João 6
Apinayé NT (APN_WBT) vs ARIB
1 Tã nhũm ra arĩgro pê Pas ahtêp o mõ. Pasja ã mẽ ixpê Ijaewjaja na pa htem axpẽn wỳr akuprõ nẽ hã ôwêhti hkra nyw kwỳ pa nẽ ĩ hkur o ixkrĩ. Amnepêm Tĩrtũm kot pika pê Ejit rũm mẽ inhĩgêtjê kator kaxyw nhũm prem nojarêt nẽ ã hkwỳ hpar nẽ ĩ hkur anẽ. Tã arĩ mẽ ixpê mẽ hkanrẽhã mẽ htàmnhwỳjaja jam ijamaxpẽr pê ixkĩnh kaxyw ã amnhĩ nhĩpêx anẽ. Jakamã nhũm Jejus pàr krem axà nẽ ma himô pê Garirej ã rêr kaxyw ma xarmã mõ nẽ rê. Himôja nhĩxi hõ pê na Tipe nhũm hã xarmã mõ nẽ rê. Pa mẽ hkôt ixpa ho ixpa xwỳnhjaja ma hkôt ixpa. Hãmri nhũm pika nhõ xwỳnh kwỳjaja Jejus ma mõr kãm omu hãmri nẽ ma gô kape hã pikap mẽ inhĩhkrep mra. Na pre ra Jejus mẽ kamã mẽ à xwỳnhjê ohtô nẽ akupỹm mẽ ho mex nhũm mẽ axte omu hãmri nẽ ma mẽ inhĩhkrep gô mỳ ri hpar o pa. Tã pa mẽ xarmã rê nẽ pàr rũm ijapôj nẽ gô mỳ ri kỳxpê ixkrĩ hpa.
1 Depois disto partiu Jesus para o outro lado do mar da Galiléia, também chamado de Tiberíades.
2 — ausente —
2 E seguia-o uma grande multidão, porque via os sinais que operava sobre os enfermos.
3 — ausente —
3 Subiu, pois, Jesus ao monte e sentou-se ali com seus discípulos.
4 — ausente —
4 Ora, a páscoa, a festa dos judeus, estava próxima.
5 Hãmri nhũm mẽ inhĩhkrep mẽ mrar xwỳnhjaja mẽ ixwỳr hpôx o mra nhũm Jejus amnhĩ wỳr mẽ omu nẽ mẽ inhĩõ pê Firipti mã kapẽr nẽ kãm: —Kwa Firip. Mẽmoj kot puj mẽ pahwỳr mẽ mõr nẽjjê mã ho anẽ nhũm mẽ kuku? Tanhmã kot puj mẽ amnhĩ to nẽ nhỹri mẽ kãm mẽmoj japrô nhũm mẽ kuku? Anẽ.
5 Então Jesus, levantando os olhos, e vendo que uma grande multidão vinha ter com ele, disse a Felipe: Onde compraremos pão, para estes comerem?
6 Ra tãm kot tanhmã mẽ kãm õ hto hã amnhĩ pumunh mex tã ã mẽ hã Firipti kamã hamak kaxyw mẽ hã hkukjêr anẽ.
6 Mas dizia isto para o experimentar; pois ele bem sabia o que ia fazer.
7 Hãmri nhũm kuma nẽ tee ri mẽ hkukamã hamaxpẽr nẽ kãm: —Konẽn. Mẽ ohtô rax kumrẽx kênã. Mo mẽ kaxyw mẽ pakàxpore rax? Kot pu mẽ pakàxpore ho 200 nẽ ho mẽ kãm mẽmoj japrôr tã nhũm mẽ ãm ho hkryre nẽ kuku nẽ ho õhy htu hkêt nẽ. Mẽ ohtô rax o mẽ ohtô rax kênã. Anẽ.
7 Respondeu-lhe Felipe: Duzentos denários de pão não lhes bastam, para que cada um receba um pouco.
8 Hãmri nhũm mẽ inhĩõja kuma nẽ Jejus wỳr tẽ nẽ kãm kapẽr. Simãw Pêtre htõ Andreja hwỳr tẽ nẽ kãm: —E ota mẽhõ hkrata amnhĩ kôt õ hkwỳ ho mõ. No ãm grire. Na pãwti kêp 5 nẽ kaxyw õ tep axkrutre. No mẽ ohtô gri ã kot kêt mẽ hipêx pa. Anẽ.
8 Ao que lhe disse um dos seus discípulos, André, irmão de Simão Pedro:
9 — ausente —
9 Está aqui um rapaz que tem cinco pães de cevada e dois peixinhos; mas que é isto para tantos?
10 Hãmri nhũm kuma nẽ hkôt mẽ ixpa ho mẽ ixpa xwỳnhjê mã kapẽr nẽ mẽ inhmã: —Tôe. Nà hãmri. E mẽ kãm anẽ kê mẽ hkrĩ pa. Anẽ. Hãmri pa mẽ kãm anẽ nhũm mẽ põ kamã hkrĩ hpa. Na prem ohtô kumrẽx. Mẽmyjê pixjaja kêp 5.000. Nẽ kaxyw mẽ hprõ nẽ mẽ hkrajaja. Na prem ohtô ho ohtô. Tã piitã hkrĩ pa.
10 Disse Jesus: Fazei reclinar-se o povo. Ora, naquele lugar havia muita relva. Reclinaram-se aí, pois, os homens em número de quase cinco mil.
11 Hãmri nhũm Jejus mẽhõ hkrata pê õ pãwti jamỳ nẽ o xa nẽ Tĩrtũm mã harẽ nẽ kãm: —Pa Papaj. Na ka hte mẽ inhmã mẽ inhõ ho apa. Ãm kapxipix amex o amex. Anẽ. Hãmri nẽ mẽ inhmã pãwtija gõ pa mẽ ô ri mẽ hkrĩ xwỳnhjê mã õr o mra nẽ ho mẽ piitã mẽ hipêx pa. Pãwtija ãm hkryre htã nhũm Jejus tanhmã ho nhũm ra ohtô rax kumrẽx. Jakamã pa mẽ ô ri mẽ kãm õr o mra nẽ ho mẽ piitã mẽ hipêx pa. Nhũm Jejus hpãnhã tep axkrutreta py nẽ mã ho anẽ nẽ Tĩrtũm mã harẽ hãmri nẽ amnhĩ xô ri mẽ inhmã kugõ pa mẽ mã ho anẽ nẽ. Te ho pãwti nhĩpêx pyrà nẽ ho mẽ piitã mẽ hipêx. Hãmri pa mẽ ixpiitã apku nẽ inhõhy htu nhũm arĩ mẽõ jakrêx kwỳ hprã. Hãmri nhũm Jejus mẽ inhmã: —E kwa mẽ hkôt mra nẽ mẽõ jakrêx o akuprõ kê omnu hkêt nẽ. Anẽ.
11 Jesus, então, tomou os pães e, havendo dado graças, repartiu-os pelos que estavam reclinados; e de igual modo os peixes, quanto eles queriam.
12 — ausente —
12 E quando estavam saciados, disse aos seus discípulos: Recolhei os pedaços que sobejaram, para que nada se perca.
13 Hãmri pa mẽ kuma nẽ ho akuprõ nẽ kawà o 12 nẽ ho nỳt. Pãwti hkryreja ãm kêp 5 pix tã nhũm Jejus tanhmã ho nhũm rũnh kumrẽx. Jakamã pa mẽ hakrêx prãr o kawà ho 12 nẽ ho nỳt pa.
13 Recolheram-nos, pois e encheram doze cestos de pedaços dos cinco pães de cevada, que sobejaram aos que haviam comido.
14 Hãmri nhũm mẽ inhĩhkrep mẽ mõr xwỳnhjaja amnhĩ jaêr pê Jejus kot mẽ kãm mẽõ ho rax ã omu nẽ ri axpẽn mã harẽnh o: —Kokỹỹ. Tãm mãn pre finat Mojesja amnepêm mẽ panhĩgêtjê mã harẽnh o ri pa. Tã ra mẽ pahwỳr wrỳ nà?
14 Vendo, pois, aqueles homens o sinal que Jesus operara, diziam: este é verdadeiramente o profeta que havia de vir ao mundo.
15 Kwa pu mẽ kãm pakapẽr kãm paxihtỳx nẽ ma akupỹm amnhĩ kôt o mõ nẽ amnhĩ kaxyw ãm kê mẽ pahto amnhĩptàr o pa. Anẽ. Hãmri nhũm Jejus amnhĩ tã mẽ kapẽr ma nhũm ja kêp omnuj nẽ. Jakamã nhũm mẽ kêp kato nẽ ma hpãnhã ahte nhỹri hixêt õ hwỳr tẽ.
15 Percebendo, pois, Jesus que estavam prestes a vir e levá-lo à força para o fazerem rei, tornou a retirar-se para o monte, ele sozinho.
16 Tã nhũm ra kamàtre pa mẽ Jejus kôt ri ixpa ho ixpa xwỳnhjaja ma akupỹm himô hwỳr mra.
16 Ao cair da tarde, desceram os seus discípulos ao mar;
17 Nhũm kormã Jejus mẽ ixwỳr akupỹn htẽm kêt jakamã pa mẽ tee ri kamã ama hãmri nẽ akupỹm pàr mã axà nẽ ma akupỹm Kapanaũ hwỳr xarmã ixrêr o mõ.
17 e, entrando num barco, atravessavam o mar em direção a Cafarnaum; enquanto isso, escurecera e Jesus ainda não tinha vindo ter com eles;
18 Pu nhũm ra kôk àpêr tỳx nhũm gô xatã kànhmã harĩ nẽ axpẽn wỳr mra nẽ axpẽn tak tỳx nẽ.
18 ademais, o mar se empolava, porque soprava forte vento.
19 Pa mẽ kormã gô nhĩpôk ri mõ. Nẽ tee ri rrẽmti ho gô rẽnh nhĩpêx kaprỳ nom kormã ixrêr kêt nẽ. Nẽ kormã inhmõr o ixtã 5 kirõm pix nẽ. Hãmri nhũm ra Jejus gô krãhkà hã hpar o mẽ ixkôt tẽ. Pa mẽ ixprĩ hã amnhĩ wỳr omunh mex kêt nẽ ixtỳx mẽkarõ hã hkamnhĩx nẽ mẽ inhmã uma htỳx kumrẽx.
19 Tendo, pois, remado uns vinte e cinco ou trinta estádios, viram a Jesus andando sobre o mar e aproximando-se do barco; e ficaram atemorizados.
20 Tã nhũm mẽ inhmã ixkapẽr nẽ mẽ inhmã: —Tk. Kwa mẽ amã ma hkêt nẽ. Pa na pa mẽ akôt tẽ. Anẽ.
20 Mas ele lhes disse: Sou eu; não temais.
21 Hãmri pa mẽ kapẽr ma nẽ ixkĩnh nẽ. Nẽ amnhĩ wỳr pàr kre hwỳr ho api nhũm axà pa mẽ xarmã ixrêr kurê kumrẽx nẽ pàr kre rũm ijapôx pa.
21 Então eles de boa mente o receberam no barco; e logo o barco chegou à terra para onde iam.
22 Tã nhũm apkati nhũm xarpê mẽ kot Jejus wỳr mrar nhũm kot mẽ kãm õ xwỳnhjaja tee ri hapêr o pa nẽ axpẽn mã: —Kwa nhỹhỹm mãn pre we tẽẽ? Na pre hkôt ri mẽ pa xwỳnhjaja pix mẽ õ pàr kãm ma akupỹm xarmã mõ nom nhũm Jejusja mẽ hkôt htẽm kêt nẽ. Nà mãn kormã jar nhỹhỹm ri mrar jakamã pu mẽ kormã omunh kêt nẽ. Anẽ.
22 No dia seguinte, a multidão que ficara no outro lado do mar, sabendo que não houvera ali senão um barquinho, e que Jesus não embarcara nele com seus discípulos, mas que estes tinham ido sós
23 Rôm nhũm Tipe rũm pàr kwỳja mẽ hwỳr pôj. Jejus kot mẽ apkur xà ho Tĩrtũm wỳr nẽ mẽ kãm ho rax xà hã pikata wỳr nhũm mõn pôj.
23 {contudo, outros barquinhos haviam chegado a Tiberíades para perto do lugar onde comeram o pão, havendo o Senhor dado graças};
24 Hãmri nhũm mẽ amnhĩ wỳr omu nẽ tee ri pàr kãm Jejus mẽ hkôt mẽ ixpa ho mẽ ixpa xwỳnhjê japêr hãmri nẽ axpẽn mã: —E kwa pu mẽ ma mẽ hkôt xarmã mõ nẽ Kapanaũ kamã mẽ hapêr. Anẽ. Hãmri nẽ mẽ kãm amnhĩ jarẽ nẽ mẽ õ pàr kwỳ hwỳr agjê nẽ ma mẽ hkôt xarmã mõn rê.
24 quando, pois, viram que Jesus não estava ali nem os seus discípulos, entraram eles também nos barcos, e foram a Cafarnaum, em busca de Jesus.
25 Hãmri nẽ ra mẽ ixwỳr rê nẽ mẽ ixkôt pôj nẽ mẽ ixkaêx ã Jejus pumu nẽ hwỳr mra nẽ kãm: —Pa mẽ ijahkre xwỳnh. Kwa na pa prem tee ri xarpê ajapêr hãmri nẽ man akôt mõn rê. Kwa tanhmã na ka pre we amnhĩ to nẽ man tẽn rê? Anẽ.
25 E, achando-o no outro lado do mar, perguntaram-lhe: Rabi, quando chegaste aqui?
26 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà mẽmo kaxyw na ka wem ri ijapêr o ri ixkôt apa? Ãm jãã mẽ ate ixkutã axàpkur nẽ anhõhy htu jakamã na ka mẽ axte ixkutã axàpkur pix kaxyw ijapêr o ri apa. No ixte ã mẽ amã amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã ixpumu nẽ ixpê Tĩrtũm Kra hã ixkôt ajamaxpẽr kêt nẽ. Kwa mẽ ixpê Kra hã inhmã ajamaxpẽr tỳx nẽ kêt wehe. Anẽ.
26 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que me buscais, não porque vistes sinais, mas porque comestes do pão e vos saciastes.
27 Nhũm Jejus arĩ hwỳr mẽ mrar xwỳnhjê mã kapẽr nẽ mẽ kãm: —Kwa kêr ka mẽ ri axàpkur xà pix kukamã ajamaxpẽr o ri apa hkêt nẽ. Na htem mẽ apkur xà kukwak ri Tĩrtũm mẽ wa ixri htĩr tũm nẽ pa ho pa hkêt nẽ. No kot kaj mẽ amnhĩ kaxyw pa ixkôt ajamaxpẽr nẽ ixkôt amnhĩ xunhwỳ. Hã kot kaj mẽ ixkukwak ri nhỹrmã atĩr tũm nẽ wa ixri amex nẽ apa ho apa. Te ixpê mẽ kot mẽ apkur xà hkur nẽ ỹ hã htĩr tũm nẽ pa ho pa xwỳnh pyràk. Ja kaxyw na pre Inhĩpêêxà Tĩrtũm mẽ awỳr papxipix inhmẽ pa mẽ awỳr wrỳ. Anẽ.
27 Trabalhai, não pela comida que perece, mas pela comida que permanece para a vida eterna, a qual o Filho do homem vos dará; pois neste, Deus, o Pai, imprimiu o seu selo.
28 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ kãm: —Kwa tanhmã kot paj wem amnhĩ nhĩpêx to nhũm Tĩrtũm hã mẽ ixpumu nẽ mẽ ixto mex nẽ? Anẽ.
28 Pergutaram-lhe, pois: Que havemos de fazer para praticarmos as obras de Deus?
29 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ axte mẽ kãm amnhĩ jarẽ nẽ mẽ kãm: —Nà kot kaj mẽ amnhĩ kaxyw pa Tĩrtũm kot mẽ awỳr inhmẽnh xwỳnh kôt ajamaxpẽr hãmri nhũm ixtã mẽ apumu nẽ tanhmã mẽ akrã hto ka mẽ ajamakêtkati nẽ axàmnhĩx akĩnh nẽ tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri apa. Anẽ.
29 Jesus lhes respondeu: A obra de Deus é esta: Que creiais naquele que ele enviou.
30 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ kãm: —Tôe. Kwa axte mẽ inhmã aa mẽ ixte mẽmoj pumunh kêt õ ho anẽ. Pa mẽ ja hã apumu nẽ amnhĩ kaxyw akôt ijamaxpẽr kurê kumrẽx. E mẽmo kot ka mẽ inhmã ho anẽ? Kwa tokyx mẽ inhmã axte mẽmoj tanhmã ho pa mẽ omu.
30 Perguntaram-lhe, então: Que sinal, pois, fazes tu, para que o vejamos e te creiamos? Que operas tu?
31 Amnepêm finat Mojes pyrà kot kapôt ã mẽ panhĩgêtjê ho pa ri na pre hte apkati mẽ mẽ kãm mẽõ mẽ kot kãm “manã” anhỹr xwỳnhta gõ nhũm pre htem hkur o pa. Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kot ja jarẽnh kot:Anhỹr o kot harẽnh. Tã kot kaj Mojes nẽ apkati mẽ mẽ inhmã mẽ inhõ ho ri apa pa mẽ ja hã apumu nẽ rĩ kormã amnhĩ kaxyw akôt ijamaxpẽr japêr. Anẽ.
31 Nossos pais comeram o maná no deserto, como está escrito: Do céu deu-lhes pão a comer.
32 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Xà Mojes na pre hte mẽ kãm kaxkwa rũm mẽ apkur xà rẽnh o pa? Nà tãm kêt. Inhĩpêêxà na pre hte mẽ hwỳr kurẽ nhũm mẽ hkawrà nẽ kuku nẽ kukwak ri hihtỳx nẽ htĩr nẽ pa. Tã nhũm ra mẽ awỳr hpãnhã pa ixpê Kra hã inhmẽ. Kwa mẽ ixkapẽr ma nẽ amnhĩ krãm haxàr tỳx nẽ.
32 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: Não foi Moisés que vos deu o pão do céu; mas meu Pai vos dá o verdadeiro pão do céu.
33 Na pre Tĩrtũm inhĩpêx o te amnepêm kot mẽ hwỳr kaxkwa rũm mẽ apkur xà rẽnhta pyrà nẽ amnẽ pika hwỳr inhmẽ. Jakamã te ixpê kaxkwa rũm mẽ apkur xà maati wrỳk xwỳnhta pyràk. Mẽ ate amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr nẽ ixkôt amnhĩ xunhwỳr hãmri nẽ ixkukwak ri wa ixri atĩr tũm nẽ apa ho apa kaxyw. Anẽ.
33 Porque o pão de Deus é aquele que desce do céu e dá vida ao mundo.
34 Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ nhũm mẽ kuma nom hprĩ hã mar mex kêt nẽ. Ãm htỳx ho axtem mẽ apkur xà mex pix ã harẽnh ã hkamnhĩx nẽ kãm: —Kwa tô mẽ inhmã mẽ apkur xà maatita kwỳ gõ pa mẽ apkati mẽ hkur o ri ixpa. Anẽ.
34 Disseram-lhe, pois: Senhor, dá-nos sempre desse pão.
35 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ amnhĩ tã mẽ kãm: —Nà mẽ apkur xà kumrẽxja ãm paa. Te ixpê mẽ apkur xà maati pyràk. Jakamã kot kaj mẽ atõ amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr nẽ ixkôt amnhĩ nhĩpêx o apa hã kot kaj mẽ akĩnh nẽ apa. Te ra axàpkur nẽ anhõhy htu nẽ akĩnh o ri apa pyràk. Jao amnhĩ tã ixpumu nẽ akĩnh nẽ ajamakêtkati nẽ ri apa.
35 Declarou-lhes Jesus. Eu sou o pão da vida; aquele que vem a mim, de modo algum terá fome, e quem crê em mim jamais terá sede.
36 —Ra mẽ ate ixpumunh mex tã kormã amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr kêt nẽ. Kwa mẽ ixkapẽr ma nẽ amnhĩ krãm haxàr tỳx nẽ.
36 Mas como já vos disse, vós me tendes visto, e contudo não credes.
37 Tĩrtũm kot inhmã mẽ õr mã xwỳnhjaja koja mẽ ixpumu nẽ amnhĩ kaxyw ixkôt hamaxpẽr mex kurê kumrẽx. Ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr xwỳnhjaja kot paj aa amnhĩ nê mẽ hanor kêt nẽ.
37 Todo o que o Pai me dá virá a mim; e o que vem a mim de maneira nenhuma o lançarei fora.
38 —Nẽ ixte amnhĩ krã hkôt kaxkwa rũm ixwrỳk nẽ inhmã hprãm xà hkôt tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ixpa kaxyw na pa pre ixwrỳk kêt nẽ. Inhĩpêêxà kot mẽ awỳr inhmẽnh jakamã kãm hprãm xà hkôt pix mã na pa hte tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri ixpa.
38 Porque eu desci do céu, não para fazer a minha vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
39 —Tã mo na hte Inhĩpêêxà kãm hprãm? Nà kot inhmã mẽ õr mã xwỳnh piitã nhỹrmã wa ixkuri htĩr tũm nẽ mex nẽ pa ho paja na kãm hprãm. Jakamã nhỹrmã akupỹm mẽ htĩr ã arĩgrota ã ixte akupỹm mẽ ho htĩr nhũm ixte ãm pixire nẽ ho ixpikunor kêtja na kãm hprãm.
39 E a vontade do que me enviou é esta: Que eu não perca nenhum de todos aqueles que me deu, mas que eu o ressuscite no último dia.
40 —Tã kot ka mẽ atõ ixpê Tĩrtũm Kra hã ixpumu nẽ amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr nẽ ixkôt amnhĩ xãm. Hã kot kaj nhỹrmã atyk tã pa akupỹm mẽ atĩr xà hã arĩgrota ã akupỹm ato atĩr ka wa ixkuri atĩr tũm nẽ amex nẽ apa ho apa. Ja na Inhĩpêêxàja kãm hprãm. Anẽ. Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ.
40 Porquanto esta é a vontade de meu Pai: Que todo aquele que vê o Filho e crê nele, tenha a vida eterna; e eu o ressuscitarei no último dia.
41 Hãmri nhũm Ijaew nhõ pahijaja mẽ kuri mar o kuhê nẽ tee ri kêp kaxkwa rũm mẽ apkur xà maati pyràk ã amnhĩ jarẽnh ma nhũm ja mẽ kãm mex kêt nhũm mẽ kamã gryk nẽ.
41 Murmuravam, pois, dele os judeus, porque dissera: Eu sou o pão que desceu do céu;
42 Jakamã axpẽn mã ri harẽnh o: —Tk. Kwa mo na ri ã amnhĩ jarẽnh anẽ? Kêp mẽ panhĩõ kênã kot kêt ri kêp kaxkwa nhõ xwỳnh ã amnhĩ jarẽ. Kêp Juje mẽ Marir wa hkra na. Mẽ pahte katorxà mẽ hipêêxà wa omunh mex kênã kot kêt axtem nẽ kêp kaxkwa nhõ xwỳnh ã amnhĩ jarẽ. Anẽ.
42 e perguntavam: Não é Jesus, o filho de José, cujo pai e mãe nós conhecemos? Como, pois, diz agora: Desci do céu?
43 Hãmri nhũm amnhĩ tã mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Kwa mẽ ã ijarẽnh anhỹr kêt nẽ.
43 Respondeu-lhes Jesus: Não murmureis entre vós.
44 Koja Inhĩpêêxà kot mẽ awỳr inhmẽnh xwỳnhta tanhmã mẽ hkrã hto nhũm mẽ rĩ kormã amnhĩ tã ja hã ixpumu nẽ amnhĩ kaxyw ixkôt hamaxpẽr. Tã ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr xwỳnhjaja koja mẽ nhỹrmã htyk tã pa akupỹm mẽ ho mẽ htĩr nhũm mẽ wa ixri htĩr tũm nẽ mex kumrẽx nẽ pa ho pa.
44 Ninguém pode vir a mim, se o Pai que me enviou não o trouxer; e eu o ressuscitarei no último dia.
45 —Amnepêm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjaja na prem ã ja jarẽnh anhỹr o:Anhỹr o harẽnh. Jakamã mẽ kot Tĩrtũm kapẽr mar nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx xwỳnhjaja koja mẽ mããnẽn amnhĩ kaxyw pa ixkôt hamaxpẽr nẽ ixkôt ri amnhĩ nhĩpêx o pa.
45 Está escrito nos profetas: E serão todos ensinados por Deus. Portanto todo aquele que do Pai ouviu e aprendeu vem a mim.
46 —Nẽ mẽ apê pika nhõ xwỳnhjê hõ aa mẽ ate ixkĩnhã ano ho Inhĩpêêxà pumunh kêt. Ãm papxipix na ixte omunh. Kurũm na pa pre mẽ awỳr wrỳ.
46 Não que alguém tenha visto o Pai, senão aquele que é vindo de Deus; só ele tem visto o Pai.
47 Tã kot ka mẽ atõ amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr. Hã kot kaj nhỹrmã wa ixkuri atĩr tũm nẽ amex nẽ apa ho apa. Kwa mẽ jam ajamaxpẽr tỳx nẽ.
47 Em verdade, em verdade vos digo: Aquele que crê tem a vida eterna.
48 —Nẽ ixpê mẽ axàpkurxà maati jakamã pa na ixpê akupỹm mẽ ho mẽ htĩr xwỳnh.
48 Eu sou o pão da vida.
49 Amnepêm mẽ panhĩgêtjaja kormã kapôt ã mẽ pa ri mẽ kot “manã” anhỹr xwỳnhta kur o ri pata ã na prem kukwak ri htĩr tũm nẽ pa ho pa hkêt nẽ. Na prem ri pa nẽ gaa nẽ rĩ hpigêt nẽ htyk pa.
49 Vossos pais comeram o maná no deserto e morreram.
50 Axtem kaxkwa rũm mẽ apkur xà maati jarẽnh xwỳnhta pix kukwak ri na htem nhỹrmã htyk tã akupỹm htĩr nẽ wa ixri htĩr tũm nẽ mex nẽ pa ho pa.
50 Este é o pão que desce do céu, para que o que dele comer não morra.
51 Ãm paa. Pa na htem inhĩ hkwỳ hkrẽ hãmri nẽ wa ixri htĩr tũm nẽ mex nẽ pa ho pa. Na pa pre ra amnhĩ grônh kôt mẽ awỳr wrỳ. Jakamã ka mẽ atõ inhĩ hkwỳ hkrẽ hãmri nẽ nhỹrmã atyk tã pa akupỹm ato atĩr ka Tĩrtũm mẽ wa ixri atĩr tũm nẽ amex nẽ apa ho apa. Anẽ.
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu; se alguém comer deste pão, viverá para sempre; e o pão que eu darei pela vida do mundo é a minha carne.
52 Nhũm pre ã Jejus Ijaew mã amnhĩ jarẽnh anẽ. No ãm mẽ kãm amnhĩ tã kuxi nẽ amnhĩ jarẽ. Jakamã nhũm mẽ tee ri kuma hãmri nẽ tanhmã hã axpẽn mã kapẽr to. Mẽ kot hprĩ hã mar kêt nẽ ãm mẽ kot ĩ hkwỳ hkrẽrja pix jarẽnh mar jakamã tee ri hamaxpẽr nẽ axpẽn mã: —Kwa tanhmã kot kêt we amnhĩ to nẽ mẽ pamã amnhĩ nhĩ hkwỳ gõ pu mẽ kuku? Anẽ.
52 Disputavam, pois, os judeus entre si, dizendo: Como pode este dar-nos a sua carne a comer?
53 Hãmri nhũm amnhĩ tã mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Nà mẽ kot inhĩ hkwỳ hkrẽr nẽ ixkamrô hkwỳ ho hkõm xwỳnh pixjaja koja mẽ nhỹrmã Tĩrtũm mẽ wa ixri htĩr tũm nẽ pa ho pa. Ixte akupỹm mẽ ho mẽ htĩr xà hã arĩgrota ã kot paj mẽ ho mẽ htĩr nhũm mẽ wa ixri htĩr tũm nẽ mex nẽ pa ho pa. No kot kaj mẽ inhĩ hkwỳ hkrẽr kêt nẽ ixkamrô hkwỳ ho akõm kêt hãmri nẽ wa ixri atĩr tũm nẽ amex nẽ apa ho apa hkêt nẽ. Kwa mẽ jam ajamaxpẽr tỳx rãhã nẽ.
53 Disse-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: Se não comerdes a carne do Filho do homem, e não beberdes o seu sangue, não tereis vida em vós mesmos.
54 — ausente —
54 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue tem a vida eterna; e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Kêt inhĩja kêp mẽ apkur xà maati na. Nẽ ixkamrôja kêp mẽ hkõm xà maati na. Jakamã na htem inhĩ hkwỳ hkrẽ nẽ ixkamrô hkwỳ ho ixkõ nẽ ra kêp wa ixri mẽ htĩr tũm nẽ mẽ pa ho mẽ pa mã xwỳnh.
55 Porque a minha carne verdadeiramente é comida, e o meu sangue verdadeiramente é bebida.
56 Jakamã kot ka mẽ atõ inhĩ hkwỳ hkrẽ nẽ ixkamrô hkwỳ ho ixkõ. Hãmri pa amnhĩ tã apumu nẽ akarõ mã axà ka te apê pa pyràk o amnhĩ nhĩpêx o apa.
56 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue permanece em mim e eu nele.
57 Inhĩpêêxà kot mẽ awỳr inhmẽnh xwỳnhta kukwak ri na pa hte ixtĩr tũm nẽ ixpa ho ixpa. Tã ja pyrà nẽ kot kaj mẽ inhĩ hkwỳ hkrẽ hãmri nẽ ixkukwak ri wa ixri atĩr tũm nẽ apa ho apa mã xwỳnh.
57 Assim como o Pai, que vive, me enviou, e eu vivo pelo Pai, assim, quem de mim se alimenta, também viverá por mim.
58 —Jakamã na pa ã mẽ amã ixpê kaxkwa rũm mẽ axàpkur xà maati hã amnhĩ jarẽnh anẽ. Amnepêm mẽ panhĩgêtjaja na pre htem kapôt ã mẽõta kur o pa hãmri nẽ gaa nẽ hpigêt nẽ htyk pa. No kêt pa koja mẽ inhĩ hkwỳ hkrẽ hãmri nẽ mẽ kurom wa ixri htĩr tũm nẽ mex nẽ pa ho pa. Anẽ.
58 Este é o pão que desceu do céu; não é como o caso de vossos pais, que comeram o maná e morreram; quem comer este pão viverá para sempre.
59 Nhũm pre ã Jejus mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ. Kormã Kapanaũ kamã Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre kamã ã mẽ ahkre anhỹr o xa.
59 Estas coisas falou Jesus quando ensinava na sinagoga em Cafarnaum.
60 Hãmri nhũm mẽ kot Jejus kôt mar o mẽ pa xwỳnhjaja ohtô nẽ ã kapẽr anhỹrja ma nẽ tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr nẽ hã axpẽn mã: —Tk. Kwa pẽr kapẽrja ãm ri katii. Mẽhõ koja we kuma nẽ hkôt hamaxpẽr nẽ hkamrô nẽ ĩ kur o ri hkôt pa? Nà mẽ piitã mẽ kãm ja mexti hã. Anẽ.
60 Muitos, pois, dos seus discípulos, ouvindo isto, disseram: Duro é este discurso; quem o pode ouvir?
61 Hãmri nhũm amnhĩ tã mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Kwa xà ixkapẽrja mẽ apê omnuj?
61 Mas, sabendo Jesus em si mesmo que murmuravam disto os seus discípulos, disse-lhes: Isto vos escandaliza?
62 Nà kot paj nhỹrmã ma akupỹm kaxkwa hwỳr api. Ixpê Tĩrtũm kot mẽ akaxyw ixãm xwỳnh ã ma akupỹm hwỳr api. Hãmri ka mẽ ã ixte amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã ixpumu nẽ rĩ kormã ixkôt amnhĩ xunhwỳr japêr.
62 Que seria, pois, se vísseis subir o Filho do homem para onde primeiro estava?
63 Na htem mẽmoj kur kukwak ri kêp Tĩrtũm mẽ wa ixri htĩr tũm nẽ pa ho pa xwỳnh kêt nẽ. Rỳ amnhĩ krã hkôt tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho kêp wa ixri htĩr tũm nẽ pa ho pa mã xwỳnh kêt nẽ. Tĩrtũm mẽ wa Ixkarõ tãm na hte mẽ hkarõ mã agjê nẽ mẽ ho Tĩrtũm wa ixkuri mẽ htĩr tũm nẽ mẽ pa ho mẽ pa mã xwỳnh. Tã ỹ hã na pa ã mẽ amã ixkapẽr anẽ. Nom mẽ amã amnhĩ tã kuxi nẽ amnhĩ jarẽ. Tã kot kaj mẽ ixkapẽr ma nẽ ixkôt amnhĩ nhĩpêx. Hã kot kaj mẽ nhỹrmã wa ixri atĩr tũm nẽ amex nẽ apa ho apa.
63 O espírito é o que vivifica, a carne para nada aproveita; as palavras que eu vos tenho dito são espírito e são vida.
64 No mẽ akwỳjaja na ka mẽ ixkapẽr ma nẽ ãm ama nẽ ixkôt ajamaxpẽr kêt nẽ. Jakamã na pa ã mẽ amã ixkapẽr anẽ nẽ mẽ amã: “Koja Inhĩpêêxàja tanhmã mẽ akrã hto ka mẽ rĩ kormã amnhĩ tã ixpumu nẽ amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr.” Anhỹr o mẽ amã ixkapẽr. Anẽ. Nhũm ã Jejus mẽ kãm kapẽr anẽ. Ra kot mẽ hkukamã mẽ omunh mex. Ra kot amnhĩ kaxyw mẽ kot hkôt hamaxpẽr mã xwỳnhjê pumunh nẽ mããnẽn mẽ kamã kot mẽõ pahi nhĩhkram haxàr mã xwỳnhja nhũm mããnẽn ra kot amnhĩ kukamã omunh mex. Jakamã nhũm ã mẽ kãm kapẽr anẽ.
64 Mas há alguns de vós que não crêem. Pois Jesus sabia, desde o princípio, quem eram os que não criam, e quem era o que o havia de entregar.
65 — ausente —
65 E continuou: Por isso vos disse que ninguém pode vir a mim, se pelo Pai lhe não for concedido.
66 Hãmri nhũm mẽ kot hkôt kapẽr mar o mẽ pa xwỳnh kwỳjaja tee ri kuma hãmri nẽ hkaga nẽ axte hkôt pa hkêt nẽ.
66 Por causa disso muitos dos seus discípulos voltaram para trás e não andaram mais com ele.
67 Hãmri nhũm tee ri mẽ kot hkaga nẽ ma mẽ mrar ã mẽ omu nẽ mẽ ixpê hkôt ixpa ho ixpa xwỳnh pê 12jê mã kapẽr nẽ mẽ inhmã: —Pa? No mẽ kajaja. Xà kot kaj mẽ uràk nẽ ixkaga nẽ ma akupỹm mra nà? Anẽ.
67 Perguntou então Jesus aos doze: Quereis vós também retirar-vos?
68 Hãmri nhũm Simãw Pêtre kãm: —Nà kot paj mẽ akaga hkêt nẽ. Kapxipix na htem amnhĩ kaxyw akôt hamaxpẽr jao kêp Tĩrtũm mẽ war akuri htĩr tũm nẽ pa ho pa mã xwỳnh.
68 Respondeu-lhe Simão Pedro: Senhor, para quem iremos nós? Tu tens as palavras da vida eterna.
69 Ka na pre Tĩrtũm mẽ ixwỳr amẽ. Jakamã na pa mẽ amnhĩ kaxyw akôt ijamaxpẽr o ri ixpa. Nà kot paj mẽ aa akaga hkêt nẽ. Anẽ.
69 E nós já temos crido e bem sabemos que tu és o Santo de Deus.
70 Hãmri nhũm kuma nẽ kãm: —Nà ixte amnhĩ kaxyw mẽ apê 12jê rênh tã na ka mẽ atõ akwỳjê hkĩnhã axtem nẽ Satanasti hkôt amnhĩ xãm. Anẽ.
70 Respondeu-lhes Jesus: Não vos escolhi a vós os doze? Contudo um de vós é o diabo.
71 Nhũm pre ã finat Jut Kariot kot mẽ inhõ pahijê nhĩhkram haxàrja kukamã mẽ inhmã harẽnh anẽ. Mẽ inhĩ õ na pre. Nẽ kêp Simãw Kariot kra na pre. Tã ra kot mẽ ĩhkram haxàr kaxyw nhũm Jejus kot amnhĩ kukamã omunh jakamã ã mẽ inhmã harẽnh anẽ.
71 Referia-se a Judas, filho de Simão Iscariotes; porque era ele o que o havia de entregar, sendo um dos doze.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.