Lucas 1

Apinayé NT (APN_WBT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Pa pahi Teopre. Xà amex? E ot pa awỳr kagà nhĩpêx nẽ awỳr kumẽ. Ixte amã Jejus jarẽnh kaxyw. Na prem ra ohtô nẽ jar mẽ pahkôt Jejus kot amnhĩ nhĩpêx o pa hã kagà rax nẽ.
1 Muitos se propuseram a escrever uma narração dos acontecimentos que se cumpriram entre nós.
2 Jejus nhỹ hã Tĩrtũm kapẽr jahkre ho mẽ pa xwỳnhjaja na prem Jejus kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hkrax kãm kot amnhĩ nhĩpêx o pa hã omunh o hkôt pa. Hãmri nẽ hprĩ hã mẽ inhmã harẽ nẽ hã kagà nhũm mẽ ohtô nẽ mẽ mar xà hkôt mẽ urà nẽ kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã kagà.
2 Usaram os relatos que nos foram transmitidos por aqueles que, desde o princípio, foram testemunhas oculares e servos da palavra.
3 Tã pa mẽ harẽnh ma nẽ ijamaxpẽr o: —E kot paj ijaxwỳja Jejus kot amnhĩ nhĩpêx kwỳ hã kagà. Nà kot paj ho anẽ. Anhỹr o ijamaxpẽr jakamã ot pa ra ixte amã hã kagà kaxyw.
3 Depois de investigar tudo detalhadamente desde o início, também decidi escrever-lhe um relato preciso, excelentíssimo Teófilo,
4 Tã kêr ka kamã harẽ nẽ ixpyrà nẽ ama nẽ aprĩ hã harẽnh mar tỳx nẽ mẽ kot amã harẽnh xwỳnhjê hkôt ajamaxpẽr tỳx o apa. Ãm hãmri na prem mẽ amã harẽ. E kot paj amã hkwỳ hã kagà. Ixpê akràmnhwỳ Rukre kot paj ixprĩ hã amã harẽ nẽ hã kagà.
4 para que tenha plena certeza de tudo que lhe foi ensinado.
5 Juãw Paxis nhĩpêêxà finat Jakarisja kumrẽx kot paj amã harẽ. Kêp finat Apiasti kanrẽhã htàmnhwỳ jakamã uràk nẽ kêp mẽ apê Ijaew nhõ patre na pre. Pahihti Eroxja kormã kot mẽ anhõ pika kamã mẽ ho amnhĩptàr ri nhũm Jakaris kêp patre nẽ pa. Nẽ hprõ Ijapew mẽ wa kêp Parãw kanrẽhã htàmnhwỳ.
5 Quando Herodes era rei da Judeia, havia um sacerdote chamado Zacarias, que fazia parte do grupo sacerdotal de Abias. Sua esposa, Isabel, também pertencia à linhagem sacerdotal de Arão.
6 Nẽ wa hamẽ na pre Tĩrtũm kôt tãm amnhĩ nhĩpêx o wa pa. Ãm Tĩrtũm kapẽr kôt pix mã ri amnhĩ nhĩpêx rãhã ho wa pa.
6 Zacarias e Isabel eram justos aos olhos de Deus e obedeciam cuidadosamente a todos os mandamentos e estatutos do Senhor.
7 Nom Ijapewja tanhmã hkra xà kute jakamã nhũm wa hkra hkêt nẽ wa pa rãhã wa ra hpigêx tỳx nẽ.
7 Não tinham filhos, pois Isabel era estéril, e ambos já estavam bem velhos.
8 Jakamã nhũm Jakaris ma mẽ kot Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre hwỳr tẽ. Kwỳjê pyrà nẽ kot Tĩrtũm mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to kaxyw ma mẽ hpãnhã hwỳr tẽ nẽ axà.
8 Certo dia, Zacarias estava servindo diante de Deus no templo, pois seu grupo realizava o trabalho sacerdotal, conforme a escala.
9 Hãmri nẽ kamã Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh pê kãm mẽ hkuxwaxà ho xêt o xa. Nhũm Ijaew kwỳjaja ixkreta wỳr akuprõ nẽ kapem kutêp Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh o kuhê.
9 Foi escolhido por sorteio, como era costume dos sacerdotes, para entrar no santuário do Senhor e queimar incenso.
10 — ausente —
10 Enquanto o incenso era queimado, uma grande multidão orava do lado de fora.
11 Pu nhũm kaxkwa rũm Tĩrtũm kapẽr o mẽ wrỳk xwỳnhja wrỳ nẽ Jakaris kutã xa. Mẽ hkuxwa xà ho xêt xà hã mês kunĩhti xupôk rũm xa.
11 Então um anjo do Senhor lhe apareceu, à direita do altar de incenso.
12 Hãmri nhũm amnhĩ jaêr pê amnhĩ kutã omu nẽ akryk omunh o xa.
12 Ao vê-lo, Zacarias ficou muito abalado e assustado.
13 Hãmri nhũm kãm: —Pa Jakaris? Kwa tee ri ajamaxpẽr o amã ma hkêt nẽ. Na pre Tĩrtũm ate akra hã hwỳr o apa hã ama nẽ hã apumu. Jakamã koja tanhmã aprõ hkra xà ho ka kamã akra. Nhũm nõ nẽ rax nẽ kato nẽ myre. Ka wa hã hixi mẽ nhũm kêp Juãw.
13 O anjo, porém, lhe disse: “Não tenha medo, Zacarias! Sua oração foi ouvida. Isabel, sua esposa, lhe dará um filho, e você o chamará João.
14 Koja kato ka wa omu nẽ akĩnh tỳx kumrẽx. Nhũm akwỳjaja haxwỳja ohtô nẽ war akra jarẽnh ma nẽ war anhỹ hã hkĩnh nẽ.
14 Você terá grande satisfação e alegria, e muitos se alegrarão com o nascimento do menino,
15 Koja kormã akra kator kêt ri nhũm Tĩrtũm Karõja hkarõ hwỳr axà. Hãmri nhũm kato nẽ gaa nẽ hprêk nẽ Tĩrtũm mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa. Tĩrtũm kãm hprãm xà hkôt pix mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa. Nom kêr ka inhmar kumrẽx. Kê mẽmoj to wĩhti ho hkõm kêt nẽ pa. Nẽ kagôxỳhti ho hkõm kêt nẽ pa. Ãm kwarĩ ho kwarĩ.
15 pois ele será grande aos olhos do Senhor. Nunca tomará vinho nem outra bebida forte. Será cheio do Espírito Santo, antes mesmo de nascer.
16 Koja hprêk hãmri nẽ mẽ apê Ijaew mã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o mẽ hkôt pa. Nhũm mẽ ohtô nẽ kuma nẽ kot amnhĩ tomnuj kaga nẽ Tĩrtũm kôt amnhĩ xunhwỳ nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx mex o pa.
16 Fará muitos israelitas voltarem ao Senhor, seu Deus.
17 —Tĩrtũm kot mẽ awỳr mẽ apytàr xwỳnh maati mẽnh mã xwỳnh kukamã koja mẽ kãm harẽnh o pa. Te Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnh finat Eris kot amnhĩ nhĩpêx pyràk o koja amnhĩ nhĩpêx. Nẽ uràk nẽ Tĩrtũm Karõ nhỹ hã mẽ amã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o mẽ akôt pa. Jakamã nhũm mẽ akwỳjaja kuma hãmri nẽ amnhĩ tomnuj kaga hpa nẽ Tĩrtũm kôt pix mã amnhĩ nhĩpêx o pa. Nẽ tãm mẽ hkrajê nhĩpêx o pa. Koja mẽ ã akra Juãwja kôt amnhĩ nhĩpêx anẽ. Jao Tĩrtũm kot mẽ awỳr mẽnh mã xwỳnhta kutêp tãm amnhĩ nhĩpêx o pa. Anẽ.
17 Será um homem com o espírito e o poder de Elias, e preparará o povo para a vinda do Senhor. Fará o coração dos pais voltar para seus filhos e levará os rebeldes a aceitarem a sabedoria dos justos”.
18 Nhũm pre ã Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnh Jakaris mã hkrata jarẽnh anẽ. Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ kãm: —Kwa xà we ãm hãmri na ka ã inhmã ixkra jarẽnh anẽ nà? Ra ixprõ mẽ wa ijamẽ wa ixpigêx tỳx kênã kot pa kêt wa ixkra. Anẽ.
18 Zacarias disse ao anjo: “Como posso ter certeza de que isso acontecerá? Já sou velho, e minha mulher também é de idade avançada”.
19 Hãmri nhũm kãm: —Nà ãm hãmri na pa ã amã harẽnh anẽ. Ixpê Gapriew na pa ã awỳr ixwrỳk nẽ Tĩrtũm nhỹ hã amã harẽnh anẽ. Ixte Tĩrtũm nhĩhkô hã ixkuhê xwỳnhjê hõ na pa. Tãm na awỳr inhmẽ pa awỳr wrỳ nẽ ã amã akra jarẽnh anẽ.
19 O anjo respondeu: “Sou Gabriel, e estou sempre na presença de Deus. Foi ele quem me enviou para lhe trazer estas boas-novas.
20 Tã ate ixkôt ajamaxpẽr kêt jakamã kot kaj axte axumar kêt nẽ akapẽr kêt rãhã nhũm akra kato. Koja kato ka rĩ kormã akupỹm akapẽr nẽ akupỹm ama. Ate ixkôt ajamaxpẽr kêt jakamã kot kaj ã amnhĩ nhĩpêx anẽ nẽ rĩ amnhĩ pumu. Ãm hãmri na pa ã amã ixkapẽr anẽ. Anẽ. Nhũm pre ã Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnhja Jakaris mã kapẽr anẽ. Jakamã nhũm tokyx ixkre rũm kator kêt nẽ.
20 Agora, porém, você ficará mudo até os dias em que essas coisas acontecerão, pois não acreditou em minhas palavras, que se cumprirão no devido tempo”.
21 Hãmri nhũm ixkre kapem mẽ kuhê xwỳnhjaja tee ri kamã ama nẽ axpẽn mã: —Tk. Kwa mo na we ri hitom kãm ho anhỹr kãm unê nẽ tokyx kator kêt? Anẽ.
21 Enquanto isso, o povo esperava Zacarias sair do santuário e se perguntava por que ele demorava tanto.
22 Tã nhũm akupỹn mẽ hwỳr kato. Nẽ tee ri kot mẽ kãm kapẽr kaxyw no ãm ĩhkra pix o ri mẽ kãm tanhmã ujahkre hto. Hãmri nhũm mẽ amnhĩ jaêr pê kot ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã omu nẽ tee ri hkukamã hamaxpẽr nẽ axpẽn mã: —Kwa tanhmã na we amnhĩ to? Mãn hitom kãm mẽmoj tanhmã kute hã omu hã na ri ã amnhĩ nhĩpêx anẽ nà? Anẽ.
22 Quando finalmente saiu, não conseguia falar com eles, e perceberam por seus gestos e seu silêncio que ele havia tido uma visão no santuário.
23 Hãmri nhũm Jakaris ixkre kamã mẽmoj tã àpênh pa hãmri nẽ ma akupỹm õrkwỹ hwỳr tẽ.
23 Ao fim de seus dias de serviço no templo, Zacarias voltou para casa.
24 Tã nhũm hprõ Ijapewja htujarô. Hãmri nẽ amnhĩ tujarô hã amnhĩ pumu nẽ hkĩnh tỳx nẽ. Nẽ hamaxpẽr o: —Hêxta gàà nẽ. Ma ãm hãmri na pa pre ixkra hkêt nẽ amnhĩ kamã ixpijaàm o ri ixpa. Tã ra ixtujarô. Kot paj wa axte ri amnhĩ kamã ixpijaàm kêt nẽ. Ma ãm hãmri na Tĩrtũm ã wa inhĩpêx anẽ. Na pa wa ixkĩnh tỳx kumrẽx. Anẽ. Nhũm pre ã hamaxpẽr anẽ hãmri nẽ arĩ õrkwỹ kamã hkrĩ ho hkrĩ. Aa nhỹhỹm kator nẽ mõr kêt rãhã hã mytwrỳ kêp 5.
24 Pouco tempo depois, sua esposa, Isabel, engravidou e não saiu de casa por cinco meses.
25 — ausente —
25 “Como o Senhor foi bom para mim em minha velhice!”, exclamou ela. “Tirou de mim a humilhação pública de não ter filhos!”
26 Tã nhũm Ijapew ra htujarô hã mytwrỳ kêp 6 nhũm Tĩrtũm axte kapẽr o wrỳk xwỳnh pê Gapriewja mẽ. Nhỹri Garirej kamã krĩ pê Najare hwỳr kumẽ nhũm ma hwỳr wrỳ.
26 No sexto mês da gestação de Isabel, Deus enviou o anjo Gabriel a Nazaré, uma cidade da Galileia,
27 Mẽhõ pê Marir wỳr wrỳ. Nhũm ra Juje ho mjên kaxyw. No ãm kormã hkukrit rãhã ho mjên kaxyw. Jujeja Marir pyrà nẽ kêp pahi finat Tawi kanrẽhã htàmnhwỳ na pre.
27 a uma virgem de nome Maria. Ela estava prometida em casamento a um homem chamado José, descendente do rei Davi.
28 Jakamã nhũm Gapriew Marir wỳr wrỳ nẽ kãm: —Pa Marir? E ot pa amã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh kaxyw awỳr wrỳ. Kot akôt pa ho pa jakamã koja ato mex rax kumrẽx. Anẽ.
28 Gabriel apareceu a ela e lhe disse: “Alegre-se, mulher favorecida! O Senhor está com você!”.
29 Hãmri nhũm amnhĩ tã kuma nẽ tee ri hamaxpẽr nẽ hamaxpẽr o: —Xê mẽmo na we ri ã inhmã kapẽr anẽ? Tanhmã koja we Tĩrtũmja ixto mex rax to? Anẽ.
29 Confusa, Maria tentou imaginar o que o anjo quis dizer.
30 Hãmri nhũm Gapriew kãm: —Kwa tee ri amnhĩ kukamã ajamaxpẽr kêt nẽ. Tĩrtũm kãm ajapêê.
30 “Não tenha medo, Maria”, disse o anjo, “pois você encontrou favor diante de Deus.
31 Kot kaj atujarô nhũm akra kato nẽ myre. Ka hã hixi mẽ nhũm kêp Jejus.
31 Ficará grávida e dará à luz um filho, e o chamará Jesus.
32 Koja Tĩrtũm amã ho mex rax nẽ. Nẽ koja mẽ piitã mẽ kãm kêp amnhĩ Kra hã ho amnhĩrĩt. Nẽ mẽ apê Ijaew o amnhĩptàr kaxyw koja mẽ akaxyw ãm nhũm higêt pahi Tawi pyrà nẽ mẽ ato amnhĩptàr o pa. Mẽ ate amnhĩ wỳr kamã ajamak o apa xwỳnhta koja. Tĩrtũm kãm hprãm xà hkôt koja mẽ ato amnhĩptàr rãhã ho pa. Anẽ.
32 Ele será grande, e será chamado Filho do Altíssimo. O Senhor Deus lhe dará o trono de seu antepassado Davi,
33 — ausente —
33 e ele reinará sobre Israel para sempre; seu reino jamais terá fim!”
34 Nhũm pre ã kãm kapẽr anẽ nhũm amnhĩ tã kuma nẽ tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr hãmri nẽ kãm: —Xê gàà nẽ. Tanhmã kot pa kêt we amnhĩ to nẽ ixtujarô? Kormã ixkukrit nẽ mo kormã inhmjên? Mê. Xà Juje kot ixkamã hkra hkukamã na ka ã ri inhmã axujarẽnh anẽ? Anẽ.
34 Maria perguntou ao anjo: “Como isso acontecerá? Eu sou virgem!”.
35 Hãmri nhũm kãm: —Nà koja Tĩrtũm Karõ tãm tanhmã ato ka ỹ hã tanhmã amnhĩ to hkêt tã atujarô. Jakamã koja akra kêp Tĩrtũm Kraa.
35 O anjo respondeu: “O Espírito Santo virá sobre você, e o poder do Altíssimo a cobrirá com sua sombra. Portanto, o bebê que vai nascer será santo, e será chamado Filho de Deus.
36 Na ra haxwỳja anã Ijapewja htujarô. Ra hpigêx tỳx nẽ aa hkra hkêt nhũm hkwỳjaja kot axpẽn mã õhy kamã hkra hkêt kumrẽx ã harẽnh o pa htã ra htujarô. Tĩrtũm kot tanhmã mẽ ho nhũm mẽ htujarô tanhmã kêp kute hkêt. Jakamã nhũm tanhmã ho nhũm mjên tãm htu nhũm ra htujarô hã mytwrỳ kêp 6. Tĩrtũm tãm kot mẽmoj piitã tanhmã ho kaxyw àhpumunh xihtỳx. Jakamã koja uràk nẽ mã ato anẽ nẽ ka kormã akukrit tã atujarô. Anẽ.
36 Além disso, sua parenta, Isabel, ficou grávida em idade avançada. As pessoas diziam que ela era estéril, mas ela concebeu um filho e está no sexto mês de gestação.
37 — ausente —
37 Pois nada é impossível para Deus”.
38 Nhũm pre ã Gapriew Marir mã kapẽr anẽ nhũm amnhĩ tã kuma nẽ kãm: —Ko. Kê mãmrĩ kãm tanhmã ixto hprãm xà hkôt mãmrĩ tanhmã inhĩpêx to. Inhmã Tĩrtũm kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx prãm. Kê mãmrĩ kãm tanhmã ixto hprãm xà hkôt tanhmã inhĩpêx to. Anẽ nhũm kuma nẽ ma akupỹm api.
38 Maria disse: “Sou serva do Senhor. Que aconteça comigo tudo que foi dito a meu respeito”. E o anjo a deixou.
39 Tã nhũm Marir amnhĩ tujarô hã amnhĩ pumu nẽ nã Ijapew wỳr hkrà kurê kumrẽx. Hãmri nẽ nojarêt nẽ õ krĩ rũm kato nẽ ma hwỳr mõ. Ma Ijapew papxà hwỳr mõ. Ijapew nhõ krĩja pika pê Jutej kamã nhỹri hixêt kamã na pre. Nhũm ma hwỳr mõ hãmri nẽ hwỳr pôj nẽ Ijapew wỳr axà nẽ omu nẽ kãm: —Ka? Xà wa amex? Anẽ.
39 Alguns dias depois, Maria dirigiu-se apressadamente à região montanhosa da Judeia, à cidade
40 — ausente —
40 onde Zacarias morava. Ela entrou na casa e saudou Isabel.
41 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm: —Ỳ ma wa inhmex na pa wa ixpa. Anhỹrja kôt nhũm õhy kamã hkraja haxwỳja te kot Marir kapẽr mar nẽ amnhĩ nhĩpêx pyràk o htu kamã àxônh tỳx o nõ. Hãmri nhũm Ijapew Tĩrtũm Karõ nhỹ hã tanhmã Marir mã kapẽr to.
41 Ao ouvir a saudação de Maria, o bebê de Isabel se agitou dentro dela, e Isabel ficou cheia do Espírito Santo.
42 Kàx pê kãm kapẽr nẽ kãm: —Xê gàà nẽ. Ra Tĩrtũm kot ato mex jakamã na ka akĩnh rax o mẽ inhni hkwỳjê jakrenh pa. Anhõhy kamã akraja koja Tĩrtũm amã ho mex rax nẽ.
42 Em alta voz, Isabel exclamou: “Você é abençoada entre as mulheres, e abençoada é a criança em seu ventre!
43 Xê mon ka ã ixto mex nẽ ixwỳr amõr anẽ? Apê inhõ Pahihti katorxà htã ixto mex nẽ ã ixwỳr amõr anẽ. Hêxta gàà nẽ. Ãm hãmri na ka ixwỳr mõ Marir.
43 Por que tenho a grande honra de receber a visita da mãe do meu Senhor?
44 Na ka ixwỳr mõn pôj nẽ inhmã akapẽr hãmri nhũm ixtu kamã ixkrare akapẽr ma nẽ hkĩnh xàj ixtu kamã ixkamnãr tỳx o nõ.
44 Quando ouvi sua saudação, o bebê em meu ventre se agitou de alegria.
45 Na ka pre Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnh kot amã kapẽrja ma nẽ hkôt ajamaxpẽr tỳx nẽ. Jakamã kot kaj Tĩrtũm nhỹ hã akĩnh nẽ ajamakêtkati nẽ amex nẽ ri apa. Anẽ.
45 Você é abençoada, pois creu no que o Senhor disse que faria!”.
46 Hãmri nhũm Marir Ijapew kot ã kãm kapẽr anhỹrja ma nẽ kãm Tĩrtũm mex o mex ã gre nẽ grer o:
46 Maria respondeu: “Minha alma exalta ao Senhor!
47 — ausente —
47 Como meu espírito se alegra em Deus, meu Salvador!
48 — ausente —
48 Pois ele observou sua humilde serva, e, de agora em diante, todas as gerações me chamarão abençoada.
49 — ausente —
49 Pois o Poderoso é santo, e fez grandes coisas por mim.
50 — ausente —
50 Demonstra misericórdia a todos que o temem, geração após geração.
51 — ausente —
51 Seu braço poderoso fez coisas tremendas! Dispersou os orgulhosos e os arrogantes.
52 — ausente —
52 Derrubou príncipes de seus tronos e exaltou os humildes.
53 — ausente —
53 Encheu de coisas boas os famintos e despediu de mãos vazias os ricos.
54 Nhũm pre ã Marir Ijapew mã Tĩrtũm mex o mex ã grer anẽ.
54 Ajudou seu servo Israel e lembrou-se de ser misericordioso.
55 — ausente —
55 Pois assim prometeu a nossos antepassados, a Abraão e a seus descendentes para sempre”.
56 Hãmri nẽ ri hkôt pa hã mytwrỳ axkrunẽpxi nẽ ma akupỹm õ krĩ hwỳr mõ.
56 Maria ficou com Isabel cerca de três meses, e então voltou para casa.
57 Tã nhũm Ijapew hpijagri kaxyw õhy xà nhũm hkrare kato nẽ myre.
57 Chegado o tempo de seu bebê nascer, Isabel deu à luz um filho.
58 Hãmri nhũm omu nẽ hkĩnh tỳx nẽ. Hãmri nhũm hkwỳjaja Tĩrtũm kot wa kamã ukaprĩ hã wa kãm wa hkra myre nhõr ã harẽnh ma nẽ wa ỹ hã hkĩnh nẽ.
58 Vizinhos e parentes se alegraram ao tomar conhecimento de que o Senhor havia sido tão misericordioso com ela.
59 Tã nhũm wa hkraja ra hã arĩgro pê 8 nhũm mẽ hkwỳjaja kot my kwrỳt kà krãhyr kaxyw hwỳr akuprõ. Tĩrtũm kot mẽ kãm hã karõ xà hkôt nhũm mẽ kot kãm õr ã amnhĩ to amnhĩrĩt kaxyw ã hipêx anhỹr kaxyw. Na htem ã mẽ kêp Ijaew krajê piitã mẽ hipêx anẽ. Jakamã nhũm prem ã hipêx anẽ hãmri nẽ hpãnhã tanhmã kot hã hixi mẽnh to kaxyw ri hã axpẽn kukja. Hãmri nẽ hipêêxà hkôt kot hã Jakaris mẽnh kaxyw.
59 Quando o bebê estava com oito dias, eles vieram para a cerimônia de circuncisão. Queriam chamar o menino de Zacarias, como o pai,
60 Hãmri nhũm katorxà tee ri axpẽn tã mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Ma koja kêp Jakaris kêt nẽ. Koja kêp Juãw. Anẽ.
60 mas Isabel disse: “Não! Seu nome é João!”.
61 Hãmri nhũm mẽ tee ri kuma nẽ kãm: —Kokỹ. Mo jar mẽ pahtõ pê Juãw kot kêt ri kêp Juãw? Jar amrakati kênã kot ka kêt wa ri ã hã hixi rẽnh anẽ. Anẽ.
61 Então eles lhe disseram: “Não há ninguém em sua família com esse nome”,
62 Hãmri nẽ hixi hã hipêêxà kukja. Nom nhũm arĩ umar kêt nẽ kapẽr kêt jakamã nhũm mẽ tanhmã ri kãm mẽ ĩhkra nhĩpêx to.
62 e com gestos perguntaram ao pai como queria chamar o bebê.
63 Hãmri nhũm ĩhkra ho kagà hã ahwỳ nhũm mẽ kãm ja gõ nhũm kupy nẽ hã mẽ kãm hixi nhĩpêx. Nhũm mẽ kupy nẽ omu hãmri nẽ hixi pê Juãw kôt omu. Hãmri nẽ tee ri hixija kukamã hamaxpẽr.
63 Ele pediu que lhe dessem uma tabuinha e, para surpresa de todos, escreveu: “Seu nome é João”.
64 Rôm nhũm Jakaris akupỹm ama nẽ kapẽr mex kurê kumrẽx nẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh o xa.
64 No mesmo instante, Zacarias voltou a falar e começou a louvar a Deus.
65 Hãmri nhũm mẽ omu nẽ ma mẽ piitã mẽ kãm wa hkra jarẽnh o ri axpẽn kôt hprõt. Pika pê Jutej kamã hixêt kape hã krĩ hkôt nhũm mẽ ri mẽ piitã mẽ kãm harẽnh o hprõt. Tĩrtũm kot wa hkra kôt tãnopxar o pa nẽ ho mex ã harẽnh o hprõt. Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ tee ri hkukamã hamaxpẽr nẽ axpẽn mã: —Hêxta waa nẽ. Tĩrtũm tãm na xep hte jare hkôt ri pa ho pa. Jakamã koja nhỹrmã hprêk hãmri nẽ tanhmã koja we amnhĩ nhĩpêx to ho pa wehee? Anẽ.
65 Toda a vizinhança se encheu de temor, e a notícia do que havia acontecido se espalhou por toda a região montanhosa da Judeia.
66 — ausente —
66 Todos que ficavam sabendo meditavam sobre esses acontecimentos e perguntavam: “O que vai ser esse menino?”. Pois a mão do Senhor estava sobre ele.
67 Hãmri nhũm Jakaris Tĩrtũm Karõ nhỹ hã Tĩrtũm mex o mex ã harẽnh o xa. Tĩrtũm kot mẽ kêp Ijaew o mex ã harẽ nẽ mẽ kãm:
67 Então seu pai, Zacarias, ficou cheio do Espírito Santo e profetizou:
68 — ausente —
68 “Seja bendito o Senhor, o Deus de Israel, pois visitou e resgatou seu povo.
69 — ausente —
69 Ele nos enviou poderosa salvação da linhagem real de seu servo Davi,
70 — ausente —
70 como havia prometido muito tempo atrás por meio de seus santos profetas.
71 — ausente —
71 Agora seremos salvos de nossos inimigos e de todos que nos odeiam.
72 — ausente —
72 Ele foi misericordioso com nossos antepassados ao lembrar-se de sua santa aliança,
73 Nhũm pre ã Jakaris mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh anẽ. Hãmri nẽ hkrareja mỳ nẽ o xa nẽ kãm:
73 o juramento solene que fez com nosso antepassado Abraão.
74 — ausente —
74 Prometeu livrar-nos de nossos inimigos para o servirmos sem medo,
75 — ausente —
75 em santidade e justiça, enquanto vivermos.
76 —No ka Xugitre. Kot kaj aprêk hãmri nẽ apê Tĩrtũm maati nhỹ hã kapẽr jarẽnh o apa xwỳnh. Jakamã kot kaj Pahihti hkukamã mẽ piitã mẽ kãm harẽnh o ri mẽ hkôt apa. Mẽ kot amar nẽ kutêp tãm amnhĩ nhĩpêx kaxyw.
76 “E você, meu filhinho, será chamado profeta do Altíssimo, pois preparará o caminho para o Senhor.
77 —Tĩrtũm kot mẽ nê mẽ kot amnhĩ tomnuj rênh nẽ mẽ ho hkra hã harẽnhja kot kaj mẽ hkôt mẽ kãm harẽnh o ri apa.
77 Dirá a seu povo como encontrar salvação por meio do perdão de seus pecados.
78 —Na hte Tĩrtũm mẽ pakamã ukaprĩ ho pa nẽ mẽ pakamã gryk tokyx anhỹr kêt nẽ. Jakamã koja mẽ pahwỳr mẽ pahkaprĩ xwỳnhja mẽ. Kormã mẽ pahwỳr wrỳk kêt jakamã te mẽ pahte kamàt kô kamã tee ri mẽ paxàhkupênh o ri papa xwỳnh pyràk. —Nom koja mẽ pahwỳr wrỳkja o te ra myt kator nẽ mẽ pamã hirã nẽ mẽmoj to amnhĩrĩt mex pyràk o mẽ panhĩpêx. Ja kaxyw koja Tĩrtũm mẽ pahwỳr mẽ pahkaprĩ xwỳnhta mẽ nhũm man mẽ pahwỳr wrỳ nẽ mẽ pamã mẽ pahtyk pyma xwỳnhjê mã Tĩrtũm kapẽr o amnhĩrĩt o pa. Mẽ pahte mar nẽ ra pajamakêtkati nẽ paxàmnhĩx ri papa nẽ pahtyk kaxyw.
78 Graças à terna misericórdia de nosso Deus, a luz da manhã, vinda do céu, está prestes a raiar sobre nós,
79 —Mẽ kãm mẽ htyk pyma xwỳnhjaja te kamàt kô kamã ri pa pyràk. Tã koja mẽ pahkaprĩ xwỳnhja wrỳ hãmri nẽ tanhmã mẽ hkrã hto nhũm mẽ te arĩgro hã ri mẽ pa xwỳnh kot amnhĩ nhĩpêx pyràk o amnhĩ nhĩpêx. Jao hamakêtkati nẽ axte kãm htyk pyma hkêt nẽ ri pa. Anẽ. Nhũm pre ã Jakaris Tĩrtũm Karõ nhỹ hã hkrare mã kapẽr anẽ.
79 para iluminar aqueles que estão na escuridão e na sombra da morte e nos guiar ao caminho da paz”.
80 Tã nhũm Juãwja gaa nẽ aptàr. Nẽ Tĩrtũm kôt amnhĩ nhĩpêx o pa. Nom kormã kot Ijaew jahkre ho pa hkêt ri kapôt ã ri mẽ puhã pa. Ã na pre Juãw kator nẽ amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa anẽ. Na pre kato nẽ hã mytwrỳ grêre hãmri nhũm Jejusja hkôt kato.
80 João cresceu e se fortaleceu em espírito. E viveu no deserto até chegar o tempo de se apresentar ao povo de Israel.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.