Lucas 18
Apinayé NT (APN_WBT) vs NVT
1 Tã nhũm Jejus hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mã mẽmoj tã karõ. Mẽ kot tanhmã Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh to hã mẽ kãm karõ. Mẽ kot xatã kãm amnhĩ jarẽnh o pa nẽ amnhĩ kaxyw kãm hamaxpẽr rãhã ho pa kaxyw. No ãm hã kuxi nẽ tanhmã mẽ kãm hã ujarẽnh to nẽ mẽ kãm:
1 Jesus contou a seus discípulos uma parábola para mostrar-lhes que deviam orar sempre e nunca desanimar.
2 —Koja nhỹri krĩ hõ kamã juistija kãm Tĩrtũm prãm nõkati. Nẽ mããnẽn kãm amnhĩ kwỳjê hprãm nõkati htã kêp juisti nẽ tanhmã mẽ kãm kapẽr to ho hkrĩ.
2 Disse ele: “Havia numa cidade um juiz que não temia a Deus nem se importava com as pessoas.
3 Jakamã nhũm mẽhõ ni pê mjên htyk xwỳnh. Nhũm hte mẽhõ xatã tanhmã kêp õ mẽmoj to ho pa. Hãmri nhũm tee ri amnhĩ tã omu nẽ xatã juistita wỳr mra nẽ kãm harẽ nẽ kãm: “Xê gàà nẽ. Na hte pahkwỳjê hõja ixtomnuj rãhã ho pa. Xê ixtã tanhmã kãm akapẽr to kê tãm inhĩpêx.” Anẽ. Nẽ xatã hwỳr mra nẽ amnhĩ to kuwỳ nẽ xatã hwỳr mra nẽ amnhĩ to kuwỳ.
3 Uma viúva daquela cidade vinha a ele com frequência e dizia: ‘Faça-me justiça contra meu adversário’.
4 No nhũm kuma nẽ ãm kuma. Kãm hkwỳjê ho ajuta hprãm kêt jakamã ãm kuma. Tã nhũm xatã hwỳr mra. Gaa nhũm rĩ kãm mar kaga nẽ. Hãmri nẽ hamaxpẽr o: “Tk. Hêxta waa nẽ. Jahti na hte xatã ixwỳr mra nẽ tanhmã inhmã amnhĩ jarẽnh to. Nẽ ãm xatã ixwỳr mra. Nà na pa ra inhmã mar kagyk nẽ. E pa tokyx tanhmã nê kot tanhmã ho xwỳnhta mã ixkapẽr to. Inhmã Tĩrtũm pyma kamã rỳ inhmã ixkwỳjê kaprĩ kamã pa tanhmã nê kãm nẽ hkêt tã kot pa anhỹr kêt nhũm amnhĩ tã inhmã harẽnh pix nẽ pa ra mar kurê ixkrã tãtãk nẽ.” Anhỹr o hamaxpẽr. Ã mẽ ujarẽnh kot anhỹr.
4 Por algum tempo, o juiz não lhe deu atenção, mas, por fim, disse a si mesmo: ‘Não temo a Deus e não me importo com as pessoas,
5 — ausente —
5 mas essa viúva está me irritando. Vou lhe fazer justiça, pois assim deixará de me importunar’”.
6 —Juisti tãm hamaxpẽr kêt tã nhũm nija xatã hwỳr mrar nẽ amnhĩ to hwỳr jakamã nhũm jatã tanhmã ho ajuta hto.
6 Então o Senhor disse: “Aprendam uma lição com o juiz injusto.
7 No kêt Tĩrtũmja. Xàn ka htem mẽmoj tã awỳ nhũm juisti punutita pyrà nẽ mẽ ama nẽ ãm mẽ ama? Nà koja ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt nẽ. Kot ka mẽmoj tã kãm amnhĩ jarẽ nhũm ama nẽ tanhmã amã mẽmoj to rỳ tanhmã amã amnhĩ nhĩpêx to. Juistita rom mẽ pakamã ukaprĩ xwỳnh na. Tã kot paj nhỹrmã akupỹn wrỳ nẽ mẽ apumu ka mẽ arĩ amnhĩ kaxyw hkôt ajamaxpẽr mex pê kãm amnhĩ jarẽnh rãhã ho ri apa pa ja hã mẽ apumu nẽ ixkĩnh tỳx nẽ. Ja na inhmã hprãm. Anẽ.
7 Acaso Deus não fará justiça a seus escolhidos que clamam a ele dia e noite? Continuará a adiar sua resposta?
8 — ausente —
8 Eu afirmo que ele lhes fará justiça, e rápido! Mas, quando o Filho do Homem voltar, quantas pessoas com fé ele encontrará na terra?”.
9 Tã nhũm Jejus mẽ kot amnhĩ to mex o hkwỳjê jakrenh ã amnhĩ to jarkrar o ri mẽ pa xwỳnhjê pumu nẽ tanhmã mẽ kãm kapẽr to. Nom mẽ kot amnhĩ to jarkrarta ã kuxi nẽ mẽ kãm awjarẽ nẽ mẽ kãm:
9 Em seguida, Jesus contou a seguinte parábola àqueles que confiavam em sua própria justiça e desprezavam os demais:
10 —Koja mẽhõ wa hamẽxkrut nẽ Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh kaxyw wa tẽ. Ja kêp Parijew nhõ xwỳnh nhũm hõja kêp mẽ õ pahi mã hkwỳjê pê kàxpore hkwỳ jamỳnh xwỳnh. Nhũm wa Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre hwỳr wa tẽn axà.
10 “Dois homens foram ao templo orar. Um deles era fariseu, e o outro, cobrador de impostos.
11 Hãmri nhũm Parijew nhõ xwỳnhta kumrẽx tẽ nẽ nhỹri mẽ piitã mẽ noo mã Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽ. Nẽ amnhĩ to jarkrar pê kãm amnhĩ jarẽnh o: “Pa Tĩrtũm. E ra ate ixpumunh mex. Na pa hte amnhĩ to mex pix o ri ixpa. Ra ate ja hã ixpumunh mex. Na pa hte kàxpore hkwỳ jamỳnh xwỳnh nẽj rom tãm amnhĩ nhĩpêx. Nẽ semãn piitã hã ixàpkur kêt rãhã amã amnhĩ jarẽnh rãhã ho ixtã apkati axkrut. Nom ja pix kêt. Na pa hte mããnẽn ixàpênh pãnhã kàxpore jamỳ nẽ mẽ kot amã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa xwỳnhjê mã hkwỳ nhõr o ixpa. Nẽ na pa hte ri ixàhkĩnh o ri ixpa hkêt nẽ. Nẽ nhãm mẽ kêp mẽ hprõ ho amnhĩkati ho ri ixpa hkêt nẽ. Na pa hte mẽ piitã mẽ kurom tãm amnhĩ nhĩpêx ã amnhĩ pumu nẽ ixkĩnh tỳx kumrẽx. Hêxta waa nẽ. Mon pa hte ri ã amnhĩ to mex o ixpa anẽ?” Anhỹr o Tĩrtũm mã amnhĩ to jarkrar pê kãm amnhĩ jarẽnh o xa.
11 O fariseu, em pé, fazia esta oração: ‘Eu te agradeço, Deus, porque não sou como as demais pessoas: desonestas, pecadoras, adúlteras. E, com certeza, não sou como aquele cobrador de impostos.
12 — ausente —
12 Jejuo duas vezes por semana e dou o dízimo de tudo que ganho’.
13 —Hãmri nhũm hpãnhã mẽ kêp kàxpore hkwỳ jamỳnh xwỳnhta haxwỳja Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽ. No ãm Parijew nhõ xwỳnhta rom ki hkwỳjê pê awry nẽ ahte hipô nẽ kãm amnhĩ jarẽ. Nẽ kãm amnhĩ jarẽnh pê amnhĩ tak nẽ mur nẽ kãm: “Kwa Tĩrtũm. Na pa hte amnhĩ tomnuj tỳx o ri ixpa. Nẽ ixtỳx ri amã prãm xà kuhpa hã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to. Na pa tee ri ja hã amnhĩ pumu nẽ ixkaprĩ htỳx nẽ. Ã inhmã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri ixpa hprãm kêt tã pa hte ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri ixpa. Kwa xà kot ka ixkamã axukaprĩ nẽ amnhĩ katut kôt ixte amnhĩ tomnuj rẽnh pa Tĩrtũm?” Anhỹr o kãm amnhĩ jarẽ.
13 “Mas o cobrador de impostos ficou a distância e não tinha coragem nem de levantar os olhos para o céu enquanto orava. Em vez disso, batia no peito e dizia: ‘Deus, tem misericórdia de mim, pois sou pecador’.
14 —Hãmri nhũm Tĩrtũm hamẽ wa kot kãm amnhĩ jarẽnh ma no ãm wamta ma nẽ ãm kuma. No kêt hkôt hõja ma hãmri nẽ kot kãm amnhĩ tã àhwỳr xà hkôt amnhĩ katut kôt kot amnhĩ tomnuj rẽnh pa nẽ ho hkra. Jakamã nhũm mex nẽ hkĩnh nẽ pa. Ra tãm hkrã hãmri nẽ hkĩnh nẽ ma htẽm kurê kumrẽx. Ã mẽ ujarẽnh kot anhỹr. Ãm hãmri na pa mẽ amã ja jarẽ. Koja mẽhõ Parijew nhõ xwỳnhta pyrà nẽ kot amnhĩ to mex xwỳnh ã amnhĩ kamnhĩx hãmri nẽ Tĩrtũm kot amnhĩ katut kôt kot amnhĩ tomnuj rẽnh kaxyw amnhĩ to hwỳr kêt nẽ. Koja ãm kãm amnhĩ to jarkrar pix nẽ. Jakamã koja Tĩrtũm te kot mar nẽ ãm mar pyràk o hipêx. No koja mẽhõ kot kàxpore hkwỳ jamỳnh xwỳnhta pyrà nẽ tee ri tanhmã amnhĩ tomnuj to hã amnhĩ pumu nẽ hkaprĩ nẽ. Hãmri nẽ amnhĩ to Tĩrtũm wỳ nhũm kuma nẽ tanhmã ho mex to. Anẽ.
14 Eu lhes digo que foi o cobrador de impostos, e não o fariseu, quem voltou para casa justificado diante de Deus. Pois aqueles que se exaltam serão humilhados, e aqueles que se humilham serão exaltados”.
15 Tã nhũm Jejus mẽ hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja arĩ pry hã Jerujarẽ hwỳr mõ nhũm Ijaew kwỳjaja mẽ omu nẽ mẽ hkrare jamỳ nẽ Jejus wỳr mẽ o mra. Kot mẽ hã ĩhkra jaxwỳr nẽ mẽ ho Tĩrtũm wỳr kaxyw. Hãmri nhũm hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjaja tee ri ja hã mẽ omu nẽ nê mẽ kãm kapẽr nẽ mẽ kãm: —Tk. Kwa mẽ ma akupỹm mẽ akrata o mra nà? Mo kaxyw na ka mẽ Jejus wỳr mẽ o mra? Kormã mẽ ràxre kênã. Anẽ.
15 Certo dia, trouxeram crianças para que Jesus pusesse as mãos sobre elas. Ao ver isso, os discípulos repreenderam aqueles que as traziam.
16 Hãmri nhũm amnhĩ tã mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Tk. Kwa nà mẽ ri inhnê mẽhprĩjê kurê hkêt nẽ. Kwãr mẽ mãmrĩ ixwỳr mẽ o mra. Anẽ. Hãmri nẽ amnhĩ wỳr mẽ kãm hpa ho apê nhũm mẽ hwỳr mẽ o mra nhũm mẽ kuri kuhê. Hãmri nhũm hkôt mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê mã kãm: —E mẽ jareja mẽ omu. Na htem hamakêtkati nẽ hkĩnh nẽ ri pare. Nẽ kãm amnhĩ to rũnh prãm kêt nẽ ri pa. Tã Tĩrtũm kôt mẽ kot amnhĩ nhĩpêx xwỳnhjaja na htem mẽ uràk nẽ kãm amnhĩ to rũnh prãm kêt nẽ ri pa.
16 Jesus, porém, chamou as crianças para junto de si e disse aos discípulos: “Deixem que as crianças venham a mim. Não as impeçam, pois o reino de Deus pertence aos que são como elas.
17 —Jarejaja na htem hipêêxà nẽ katorxà wa kapẽr ma nẽ wa hkôt ri amnhĩ nhĩpêx mex o ri pa. Tã ixpê Tĩrtũm kot mẽ awỳr inhmẽnh xwỳnh kot ka mẽ amã ixkôt amnhĩ xunhwỳr prãm. Hã kot kaj mẽ te ho jarejê kot amnhĩ nhĩpêx pyràk o amnhĩ nhĩpêx. Jao ixkapẽr ma nẽ ixkôt ri tanhmã amnhĩ nhĩpêx mex to ho ri apa. Anẽ.
17 Eu lhes digo a verdade: quem não receber o reino de Deus como uma criança de modo algum entrará nele”.
18 Tã nhũm Ijaew nhõ pahihti hõja Jejus wỳr tẽ nẽ kãm kapẽr nẽ kãm: —Pa? Mẽ ijahkre xwỳnh maati? Kwa inhmã mẽmoj jarẽ. Tanhmã kot pa we nhỹrmã Tĩrtũm ri ixtĩr tũm nẽ ixpa kaxyw amnhĩ nhĩpêx mex to ho ri ixpa wehe? Anẽ.
18 Certa vez, um homem de alta posição perguntou a Jesus: “Bom mestre, que devo fazer para herdar a vida eterna?”.
19 Hãmri nhũm kãm: —Xà ate ixpê Tĩrtũm kwỳ hã ixpumunh kôt na ka ixte uràk nẽ amnhĩ to mex xwỳnh ã ijarẽ? Tĩrtũm pix na kot amnhĩ to mex rãhã xwỳnh jakamã kot kaj ã ijarẽnh anhỹr jao ixpê Kra hã ijarẽ. Nẽ uràk nẽ ixte amnhĩ to mex xwỳnh ã ijarẽ. Nà xàn ka ãm atỳx ri amnhĩ krã hkôt ã ijarẽnh anẽ?
19 “Por que você me chama de bom?”, perguntou Jesus. “Apenas Deus é verdadeiramente bom.
20 —Tĩrtũmja mex o mex xwỳnh jakamã kot kaj amã nhỹrmã kuri atĩr tũm nẽ apa hprãm hãmri nẽ ra kot mẽmoj tã mẽ amã karõ xà hkôt amnhĩ nhĩpêx o ri apa. Ra ate mar mex kênã. Na pre mẽ amã: Kêr ka mẽ axpẽn pê axàhkĩnh hkêt nẽ. Nẽ mẽ axpẽn par kêt nẽ. Nẽ mẽ axpẽn to axêx o ri apa hkêt nẽ. Nẽ mẽ axpẽn pê aprõ ho amnhĩkati hkêt nẽ. Nẽ mẽ anhĩpêêxà mẽ akatorxà wa hã apijaàm pê wa kutã anojarêt pix o ri apa. E kot kaj amã nhỹrmã Tĩrtũm kuri atĩr tũm nẽ apa hprãm hã kêr ka ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri apa. Anẽ.
20 Você conhece os mandamentos: ‘Não cometa adultério. Não mate. Não roube. Não dê falso testemunho. Honre seu pai e sua mãe’.”
21 Nhũm pre ã Jejus kãm kapẽr anẽ nhũm kuma nẽ kãm: —Kwa ixprĩre ri ra ã ixte amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri ixpa kênã. Nom ixte ixtĩr tũm nẽ ixpa kaxyw kormã ixte tãm kêt pyràk. Anẽ.
21 O homem respondeu: “Tenho obedecido a todos esses mandamentos desde a juventude”.
22 Hãmri nhũm Jejus kãm: —Nà kormã mẽmoj pyxire nẽ arĩk. Na ka amã akukrêx rax japê htỳx o Tĩrtũm jakre. Jakamã kêr ka ma akupỹm tẽ nẽ akukrêx o wẽnê hpa nẽ hpãnhã kàxpore jamỳ hãmri nẽ ma mẽ kêp amrakati xwỳnhjê mã õr pa. Hãmri nẽ rĩ akupỹn ixwỳr tẽ nẽ ixkôt apa ho apa. Anẽ.
22 Quando Jesus ouviu sua resposta, disse: “Ainda há uma coisa que você não fez. Venda todos os seus bens e dê o dinheiro aos pobres. Então você terá um tesouro no céu. Depois, venha e siga-me”.
23 Hãmri nhũm kuma nẽ tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr. Kãm kukrêx rax japê nẽ kãm ĩhkra karo hprãm kêt nẽ. Jakamã tee ri Jejus kot ã kãm hã karõ anhỹrja ma nẽ awjanã nẽ ma akupỹm tẽ.
23 Ao ouvir essas palavras, o homem se entristeceu, pois era muito rico.
24 Hãmri nhũm tee ri ja hã omu nẽ hã mẽ kot mar xwỳnhjê mã kapẽr nẽ mẽ kãm: —Hêxta waa nẽ. Koja mẽ hikukrêx rũnh xwỳnhjaja ohtô nẽ kãm mẽ hikukrêx japê xàj Tĩrtũm mẽ wa ixri htĩr tũm nẽ pa ho papa hkêt nẽ. Wa ixte amnhĩ nhĩpêxja mẽ kêp hihtỳx.
24 Ao ver a tristeza daquele homem, Jesus disse: “Como é difícil os ricos entrarem no reino de Deus!
25 Na htem kãm hikukrêx rax mã ĩhkra karo hprãm kêt rãhã tee ri kãm Tĩrtũm kôt amnhĩ nhĩpêx prãm kaprỳ. Te ho mẽhõ kot menh kagô hã hkre nẽ kãm kagô katõk prãm kêt rãhã kãm guhkrax kãm àr prãm kaprỳta pyràk. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm kapẽr anẽ.
25 Na verdade, é mais fácil um camelo passar pelo buraco de uma agulha que um rico entrar no reino de Deus”.
26 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr nẽ kãm: —Kwa nom mẽ ixpiitã mẽ inhmã mẽ ixkukrêx japê kênã. Jakamã xà kot paj mẽ ixpiitã nhỹrmã war ari ixtĩr tũm nẽ ixpa ho ixpa hkêt nẽ nà? Anẽ.
26 Aqueles que o ouviram disseram: “Então quem pode ser salvo?”.
27 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà kot kaj mẽ amnhĩ krã hkôt mẽ amã mẽ akukrêx japêja mã anhũrer kêt nẽ. Tĩrtũm pix na hte ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr kaxyw tanhmã mẽ hkrã hto nhũm mẽ kãm mẽ hikukrêx japê htỳx kêt nẽ. Jao mẽ kêp Tĩrtũm mẽ wa ixri htĩr tũm nẽ mẽ pa ho pa mã xwỳnh. Anẽ.
27 Jesus respondeu: “O que é impossível para as pessoas é possível para Deus”.
28 Hãmri nhũm Simãw Pêtre kãm: —Kwa Pahihti no mẽ pajaja? Na pa prem agryk ã mẽmoj piitã hkaga hpa nẽ akôt ixpa ho ixpa. Jakamã kot paj mẽ nhỹrmã war ari ixtĩr tũm nẽ ixpa ho ixpa nà? Anẽ.
28 Pedro disse: “Deixamos nossos lares para segui-lo”.
29 Hãmri nhũm kãm: —Tỳ. Nà ka mẽ atõ inhmã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho apa kaxyw akwỳjê re nẽ ma inhmã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri apa. Anhõrkwỹ re rỳ atõ rỳ atõx rỳ aprõ nẽ akrajê re. Rỳ akatorxà nẽ anhĩpêêxà war are. Rỳ akukrêx piitã rer pa hãmri nẽ ma ixkapẽr o mẽ piitã mẽ ahkre ho ri mẽ hkôt apa.
29 Jesus respondeu: “Eu lhes garanto que todos que deixaram casa, esposa, irmãos, pais ou filhos por causa do reino de Deus
30 Hã kot paj ja hã mẽ apumu nẽ mẽ ato mex rax nẽ. Hãmri ka mẽ ma nhỹhỹm apa nẽ nhỹri mẽ kãm ixkapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt apa nhũm mẽ kot mẽ amar xwỳnh kwỳjaja mẽ ama nẽ ra kãm mẽ akĩnh nẽ. Nẽ ra mẽ ate akwỳjê rer par tã nhũm mẽ tãmjaja te mẽ apê mẽ hkra rỳ mẽ htõ rỳ mẽ htõx pyràk o mẽ anhĩpêx nẽ tanhmã mẽ ato mex to ho pa. Hãmri ka mẽ nhỹrmã ty nẽ ma Tĩrtũm mẽ wa inhõ krĩ hwỳr api hãmri nẽ wa ixkuri amex kumrẽx nẽ atĩr tũm nẽ apa ho apa. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus Simãw Pêtre mẽ hkwỳjê mã kapẽr anẽ.
30 receberão neste mundo uma recompensa muitas vezes maior e, no mundo futuro, terão a vida eterna”.
31 Tã nhũm Jejus mẽ kot ỹ hã kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnh pê 12jaja mẽ hkwỳjê pê mẽ ho kato. Nẽ nhỹri mẽ hkàx ã mẽ o xa nẽ tanhmã mẽ kãm amnhĩ jarẽnh to nẽ mẽ kãm: —Amnepêm Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnhjaja na prem ixkukamã tanhmã mẽ kot inhĩpêx to hã ijarẽ nẽ ixtã kagà. Tã pu mẽ ra Jerujarẽ hwỳr mõ. Kamã koja mẽ tanhmã ixto rax nẽ. Ra mẽ kot ixkukamã ijarẽnh nẽ ixtã kagà xà hkôt koja mẽ ixto anẽ.
31 Jesus chamou os Doze à parte e disse: “Estamos subindo para Jerusalém, onde tudo que foi escrito pelos profetas a respeito do Filho do Homem se cumprirá.
32 Koja mẽ kãm ixkurê xwỳnhjaja ixpynê nẽ Rõm nhõ xwỳnhjê nhõ pôristi hwỳr ixto tẽ nẽ mẽ kãm ixto hêx nhũm mẽ kuma nẽ mẽ mar xà hkôt tanhmã inhĩpêx to. Nẽ mẽ hkwỳjaja ixtã hpẽr o axkẽ nẽ akunha. Nẽ mẽ hkwỳjaja ixto kapẽr punuj nẽ ijaprỳ nẽ ixtã argôx rẽ nẽ ixtak. Hãmri nẽ ixpĩ. Ã koja mẽ inhĩpêx anẽ. Nom kot paj ãm ixtyk ã apkati axkrunẽpxi nhũm Tĩrtũmja akupỹm ixto ixtĩr. Anẽ.
32 Ele será entregue aos gentios, e zombarão dele, o insultarão e cuspirão nele.
33 — ausente —
33 Eles o açoitarão e o matarão, mas no terceiro dia ele ressuscitará”.
34 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ tee ri htyk nẽ akupỹm htĩrja kukamã hamaxpẽr no ãm hprĩ hã hkôt hamaxpẽr kêt nẽ.
34 Os discípulos, porém, não entenderam. O significado dessas palavras lhes estava oculto, e não sabiam do que ele falava.
35 Tã nhũm Jejus mẽ kormã Jerujarẽ hwỳr Jerikoja têp o mõ. Hãmri nhũm pry nhĩhkjê hã no hkre xwỳnhja àhwỳr o nhỹ.
35 Quando Jesus se aproximava de Jericó, havia um mendigo cego sentado à beira do caminho.
36 Hãmri nẽ amnhĩ wỳr mẽ mrar ma. Mẽ ohtôô nẽ Jejus kôt mẽ mrar xwỳnhjê mrar ma nẽ mẽ kãm: —Kwa mẽmo ri? Mẽmoj wỳr na ka mẽ axohtô nẽ mra? Anẽ.
36 Ao ouvir o barulho da multidão que passava, perguntou o que estava acontecendo.
37 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà Jejus pê Najare nhõ xwỳnh kôt na pa mẽ mõ. Anẽ.
37 Disseram-lhe que Jesus de Nazaré estava passando por ali.
38 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ kàx pê Jejus mã kapẽr nẽ kãm: —Pa Jejus? Apê mẽ inhõ Pahihti mex na ka. Te apê amnepêm anhĩgêt pahihti Tawi kot amnhĩ nhĩpêx pyràk. Jakamã kwa ixkamã axukaprĩ nẽ akupỹm ixto mex kêt wehe. Ixte amnhĩ kaxyw akôt ijamaxpẽr xwỳnhjê hõ na pa. Anẽ.
38 Então começou a gritar: “Jesus, Filho de Davi, tenha misericórdia de mim!”.
39 Hãmri nhũm Jejus kukamã mẽ mrar xwỳnhjaja tee ri kuma nẽ kãm: —Tk. Kwa akapẽr kêt nẽ nhỹ nà. Anẽ. Tã no nhũm ãm mẽ kuma nẽ xatã amnhĩ to hwỳr o nhỹ. Kàx pê kãm kapẽr o nhỹ.
39 Os que estavam mais à frente o repreendiam e ordenavam que se calasse. Mas ele gritava ainda mais alto: “Filho de Davi, tenha misericórdia de mim!”.
40 Hãmri nhũm Jejus kuma nẽ xa nẽ amnhĩ wỳr hã karõ nhũm mẽ hpa hã kupy nẽ hwỳr o tẽ nhũm kãm:
40 Então Jesus parou e ordenou que lhe trouxessem o homem. Quando ele se aproximou, Jesus lhe perguntou:
41 —Pa mo na? Tanhmã kot pa ato? Anẽ. Nhũm kãm: —Nà akupỹm inhmã ixrĩt mex prãm. Anẽ.
41 “O que você quer que eu lhe faça?”. “Senhor, eu quero ver!”, respondeu o homem.
42 Hãmri nhũm kãm: —Tôe. Nà ra ate amnhĩ kaxyw inhmã ajamaxpẽr tỳx jakamã kot kaj akupỹm ri rĩt. Anẽ.
42 E Jesus disse: “Receba a visão! Sua fé o curou”.
43 Hãmri nhũm akupỹm rĩt mex kurê kumrẽx nẽ ja hã amnhĩ pumu nẽ hkĩnh tỳx nẽ. Hãmri nẽ ma Jejus kôt Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh o mẽ hkôt tẽ. Hãmri nhũm mẽ kot hã omunh xwỳnhjaja haxwỳja Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh o Jejus kôt mõ.
43 No mesmo instante, o homem passou a enxergar, e seguia Jesus, louvando a Deus. E todos que presenciaram isso também louvavam a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.