Lucas 3
Apinayé NT (APN_WBT) vs NVT
1 Tã nhũm kormã pahihti Tipeja mẽ ho amnhĩptàr o pa. Na pre ra mẽ ho amnhĩptàr ã amgrà pê 15. Nhũm Põn Piratja pahihti Xipe mã pika pê Ijaew nhõ xwỳnhjê ho amnhĩptà. Nhũm Eroxja kãm pika pê Garirej nhõ xwỳnhjê ho amnhĩptà. Nhũm Erox tõ Firipja kãm pika pê Iturej nẽ hõ pê Takonĩt wa kamã mẽ pa xwỳnhjê ho amnhĩptà. Nhũm Risãnja kãm pika pê Apirẽn kamã mẽ ho amnhĩptà. Nhũm Anas mẽ Kajpasja wa kêp Ijaew nhõ patre maati. Rôm nhũm Jejus mẽ Jakaris kra Juãwja wa ra hamẽ anhĩpê àptàr. Jakamã nhũm Tĩrtũm tanhmã Juãw mã kapẽr to. Kormã kapôt ã ri pa ri nhũm kãm kapẽr nẽ kãm tanhmã kot amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã kãm karõ nẽ kãm: —Pa Juãw. E inhma. Kêr ka ma mẽ kãm ixkapẽr jarẽnh rãhã ho ri apa. Anẽ.
1 Era o décimo quinto ano do reinado do imperador Tibério César. Pôncio Pilatos era governador da Judeia; Herodes Antipas governava a Galileia; seu irmão Filipe governava a Itureia e Traconites; e Lisânias governava Abilene.
2 — ausente —
2 Anás e Caifás eram os sumos sacerdotes. Nesse ano, veio uma mensagem de Deus a João, filho de Zacarias, que vivia no deserto.
3 Hãmri nhũm kuma nẽ ma ri mẽ kãm kapẽr jarẽnh o pa. Pyhti pê Jotãw mỳri mẽ piitã mẽ kãm harẽnh o ri pa nẽ hpãnhã ihkjê hã ri mẽ pa xwỳnhjê mã harẽnh o ri pa. Nẽ mẽ kãm: —E kwa mẽ tokyx amã amnhĩ tomnuj kaga hprãm xàj tãm ri amnhĩ nhĩpêx. Kê Tĩrtũm ja hã mẽ apumu nẽ mẽ anê mẽ ate amnhĩ tomnuj o hapêx pa. Pa mẽ piitã mẽ kot mẽ apê Tĩrtũm kra hã mẽ apumunh kaxyw mẽ akrã kumrã. Anhỹr o mẽ kãm kapẽr o ri pa.
3 João percorreu os arredores do rio Jordão, pregando o batismo como sinal de arrependimento para o perdão dos pecados.
4 Na pre ra amnepêm mẽ hkukamã Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o pa xwỳnh Ijais ra Juãw kukamã kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hã harẽ nẽ hã kagà. Nẽ hã kagà ho:
4 O profeta Isaías se referia a João quando escreveu em seu livro: “Ele é uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor! Abram uma estrada para ele!
5 — ausente —
5 Os vales serão aterrados, e os montes e as colinas, nivelados. As curvas serão endireitadas, e os lugares acidentados, aplanados.
6 Nhũm pre ã finat Ijaisja Juãw Paxis kukamã mẽ kãm ujarẽnh anhỹr o pa.
6 Então todos verão a salvação enviada por Deus’”.
7 Jakamã nhũm àptàr nẽ Ijais kot ra hkukamã harẽnh xà hkôt ma Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre ho pa. Nhũm prem kuma hãmri nẽ kot mẽ hkrã kumrãr kaxyw hwỳr amnhĩ to mra. Nhũm mẽ omu nẽ tanhmã mẽ ahkre hto. Nẽ mẽ kãm kapẽr kãm hihtỳx nẽ mẽ kãm: —Tk. Kwa kormã. Mẽ ate amnhĩ tomnuj pix o ri apa xwỳnh kênã. Xà kot paj mẽ ate amnhĩ tomnuj rãhã mẽ akrã kumrã nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ apumu nhũm ja kãm mex nà? Nà koja ja kãm mex kêt nẽ. Koja ja mỳrapê nhỹrmã tanhmã mẽ anhĩpêx to ka mẽ tee ri umaj apimxur prãm kaprỳ.
7 João dizia às multidões que vinham até ele para ser batizadas: “Raça de víboras! Quem os convenceu a fugir da ira que está por vir?
8 —Na htem amnhĩ tomnuj kaga nẽ hpãnhã tãm amnhĩ nhĩpêx. Nẽ tãm ri axpẽn nhĩpêx. Jakamã e kwa mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o apa. No na ka htem atỳx ri ajamaxpẽr o: “Mẽ ixpê finat Apraãw kanrẽhã htàmnhwỳ jakamã koja Tĩrtũm ja hã mẽ ixpumu hãmri nẽ mẽ ixte amnhĩ tomnuj mỳrapê tanhmã mẽ ixto hkêt nẽ. Koja ãm mẽ ixto mex rãhã nẽ.” Anhỹr o atỳx ri amnhĩ kukamã ajamaxpẽr o apa. Nom ja kot anhỹr kêt. Mẽ apê Apraãw kanrẽhã htàmnhwỳ htã uràk nẽ tãm amnhĩ nhĩpêx o apare hã. Kot ka mẽ apê kanrẽhã htàmnhwỳ htã amnhĩ tomnuj o ri apa hãmri nẽ Tĩrtũm noo mã te mẽ apê pikap kẽnre nhĩkwỹ pix pyràk.
8 Provem por suas ações que vocês se arrependeram. Não digam uns aos outros: ‘Estamos a salvo, pois somos filhos de Abraão’. Isso não significa nada, pois eu lhes digo que até destas pedras Deus pode fazer surgir filhos de Abraão.
9 —Na ra Tĩrtũm kot mẽ ate amnhĩ tomnuj mỳrapê tanhmã mẽ ato kaxyw. Koja mẽ anhĩpêx o te mẽhõ nhõ mẽmoj pàr ô hkêt nhũm kot tee ri omunh hãmri nẽ krãhyr nẽ kuwy kamã mẽnh nẽ ho xêt par pyràk o mẽ anhĩpêx. Jao amnhĩ nê kuwy hwỳr mẽ arẽnh pa ka mẽ kamã amnhĩ xà htỳx kamã ajamak rãhã ho ri apa. Anẽ. Nhũm pre ã Juãw Paxisja mẽ kãm kapẽr anẽ.
9 Agora mesmo o machado do julgamento está pronto para cortar as raízes das árvores. Toda árvore que não produz bons frutos será cortada e lançada ao fogo”.
10 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr nẽ kãm: —Kwa xô wehe? Xà koja ã mẽ inhĩpêx anẽ? Kwa tanhmã kot paj mẽ kot ã mẽ inhĩpêx anhỹr pymaj amnhĩ nhĩpêx to wehe? Anẽ.
10 As multidões perguntavam: “O que devemos fazer?”.
11 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà kêr ka mẽ axpẽn kãm axukaprĩ ho ri apa. Nẽ mẽ kêp amrakati xwỳnhjê mã amnhĩ kutã mẽmoj nhõr o ri apa. Nẽ mẽ anhĩnôhkà axkrut nẽ mẽhõ hinôkà hkêt xwỳnhjê mã ho pyxi nẽ agõ nẽ pyxi nẽ ho arĩk. Nẽ mẽ axàpkur xà ho anhõxỳ ho apa hkêt nẽ. Ãm axàmnhĩx ri mẽ kêp amrakati xwỳnhjê mã amnhĩ kutã mẽ kãm mẽmoj to hkryre nẽ agõ. E kêr ka mẽ ã axpẽn nhĩpêx anhỹr o ri apa. Anẽ.
11 João respondeu: “Se tiverem duas vestimentas, deem uma a quem não tem. Se tiverem comida, dividam com quem passa fome”.
12 Hãmri nhũm Rõm kãm mẽ õ pahihti mã mẽ piitã mẽ kêp kàxpore hkwỳ jamỳnh xwỳnhjaja mẽ uràk nẽ hwỳr mra. Kot mẽ uràk nẽ mẽ hkrã kumrãr kaxyw hwỳr mra nẽ kãm: —No we mẽ pajaja? Tanhmã kot paj wem amnhĩ nhĩpêx to? Anẽ.
12 Cobradores de impostos também vinham para ser batizados e perguntavam: “Mestre, o que devemos fazer?”.
13 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà mẽ kajaja kêr ka mẽ Rõm nhõ pahi kot mẽ amã mẽ ate mẽ kêp kàxpore hkwỳ jamỳnh jarẽnh xà hkôt pix mã hamỳnh o ri apa. No mẽ atỳx ri amnhĩ krã hkôt amnhĩm hkwỳ jamỳnh prãm xàj mẽ kãm hkre kamã ho rũnh nẽ mẽ kãm harẽnh o ri apa hkêt nẽ. Anẽ.
13 Ele respondeu: “Não cobrem impostos além daquilo que é exigido”.
14 Hãmri nhũm hpãnhã pôristi hkwỳjaja hwỳr mra nẽ kãm: —Kwa no we mẽ pajaja? Tanhmã kot paj wem ri amnhĩ nhĩpêx to ho ixpa? Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà kêr ka mẽ anhõ pahihti kot mẽ axàpênh pãnhã mẽ amã kàxpore nhõrta pix jamỳ nẽ ajamakêtkati nẽ axàmnhĩx ri ho amnhĩm axujaprôr o ri apa. No mẽ akwỳjaja kãm apyma nẽ mẽ amã kàxpore nhõr prãm xàj ri mẽ kãm tanhmã amnhĩ pyma hto ho ri apa hkêt nẽ. E kêr ka mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri apa. Anẽ.
14 “E nós?”, perguntaram alguns soldados. “O que devemos fazer?” João respondeu: “Não pratiquem extorsão nem façam acusações falsas. Contentem-se com seu salário”.
15 Nhũm pre ã Juãw Paxisja mẽ kãm kapẽr anẽ. Nhũm mẽ kuma nẽ htỳx kêp Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm mã xwỳnhta ã hkamnhĩx.
15 Todos esperavam que o Cristo viesse em breve, e estavam ansiosos para saber se João era ele.
16 Hãmri nhũm amnhĩ tã ã mẽ hamaxpẽr anhỹr ã mẽ omu hãmri nẽ mẽ kãm amnhĩ tã aprã nẽ mẽ kãm: —Nà pa hkêt. Na pa hte ãm Tĩrtũm mã gô pix o mẽ hkrã kumrãr o ri ixpa. No koja tokyx ixpãnhã Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta tãm mẽ pahwỳr pôj. àhpumunh tỳx o kot ijakrenh jakamã na pa hte ãm kukwak ri ixpa nẽ hã ixpijaàm o ri ixpa. Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta koja mẽ awỳr Karõ rẽ nhũm mẽ akaxwỳnh mã agjê ka mẽ ỹ hã tãm ri amnhĩ nhĩpêx rãhã ho ri apa. Nom kormã mẽ kot tãm amnhĩ nhĩpêx hkêt xwỳnhjaja koja ja hã mẽ omu hãmri nẽ mẽ hipêx o te kuwy kot mẽmoj to kaxàr par pyràk o mẽ hipêx.
16 João respondeu às perguntas deles, dizendo: “Eu os batizo com água, mas em breve virá alguém mais poderoso que eu, alguém tão superior que não sou digno de desatar as correias de suas sandálias. Ele os batizará com o Espírito Santo e com fogo.
17 —Na htem pur kãm harôj nhĩkẽ nẽ ho grà nẽ hpãnhã kahtwỳ. Nẽ kahuk pa hãmri nẽ hkapĩ nhũm kôk apê nẽ prỳhkà ho htor nẽ ho hapêx pa. Nhũm mẽ hy ho pa nẽ ixkre kamã gôj kãm unhwỳ. Ja pyrà nẽ koja tokyx Tĩrtũm mẽ piitã mẽ kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã mẽ omunh xà hkôt mẽ ho axkjê. Mẽ kot tãm amnhĩ nhĩpêx o mẽ pa xwỳnhjaja koja ma amnhĩ wỳr mẽ ho api nhũm mẽ kuri mex nẽ hkĩnh rãhã nẽ pa ho pa. No mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnhjaja koja mẽ hkĩnhã tanhmã mẽ hipêx to nhũm mẽ ma kuwy raxja wỳr pa nẽ kamã amnhĩ xà htỳx kamã hamak rãhã nẽ pa ho pa. Anẽ.
17 Ele já tem na mão a pá, e com ela separará a palha do trigo, a fim de limpar a área onde os cereais são debulhados. Juntará o trigo no celeiro, mas queimará a palha num fogo que nunca se apaga”.
18 Nhũm pre ã Juãw Paxis Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre anhỹr o pa.
18 João usou muitas advertências semelhantes ao anunciar as boas-novas ao povo.
19 Tã nhũm Ijaew nhõ pahi Erox ra htõ hprõ pê Eroxis pytà nẽ ho hprõ nhũm Juãw Paxisja harẽnh ma nẽ ma hwỳr tẽ nẽ hã kãm akir. No ãm ja pix ã kãm àkjêr kêt nẽ. Mããnẽn tanhmã kot amnhĩ tomnuj tỳx to ho pa hã kãm akir.
19 João também criticou publicamente Herodes Antipas, o governador da Galileia, por ter se casado com Herodias, esposa de seu irmão, e por muitas outras maldades que havia cometido.
20 Nhũm amnhĩ tã kuma nẽ kamã gryk tỳx nẽ amnhĩ tã mẽ kãm hã amỹnê nhũm prem unê nẽ haxà. Jao amnhĩ tomnuj tỳx nẽ.
20 A essas maldades Herodes acrescentou outra, mandando prender João.
21 Nom kormã mẽ kot haxàr kêt ri nhũm Juãw Paxis Ijaew kwỳjê krã kumrãr o xa. Rôm nhũm Jejusja hãmri tãm nhỹhỹnh hwỳr tẽ nẽ kot hkrã kumrãr kaxyw kãm anẽ nhũm kuma nẽ hkrã kumrã. Hãmri nhũm Jejus gôj rũm api nẽ kormã gô mỳ ri Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh o xa.
21 Certo dia, quando as multidões estavam sendo batizadas, Jesus também foi batizado. Enquanto ele orava, o céu se abriu,
22 Pu nhũm kaxkwa axkjê nhũm kurũm Tĩrtũm Karõ te tuuti pyrà nẽ hwỳr wrỳk o tẽ nẽ ĩkre hã xa. Hãmri nhũm kaxkwa rũm Tĩrtũm kãm kapẽr nẽ kãm:
22 e o Espírito Santo desceu sobre ele em forma corpórea como uma pomba. E uma voz do céu disse: “Você é meu filho amado, que me dá grande alegria”.
23 Tã nhũm Jejus Tĩrtũm mã kapẽr o mẽ ahkre ho pa hkrax. Na pre ra hã amgrà pê 30 hãmri nẽ kãm ho hkrax. E kot paj hpãnhã amã Jejus kukamã hpãmjê nhĩxi jarẽ Teopre. Ijaewjaja na prem htỳx ho Juje kêp Jejus nhĩpêêxà kumrẽx ã hkamnhĩx nom kêp hipêêxà kumrẽx kêt ãm kêp hipêêxà puro na pre. Jejus kêp Eri htàmnhwỳ na pre.
23 Jesus estava com cerca de trinta anos quando começou seu ministério. Jesus era conhecido como filho de José. José era filho de Eli.
24 Nẽ Eri kêp Matat kra na pre. Nẽ Matat kêp Rewi hkra na pre. Nẽ Rewi kêp Mewki hkra na pre. Nẽ Mewki kêp Jãnaj kra na pre. Nẽ Jãnaj kêp axtem Juje hõ hkra na pre.
24 Eli era filho de Matate. Matate era filho de Levi. Levi era filho de Melqui. Melqui era filho de Janai. Janai era filho de José.
25 Nẽ Juje kêp Matatis kra na pre. Nẽ Matatis kêp Amõs kra na pre. Nẽ Amõs kêp Naũ hkra na pre. Nẽ Naũ kêp Eri hkra na pre. Nẽ Eri kêp Nakai hkra na pre.
25 José era filho de Matatias. Matatias era filho de Amós. Amós era filho de Naum. Naum era filho de Esli. Esli era filho de Nagai.
26 Nẽ Nakai kêp Mate hkra na pre. Nẽ Mate kêp axtem Matatis õ hkra na pre. Nẽ Matatis kêp Semeĩ hkra na pre. Nẽ Semeĩ kêp Juje hõ hkra na pre. Nẽ Juje kêp Jotre hkra na pre.
26 Nagai era filho de Maate. Maate era filho de Matatias. Matatias era filho de Semei. Semei era filho de Joseque. Joseque era filho de Jodá.
27 Nẽ Jotre kêp Joanãn kra na pre. Nẽ Joanãn kêp Rej kra na pre. Nẽ Rej kêp Joropape hkra na pre. Nẽ Joropape kêp Saraxi kra na pre. Nẽ Saraxi kêp Neri hkra na pre.
27 Jodá era filho de Joanã. Joanã era filho de Ressa. Ressa era filho de Zorobabel. Zorobabel era filho de Salatiel. Salatiel era filho de Neri.
28 Nẽ Neri kêp axtem Mewki hõ hkra na pre. Nẽ Mewki kêp Axi hkra na pre. Nẽ Axi kêp Kojã hkra na pre. Nẽ Kojã kêp Ematã hkra na pre. Nẽ Ematã kêp Erti hkra na pre.
28 Neri era filho de Melqui. Melqui era filho de Adi. Adi era filho de Cosã. Cosã era filho de Elmadã. Elmadã era filho de Er.
29 Nẽ Erti kêp Jojue hkra na pre. Nẽ Jojue kêp Eries kra na pre. Nẽ Eries kêp Jorĩ hkra na pre. Nẽ Jorĩ kêp Matat hkra na pre. Nẽ Matat kêp axtem Rewi hõ hkra na pre.
29 Er era filho de Josué. Josué era filho de Eliézer. Eliézer era filho de Jorim. Jorim era filho de Matate. Matate era filho de Levi.
30 Nẽ Rewi kêp Simeãw kra na pre. Nẽ Simeãw kêp Juta hkra na pre. Nẽ Juta kêp axtem Juje hõ hkra na pre. Nẽ Juje kêp Janã hkra na pre. Nẽ Janã kêp Eriakĩ hkra na pre.
30 Levi era filho de Simeão. Simeão era filho de Judá. Judá era filho de José. José era filho de Jonã. Jonã era filho de Eliaquim.
31 Nẽ Eriakĩ kêp Merea hkra na pre. Nẽ Merea kêp Mena hkra na pre. Nẽ Mena kêp Matata hkra na pre. Nẽ Matata kêp Natã hkra na pre. Nẽ Natã kêp Tawi hkra na pre.
31 Eliaquim era filho de Meleá. Meleá era filho de Mená. Mená era filho de Matatá. Matatá era filho de Natã. Natã era filho de Davi.
32 Nẽ Tawi kêp Jese hkra na pre. Nẽ Jese kêp Opex kra na pre. Nẽ Opex kêp Poas kra na pre. Nẽ Poas kêp Sarã hkra na pre. Nẽ Sarã kêp Nasõ hkra na pre.
32 Davi era filho de Jessé. Jessé era filho de Obede. Obede era filho de Boaz. Boaz era filho de Salmom. Salmom era filho de Naassom.
33 Nẽ Nasõ kêp Amĩnatap kra na pre. Nẽ Amĩnatap kêp Amĩ hkra na pre. Nẽ Amĩ kêp Ari hkra na pre. Nẽ Ari kêp Erõ hkra na pre. Nẽ Erõ kêp Pere hkra na pre. Nẽ Pere kêp Juta hkra na pre.
33 Naassom era filho de Aminadabe. Aminadabe era filho de Admim. Admim era filho de Arni. Arni era filho de Esrom. Esrom era filho de Perez. Perez era filho de Judá.
34 Nẽ Juta kêp Jako hkra na pre. Nẽ Jako kêp Ijak kra na pre. Nẽ Ijak kêp Apraãw kra na pre. Nẽ Apraãw kêp Tera hkra na pre. Nẽ Tera kêp Nako hkra na pre.
34 Judá era filho de Jacó. Jacó era filho de Isaque. Isaque era filho de Abraão. Abraão era filho de Terá. Terá era filho de Naor.
35 Nẽ Nako kêp Jeruk kra na pre. Nẽ Jeruk kêp Rakau hkra na pre. Nẽ Rakau kêp Parek kra na pre. Nẽ Parek kêp Epti hkra na pre. Nẽ Epti kêp axtem Sara hõ hkra na pre.
35 Naor era filho de Serugue. Serugue era filho de Ragaú. Ragaú era filho de Faleque. Faleque era filho de Éber. Éber era filho de Salá.
36 Nẽ Sara kêp Kajnã hkra na pre. Nẽ Kajnã kêp Apaxat kra na pre. Nẽ Apaxat kêp Sẽre hkra na pre. Nẽ Sẽre kêp Noehti hkra na pre. Nẽ Noehti kêp Ramek kra na pre.
36 Salá era filho de Cainã. Cainã era filho de Arfaxade. Arfaxade era filho de Sem. Sem era filho de Noé. Noé era filho de Lameque.
37 Nẽ Ramek kêp Metujarẽ hkra na pre. Nẽ Metujarẽ kêp Enok kra na pre. Nẽ Enok kêp Jarate hkra na pre. Nẽ Jarate kêp Marerer kra na pre. Nẽ Marerer kêp axtem Kajnã hõ hkra na pre. Nẽ Kajnã kêp Enos kra na pre.
37 Lameque era filho de Matusalém. Matusalém era filho de Enoque. Enoque era filho de Jarede. Jarede era filho de Maalaleel. Maalaleel era filho de Cainã.
38 Nẽ Enos kêp Set kra na pre. Nẽ Set kêp Atãw kra na pre. Nẽ Atãw kêp Tĩrtũm kra na pre. Tĩrtũm kot wam my pê Atãwja pika ho hipêx jakamã te kêp hkra pyràk. Ã Jejus kukamã hpãmjê nhĩxi kot anhỹr.
38 Cainã era filho de Enos. Enos era filho de Sete. Sete era filho de Adão. Adão era filho de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.