João 1
Apinayé NT (APN_WBT) vs NVT
1 Amnepê mã kormã mẽmoj kêt ri nhũm kot Tĩrtũm kapẽr o amnhĩrĩt xwỳnhja Tĩrtũm kôt pa ho pa. Te kêp uràk nẽ pa. Wa kot amnhĩ nhĩpêxja ãm tipxi. Nẽ wa àhpumunh ãm tipxi. Nẽ wa hkarõ mããnẽn ãm tipxi. Ãm wa tipxi rãhã nẽ pa ho pa.
1 No princípio, aquele que é a Palavra já existia. A Palavra estava com Deus, e a Palavra era Deus.
2 Kormã mẽmoj kêt ri na pre Tĩrtũm kapẽr o amnhĩrĩt xwỳnhta Tĩrtũm kôt ri pa ho pa.
2 Ele existia no princípio com Deus.
3 Nẽ Tĩrtũm nhỹ hã na pre mẽmoj piitã hã apê nẽ ho kato. Jao pyka ho kato nẽ kaxkwa ho kato nẽ gô xujanãr o kato. Nẽ kamã mẽmoj piitã Tĩrtũm nhỹ hã ho kator pa. Kop apu mẽmoj to kator kêt ronhỹx mẽmoj amrakati kumrẽx.
3 Por meio dele Deus criou todas as coisas, e sem ele nada foi criado.
4 Nẽ Tĩrtũm o amnhĩrĩt xwỳnhta pix kukwak ri na hte mẽmoj piitã htĩr nẽ pa. Nẽ ãm pix kukwak ri na htem Tĩrtũm ri htĩr tũm nẽ pa ho pa. Nẽ te myyti kot mẽ pamã mẽmoj piitã hirã ho pa pu mẽ kukwak ri mẽmoj piitã omunh mexja pyrà nẽ na pre hte mẽ pahpiitã mẽ pamã mẽ pahte amnhĩ nhĩpêx nyw nẽ mẽ pajamaxpẽr nyw o amnhĩrĩt pu mẽ pahprĩ hã mar mex nẽ.
4 Aquele que é a Palavra possuía a vida, e sua vida trouxe luz a todos.
5 Ja kaxyw na pre wrỳ nẽ ri mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Jao mẽ kot amnhĩ nhĩpêx nyw jarẽ nhũm mẽ kot amnhĩ tomnuj xwỳnhjaja tee ri kuma nẽ kãm mar prãm kêt nẽ. Nẽ tee ri kãm kapẽr o hapêx prãm kaprỳ.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão nunca conseguiu apagá-la.
6 Tã nhũm kormã Jejus mẽ kãm kapẽr o pa hkêt ri nhũm Juãw Paxis kumrẽx mõ nẽ hkukamã Tĩrtũm nhỹ hã mẽ kãm tanhmã harẽnh to ho pa.
6 Deus enviou um homem chamado João
7 Mẽ kãm mẽ kot amnhĩ nhĩpêx nyw nhõr xwỳnh pê Jejus Kris kukamã mẽ kãm harẽnh o ri mẽ hkôt pa. Mẽ kot mar nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr kaxyw.
7 para falar a respeito da luz, a fim de que, por meio de seu testemunho, todos cressem.
8 No Juãw Paxisja na pre hte mẽ kãm mẽ kot amnhĩ nhĩpêx nyw nhõr o pa hkêt nẽ. Na pre ãm kot mẽ kãm õr xwỳnhta kukamã mẽ kãm harẽnh o pa.
8 Ele não era a luz, mas veio para falar da luz.
9 Jakamã na pre hte mẽ kãm harẽnh o ri pa nẽ mẽ kãm harẽnh o: —E ot pa mẽ amã mẽhõ jarẽnh o ri ixpa. Kot mẽ pamã mẽ pahte amnhĩ nhĩpêx nyw nhõr xwỳnhta. Koja tokyx mẽ pakamã pôj pu mẽ omu. Koja pôj nẽ mẽ piitã mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri pa. Mẽ pahte pahprĩ hã mar mex kaxyw. Anẽ.
9 Aquele que é a verdadeira luz, que ilumina a todos, estava chegando ao mundo.
10 Tã nhũm Jejus man kot mẽmoj piitã ho kator xwỳnhta wỳr wrỳ nẽ mẽ hkôt ri pa. No nhũm mẽ kot kêp mẽmoj piitã ho kator xwỳnh ã omunh kêt jakamã na prem kapẽr ma nẽ ãm kuma nẽ amnhĩ kaxyw hkôt hamaxpẽr kêt nẽ.
10 Veio ao mundo que ele criou, mas o mundo não o reconheceu.
11 Na pre wrỳ nẽ mẽ pakamã ĩ ho kato. Kêp mẽ pahpiitã mẽ pahto kator xwỳnh tã nhũm mẽ ohtô nẽ omu nẽ ãm omu nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx kêt nẽ.
11 Veio a seu próprio povo, e eles o rejeitaram.
12 Na prem ãm grêre nẽ kuma nẽ amnhĩ kaxyw hkôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ. Hãmri nhũm amnhĩ tã mẽ omu nẽ mẽ kãm: —E nà ãm hãmri. Ra mẽ ate amnhĩ kaxyw ixkôt ajamaxpẽr nẽ ixkôt amnhĩ xunhwỳr jakamã na ka mẽ ixkukwak ri apê Tĩrtũm kraa. Anẽ.
12 Mas, a todos que creram nele e o aceitaram, ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Na htem ã kêp Tĩrtũm kra hprãm xàj Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr anẽ. No na htem mẽ katorxà nhõxà hkre rũm hapôx kôt kêp Tĩrtũm kra hkêt nẽ. Rỳ amnhĩ krã hkôt tanhmã amnhĩ nhĩpêx to kukwak ri kêp hkra hkêt nẽ. Ãm Tĩrtũm tãm kot mẽ ho hkra pix kukwak ri na htem kêp hkra.
13 Estes não nasceram segundo a ordem natural, nem como resultado da paixão ou da vontade humana, mas nasceram de Deus.
14 Jakamã na pre Tĩrtũm o amnhĩrĩt xwỳnhta mẽ pahwỳr wrỳ nẽ mẽ pakamã ĩ ho kato nẽ mẽ pakamã pa. Kêp Tĩrtũm Kra hã pixi mex na pre. Nẽ kot amnhĩ nhĩpêxja te Tĩrtũm kot amnhĩ nhĩpêx pyràk. Uràk nẽ mex o mex. Nẽ uràk nẽ mẽ pakutã nojarêt xwỳnh. Na pre hte katàt kôt Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Pa prem kuma nẽ mex o mex ã omu.
14 Assim, a Palavra se tornou ser humano, carne e osso, e habitou entre nós. Ele era cheio de graça e verdade. E vimos sua glória, a glória do Filho único do Pai.
15 Nhũm Juãw Paxis na pre hkukamã mẽ kãm harẽnh o ri pa nẽ mẽ kãm: —E ra ixte mẽ amã harẽnh o ri ixpa xwỳnhta na ra pôj. Te pa ixte wa nẽ ixkator pyràk nom amnepê mã kormã ixkêt ri nhũm htĩr rãhã nẽ pa ho pa. Ham ĩ ho kator tã kêp Tĩrtũm Kra jakamã uràk nẽ rãhã ho rãhã hã pa xwỳnh na. Jakamã kot amnhĩ to rax o kot ijakrenh par. Anẽ.
15 João deu testemunho dele quando disse em alta voz: “Este é aquele a quem eu me referia quando disse: ‘Alguém virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’”.
16 Nẽ kêp mẽ pakutã nojarêt rãhã nẽ pa ho pa xwỳnh jakamã na hte mẽ pahto mex rãhã pu mẽ kukwak ri pamex nẽ ri papa ho papa.
16 De sua plenitude todos nós recebemos graça sobre graça.
17 Na pre finat Mojesja mẽ panhĩgêtjê mã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa nẽ mẽ kãm: —Na pre Tĩrtũm mẽ pahte tãm amnhĩ nhĩpêx o papa hã mẽ pamã karõ. Jakamã kot puj mẽ kot mẽ pamã mẽmoj tã karõ xà hkôt ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o papa nẽ ra tãm amnhĩ nhĩpêx o papa. Anẽ. Nhũm pre Mojesja ã mẽ kãm kapẽr o pa anẽ. Hãmri nhũm mẽ kuma no ãm tee ri kãm Tĩrtũm kôt tãm amnhĩ nhĩpêx o pa hprãm kaprỳ. Jakamã nhũm hpãnhã Jejus Krisja wrỳ nẽ mẽ pamã kapẽr õ ho kapẽr o pa nẽ mẽ pamã: —E mẽ ate Tĩrtũm kôt amnhĩ nhĩpêx o apa hkêt tã nhũm arĩ kãm mẽ ajapê nẽ. Nẽ kãm mẽ ato mex prãm. Jakamã kot kaj mẽ amnhĩ to awỳ nhũm tanhmã mẽ akrã hto ka mẽ ra tãm ri amnhĩ nhĩpêx o apa. Ãm hãmri na pa ã mẽ amã ja jarẽnh anẽ. Anhỹr o mẽ pamã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o pa. Tĩrtũm kapẽr na mex o mex.
17 Pois a lei foi dada por meio de Moisés, mas a graça e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Nẽ aa mẽ pahtõ mẽ pahte pano ho Tĩrtũm pumunh kêt. Ãm Kraja pix na kot no ho omunh. Kaxkwa kamã kuri ri pa ho pa jakamã kot omunh mex. Nẽ te kot Hipêêxàja pyràk jakamã na pre wrỳ nẽ hprĩ hã tanhmã kute hã mẽ pamã harẽnh o pa. Jakamã na pu mẽ ra pahpiitã Tĩrtũm kot amnhĩ nhĩpêx ã omu nẽ mar mex nẽ.
18 Ninguém jamais viu a Deus, mas o Filho único, que mantém comunhão íntima com o Pai, o revelou.
19 Na pre Juãw Paxis ma hkwỳjê hkôt mẽ kãm Jejus jarẽnh o pa nhũm mẽ hkwỳjaja kuma nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ. Hãmri nhũm Juãw Paxis ja hã mẽ omu nẽ Tĩrtũm mã mẽ hkrã kumrã. Pyhti pê Jotãw nhĩkjê hã krĩ pê Petãn tã ri mẽ hkrã kumrãr o pa. Hãmri nhũm krĩ pê Jerujarẽ kamã Ijaew krãhtũmjaja harẽnh ma nẽ ma hwỳr hkwỳjê rẽ. Mẽ kot tanhmã hkukjêr to nhũm kot mẽ kãm tanhmã amnhĩ jarẽnh to kaxyw. Jakamã nhũm mẽõ patre hkwỳjê mẽ Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh xà hã ixkre kamã mẽ ho ajuta xwỳnh kwỳjê mẽ Parijew nhõ xwỳnh kwỳjê mẽ nhũm mẽ ma hwỳr mra. Juãw Paxis wỳr mra nẽ omu nẽ kãm: —Pa. E ot pa mẽ awỳr mra. Kwa mẽ inhmã amnhĩ jarẽ. Apê mẽ atõ na ka we? Xà ka na apê Tĩrtũm kot mẽ ixkaxyw axãm mã xwỳnhta na ka nà? Xà ka na pa htem amnhĩ wỳr akamã ijamak o ixpa? Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm: “Nà pa hkêt.” Anẽ hãmri nhũm mẽ kãm: —Tô mãn xep apê amnepê mã Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnh pê finat Erisja. Hã na ka tanhmã amnhĩ to nẽ akupỹm atĩr nẽ mẽ ixkôt apa nà? Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà ixpê Eris kêt. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kãm: —Tô mãn xep apê finat Mojes kot mẽ kãm harẽnh o pa xwỳnhta na ka nà? Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ kê axte mẽ kãm: —Nà ixpê tãm kêt. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ tee ri kot ã amnhĩ tã aprãr anhỹrja ma nẽ kãm: —Kwa apê jajê hõ hkêt tã na ka hte mẽ hkrã kumrãr o ri apa. Kwa nà akatàt kôt mẽ inhmã amnhĩ jarẽ. Pa mẽ ama nẽ ma akupỹm mra nẽ mẽ kot awỳr mẽ ixrẽnh xwỳnhjê mã tanhmã ajarẽnh to. Tanhmã na ka hte mẽ kãm amnhĩ jarẽnh to ho ri apa? E kwa mẽ inhmã amnhĩ jarẽ pa mẽ ama. Anẽ. Hãmri nhũm tã hprĩ hã mẽ kãm amnhĩ jarẽ. Amnepê mã mẽ hkukamã Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnh pê finat Ijais kot hkukamã tanhmã harẽnh to nẽ hã kagà xà hkôt nhũm mẽ kãm amnhĩ jarẽ nẽ mẽ kãm: —Tôe. Nà kot paj ixprĩ hã mẽ amã amnhĩ jarẽ ka mẽ inhma. Amnepêm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh xwỳnhjê hõ pê finat Ijaisja na pre hte mẽ kãm mẽhõ hkukamã harẽnh o ri pa. Mẽhõ kot mẽ panhõ Pahihti hkukamã htẽm nẽ kapôt ã kutêp mẽ kãm harẽnh o pa xwỳnhta nhũm pre hkukamã harẽnh o ri pa. Nẽ mẽ kãm harẽnh o:—Anhỹr o na pre hte finat Ijaisja kot Pahihti hkukamã harẽnh o ri pa xwỳnhta kukamã harẽnh anẽ. Tã paa. Pa na pre Ijaisja ã ixkukamã ijarẽnh anhỹr o pa. Pa na pa hte ã Pahihti kutêp mẽ kãm harẽnh o ri ixpa anẽ. Tã ã ixte harẽnh anhỹr xwỳnhta na ra mẽ pakamã pa ka mẽ kormã ja hã omunh kêt nẽ. Kukamã na pa hte mẽ piitã mẽ kot hkôt amnhĩ xunhwỳr ã mẽ omunh kaxyw gô pix o mẽ hkrã kumrãr o ri mẽ hkôt ixpa. Nom na pre ra mẽ pahwỳr Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta tãm mẽ pahwỳr wrỳ. Àhpumunh tỳx o kot ijakrenh jakamã na pa hte ãm kukwak ri ixpa nẽ amnhĩ tã hã ixpijaàm o ri ixpa. Anẽ.
19 Este foi o testemunho de João quando os líderes judeus enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para lhe perguntar: “Quem é você?”.
20 — ausente —
20 Ele respondeu com toda franqueza: “Eu não sou o Cristo”.
21 — ausente —
21 “Então quem é você?”, perguntaram eles. “É Elias?” “Não”, respondeu ele. “É o Profeta por quem temos esperado?” “Não.”
22 — ausente —
22 “Afinal, quem é você? Precisamos de uma resposta para aqueles que nos enviaram. O que você tem a dizer de si mesmo?”
23 — ausente —
23 João respondeu com as palavras do profeta Isaías: “Eu sou uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor!’”.
24 — ausente —
24 Então os fariseus que tinham sido enviados
25 — ausente —
25 lhe perguntaram: “Se você não é o Cristo, nem Elias, nem o Profeta, que direito tem de batizar?”.
26 — ausente —
26 João lhes disse: “Eu batizo com água, mas em seu meio há alguém que vocês não reconhecem.
27 — ausente —
27 Embora ele venha depois de mim, não sou digno de desamarrar as correias de sua sandália”.
28 — ausente —
28 Esse encontro aconteceu em Betânia, um povoado a leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Tã nhũm apkati nhũm Juãw Paxis amnhĩ wỳr Jejus pumu nẽ mẽ kot mar o kuhê xwỳnhjê mã ĩhkra ho ahkre nẽ mẽ kãm: —E. Onẽj Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta tẽ. Mẽ pahpê Ijaew na pu htem xatã pahte amnhĩ tomnuj pãnhã amnhĩrer kaxyw Tĩrtũm mã pahkrit ôwêhti hkra nyw kwỳ hpa nẽ ho amnhĩ pãnhã kãm amnhĩrer o papa. No kêt htẽm nẽj koja nhỹrmã kãm mẽ pahpiitã mẽ pahte amnhĩ tomnuj pãnhã amnhĩrer pa.
29 No dia seguinte, João viu Jesus caminhando em sua direção e disse: “Vejam! É o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Na pa pre ra mẽ amã harẽnh o: “Te pa ixte wa nẽ ixkator nẽ ixtĩr nẽ ixpa pyràk. Nom amnepêm kormã ixkêt ri na pre htĩr rãhã nẽ pa ho pa. Nẽ ĩ ho wrỳk nẽ jar kator tã kêp Tĩrtũm Kra jakamã uràk nẽ rãhã nẽ pa ho pa xwỳnh na. Jakamã kot amnhĩ to rax o kot ijakrenh par.” Anhỹr o pa pre mẽ amã harẽnh o ri ixpa ka prem inhma.
30 Era a ele que eu me referia quando disse: ‘Um homem virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’.
31 —Ixte mẽ amã ã harẽnh anhỹr tã ijaxwỳja kormã ixte kêp Tĩrtũm Kra hã omunh kêt nẽ ãm hkukamã Tĩrtũm nhỹ hã mẽ amã ã harẽnh anhỹr o ri ixpa. Nẽ hkukamã Tĩrtũm mã mẽ akrã kumrãr o ri ixpa. Tã na pa kêp Tĩrtũm Kra hã omu nẽ ã mẽ amã ahkre anẽ ka mẽ omu. Anẽ.
31 Eu não o conhecia, mas vim batizando com água para que ele fosse revelado a Israel”.
32 Nhũm pre ã Juãw Paxis mẽ kãm Jejus jahkre anẽ nẽ mẽ kãm: —Nà Tĩrtũm na pre ixte mẽ akrã kumrãr o ixpa kaxyw inhmã hã karõ. Tã na inhmã kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta o amnhĩrĩt nẽ inhmã harẽnh o: “Koja nhỹrmã Ixkarõja mẽhõ hwỳr wrỳ nẽ kuri arĩk. Ka ja hã omu nẽ kêp Ixkra hã omunh kurê kumrẽx. Koja amnhĩ xô ri amnhĩ pyrà nẽ mẽ kãm Ixkarõ nhõr o pa nhũm mẽ hkarõ mã agjê.” Anhỹr o inhmã harẽ. Tã na pa ra omu. Na pre Tĩrtũm Karõ kaxkwa rũm te tuuti pyrà nẽ hwỳr wrỳk o tẽ nẽ ĩkre hã xa.
32 Então João deu o seguinte testemunho: “Vi o Espírito Santo descer do céu na forma de uma pomba e permanecer sobre ele.
33 — ausente —
33 Eu não sabia quem ele era, mas, quando Deus me enviou para batizar com água, disse-me: ‘Aquele sobre o qual você vir o Espírito descer e permanecer, esse é o que batizará com o Espírito Santo’.
34 Pa ã kot hipêx anhỹr ã omu nẽ kêp Tĩrtũm Kra hã omunh kurê kumrẽx. Jakamã na pa ã mẽ amã ahkre nẽ mẽ amã harẽnh anẽ. Anẽ.
34 Eu vi isso acontecer e, portanto, dou testemunho de que ele é o Filho de Deus”.
35 Tã nhũm apkati nhũm Juãw Paxis axte Jejus pumu. Kot hkôt ri pa ho pa xwỳnh mẽ wa nhỹri xa nẽ omunh o xa.
35 No dia seguinte, João estava novamente com dois de seus discípulos.
36 Nhũm ra mẽ hãnh tẽ nhũm Juãw Paxis omu nẽ hkôt ri pa xwỳnh wa kãm: —E onẽj Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta tẽ. Nẽj koja mẽ pahte amnhĩ tomnuj pãnhã amnhĩre. Anẽ.
36 Quando viu Jesus passar, olhou para ele e declarou: “Vejam! É o Cordeiro de Deus!”.
37 Hãmri nhũm wa kuma nẽ omu nẽ ma hkôt tẽ nẽ hã ajêt.
37 Ao ouvirem isso, os dois discípulos de João seguiram Jesus.
38 Nhũm wa omu nẽ wa kãm: “Pa mo na?” Anẽ nhũm wa kot kêp mẽ ahkre xwỳnh ã omunh jakamã kãm: —Nà wa ixte ma akôt ixtẽm nẽ nhỹri anhõrkwỹ pumunh mã na pa wa akôt tẽ. Anẽ.
38 Jesus olhou em volta e viu que o seguiam. “O que vocês querem?”, perguntou. Eles responderam: “Rabi (que significa ‘Mestre’), onde o senhor está hospedado?”.
39 Hãmri nhũm wa kãm: —Tôe. Nà wa kam nẽ rĩ ma ixkôt tẽ. Anẽ. Hãmri nhũm wa kuma nẽ ma hkôt wa tẽ nẽ õrkwỹ hwỳr pôj nhũm ra amỹkry nhũm wa hkôt axà nẽ kuri ỹr o kamàt hãmri nẽ kato nẽ ma akupỹm tẽ.
39 “Venham e vejam”, disse ele. Eram cerca de quatro horas da tarde quando o acompanharam até o lugar onde Jesus estava hospedado, e passaram o resto do dia com ele.
40 Kôt htẽm xwỳnhjê hõta na pre kêp Andre. Simãw Pêtre htõ na pre. Nẽ kaxyw hõja. Wa kumã na pre Juãw Paxis Jejus jahkre nẽ harẽ nhũm wa ma hkôt tẽ. Tã wa ra akupỹm wa tẽ.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois que ouviram o que João tinha dito e seguiram Jesus.
41 Hãmri nhũm Andreja htõ Simãw wỳr tẽ nẽ kãm: —Kwa na pa wa jarãhã Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta pumu. Ma pu hwỳr ka wa ixwar ano ho omu nà. Anẽ. Ijaew kapẽr kãm “Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnh” anhỹrja te kot Gres kapẽr kãm “Kris” anhỹr jarẽnh pyràk. Ijaew na prem ã Jejus jarẽnh anẽ nẽ harẽnh o: “Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnh.” Anhỹr o harẽ.
41 André foi procurar seu irmão, Simão, e lhe disse: “Encontramos o Messias (isto é, o Cristo)”.
42 Jakamã nhũm ã Andreja htõ mã harẽnh anẽ nẽ ma akupỹm hwỳr o tẽ. Nẽ wa hwỳr pôj nhũm wa omu. Wa kêp Juãw kra hã wa omu hãmri nẽ Simãw mã kapẽr nẽ kãm: —Pa Simãw. Nà apê Simãw tã kot paj axte atã anhĩxi hõ mẽ. Kot kaj mããnẽn apê Septi. Anẽ. Mẽ pakapẽr kãm Septija te kêp “kẽn” jarẽnh pyràk. No Gres kapẽr kãm te kêp “Pêtre” jarẽnh pyràk. No Ijaew kapẽr kãm kêp “Septi.” Jakamã nhũm pre Jejus ã Simãw Pêtre hã hixi mẽnh anẽ.
42 Então André levou Simão para conhecer Jesus. Olhando para ele, Jesus disse: “Você é Simão, filho de João, mas será chamado Cefas (isto é, Pedro)”.
43 Tã nhũm apkati nhũm ra Jejus pyka pê Garirej wỳr nojarêt nẽ nhỹri Firipti pumu. Firiptija Andre mẽ Simãw Pêtre wa uràk nẽ krĩ pê Pesêj nhõ xwỳnh na pre. Jakamã nhũm Jejus nhỹri omu nẽ amnhĩ kôt kuwỳ nẽ kãm: —E kwa ma ri ixkôt apa ho apa. Anẽ.
43 No dia seguinte, Jesus decidiu ir à Galileia. Encontrou Filipe e lhe disse: “Siga-me”.
44 — ausente —
44 Filipe era de Betsaida, cidade natal de André e Pedro.
45 Hãmri nhũm kuma nẽ ma tẽ nẽ nhỹri Natãnaew pumu nhũm nhỹri pĩ hpàr parpê nhỹ nhũm omu nẽ kãm: —Kwa na pa jarãhã finat Mojes kot amnepêm mẽhõ hã kagà xwỳnhta pumu. Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta na. Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjaja kot hkukamã harẽnh nẽ hã kagà xwỳnhta. Kêp Najare nhõ xwỳnh nẽ mããnẽn kêp finat Juje hkra. E kwa tokyx pu hwỳr ka ixkuxwar ano ho omu. Anẽ.
45 Filipe foi procurar Natanael e lhe disse: “Encontramos aquele sobre quem Moisés, na lei, e os profetas escreveram! Seu nome é Jesus de Nazaré, filho de José”.
46 Hãmri nhũm tee ri kot tanhmã harẽnh toja ma nẽ kãm: —Tk. Kokỹ. Najare nhõ xwỳnh piitã kot amnhĩ to mexti hã kot kêt we hõ kêp Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnh. Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Kwa nà ã akapẽr anhỹr kêt nẽ. Ma ixkôt tẽ nẽ ixpyrà nẽ ano ho omu mãn. Nẽ rĩ ã ri akapẽr anẽ. Anẽ. Hãmri nhũm kuma nẽ ma hkôt tẽ.
46 “Nazaré!”, exclamou Natanael. “Pode vir alguma coisa boa de Nazaré?” “Venha e veja você mesmo”, respondeu Filipe.
47 Hãmri nhũm Jejus amnhĩ wỳr wa omu nẽ kuri mẽ kuhê xwỳnhjê mã Natãnaew jarẽnh kurê kumrẽx nẽ harẽnh o: —E onẽj Ijaew õja mẽ pahwỳr hpôx o tẽ. Ãm hãmri na hte tãm amnhĩ nhĩpêx o pa. Na hte higêt finat Jako kurom hêx rom ri tanhmã mẽ kãm amnhĩ to hêx to ho pa hkêt nẽ. Na hte ãm kapẽr mex pix o ri kapẽr o pa. Anẽ.
47 Jesus viu Natanael se aproximar e disse: “Aí está um verdadeiro filho de Israel, um homem totalmente íntegro”.
48 Hãmri nhũm tee ri amnhĩ tã kuma nẽ kãm: —Kwa mẽhõ na pre ã amã ijarẽnh anẽ? Aa ixte nhỹri apumunh kêt kumrẽx tã ka ri ãm hãmri ã ijarẽnh anẽ. Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Nà mẽhõ kot tanhmã inhmã ajarẽnh to hkêt. Ãm pa na pa hte inhno ho apumunh o ixpa. Kormã Firipti kot awỳr htẽm nẽ amã ijarẽnh kêt ri pa ra ixprĩ hã inhno ho apumu. Na ka kormã pĩta parpê nhỹ pa apumu. Anẽ.
48 “Como o senhor sabe a meu respeito?”, perguntou Natanael. Jesus respondeu: “Vi você sob a figueira antes que Filipe o chamasse”.
49 Hãmri nhũm tee ri kot hprĩ hã harẽnh ã amnhĩ tã kuma nẽ kãm: —Kwa mẽ ijahkre xwỳnh. Pẽr ãm hãmri apê Tĩrtũm Kra kumrẽx jakamã na ka ã ijarẽnh anẽ. Xep ka na mẽ ixte amnhĩ wỳr akãm ijamak o ixpa xwỳnhta na ka. Nà ka na apê mẽ ixpê Ijaew nhõ Pahihti. Anẽ.
49 Então Natanael exclamou: “Rabi, o senhor é o Filho de Deus, o Rei de Israel!”.
50 Hãmri nhũm Jejus kuma nẽ kãm: —Nà ãm hãmri na ka ixte pĩ hpar pê apumunh ã ajarẽnhja ma nẽ hkôt pix mã ixpê Tĩrtũm Kra hã ixpumu. Tã kot kaj ja nhĩrô pê axte mẽmoj mex o kot ja jakrenh pumu.
50 Jesus lhe perguntou: “Você crê nisso porque eu disse que o vi sob a figueira? Você verá coisas maiores que essa”.
51 Koja nhỹrmã kaxkwa axkjê nhũm Tĩrtũm kapẽr o mẽ wrỳk xwỳnhjaja kurũm axpẽn japa ka mẽ omu. Finat Jako pyrà nẽ mẽ omu. Ixte Tĩrtũm kot mẽ akaxyw ixãm xwỳnh wỳr koja mẽ ã wrỳk nẽ amnhĩ nhĩpêx anẽ ka ja hã mẽ omu. Kwa jam ajamaxpẽr tỳx rãhã ho apa. Anẽ.
51 E acrescentou: “Eu lhes digo a verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o Filho do Homem”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.