Lucas 13
Apinayé NT (APN_WBT) vs NVT
1 Tã nhũm axtem mẽ hkwỳjaja Jejus wỳr mra nẽ kãm: —Pa? Kwa xàn ka ra Garirej nhõ xwỳnh kwỳjê jarẽnh ma nà? Na xep prem Jerujarẽ hwỳr mra nẽ ham mẽ kot Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre kamã kãm amnhĩ jarẽnh kaxyw kormã kãm mry hpar o kuhê nhũm xep pahihti Piratja mẽ harẽnh ma nẽ mẽ hã amỹnê nhũm mẽ ma mẽ hwỳr mra nẽ mẽ himex pa. Kwa mãn mẽ kot amnhĩ tomnuj tỳx o mẽ pajakrenh ã na prem mẽ himex nà? Anẽ.
1 Por essa época, Jesus foi informado de que Pilatos havia assassinado algumas pessoas da Galileia enquanto ofereciam sacrifícios.
2 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà mẽ kot amnhĩ tomnuj tỳx mỳrapê mẽ kot mẽ himex kêt. Mẽ apiitã mẽ ate amnhĩ tomnuj o axpẽn pyràk kênã. Tã kot ka mẽ amnhĩ tomnuj kaga nẽ Tĩrtũm kôt amnhĩ xunhwỳr kêt hã kot ka mẽ nhỹrmã ty hãmri nẽ õ krĩ hwỳr axàpir kêt nẽ.
2 “Vocês pensam que esses galileus eram mais pecadores que todos os outros da Galileia?”, perguntou Jesus. “Foi por isso que sofreram?
3 — ausente —
3 De maneira alguma! Mas, se não se arrependerem, vocês também morrerão.
4 No Jerujarẽ kamã ixkre prêkja mẽ kot kãm “Siroe” anhỹr xwỳnhta mẽ ho 18 nẽ mẽ hipy htem nẽ mẽ himex par xwỳnhjaja. Xà mẽ kot amnhĩ tomnuj tỳx mỳrapê na prem ty? Xà mẽ kot amnhĩ tomnuj tỳx o Jerujarẽ kamã arĩ mẽ htĩr xwỳnhjê jakrenh?
4 E quanto aos dezoito que morreram quando a torre de Siloé caiu sobre eles? Eram mais pecadores que os demais de Jerusalém?
5 Nà kot anhỹr kêt. Mẽ apiitã mẽ ate amnhĩ tomnuj o axpẽn pyràk. Jakamã kot kaj mẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kaga nẽ Tĩrtũm kôt amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ hãmri nẽ mẽ uràk nẽ nhỹrmã ty hãmri nẽ Tĩrtũm nhõ krĩ hwỳr axàpir kêt nẽ. Jakamã kwa mẽ ixkapẽr ma nẽ kãm ajamaxpẽr tỳx rãhã ho ri apa. Anẽ.
5 Não! E eu volto a lhes dizer: a menos que se arrependam, todos vocês também morrerão.”
6 Tã nhũm Jejus kê axte tanhmã mẽ ahkre hto. Nẽ Tĩrtũm kot tanhmã mẽ panhĩpêx to hã kuxi nẽ mẽ kãm awjarẽ nẽ mẽ kãm: —Koja hpur nhõ dõn mẽmo pàr kre nhũm ra hprêk mex nẽ ô mã tãm nẽ. Tã aa ô hkêt ã ra hã amgrà axkrunẽpxi.
6 Então Jesus contou a seguinte parábola: “Um homem tinha uma figueira em seu vinhedo e foi várias vezes procurar frutos nela, sem sucesso.
7 Hãmri nhũm kot hkre xwỳnhja tee ri omu nẽ kãm àpênh xwỳnh wỳr tẽ nẽ kãm: “E kwa ma tẽ nẽ mẽmo pàr mũj krãhta nẽ amẽ. Mexti hã. Ra ô hkêt ã amgrà axkrunẽpxi kênã. Koja pẽr aa ô hkêt nẽ. Mo kaxyw kot kêt ô hkêt tã ô mex xwỳnh kaêx ã mẽ kêp àmnàr o kuhê? E hwỳr tẽ nẽ krãhta nẽ amẽ.” Anẽ.
7 Por fim, disse ao jardineiro: ‘Esperei três anos e não encontrei um figo sequer. Corte a figueira, pois só está ocupando espaço no pomar’.
8 Hãmri nhũm tee ri kot kãm hã karõja ma nẽ kãm: “Kwa nà kormã. Pa kop ixàmnhĩx pàr krax ã mẽmo japôk kwỳ kapĩ nẽ kop hamã mãn. Kê axte hã amgrà pyxi nẽ hapêx nẽ ô hkêt pa kormã krãhta nẽ kumẽ. Koja amgrà ja kamã amã ô japêr ka omu nẽ akĩnh nẽ.” Anẽ. Ã mẽ ujarẽnh kot anhỹr. Anẽ. Nhũm Jejus ã mẽ kãm ujarẽnh anẽ. Mẽ kot amnhĩ tomnuj tỳx o pa htã nhũm Tĩrtũm kot pur nhõ dõn mã àpênh xwỳnhta pyrà nẽ mẽ kamã gryk tokyx anhỹr kêt ã nhũm ã hã kuxi nẽ mẽ kãm ujarẽnh anẽ.
8 “O jardineiro respondeu: ‘Senhor, deixe-a mais um ano, e eu cuidarei dela e a adubarei.
9 — ausente —
9 Se der figos no próximo ano, ótimo; se não, mande cortá-la’”.
10 Tã nhũm mẽ õ arĩgromnu pê sap kato nhũm Jejus Ijaew pikuprõnh xà hã ixkre hwỳr axà nẽ kamã Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre ho nhỹ.
10 Certo sábado, quando Jesus ensinava numa sinagoga,
11 Nhũm kamã mẽhõ ni hikôt rãhã nẽ pa xwỳnhja nhỹ. Na pre ra amnepêm mẽkarõmnuti tanhmã ho nhũm katàt nẽ ri mrar kêt kumrẽx. Ãm hikôt rãhã nẽ ri pa hã ra hã amgrà pê 18.
11 apareceu uma mulher enferma por causa de um espírito impuro. Andava encurvada havia dezoito anos e não conseguia se endireitar.
12 Hãmri nhũm Jejus omu nẽ amnhĩ wỳr kãm hpa ho apê nhũm hwỳr tẽ nhũm hã ĩhkra xi nẽ kãm: —E na ka ra akupỹm amex. Anẽ nhũm akupỹm katàt nẽ mex kurê kumrẽx. Hãmri nẽ amnhĩ pumu nẽ hkĩnh tỳx nẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh o xa.
12 Ao vê-la, Jesus a chamou para perto e disse: “Mulher, você está curada de sua doença!”.
13 — ausente —
13 Então ele a tocou e, no mesmo instante, ela conseguiu se endireitar e começou a louvar a Deus.
14 Nom nhũm mẽ pikuprõnh xà hã ixkre jamãr xwỳnh maatija tee ri ja hã omu hãmri nẽ Jejus kamã gryk tỳx nẽ. Mẽ õ arĩgromnu hã akupỹm kot ho mex jakamã nhũm kamã gryk tỳx nẽ. Hãmri nẽ mẽ pikuprõnh xwỳnhjê mã kãm: —Tk. Kwa semãn ã mẽ àpênh xà hã arĩgro xohtôô. Kêp 6. Kot kaj mẽ mãmrĩ tômĩk nẽ sikũn nẽ tês nẽ kwata nẽ kĩta nẽ sêsta ja ã ka mẽ apê rỳ mãmrĩ Jejus wỳr amnhĩ to mra kê akupỹm tanhmã mẽ ato mex to. No sap ã kwarĩ. Sap kêp mẽ pahpê Ijaew nhõ arĩgromnu kênã. Na pu htem hã paxàpênh kêt nẽ. Jakamã arĩgro ja hã kot akupỹm mẽ ato mexja mex kêt. Anẽ.
14 O chefe da sinagoga ficou indignado porque Jesus a tinha curado no sábado. “Há seis dias na semana para trabalhar”, disse ele à multidão. “Venham nesses dias para serem curados, e não no sábado.”
15 Hãmri nhũm Jejus kuma nẽ kãm: —Kwa xà mẽ kajaja na ka htem sap ã axàpênh kêt nẽ apa? Nà mẽ ate hã axàpênh kênã. Xàn ka htem sap ã akrit kawar nẽ akrit môx ma mẽ ho apa nẽ mẽ hkõm kêt nẽ? Nà na ka htem ma mẽ ho apa nhũm htem ixkõ. Mot ka kêt mẽ ri axtem nẽ mẽ kot sap ã tanhmã amnhĩ toja nê mẽ kãm akapẽr?
15 O Senhor, porém, respondeu: “Hipócritas! Todos vocês trabalham no sábado! Acaso não desamarram no sábado o boi ou o jumento do estábulo e o levam dali para lhe dar água?
16 Ixte ni ho mex xwỳnhta mẽ pahpyrà nẽ kêp finat Apraãw kagrõt nyw õ na. Nhũm pre Satanasti te kot kãm ê nẽ ri o pa pyràk o hipêx jakamã nhũm ỹ hã hikôt nẽ ri paja ã ra hã amgrà kêp 18. Tã pa nê te ixte Satanasti ho ixkrihkrit nẽ ixte kêp utàr pyràk o hipêx nẽ akupỹm ho mex. Mo kot pa kêt ri omu nẽ ãm omu nẽ arĩgromnu hã ho mex kêt nẽ? Nà ixte arĩgro piitã hã akupỹm mẽ ho mex o ixpa xwỳnh kênã. Anẽ.
16 Esta mulher, uma filha de Abraão, foi mantida presa por Satanás durante dezoito anos. Não deveria ela ser liberta, mesmo que seja no sábado?”.
17 Hãmri nhũm mẽ kot kãm kapẽr mar prãm kêt xwỳnhjaja kuma nẽ kamã gryk nẽ. Te ho mẽhprĩjê mã mẽ hamaxpẽr nhõr pyràk o mẽ hipêx pyràk jakamã nhũm mẽ amnhĩ tã kuma nẽ kamã gryk nẽ. No nhũm mẽ kot ra ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa hã omunh xwỳnhjaja ja hã omu nẽ kãm hkĩnh nẽ.
17 As palavras de Jesus envergonharam seus adversários, mas todo o povo se alegrava com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Nhũm Jejus arĩ mẽ ahkre nẽ tanhmã mẽ kãm amnhĩ tã ujarẽnh to nẽ mẽ kãm: —Nẽ Tĩrtũm kot mẽ awỳr ixte mẽ ato amnhĩptàr kaxyw inhmẽnh ã ijarẽnhja. Te ixte mẽmo hy pixire pyràk. Na htem hkre nhũm higrõt. Nẽ gaa nẽ rĩ hprêk. Hãmri nẽ pa anhgrà nhũm kuwênhre hwỳr mra nẽ hô pytĩ kamã amnhĩm haê nhĩpêx. Tã kot paj nhỹrmã mẽmo hy jarẽnhta pyrà nẽ ixpixi htã kot paj pika piitã hkôt mẽ ho amnhĩptà nẽ mẽ omunh mex rãhã ho ri ixpa. Anẽ.
18 Então Jesus disse: “Com que se parece o reino de Deus? Com o que posso compará-lo?
19 — ausente —
19 É como a semente de mostarda que alguém plantou na horta. Ela cresce e se torna uma árvore, e os pássaros fazem ninhos em seus galhos”.
20 Nhũm Jejus arĩ mẽ ahkre ho xa. Nom hprĩ hã amnhĩ jarẽnh kêt nẽ. Ãm amnhĩ tã kuxi nẽ mẽ kãm awjarẽ nẽ mẽ kãm: —E kot pa hpãnhã tanhmã mẽ amã pãwti kaxkrit xà jarẽnh to. Koja mẽnijê hõ ãm hkwỳ ho grire nẽ kupy nẽ kaxyw mẽmo xôm kãm kumẽ nẽ ho pihkàr pa nẽ ho pãwti nhĩpêx. Nhũm kaxkrit xàja grire htã pãwti piitã ho kaxkrit mex nẽ. Ja pyrà nẽ kot paj ixpyxi htã koja mẽ nhỹrmã pika piitã hkôt ixkôt amnhĩ nhĩpêx mex o pa. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm amnhĩ tã pãw kaxkrit xàja xi nẽ harẽnh anẽ.
20 Disse também: “Com que mais se parece o reino de Deus?
21 — ausente —
21 É como o fermento que uma mulher usa para fazer pão. Embora ela coloque apenas uma pequena quantidade de fermento em três medidas de farinha, toda a massa fica fermentada”.
22 Tã nhũm Jejus arĩ krĩ pê Jerujarẽ hwỳr krĩ hkôt ri mẽ ahkre ho mẽ hkôt ri pa.
22 Jesus foi pelas cidades e povoados ensinando ao longo do caminho, em direção a Jerusalém.
23 Hãmri nhũm mẽhõ myja hwỳr tẽ nẽ mẽmoj tã hkukja nẽ kãm: —Pa. Kwa inhmã mẽmoj jarẽ. Xà koja mẽ ohtô nẽ nhỹrmã Tĩrtũm ri htĩr tũm nẽ papa ho nà koja mẽ grêre? Anẽ.
23 Alguém lhe perguntou: “Senhor, só alguns poucos serão salvos?”. Ele respondeu:
24 Hãmri nhũm kuma nẽ mẽ kot mar o kuhê xwỳnh piitã kãm: —Nà mẽ kot Tĩrtũm kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê pix koja mẽ õ krĩ hwỳr agjê. Wỳr mẽ gjêx xàja ãm pixii nom koja mẽ ohtô nẽ kãm hkôt wỳr gjêx prãm kêt nẽ. Na htem te hwỳr mẽ gjêx xà hõ japêr o pa pyràk. Nom pa na te ixpê hwỳr mẽ gjêx xà pixita pyràk. Jakamã kwa kêr ka mẽ tokyx ixkôt amnhĩ xunhwỳr tỳx nẽ ixkôt ri amnhĩ nhĩpêx o ri apa. Na htem ohtô nẽ kãm ixkôt amnhĩ xunhwỳr prãm kêt nẽ. Ixte amnhĩ nhĩpêxja mẽ kêp hihtỳx jakamã nhũm htem ixkaga.
24 “Esforcem-se para entrar pela porta estreita, pois muitos tentarão entrar, mas não conseguirão.
25 —Tã koja mẽ nhỹrmã ty nẽ tee ri kãm Tĩrtũm wỳr gjêx prãm kaprỳ. Kot paj te mẽ kêp kahê pyràk o mẽ hipêx nhũm mẽ kapôt ã kuhê nẽ tee ri amnhĩ tã ixpumu nẽ inhmã: “Kwa mẽ inhmã kahê xà mẽ pa mẽ awỳr agjê Pahihti.” Anẽ. Hãmri pa mẽ kãm: “Nà ixte mẽ apumunhre hã kot pa kêt ri mẽ amã kurẽ.” Anẽ.
25 Quando o dono da casa tiver trancado a porta, será tarde demais. Vocês ficarão do lado de fora, batendo e pedindo: ‘Senhor, abra a porta para nós!’. Mas ele responderá: ‘Não os conheço, nem sei de onde são’.
26 —Hãmri nhũm mẽ tee ri inhma nẽ inhmã: “Kwa nà ra ate mẽ ixpumunh mex kênã. Na ka pre mẽ inhõ krĩ kamã mẽ ijahkre ho ri apa nẽ mẽ ixkutã axàpkur o ri apa.” Anẽ.
26 Então vocês dirão: ‘Nós comemos e bebemos com o senhor, e o senhor ensinou em nossas ruas’.
27 Hãmri pa mẽ kãm: “Tk. Ixte mẽ akutã ixàpkur tã mẽ ate ixkôt amnhĩ xunhwỳỳre hã. Jakamã e mẽ ma mra. Mẽ ate amnhĩ tomnuj pix o mẽ apa xwỳnh jakamã kot kaj mẽ ixwỳr agjêx kêt nẽ.” Anẽ. Kot paj ã mẽ kãm ixkapẽr anẽ.
27 E ele responderá: ‘Não os conheço nem sei de onde são. Afastem-se de mim, todos vocês que praticam o mal!’.
28 —Hãmri nhũm mẽ amỳm ri mẽ inhmex ã mẽ ixpumunh o kuhê. Kaxkwa kamã mẽ ixkĩnh nẽ ri mẽ inhmex nẽ ixpa hã amỳm mẽ ixpumunh o kuhê. Apraãw nẽ Ijak nẽ Jako nẽ Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnh piitã nhũm mẽ amỳm mẽ ixkĩnh nẽ mẽ ixàpkur mex ã mẽ ixpumunh o kuhê. Hãmri nẽ tee ri mẽ ixwỳr kãm gjêx prãm kaprỳ nẽ hkaprĩ nẽ mur nẽ amnhĩ krã hkĩ jarê nẽ amnhĩ kà nhê nẽ amnhĩ kamã gryk tỳx nẽ. No ãm tee ri amnhĩ kamã gryk kaprỳ. Ã koja mẽ amnhĩ nhĩpêx anẽ.
28 “Haverá choro e ranger de dentes, pois verão Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no reino de Deus, mas vocês serão lançados fora.
29 Nom Tĩrtũm kôt mẽ kot amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjaja koja mẽ kurom pika piitã kurũm axpẽn wỳr akuprõ nẽ Tĩrtũm wỳr agjê nẽ kuri hkĩnh nẽ apkur mex o hkrĩ. Mẽ akwỳjaja nẽ pika piitã kurũm hohtô rax nẽ axpẽn wỳr akuprõ nẽ hwỳr agjê nẽ kuri apkur mex nẽ hkĩnh nẽ pa ho pa.
29 E virão pessoas de toda parte, do leste e do oeste, do norte e do sul, para ocupar seus lugares à mesa no reino de Deus.
30 —Mẽ apê Ijaewjaja mẽ amã Ijaew kêt xwỳnhjê hprãm nõkati htã koja mẽ hkwỳjaja mẽ akwỳjê rom Tĩrtũm ri axpẽn wỳr akuprõ nẽ hkĩnh nẽ axpẽn kutã apkur mex o hkrĩ. Jakamã kwa kot kaj mẽ uràk nẽ amã Tĩrtũm mẽ wa ixwỳr agjêx prãm hã kot kaj mẽ ixkôt amnhĩ xunhwỳ nẽ ixkapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx mex o ri apa. Anẽ.
30 E prestem atenção: alguns últimos serão os primeiros, e alguns primeiros serão os últimos”.
31 Hãmri nhũm Parijew nhõ xwỳnh kwỳjaja Jejus wỳr mra nẽ kãm: —Pa. E ot pa mẽ awỳr mra. Kwa kêr ka ma Jerujarẽ hwỳr amõr kêt nẽ. Na ra mẽ hkĩnh wỳr pahi Eroxja pôj nẽ kot tanhmã ato kaxyw atã amnhĩ jarẽ pa mẽ kuma. Jakamã kwa mẽ hwỳr amõr kêt nẽ. Nhãm krĩ hõ hwỳr mãn mõ. Anẽ.
31 Naquele momento, alguns fariseus lhe disseram: “Vá embora daqui, pois Herodes Antipas quer matá-lo!”.
32 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Tk. Nà kot pa umaj nhãm krĩ hõ hwỳr inhmõr kêt nẽ. Kot paj ma mẽ hkwỳjê nê mẽkarõmnuti japôx pê mẽ hkwỳjê ho mex o ma hwỳr mõ. Pahi Erox kãm mẽ hpar pix prãm. E mẽ mãmrĩ ma akupỹm hwỳr mra nẽ ã kãm ixkapẽr jarẽnh anẽ. No kot paj umaj nhỹhỹm ixprõt nẽ ixtẽm nẽ kêp ixpimxur kêt nẽ. Ra ixte õ krĩ hwỳr inhnojarêt kênã. Anẽ.
32 Jesus respondeu: “Vão dizer àquela raposa que continuarei a expulsar demônios e a curar hoje e amanhã; e, no terceiro dia, realizarei meu propósito.
33 Hãmri nẽ mẽ kot mar xwỳnhjê mã amnhĩ jarẽ nẽ mẽ kãm: —Kot paj tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri ixpa rãhã Jerujarẽ hwỳr mõn pôj nẽ kamã ty. Kamã na htem mẽ kot Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnhjê nhĩmex. Tã hwỳr kot paj mõ. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ.
33 Sim, hoje, amanhã e depois de amanhã, devo seguir meu caminho. Pois nenhum profeta de Deus deve ser morto fora de Jerusalém!
34 Hãmri nẽ te ra kot Jerujarẽ nhõ xwỳnhjê pumunh o ãm nẽ mẽ kãm kapẽr pyràk o kapẽr nẽ mẽ kãm: —Hêxta waa nẽ mẽ apê Jerujarẽ nhõ xwỳnhjaja. Tĩrtũmja xatã mẽ awỳr ỹ hã kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjê rẽnh tã ka mẽ kapẽr mar kêt nẽ. Nẽ axtem nẽ kẽn o mẽ htak o mẽ himex o apa. Na ka htem ã amnhĩ tomnuj o apa anẽ. Tã arĩ inhmã mẽ ajamãr o ri ixpa hprãm. Te ho krãhyre kot nore hpro nẽ ho hikwỹ pyràk o na pa inhmã mẽ anhĩpêx prãm tã ka mẽ apê ixprãm nõkati nẽ ixkaga.
34 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
35 Mỳrapê koja Tĩrtũm mẽ anhõ krĩ jamãr kêt nẽ. Kot paj tokyx ty nẽ mẽ apiitã mẽ are nẽ ma akupỹm api ka mẽ axte ixpumunh kêt nẽ. Ãm akupỹn ixwrỳk xà hã arĩgrota pix ã koja mẽ akwỳjaja mẽ amỳr pê krĩ ja hwỳr ixwrỳk kãm ixpumu. Hãmri nẽ mẽ akurom ixpumu nẽ hkĩnh tỳx nẽ. Nẽ tã ixkôt amnhĩ xunhwỳ nẽ axpẽn mã ijarẽnh o:
35 E, agora, sua casa foi abandonada, e você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.