hãmri nẽ mẽ pahte amnhĩ nhĩpêx kaga nẽ amnhĩ kaxyw ãm hkôt pix mã hamaxpẽr o pa. Jakamã kwa tanhmã kot puj mẽ ja nê ho? Anẽ.
11 Com isso, os inimigos de Jesus ficaram furiosos e começaram a discutir o que fazer contra ele.
12 Tã nhũm arĩgro hõ hã nhũm Jejus ma kot Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh kaxyw ma hixêt prêk wỳr tẽ nẽ hã api. Hãmri nẽ kãm amnhĩ jarẽnh o apkati.
12 Certo dia, pouco depois, Jesus subiu a um monte para orar e passou a noite orando a Deus.
13 Tã nhũm kwỳhtã nhũm amnhĩ kôt kot ri mẽ o pa xwỳnhjê hwỳ nẽ amnhĩ kaxyw mẽ ho 12 nẽ mẽ kurê. Nẽ mẽ kãm: —E mẽ kajaja kot paj ma mẽ pahkwỳjê hwỳr mẽ arẽ ka mẽ ma inhỹ hã Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre ho ri mẽ hkôt apa. Kot kaj mẽ apê inhỹ hã mẽ ahkre ho apa xwỳnh. Anẽ.
13 Quando amanheceu, reuniu seus discípulos e escolheu doze para serem apóstolos. Estes são seus nomes:
14 Kot amnhĩ kaxyw mẽ rênh xwỳnhjê nhĩxi na jajaja: Simãw kumrẽx na pre kuta nẽ axte hã hixi mẽ nhũm kêp Pêtre. Nẽ Simãw Pêtre hkôt htõ Andreja ta. Nẽ hkôt Xiakre hta. Nẽ hkôt Juãw ta. Nẽ hkôt Firiptija ta. Nẽ hkôt Patoromew ta.
14 Simão, a quem ele chamou Pedro, André, irmão de Pedro, Tiago, João, Filipe, Bartolomeu,
15 Nẽ hkôt Matêwreja ta. Nẽ hkôt Tomasja ta. Nẽ hkôt Apew kra axtem Xiakre hõja ta. Nẽ hkôt Simãw Jeroxja ta.
15 Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu, Simão, apelidado de zelote,
16 Nẽ hkôt Xiakre hõ hkra Jutja ta. Nẽ hkôt Jut Kariot ta. Jut Kariotja na pre kormã kot mẽ kãm Jejus kurê xwỳnhjê nhĩhkram õr mã. Nhũm kot amnhĩ kukamã omunh mex tã mẽ hkôt amnhĩ kaxyw kuta. Ã mẽ kot Jejus nhỹ hã mẽ ahkre o pa kaxyw mẽ rênh xwỳnhjê nhĩxi kot anhỹr.
16 Judas, filho de Tiago, Judas Iscariotes, que se tornou o traidor.
17 Tã nhũm Jejus akupỹm ỹ hã mẽ ahkre ho pa xwỳnhjê mẽ hãmri hixêt prêêta kurũm wrỳ nẽ nhỹri hinur kãm kuhê. Hãmri nhũm nhỹhỹnh mẽ kot mar mã xwỳnhjaja hã akuprõ. Kôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnh kwỳjaja nẽ nhỹhỹnh krĩ hkwỳ rũm mẽ hkwỳjaja. Pika pê Jutej kurũm mẽ hkwỳjaja. Nẽ krĩ pê Jerujarẽ kurũm mẽ hkwỳjaja. Nẽ gô mỳ ri Xir mẽ Sitõja wa kamã mẽ pa xwỳnh kwỳjaja. Ãm ahpỹnhã ri nhỹhỹnh krĩ hkwỳ rũm mẽ kot mar mã xwỳnhjaja hã pikuprõnh rax nẽ.
17 Quando Jesus e os discípulos desceram do monte, pararam numa região plana e ampla. Havia ali muitos de seus seguidores e uma grande multidão vinda de todas as partes da Judeia, de Jerusalém e de lugares distantes ao norte, como o litoral de Tiro e Sidom.
18 Mẽ kot kapẽr mar nhũm kot akupỹm mẽ ho mex kaxyw nhũm prem ma hwỳr amnhĩ to pa. Mẽ hkwỳjaja tanhmã ri à kute. Nhũm mẽ hkwỳjaja mẽkarõmnuti kot mẽ hwỳr gjêx xwỳnhjaja nhũm mẽ piitã ma hwỳr amnhĩ to pa. Na prem ra amnhĩ kaxyw kãm hamaxpẽr o: —E pa ma hwỳr tẽ nẽ ãm hkupênh pix tã akupỹm inhmex japêr. Anẽ. Hãmri nẽ ma hwỳr mra nhũm mẽ omu nẽ Tĩrtũm xàhpumunh tỳx o akupỹm mẽ ho mex pa.
18 Tinham vindo para ouvi-lo e para ser curados de suas enfermidades, e os que eram atormentados por espíritos impuros eram curados.
19 — ausente —
19 Todos procuravam tocar em Jesus, pois dele saía poder, e ele curava a todos.
20 Tã nhũm Jejus hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê jahkre nẽ mẽ kãm:
20 Então Jesus se voltou para seus discípulos e disse: “Felizes são vocês, pobres, pois o reino de Deus lhes pertence.
21 — ausente —
21 Felizes são vocês que agora estão famintos, pois serão saciados. Felizes são vocês que agora choram, pois no devido tempo rirão.
22 — ausente —
22 Felizes são vocês quando os odiarem e os excluírem, quando zombarem de vocês e os caluniarem como se fossem maus porque seguem o Filho do Homem.
23 — ausente —
23 Quando isso acontecer, alegrem-se e exultem, porque uma grande recompensa os espera no céu. E lembrem-se de que os antepassados deles trataram os profetas da mesma forma.
24 Nhũm Jejus nhãm hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê nhĩhkô hã mẽ kot Tĩrtũm kôt amnhĩ nhĩpêx o pa hkêt xwỳnhjê hwỳr apkjê. Nẽ mẽ omu nẽ tanhmã mẽ kãm kapẽr to. Mẽ hikukrêx rũnh xwỳnhjê kumrẽx mã kapẽr nẽ mẽ kãm:
24 “Que aflição espera vocês, ricos, pois já receberam sua consolação!
25 — ausente —
25 Que aflição espera vocês que agora têm fartura, pois um terrível tempo de fome os espera! Que aflição espera vocês que agora riem, pois em breve seu riso se transformará em lamento e tristeza!
26 — ausente —
26 Que aflição espera vocês que são elogiados por todos, pois os antepassados deles também elogiaram falsos profetas!”
27 Hãmri nhũm Jejus hpãnhã mẽ piitã mẽ ahkre nẽ mẽ kãm: —E mẽ ate inhmar xwỳnhjaja. Kêr ka mẽ kot mẽ atomnuj xwỳnhjaja amnhĩ tã tanhmã mẽ ho hkêt nẽ. Ãm mẽ ho mex pix o ri apa hkukamã mãn ajamaxpẽr.
27 “Mas a vocês que me ouvem, eu digo: amem os seus inimigos, façam o bem a quem os odeia,
28 —Nẽ mẽ kot mẽ ato kapẽr punuj xwỳnhjaja. Kêr ka mẽ amnhĩ xwar amnhĩ tã tanhmã mẽ ho akapẽr punuj to hkêt nẽ. Ãm tãm mẽ kãm akapẽr pê mẽ kãm akapẽr mex o ri apa. Nẽ mẽ kot tanhmã ri mẽ ato ho pa xwỳnhjaja ka mẽ ho mex pix o ri apa. Nẽ mẽ ho Tĩrtũm wỳr pix kukamã mãn ajamaxpẽr.
28 abençoem quem os amaldiçoa, orem por quem os maltratam.
29 —Nẽ koja mẽhõ anhĩnep akura ka ãm omu nẽ tanhmã amnhĩ tã ho hkêt nẽ. Te ate kãm ihkjê pẽr nhũm kot ihkjê kamã akuranh pyràk o amnhĩ nhĩpêx nhũm ja amã mex nẽ. No kêr ka mẽ amnhĩ tã tanhmã mẽ ho hkêt nẽ. —Nẽ koja mẽhõ apê anhĩnôhkà py ka tanhmã hã kãm nẽ hkêt nẽ. Kwãr mãmrĩ apê kupy. Ka mããnẽn te ate kry pê anhĩnôhkà hpakà ry jagjênh xwỳnhta anhĩnôhkà hkôt kãm õr pyràk o hipêx. Nom kamã agryk kãm kãm õr kêt nẽ.
29 Se alguém lhe der um tapa numa face, ofereça também a outra. Se alguém exigir de você a roupa do corpo, deixe que leve também a capa.
30 —Nẽ koja mẽhõ kêp amrakati kumrẽx nẽ awỳr tẽ nẽ mẽmoj tã awỳ. Ka anhõ mẽmoj japêr nẽ mãmrĩ kãm mẽmoj gõ. Kêp anhõxỳ hkêt kamã kãm mẽmoj gõ. Rỳ koja mẽhõ apê mẽmoj to ahkĩ ka axàhkurê hkêt nẽ. Nẽ tanhmã hã ho hkêt nẽ.
30 Dê a quem pedir e, quando tomarem suas coisas, não tente recuperá-las.
31 Mẽ piitã mẽ kot tãm mẽ anhĩpêxja na mẽ amã hprãm. Tã kêr ka mẽ amnhĩ pyrà nẽ tãm mẽ piitã mẽ hipêx o ri apa. Mẽ kot tãm mẽ anhĩpêx kêt tã kêr ka mẽ axàmnhĩx ri anhõxỳ hkêt nẽ tãm mẽ hipêx o ri apa.
31 Façam aos outros o que vocês desejam que eles lhes façam.
32 —Nom kot kaj mẽ amã mẽ piitã mẽ ho mex o apa hprãm kêt japêr. Nẽ ãm mẽ kot mẽ ato mex xwỳnhjê pix ka mẽ amã mẽ ho mex prãm. Xà koja Tĩrtũm ja hã mẽ apumu nhũm ja kãm mex nẽ? Nà koja kãm mex kêt nẽ. Koja mẽhõ mẽ ato mex kêt tã ka mẽ amnhĩ rom ho mex nẽ nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ apumu hãmri nẽ mẽ amex ã mẽ ajarẽ. Mẽ kot amnhĩ tomnuj o mẽ pa xwỳnhjaja na htem ãm mẽ kot mẽ ho mex xwỳnhjê pixjaja nhũm htem amnhĩ xwar mẽ ho mex o pa. No tãm mẽ kot amnhĩ nhĩpêx o mẽ pa xwỳnhjaja na htem mẽ piitã mẽ ho mex o pa. Mẽ kot tãm amnhĩ nhĩpêx xwỳnhjaja nẽ mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnhjaja nhũm mẽ ho hpimrààtã mẽ ho mex o axpẽn pyràk o pa.
32 “Se vocês amam apenas aqueles que os amam, que mérito têm? Até os pecadores amam quem os ama.
33 —Nẽ mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnhjaja na htem ãm mẽ kot mẽ ho mex xwỳnh pixjaja nhũm htem amnhĩ xwar mẽ ho mex o pa. No mẽ kajaja. Kêr ka mẽ mãmrĩ mẽ piitã mẽ kamã axukaprĩ pix nẽ. Jao axàmnhĩx ri mẽ piitã mẽ kãm mẽmoj nhõr o ri apa. Nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ apumu nẽ ja hã mẽ ato mex nẽ. —Jakamã kêr ka mẽ amarĩ mẽ kãm akurê xwỳnhjê ho mex nẽ. Nẽ mẽ kamã axukaprĩ nẽ. Nẽ mẽ piitã mẽ kãm mẽmoj nhõr o ri apa. Kê nhỹrmã Tĩrtũm maati mẽ hã mẽ amã mẽmoj nhõr rax nẽ. Nẽ mẽ ate kot amnhĩ nhĩpêx kôt amnhĩ nhĩpêx xwỳnh ã mẽ ajarẽ. Tĩrtũm na hte mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnhjê kamã ukaprĩ ho pa. Jakamã kêr ka mẽ uràk nẽ ã mẽ hipêx anhỹr o ri apa. E kêr ka mẽ ã axpẽn nhĩpêx anhỹr rãhã nẽ. Anẽ.
33 E, se fazem o bem apenas aos que fazem o bem a vocês, que mérito têm? Até os pecadores agem desse modo.
34 — ausente —
34 E, se emprestam dinheiro apenas aos que podem devolver, que mérito têm? Até os pecadores emprestam a outros pecadores, na expectativa de receber tudo de volta.
35 — ausente —
35 “Portanto, amem os seus inimigos, façam-lhes o bem e emprestem a eles sem esperar nada de volta. Então a recompensa que receberão do céu será grande e estarão agindo, de fato, como filhos do Altíssimo, pois ele é bondoso até mesmo com os ingratos e perversos.
36 — ausente —
36 Sejam misericordiosos, assim como seu Pai é misericordioso.”
37 Nhũm Jejus arĩ mẽ ahkre nẽ mẽ kãm: —Nẽ kêr ka mẽ atỳx ri amnhĩ krã hkôt tanhmã mẽ kot amnhĩ tomnuj to hã tanhmã axpẽn jarẽnh to ho ri apa hkêt nẽ. Kêr kê Tĩrtũm mẽ apyrà nẽ ã mẽ ajarẽnh anhỹr kêt nẽ. —Nẽ kêr ka mẽ tanhmã mẽhõ kot ra atomnuj tota mã ajamaxpẽr rãhã hkêt nẽ. Ãm ho ajamakêtkati tokyx anẽ nẽ axte kãm ajamaxpẽr kêt nẽ. Kêr kê Tĩrtũm ja hã mẽ apumu nẽ mẽ apyrà nẽ axte tanhmã mẽ ate amnhĩ tomnuj to mã hamaxpẽr kêt nẽ.
37 “Não julguem e não serão julgados. Não condenem e não serão condenados. Perdoem e serão perdoados.
38 —Nẽ kêr ka mẽ axpẽn kamã axukaprĩ pê tanhmã axpẽn to mex to ho ri apa. Kêr kê Tĩrtũm ja hã mẽ apumu nẽ mẽ apyrà nẽ mẽ akamã ukaprĩ pê tanhmã mẽ ato mex to ho pa. Na hte mẽ pahte axpẽn kamã paxukaprĩ hã mẽ pahpumunh xà hkôt tanhmã mẽ pakamã ukaprĩ to.
38 Deem e receberão. Sua dádiva lhes retornará em boa medida, compactada, sacudida para caber mais, transbordante e derramada sobre vocês. O padrão de medida que adotarem será usado para medi-los”.
39 —Nom kêr ka mẽ atỳx ri tanhmã axpẽn to akapẽr to hkêt nẽ. Mẽ ate aprĩ hã axpẽn jamaxpẽr kôt axpẽn pumunhre hã. Jakamã kot kaj mẽ atỳx ri mẽhõ ho akapẽr punuj hãmri nẽ te mẽ nohkre xwỳnhjê hõ kot mẽmoj pumunh kêt tãã te kot no ho omunh nẽ tanhmã harẽnh to pyràk o amnhĩ nhĩpêx.
39 Jesus deu ainda a seguinte ilustração: “É possível um cego guiar outro cego? Não cairão os dois num buraco?
40 Tĩrtũmja tapxipix na kot mẽ pajamaxpẽr kôt mẽ pahpumunh par. Mẽ axàhpumunh tỳx o mẽ pahte hakrenh kêt jakamã kwa kêr ka mẽ ãm hkôt pix mã amnhĩ nhĩpêx o ri apa. Kot kaj mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anẽ hãmri nẽ gaa nẽ uràk nẽ mẽ piitã mẽ kamã axukaprĩ pix o ri apa.
40 Os discípulos não são maiores que seu mestre. Mas o aluno bem instruído será como o mestre.
41 Jao mẽhõ kot tanhmã amnhĩ tomnuj to hã omu hãmri nẽ tanhmã hã kãm nẽ tokyx anhỹr kêt nẽ. Akumrẽx ate tanhmã amnhĩ tomnuj to hã amnhĩ pumu nẽ hkaga hãmri nẽ rĩ kormã mẽhõta hwỳr tẽ nẽ kot tanhmã amnhĩ tomnuj to hã kãm akapẽr to. Anẽ.
41 “Por que você se preocupa com o cisco no olho de seu amigo enquanto há um tronco em seu próprio olho?
42 — ausente —
42 Como pode dizer: ‘Amigo, deixe-me ajudá-lo a tirar o cisco de seu olho’, se não consegue ver o tronco em seu próprio olho? Hipócrita! Primeiro, livre-se do tronco em seu olho; então você verá o suficiente para tirar o cisco do olho de seu amigo.”
43 Nhũm Jejus arĩ mẽ ahkre nẽ mẽ kãm: —Nẽ koja mẽmo pĩ hpàr mex nẽ ô mex nẽ. Nom koja pàr punuj hãmri nẽ ômnuj nẽ. —Nẽ na htem mẽmo xô pumu nẽ hkôt tanhmã pàr kute hã omu. No na htem rãrãj pumu nẽ kêp akunĩ kamã mrônhĩ xô hã hkamnhĩx kêt nẽ. Na htem mẽmo xỳ hpàr pumu nẽ ô xànhre hã hkamnhĩx kêt nẽ. Ja pyrà nẽ koja mẽhõ hamaxpẽr punuj nẽ mããnẽn hakwa ho kapẽr punuj pix nẽ. Nẽ htỳx tanhmã amnhĩ tomnuj to ho ri pa. Nom koja hamaxpẽr mex nẽ hãmri nẽ mããnẽn hakwa ho kapẽr mex o pa. Na htem ahpỹnhã amnhĩ jamaxpẽr xà hkôt tanhmã hakwa ho kapẽr to ho ri pa. Anẽ.
43 “Uma árvore boa não produz frutos ruins, e uma árvore ruim não produz frutos bons.
44 — ausente —
44 Uma árvore é identificada por seus frutos. Ninguém colhe figos de espinheiros, nem uvas de arbustos espinhosos.
45 — ausente —
45 A pessoa boa tira coisas boas do tesouro de um coração bom, e a pessoa má tira coisas más do tesouro de um coração mau. Pois a boca fala do que o coração está cheio.”
46 Nhũm Jejus arĩ mẽ hkôt mẽ pa ho pa xwỳnhjê jahkre ho nhỹ nẽ mẽ kãm: —Nẽ kot kaj mẽ ixpê mẽ anhõ pahihti hã ijarẽ hã kot kaj mẽ ixkapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx rãhã ho ri apa.
46 “Por que vocês me chamam ‘Senhor! Senhor!’, se não fazem o que eu digo?
47 —E pa mẽ amã ixprĩ hã mẽ kot ixkôt amnhĩ nhĩpêx xwỳnhjê kot amnhĩ nhĩpêx jarẽ ka mẽ aprĩ hã inhma.
47 Eu lhes mostrarei como é aquele que vem a mim, ouve as minhas palavras e as pratica.
48 Mẽ kot amnhĩ nhĩpêxja te mẽhõ hamaxpẽr mex pê aptỳx kãm amnhĩm õrkwỹ nhĩpêx pyràk. Koja aptỳx kãm õrkwỹ nhĩpêx nhũm mẽmo arĩgro hã na wrỳk rax nẽ. Nẽ gô htàm rax nẽ hanhi nom nhũm arĩ ãm tỳx nẽ xa. Tã kot kaj mẽ ixkôt amnhĩ nhĩpêx ã kot kaj mẽ te ixkre jarẽnhja pyràk. Jao amex nẽ ajamakêtkati nẽ ri apa. Te gô htàm kot ixkre janhir tã nhũm ãm tỳxta pyràk.
48 Ele é como a pessoa que está construindo uma casa e que cava fundo e coloca os alicerces em rocha firme. Quando a água das enchentes sobe e bate contra essa casa, ela permanece firme, pois foi bem construída.
49 Nom koja mẽhõ hamaxpẽr mex kêt nẽ htỳx mõ nẽ gô mỳri gyw rerek kãm amnhĩm õrkwỹ nhĩpêx. Hãmri nhũm mẽmo arĩgro hã na wrỳk rax nẽ. Nẽ hã gô htàm rax nẽ õrkwỹ janhi nẽ kêp grành pa. Tã koja mẽhõ ixkôt amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ te ho mẽhõ kot gô mỳri gyw rerek kãm ixkre nhĩpêxta pyràk. Jao mex kêt nẽ pa. Jakamã kwa mẽ ixkapẽr mar tỳx nẽ te gô htàm kot ixkre janhir nẽ grành parta pyràk o amnhĩ nhĩpêx o apa hkêt nẽ. Anẽ.
49 Mas quem ouve e não obedece é como a pessoa que constrói uma casa sobre o chão, sem alicerces. Quando a água bater nessa casa, ela cairá, deixando uma pilha de ruínas”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.