Lucas 4

Apinayé NT (APN_WBT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Tã nhũm Jejus pyhti pê Jotãw rũm akupỹm ma mõ. Hãmri nẽ Tĩrtũm Karõ nhỹ hã mẽmoj kutã amnhĩ to htỳx nẽ. Jakamã nhũm nhỹhỹm ma kapôt wỳr o mõ
1 Cheio do Espírito Santo, voltou Jesus do Jordão e foi levado pelo Espírito ao deserto,
2 nhũm Satanasti omu nẽ ma hwỳr tẽ nẽ ri hkôt pa. Kapôt ã ri hkôt hêx rom tanhmã kãm nẽ ho pa. Kot mar nẽ Tĩrtũm kapẽr nhĩrôp ãm prãm xàj ma hkôt tanhmã kãm kapẽr to ho pa. Hãmri nẽ hkôt pa o hã arĩgro pê 40 nhũm Jejus kormã apkur kêt o hã arĩgro pê 40 nẽ hapêx nhũm ra kãm prãm tỳx nẽ.
2 onde foi tentado pelo demônio durante quarenta dias. Durante este tempo ele nada comeu e, terminados estes dias, teve fome.
3 Hãmri nhũm Satanasti kãm: —Kwa mãn ka ra amã prãm tỳx kumrẽx nà? Nom xep apê Tĩrtũm Kra jakamã mẽmoj tanhmã apê kute hkêt. Kwa kẽn nhĩkwỹ mũj mã anẽ kê amã pãwti hã amnhĩ jahkre ka aku nẽ tokyx ho amnhĩ xihtỳx. E kwa tokyx kãm anẽ. Anẽ.
3 Disse-lhe então o demônio: Se és o Filho de Deus, ordena a esta pedra que se torne pão.
4 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm: —Tk. Nà kot paj akapẽr mar xà hkôt tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hkêt nẽ. Koja Tĩrtũm kãm inhmã mẽmoj nhõr prãm nẽ inhmã mẽmoj gõ pa arĩ kormã kukrẽ. Kapẽr ã kagà htũm kot ja jarẽnh kot:Ã kapẽr ã kagà kot ja jarẽnh kot anhỹr jakamã kot paj amar xà hkôt ã ri amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Ãm kwarĩ ho kwarĩ. Anẽ.
4 Jesus respondeu: Está escrito: Não só de pão vive o homem, mas de toda a palavra de Deus {Dt 8,3}.
5 Nhũm pre ã Jejus Satanasti mã kapẽr anẽ nhũm tee ri kuma hãmri nẽ hpãnhã ma nhỹhỹm o mõ nẽ nhỹri kỳx pê mẽmoj prêêti nhĩmõk ã o xa. Hãmri nẽ kãm pika piitã ahkre ho xa. Nẽ kãm mẽ hikukrêx piitã ahkre. Kàxpore nẽ mẽmoj piitã nhũm kãm ahkre hpa nhũm anhĩpê omunh o xa.
5 O demônio levou-o em seguida a um alto monte e mostrou-lhe num só momento todos os reinos da terra,
6 Hãmri nhũm Satanasti kãm: —E mãn ka kam ri mẽmoj mũj piitã omu. Piitã inhõ na. Inhmã na pre Tĩrtũm piitã õr pa. Kot paj inhmã mẽhõ mã õr prãm nẽ kãm kugõ.
6 e disse-lhe: Dar-te-ei todo este poder e a glória desses reinos, porque me foram dados, e dou-os a quem quero.
7 Tã amã kot paj kugõ. Jakamã e. Kwa tokyx ixkutã tẽm nẽ inhmã inhmex o inhmex ã ijarẽ pa ama nẽ rĩ amã piitã õr pa. E tokyx. Anẽ.
7 Portanto, se te prostrares diante de mim, tudo será teu.
8 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm: —Tk. Kot paj amã amex o amex ã ajarẽnh kêt kumrẽx. Ãm kwarĩ ho kwarĩ. Amexti hã. Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot ja nê kapẽr kãm hihtỳx kênã. Kapẽr kot:Anhỹr o kot harẽnh jakamã kot paj ri amã amex o amex ã ajarẽnh kêt nẽ Satanasti. Anẽ.
8 Jesus disse-lhe: Está escrito: Adorarás o Senhor teu Deus, e a ele só servirás {Dt 6,13}.
9 Nhũm pre ã Jejus amnhĩ nê kãm kapẽr anẽ. Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ hpãnhã ma krĩ pê Jerujarẽ hwỳr o mõ. Nẽ mẽ kot Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre hprêk nhĩmõk wỳr ho api nẽ kỳxpê hatur xà hã ãm nhũm xa. Nhũm amnhĩ parpê kẽn rũnh nhĩkwỹ pumunh o xa. Hãmri nhũm Satanasti kãm: —E apê Tĩrtũm Kra jakamã kwa ja rũm ahpar mã ajarĩ nẽ ma tẽ nẽ pikap tẽm. Koja Anhĩpêêxà apumunh mex nẽ ka tanhmã amnhĩ to hkêt nẽ.
9 O demônio levou-o ainda a Jerusalém, ao ponto mais alto do templo, e disse-lhe: Se és o Filho de Deus, lança-te daqui abaixo;
10 Kapẽr ã kagà htũm kot ja jarẽnh kot:Ã kapẽr ã kagà kamã ajarẽnh kot anhỹr jakamã e tokyx ajarĩ nẽ ma tẽn pikap ahto. Anẽ.
10 porque está escrito: Ordenou aos seus anjos a teu respeito que te guardassem.
11 — ausente —
11 E que te sustivessem em suas mãos, para não ferires o teu pé nalguma pedra {Sl 90,11s.}.
12 Hãmri nhũm kuma nẽ kê axte amnhĩ tã kãm kapẽr nẽ kãm: —Tk. Kwa nà. Kot pa ri amar xà hkôt ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Koja Tĩrtũm tãm inhmã ijarĩ hã karõ pa rĩ mar xà hkôt ijarĩ no kot pa ri amar xà hkôt ijarĩ hkêt nẽ. Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot ja jarẽnh kot:Ã ja nê kapẽr kot anhỹr jakamã ãm kwarĩ ho kwarĩ. Kot paj ri amar xà hkôt ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Tãm kot inhmã ijarĩ hã karõre hã. Anẽ.
12 Jesus disse: Foi dito: Não tentarás o Senhor teu Deus {Dt 6,16}.
13 Nhũm pre ã Jejus Satanasti mã kapẽr anẽ hãmri nhũm tee ri mẽmoj piitã ho mar kaprỳ hãmri nẽ hkaga nẽ ma nhỹhỹm tẽ. Hãmri nẽ kot nhỹrmã axte hwỳr htẽm nẽ kot mẽmoj punuj o mar kaxyw kormã amnhĩm hamãr o ri pa.
13 Depois de tê-lo assim tentado de todos os modos, o demônio apartou-se dele até outra ocasião.
14 Tã nhũm Jejus ma akupỹm Garirej wỳr mõ. Nẽ Tĩrtũm Karõ nhỹ hã àhpumunh tỳx nẽ hkwỳjê mã kapẽr jarẽnh o ri pa. Nhũm mẽ kuma nẽ piitã pikaja kamã axpẽn mã tanhmã harẽnh to.
14 Jesus então, cheio da força do Espírito, voltou para a Galiléia. E a sua fama divulgou-se por toda a região.
15 Na pre hte mẽ kot Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr agjê nẽ kamã mẽ ahkre ho hkrĩ. Nhũm mẽ piitã kuma nẽ kãm mar prãm nẽ. Hãmri nẽ axpẽn mã mex ã harẽnh o ri pa.
15 Ele ensinava nas sinagogas e era aclamado por todos.
16 Tã nhũm Jejus ma akupỹm krĩ kamã àptàr xàja wỳr ma mõ. Najare hwỳr. Hãmri nẽ kamã pôj. Nhũm Ijaew nhõ arĩgromnu pê sap kato nhũm Jejus ma mẽ hkôt Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr tẽ. Hãmri nẽ hwỳr axà nẽ mẽ kuri nhỹ. Hãmri nẽ kamã mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã harẽnh kaxyw kànhmã xa
16 Dirigiu-se a Nazaré, onde se havia criado. Entrou na sinagoga em dia de sábado, segundo o seu costume, e levantou-se para ler.
17 nhũm mẽ omu nẽ kãm ja gõ. Finat Ijais pê Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr xwỳnh kot Tĩrtũm kapẽr kwỳ hã kagàja nhũm mẽ kãm kugõ. Hãmri nhũm kupy nẽ kamã kormã Tĩrtũm kot tanhmã mẽmoj jarẽnh to hõ japêr o xa. Nẽ kãm kato hãmri nẽ mẽ kãm kamã harẽ. Nom amnhĩ tã kamã mẽ kãm harẽnh o xa nẽ mẽ kãm:
17 Foi-lhe dado o livro do profeta Isaías. Desenrolando o livro, escolheu a passagem onde está escrito {61,1s.}:
18 — ausente —
18 O Espírito do Senhor está sobre mim, porque me ungiu; e enviou-me para anunciar a boa nova aos pobres, para sarar os contritos de coração,
19 — ausente —
19 para anunciar aos cativos a redenção, aos cegos a restauração da vista, para pôr em liberdade os cativos, para publicar o ano da graça do Senhor.
20 Nhũm pre ã Jejus Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ. Hãmri nẽ akupỹm mẽ kãm kagàja gõ nẽ ho mẽ ahkre kaxyw akupỹm nhỹ nhũm mẽ piitã omunh pê mar o hkrĩ.
20 E enrolando o livro, deu-o ao ministro e sentou-se; todos quantos estavam na sinagoga tinham os olhos fixos nele.
21 Hãmri nhũm mẽ kãm tanhmã amnhĩ jarẽnh to nẽ mẽ kãm: —E ra Ijais kot ã ixkukamã ijarẽnh anhỹr xà hkôt na pa mẽ awỳr wrỳ nẽ mẽ anoo mã ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o hkrax. Anẽ.
21 Ele começou a dizer-lhes: Hoje se cumpriu este oráculo que vós acabais de ouvir.
22 Hãmri nhũm mẽ amnhĩ jaêr pê ã kot amnhĩ jarẽnh anhỹr ã kuma. Nẽ tee ri kuma nẽ axpẽn pumunh pê hamaxpẽr o hkrĩ. Jejus mẽ kurom àhpumunh tỳx nẽ kapẽr mex tã nhũm mẽ ãm kêp amnhĩ kwỳ pix ã hkamnhĩx kãm hihtỳx nẽ. Hãmri nẽ axpẽn mã: —Tk. Kwa kêp Juje hkra pix kênã koja we ri ã amnhĩ jarẽnh anẽ. Anẽ.
22 Todos lhe davam testemunho e se admiravam das palavras de graça, que procediam da sua boca, e diziam: Não é este o filho de José?
23 Hãmri nhũm amnhĩ tã mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Nà na ka mẽ ixte amnhĩ jarẽnh ma nom ixkôt ajamaxpẽr kêt nẽ. Jakamã axpẽn mã ijarẽnh o: “Tk. Kêp mẽ pahkaprĩ xwỳnh ro nhỹx jar mẽ panhõ krĩ kamã aa mẽ pahte mẽmoj pumunh kêt kwỳ tanhmã mẽ pamã hipêx to pu mẽ hã omu. Te ra kot krĩ pê Kapanaũ kamã mẽ kãm mẽmoj kwỳ ho anhỹrta pyràk. Pu mẽ omu nẽ hkôt pajamaxpẽr kurê kumrẽx.” Anhỹr o ri axpẽn mã ijarẽ.
23 Então lhes disse: Sem dúvida me citareis este provérbio: Médico, cura-te a ti mesmo; todas as maravilhas que fizeste em Cafarnaum, segundo ouvimos dizer, faze-o também aqui na tua pátria.
24 Koja nhãm krĩ hõ kamã mẽhõ kêp Tĩrtũm kapẽr jarẽnh xwỳnh ã amnhĩ jarẽ ka mẽ harẽnh ma nẽ amã ma hwỳr amrar nẽ mar prãm nẽ. No kêt jar mẽ panhõ krĩ kamã ixpê mẽ anhĩõ hã ã amnhĩ jarẽnh anẽ ka mẽ amã inhmar prãm kêt nẽ.
24 E acrescentou: Em verdade vos digo: nenhum profeta é bem aceito na sua pátria.
25 —Kwa mẽ inhma. Amnepêm kormã finat Eris htĩr ri na pre mẽ hã na wrỳk kêt ry rax nẽ. Jao hã amgrà axkrunẽpxi nẽ hkôt mytwrỳ pê 6. Nhũm mẽ õ hkêt nẽ pa. Ra mẽ kêp mẽmoj grà pa nẽ hapêx nhũm mẽ kãm prãm tỳx kumrẽx nẽ pa. Nhũm mẽ kêp mẽ mjên tyk xwỳnhjaja kãm prãm xàj hirot o pa.
25 Em verdade vos digo: muitas viúvas havia em Israel, no tempo de Elias, quando se fechou o céu por três anos e meio e houve grande fome por toda a terra;
26 Tã nom Tĩrtũm mẽ ho mex kaxyw mẽ hwỳr Eris mẽnh kêt nẽ. Erisja mẽ uràk nẽ kêp Ijaew tã nhũm Tĩrtũm kot mẽ ho ajuta kaxyw mẽ hwỳr mẽnh kêt nẽ. Mẽ kot amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt hamaxpẽr kêt jakamã nhũm mẽ hwỳr mẽnh kêt nẽ. Axtem Ijaew kêt xwỳnhjê hõ hwỳr na pre kumẽ. Nhãm Sitõ kamã krĩ pê Sarep kamã mjên htyk xwỳnhta wỳr. Tokyx kot tanhmã ho mex to kaxyw. Jakamã nhũm ma hwỳr mõ nẽ tanhmã kãm kapẽr to nhũm kuma nẽ amnhĩ kaxyw Tĩrtũm kôt hamaxpẽr kurê kumrẽx.
26 mas a nenhuma delas foi mandado Elias, senão a uma viúva em Sarepta, na Sidônia.
27 —Nẽ finat Eriasti haxwỳja. Eris pyrà nẽ kêp Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o pa xwỳnh tã amnhĩ kwỳ pê Ijaew tanhmã mẽ ho ajuta hto hkêt nẽ. Na prem ohtô nẽ hkà nhy nẽ hkro xàpêr o pa. Jao ra omnuj tỳx nẽ. Tã nhũm Tĩrtũm kot akupỹm mẽ ho mex kaxyw mẽ hwỳr Eriasti mẽnh kêt nẽ. Amnhĩ kaxyw mẽ kot hkôt hamaxpẽẽre hã. Ãm Sir nhõ xwỳnh Namãja pix na pre Tĩrtũm Eriasti mã anẽ nhũm akupỹm ho mex. Kêp Ijaew kêt tã nhũm akupỹm ho mex. Tã ja pyrà nẽ na pa ãm mẽ kot amnhĩ kaxyw ixkôt hamaxpẽr pix xwỳnhjê mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri ixpa. No mẽ ate amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr kêt xwỳnhjê mã tanhmã ri amnhĩ nhĩpêx to hkêt nẽ. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ.
27 Igualmente havia muitos leprosos em Israel, no tempo do profeta Eliseu; mas nenhum deles foi limpo, senão o sírio Naamã.
28 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ kamã gryk tỳx nẽ axpẽn mã hã amỹnê nẽ axpẽn mã: —Tk. Kwa pu mẽ ixkre nê kator nẽ ma o tẽ nẽ kupĩ ri. Anẽ.
28 A estas palavras, encheram-se todos de cólera na sinagoga.
29 Hãmri nẽ kaxyw kànhmã kuhê hpa nẽ hwỳr hprõt nẽ unê. Mẽ kot ma o htẽm nẽ hixêt prêk jatur xà hã hkujaêk nhũm ahpar mã tẽn htẽm nẽ htyk kaxyw. Mẽ õ krĩja hixêt prêk nhĩmõk ã na pre. Jakamã nhũm prem unê nẽ hatur xàta wỳr o tẽ.
29 Levantaram-se e lançaram-no fora da cidade; e conduziram-no até o alto do monte sobre o qual estava construída a sua cidade, e queriam precipitá-lo dali abaixo.
30 Tã nom nhũm tanhmã amnhĩ nhĩpêx to nẽ mẽ kêp akunok nẽ hpãnhã nhãm ma tẽ nhũm mẽ tee ri hapêr nom nhỹri omunh kêt nẽ.
30 Ele, porém, passou por entre eles e retirou-se.
31 Tã nhũm Jejus ma akupỹm Garirej kamã krĩ pê Kapanaũ hwỳr mõ. Nhũm mẽ õ arĩgromnu pê sap kato nhũm ma mẽ kot Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr tẽ nẽ mẽ ahkre ho nhỹ.
31 Desceu a Cafarnaum, cidade da Galiléia, e ali ensinava-os aos sábados.
32 Hãmri nhũm mẽ kot mar o hkrĩ xwỳnhjaja kuma nẽ kãm mar prãm nẽ. Nẽ axpẽn mã: —Hêxta waa nẽ. Ãm hãmri na ã mẽ pamã kapẽr anẽ. Àhpumunh tỳx xà hkôt na hte ãm hãmri mẽ pamã awjarẽ. Anẽ.
32 Maravilharam-se da sua doutrina, porque ele ensinava com autoridade.
33 Nhũm mẽhõ myja mẽ ĩhkô hã haxwỳja mar o nhỹ. Mẽkarõmnuti na pre ra hwỳr axà nhũm ỹ hã tanhmã amnhĩ tomnuj to ho pa. Hãmri nẽ mẽ ĩhkô hã Jejus mar o nhỹ nẽ ra àmra kamã tanhmã kãm kapẽr to. Nom nhũm tãm kãm kapẽr kêt ãm kamã mẽkarõmnutija kãm kapẽr.
33 Estava na sinagoga um homem que tinha um demônio imundo, e exclamou em alta voz:
34 Nẽ kãm: —Pa? Jejus pê Najare nhõ xwỳnh? Nà ate mẽ ixto ajapêx par kaxyw na ka mẽ ixwỳr mõ. Ra ixte apumunh mex kênã. Apê Tĩrtũm kot mẽ ixwỳr amẽnh xwỳnh maatita na ka. Jakamã kwa tanhmã kot kaj mẽ ixto? Mo kaxyw na ka pre mẽ ixwỳr mõ? Anẽ.
34 Deixa-nos! Que temos nós contigo, Jesus de Nazaré? Vieste para nos perder? Sei quem és: o Santo de Deus!
35 Hãmri nhũm kuma nẽ mẽkarõmnuti kot kãm ã kapẽr anhỹr ã omunh kurê kumrẽx. Jakamã kutã kãm kapẽr nẽ kãm: —Tk. Kwa anhĩkrê nẽ kêp akato. Anẽ. Hãmri nhũm kuma nẽ myta o pika kura nẽ kêp kato nẽ ma tẽ. Ãm ho pika kuranh pix nhũm nõ. Hãmri nẽ akupỹm kànhmã nhỹ nẽ akupỹm mex.
35 Mas Jesus replicou severamente: Cala-te e sai deste homem. O demônio lançou-o por terra no meio de todos e saiu dele, sem lhe fazer mal algum.
36 Hãmri nhũm mẽ piitã omu nẽ kamã no pyma nẽ. Hãmri nẽ axpẽn mã: —Kokỹỹ. Na hte Jejus amnhĩ krã hkôt àhpumunh tỳx xà hkôt mẽkarõmnuti mã kapẽr nẽ mẽ hano nhũm htem kuma nẽ mẽ kêp hapôx kurê kumrẽx. Anẽ.
36 Todos ficaram cheios de pavor e falavam uns com os outros: Que significa isso? Manda com poder e autoridade aos espíritos imundos, e eles saem?
37 Hãmri nhũm mẽ mẽõ pika kamã piitã ri axpẽn mã harẽnh o pa.
37 E corria a sua fama por todos os lugares da circunvizinhança.
38 Tã nhũm Jejus Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xàja rũm kato nẽ ma Simãw Pêtre nhõrkwỹ hwỳr tẽ. Nẽ mẽ hwỳr axà nhũm Simãw Pêtre omu nẽ kãm upãnhgêx tanhmã kute hã harẽ nẽ kãm: —Kwa Pahihti. Tẽ nẽ inhmã ixupãnhgêx pumu. Na hkà kagro htỳx nẽ amnhĩ to àpêr o nõ. Kwa tẽn inhmã omu. Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Tôe. Nà kot paj amã omu. Anẽ.
38 Saindo Jesus da sinagoga, entrou na casa de Simão. A sogra de Simão estava com febre alta; e pediram-lhe por ela.
39 Hãmri nẽ hwỳr tẽn kuri xa nẽ kãm: —Pa? E kwa akà hakry. Anẽ. Hãmri nhũm kuma nẽ hkà hakry nẽ akupỹm hihtỳx kurê kumrẽx. Hãmri nẽ kànhmã nhỹ nẽ mẽ kãm mẽõ hã àpênh o ri mra.
39 Inclinando-se sobre ela, ordenou ele à febre, e a febre deixou-a. Ela levantou-se imediatamente e pôs-se a servi-los.
40 Tã nhũm ra amỹkry htỳx mẽ nhũm mẽ Jejus wỳr ahpỹnhã ri mẽ à xwỳnhjê ho mra. Nhũm amnhĩ wỳr mẽ omu hãmri nẽ mẽ piitã ri mẽ hã ĩhkra jaxwỳ nẽ akupỹm mẽ ho mex pa.
40 Depois do pôr-do-sol, todos os que tinham enfermos de diversas moléstias lhos traziam. Impondo-lhes a mão, os sarava.
41 Nhũm ra mẽkarõmnuti mẽ hkwỳjê hwỳr agjê nhũm mẽ kurũm mẽ hano nhũm mẽ tee ri amnhĩ tã omu nẽ mẽ kêp hapôx kurê kumrẽx. Hãmri nẽ mẽ kêp hapôx kaxyw nẽ àmra kamã kãm kapẽr nẽ kãm: —Kwa tanhmã kot pa wem amnhĩ nê ato? Hêxta waa nẽ. Apê Tĩrtũm Kra hã axàhpumunh tỳx kênã. Anhỹr o kãm kapẽr. Ãm hãmri na prem ã harẽnh anẽ. Kêp Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnh kênã. No nhũm Ijaew nhõ pahijaja kot mẽ kapẽr mar nẽ kêp mẽkarõmnuti hkwỳ hã hkamnhĩx pymaj nhũm Jejus amnhĩ nê mẽ kãm kapẽr nẽ mẽ kãm: —Kwa mẽ ri ã ijarẽnh anhỹr kêt nẽ. Anhỹr o mẽ kãm kapẽr hãmri nẽ mẽ hano nhũm mẽ hapôj nẽ ma mra.
41 De muitos saíam os demônios, aos gritos, dizendo: Tu és o Filho de Deus. Mas ele repreendia-os severamente, não lhes permitindo falar, porque sabiam que ele era o Cristo.
42 Tã nhũm apkati nẽ myt kator grire nhũm Jejus kot Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh kaxyw kànhmã nhỹ nẽ kato nẽ ma nhỹhỹm kapôt mã tẽ. Hãmri nhũm krĩ nhõ xwỳnhjaja hkrã hapôj nẽ tee ri hapêr nẽ ma hkôt hpry jakop o mõ. Nẽ nhỹri hwỳr kato nẽ omu hãmri nẽ ma nhỹhỹm mõr nê kurê nẽ kãm: —Kwa Jejus. Kêr ka tokyx ma nhỹhỹm amõr kêt nẽ. Kritpêm mẽ ixkôt axkamẽ mãn. Anẽ.
42 Ao amanhecer, ele saiu e retirou-se para um lugar afastado. As multidões o procuravam e foram até onde ele estava e queriam detê-lo, para que não as deixasse.
43 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ amnhĩ tã mẽ kãm: —Nà kot paj kritpêm mẽ akôt ixpikamẽnh kêt nẽ. Kot paj ma krĩ piitã hkôt ri Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre ho ri mẽ hkôt ixpa. Tĩrtũm kot tanhmã mẽ ho hkra hto hã harẽnhja kot paj mẽ hkôt ri mẽ kãm harẽnh o ri ixpa. Ja kaxyw na pre Tĩrtũm mẽ awỳr inhmẽ. Anẽ.
43 Mas ele disse-lhes: É necessário que eu anuncie a boa nova do Reino de Deus também às outras cidades, pois essa é a minha missão.
44 Nhũm pre ã mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ. Hãmri nẽ mẽ kêp kato nẽ ma Ijaew nhõ pika piitã hkôt Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre ho ri pa. Ijaew nhõ Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre kamã mẽ piitã ho mẽ ahkre ho ri pa.
44 E andava pregando nas sinagogas da Galiléia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.