Atos 9

Apinayé NT (APN_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Rôm nhũm Sawtija xatã Jerujarẽ kamã Pahihti Jejus kôt mẽ kot amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjaja tanhmã mẽ homnuj tỳx to ho ri mẽ hkôt pa. Kãm mẽ himex par prãm jakamã na pre hte ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr pix o pa. Tã ra hamaxpẽr nẽ ma patre maati hwỳr tẽ nẽ mẽ hã amnhĩ jarẽ nẽ kãm:
1 Saulo, respirando ainda ameaças e morte contra os discípulos do Senhor, dirigiu-se ao sumo sacerdote
2 —E ot pa awỳr tẽ. Kwa inhmã kagà nhĩpêx pa kupy nẽ ma krĩ pê Tamas kãm mẽ pahpê Ijaew xàptàr tũmrejê hwỳr o mõ nẽ mẽ kãm kugõ. Kê mẽ kamã harẽ nẽ omu hãmri nẽ hkôt inhĩhkra kamã Jejus kôt mẽ kot amnhĩ nhĩpêx xwỳnhjê jagjê. Mẽnijaja nẽ mẽmyjaja. Hãmri pa mẽ unê nẽ man akupỹn awỳr mẽ o mõ ka mẽ omu nẽ kam tanhmã mẽ hipêx to. Anẽ. Hãmri nhũm kuma nhũm ja kãm mex nẽ. Hãmri nhũm kãm kagà nhĩpêx nẽ kugõ nhũm kupy nẽ hkôt mẽ pa xwỳnhjê mẽ ro hã ma Tamas wỳr mẽ hwỳr mõr kurê kumrẽx.
2 e lhe pediu cartas para as sinagogas de Damasco, a fim de que, caso achasse alguns que eram do Caminho, tanto homens como mulheres, os levasse presos para Jerusalém.
3 Mõõ mẽ ra hpôx o mõr mẽ nhũm puh kaxkwa rũm hirã rax kumrẽx wrỳ nẽ hã ajêt nhũm hipôk ri xa.
3 Enquanto seguia pelo caminho, ao aproximar-se de Damasco, subitamente uma luz do céu brilhou ao seu redor.
4 Hãmri nẽ tee ri omu nẽ kãm ma xàj pykap tẽm nẽ akryk nõ. Hãmri nhũm kaxkwa rũm mẽhõ kãm kapẽr nẽ kãm: —Pa Sawti? Hêxta waa nẽ. Kwa mon ka hte ixtomnuj tỳx o ri apa? Anẽ.
4 Ele caiu por terra e ouviu uma voz que lhe dizia:
5 Hãmri nhũm amnhĩ jaêr pê kuma nẽ kãm: —Kwa mẽ atõ na ka ã inhmã akapẽr anẽ pahihti? Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Kwa nhũm ixpê Jejus ixte amã ixkapẽr kênã. Pa na ka hte ixpê ixkôt mẽ kot amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê nhĩpêx kati ho apa. Jao te pa ate ixtomnuj tỳx pyràk.
5 Ele perguntou: — Senhor, quem é você? E a resposta foi:
6 Nom kot kaj axte ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt kumrẽx. E kànhmã xa nẽ mãmrĩ ma krĩ hwỳr tẽ. Kot kaj hwỳr pôj nhũm mẽhõ awỳr tẽ nẽ mẽmoj tã amã karõ ka ama nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx. Anẽ.
6 Mas levante-se e entre na cidade, onde lhe dirão o que você deve fazer.
7 Nhũm pre ã Jejus Sawti mã kapẽr anẽ. Nhũm hkôt mẽ pa xwỳnhjaja mẽmoja ma no ãm hprĩ mar nẽ mẽmoj pumunh kêt nẽ. Hãmri nẽ tee ri hamaxpẽr nẽ kãm ma xàj akryk kapẽr kêt kumrẽx nẽ kuhê.
7 Os homens que viajavam com Saulo pararam emudecidos, ouvindo a voz, mas não vendo ninguém.
8 Hãmri nhũm Sawti kànhmã xa nom rĩt kêt nẽ tee ri rĩt mã nhũm mẽ hpa hã kupy nẽ ma krĩm o mõ.
8 Então Saulo se levantou do chão e, abrindo os olhos, nada podia ver. E, guiando-o pela mão, levaram-no para Damasco.
9 Nẽ Tamas wỳr o pôj nẽ nhỹri mẽhõ nhõrkwỹ hwỳr ho axà nhũm kamã nohkre nẽ arĩ hkrĩ. Tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr o hkrĩ. Nẽ apkur kêt nẽ hkõm kêt o ra hã apkati axkrunẽpxi.
9 Esteve três dias sem ver, durante os quais nada comeu, nem bebeu.
10 Tamas kamã na pre mẽhõ my pê Ananĩsja pa. Kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê hõ na pre. Jakamã nhũm Jejus hwỳr kato nẽ kãm kapẽr. Te hpimtir kãm hwỳr kator nẽ kãm kapẽr pyrà nẽ kãm: —Pa Ananĩs? Anẽ. Nhũm kãm: —Ỳ? Ot pa xa. Mo na Pahihti? Anẽ.
10 Havia em Damasco um discípulo chamado Ananias. O Senhor lhe apareceu numa visão e disse: Ao que ele respondeu: — Eis-me aqui, Senhor!
11 Nhũm Jejus kãm: —E kêr ka akato nẽ ma mẽ kot kãm: “Pry katàt” anhỹr xwỳnhta wỳr tẽ. Hãmri nẽ kamã Jut nhõrkwỹ japêr. Kamã na Tas nhõ xwỳnh pê Sawtija hkrĩ. Na no hkre nẽ inhmã amnhĩ jarẽnh o hkrĩ. Ka hwỳr axà nẽ omu.
11 Então o Senhor lhe disse:
12 Ate hwỳr atẽm nẽ inhỹ hã hã anhĩhkra xir nhũm akupỹm rĩt mex kaxyw na ato amỹti. Jakamã e ma hwỳr tẽ nẽ ã hipêx anẽ. Anẽ.
12 e, numa visão, viu entrar um homem, chamado Ananias, e impor-lhe as mãos, para que recuperasse a vista.
13 Hãmri nhũm Ananĩs tee ri kuma nẽ kãm Sawti puma ho amnhĩ kamã kahak nẽ. Hãmri nẽ kãm: —Kwa nà Pahihti. Tãm na xep hte Jerujarẽ kamã mẽ kot amnhĩ kaxyw akôt mẽ hamaxpẽr xwỳnhjê nhĩpêx kati ho pa. Pa ra mẽ hã harẽnh ma.
13 Ananias, porém, respondeu: — Senhor, de muitos tenho ouvido a respeito desse homem, quanto mal tem feito aos teus santos em Jerusalém.
14 Tã na xep ra jar Tamas wỳr pôj. Patre krãhtũm kapẽr nhỹ hã kot mẽ ixpê akôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê pynênh nẽ ma akupỹm hwỳr mẽ ixto mõr kaxyw. Tãn ka ri hwỳr ijano. Kwa nà ri ixto anhỹr kêt nẽ Pahihti. Anẽ.
14 E aqui em Damasco ele tem autorização dos principais sacerdotes para prender todos os que invocam o teu nome.
15 Nhũm Jejus kãm: —Nà mamrĩ ma hwỳr tẽ. Ra ixte amnhĩ kaxyw ãm kênã. Jakamã koja ã mẽ anhĩpêx anhỹrta hpãnhã ma mẽ piitã mẽ kãm ixkapẽr jarẽnh o pa. Mẽ apê Ijaew mã nẽ mẽ anhõ pahi hkwỳjê mã nẽ mẽ kêp Ijaew kêt xwỳnhjê mã. Koja mẽ piitã mẽ kãm ixkapẽr jarẽnh mex o ri mẽ hkôt pa.
15 Mas o Senhor disse a Ananias:
16 Koja mẽ ixtã homnuj tỳx nẽ nhũm amnhĩ xà htỳx kamã hamak o pa. Nom kot paj ixprĩ hã mẽ kot tanhmã ixtã hipêx to hkukamã kãm ixujarẽnh pa nhũm amnhĩ kukamã amnhĩ jarẽnh ma. E tokyx mãmrĩ ma axàmnhĩx hwỳr tẽ. Anẽ.
16 Pois eu mesmo vou mostrar a ele quanto deve sofrer pelo meu nome.
17 Hãmri nhũm kuma nẽ kato nẽ ma Sawti hwỳr htẽm kurê kumrẽx. Hãmri nẽ ixkre hwỳr axà nẽ omu nẽ hkrã hã ĩhkra xi nẽ kãm: —Pa Jejus kôt ixtõ Sawti? E na Pahihti Jejus awỳr inhmẽ pa awỳr tẽ. Pry kahti ri kot awỳr kator xwỳnhta. Tã akupỹm arĩt nhũm Tĩrtũm Karõ kot akarõ mã àr kaxyw na awỳr inhmẽ pa tẽ. Anẽ.
17 Então Ananias foi e, entrando na casa, impôs as mãos sobre Saulo, dizendo: — Saulo, irmão, o Senhor Jesus, que apareceu a você no caminho para cá, me enviou para que você volte a ver e fique cheio do Espírito Santo.
18 Hãmri nhũm mẽmoj te tep kà pyràkja Sawti no rũm hapôj nẽ rôrôk nhũm akupỹm rĩt mex kurê kumrẽx. Hãmri nẽ kànhmã xa nhũm Ananĩs hkrã kumrã. Ra amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr ã hkrã kumrã.
18 Imediatamente caíram dos olhos de Saulo umas coisas parecidas com escamas, e ele voltou a ver. A seguir, levantou-se e foi batizado.
19 Hãmri nhũm nhỹ nẽ apku nẽ akupỹm hihtỳx. Sawti kot Tamas kamã Jejus kapẽr jarẽnh Sikũn Korĩt 11.22-23 Nhũm Sawti Tamas kãm mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê hkôt amnhĩ xãm nẽ mẽ hkôt ri pa nẽ tokyx ma akupỹm mõr kêt nẽ.
19 E, depois de comer, sentiu-se fortalecido. Saulo permaneceu alguns dias com os discípulos em Damasco.
20 Kormã mẽ hkôt ri pa nẽ Ijaew nhõ Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre xà hã ixkre hwỳr mra nẽ kamã mẽ kãm Jejus kapẽr jarẽ. Kêp Tĩrtũm Kra hã harẽnh o kuhê.
20 E logo, nas sinagogas, proclamava Jesus, afirmando que ele é o Filho de Deus.
21 Hãmri nhũm mẽ amnhĩ jaêr pê ã harẽnh anhỹrja ma nẽ tee ri hamaxpẽr nẽ axpẽn mã: —Kokỹỹ. Kwa tãm na xep pre Jerujarẽ kamã amnhĩ kaxyw Jejus kôt mẽ kot amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê homnuj tỳx o pa. Tã xep jar kot mẽ hkwỳjê pynênh nẽ ma mẽ o mõr nẽ Jerujarẽ kamã patre krãhtũmjê mã mẽ õr kaxyw na pre man mẽ pahwỳr mõ. Tã ra tanhmã hamaxpẽr to nẽ axtem nẽ mẽ pamã Jejus kapẽr jarẽnh o mẽ pajahkre ho pa. Anẽ.
21 Todos os que ouviam Saulo estavam atônitos e diziam: — Não é este o que exterminava em Jerusalém os que invocam o nome de Jesus e veio para cá precisamente para prender e levá-los aos principais sacerdotes?
22 Hãmri nhũm Sawti arĩ Tamas kãm Ijaew mã tanhmã Jejus jarẽnh to kamã hihtỳx o mẽ hkôt pa nẽ mẽ kãm: —Nà Jejus Krisja na pre Tĩrtũm mẽ pakaxyw ãm nẽ mẽ pahwỳr kumẽ. Ãm hãmri na pa mẽ amã ja jarẽ. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ tee ri kutã tanhmã kapẽr to hkukamã hamaxpẽr.
22 Saulo, porém, mais e mais se fortalecia e confundia os judeus que moravam em Damasco, demonstrando que Jesus é o Cristo.
23 Tã ra hã apkati xohtô nẽ nhũm Tamas kãm Ijaew kwỳjaja kot Sawti pĩr kaxyw hã axpẽn ma.
23 Decorridos muitos dias, os judeus resolveram matar Saulo,
24 Hãmri nhũm mẽhõja hã ama nẽ Sawti hwỳr tẽ nẽ kãm mẽ harẽ nẽ kãm: —Kwa Sawti kêr ka axkãm ajamak rom. Na mẽ pahkwỳjaja atã amỹnê. Na mẽ ra krĩ puhã kahê xà hã hakwakre piitã hamãr ho kuhê. Kot kaj nhỹhỹm akato nhũm mẽ apumu nẽ apynê nẽ apĩ. Anẽ.
24 mas ele ficou sabendo do plano deles. Dia e noite guardavam também os portões da cidade, para o matar.
25 Jakamã nhũm kamàt nhũm Sawti hkôt ri mẽ pa xwỳnhjaja kawà rax õ mỳ nẽ hwỳr o tẽ nẽ kãm ãm nhũm hwỳr axà nẽ nhỹ. Hãmri nhũm mẽ hkagrĩ nẽ kẽn o krĩ puhã kahêja nhĩrô pê ho wrỳ nhũm mẽ kêp kato nẽ ma mõ.
25 Mas os discípulos de Saulo tomaram-no de noite e, colocando-o num cesto, desceram-no pela muralha.
26 Tã nhũm Sawti krĩ pê Tamas rũm kato nẽ ma akupỹm Jerujarẽ hwỳr mõ hãmri nẽ hwỳr pôj. Hãmri nẽ mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê hkôt amnhĩ jarẽnh kaxyw mẽ hwỳr tẽ. Hãmri nhũm mẽ tee ri amnhĩ wỳr omu nẽ kot Jejus kôt amnhĩ xãm ã amnhĩ to hêx ã hkamnhĩx hãmri nẽ amnhĩ kamã kahak o amnhĩ nê hkurê nẽ mẽ piitã kãm uma nẽ.
26 Quando chegou a Jerusalém, Saulo procurou juntar-se aos discípulos de Jesus. Porém todos tinham medo dele, não acreditando que ele fosse discípulo.
27 Ãm Panãpe pix ãm hãmri kot Jejus kôt amnhĩ xãm kôt hamaxpẽr. Hãmri nẽ ma hwỳr tẽ nẽ haprô nẽ ma Jejus nhỹ hã mẽ ahkre xwỳnh maatijê hwỳr o tẽ nẽ yr pê mẽ kãm kapẽr nẽ mẽ kãm: —Kwa ãm hãmri na Sawti amnhĩ jarẽ. Na ra mẽ pahpyrà nẽ Jejus kôt amnhĩ xãm. Na xep pre Tamas wỳr pry hã kormã mõ nhũm xep Pahihti Jejus hwỳr kato nẽ kaxkwa rũm kãm kapẽr nhũm kuma nẽ hkôt amnhĩ xãm. Jakamã nhũm xep ra axtem kot amnhĩ nhĩpêx nyw o Tamas nhõ xwỳnhjê mã Jejus kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Ra amnhĩ kamã kãm mẽ uma hkêt nẽ àmnhĩx ri mẽ kãm harẽnh o ri mẽ hkôt pa. Anẽ.
27 Mas Barnabé, tomando-o consigo, levou-o aos apóstolos. Contou-lhes como Saulo tinha visto o Senhor no caminho, e que o Senhor tinha falado com ele. Também contou como, em Damasco, Saulo tinha pregado ousadamente em nome de Jesus.
28 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ amnhĩ kôt Sawti mẽ nhũm mẽ hkôt ri pa. Hãmri nẽ Jerujarẽ kamã mẽ piitã mẽ kãm Jejus kapẽr jarẽnh o pa. Kãm Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr kêt xwỳnhjê pyma hkêt nẽ àmnhĩx ri mẽ kãm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa.
28 E Saulo ficou com eles em Jerusalém, entrando e saindo, pregando ousadamente em nome do Senhor.
29 Nẽ Ijaew kwỳ pê Gresjê kapẽr o mẽ kapẽr xwỳnhjê mã nhũm xatã mẽ kãm Jejus jarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Kêp Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnh ã harẽnh rãhã ho ri mẽ hkôt pa. No nhũm mẽ kãm mar prãm kêt nẽ ra kot Jejus ã hpĩr mã.
29 Falava e discutia com os helenistas, mas eles procuravam matá-lo.
30 Hãmri nhũm mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnh kwỳjaja mẽ harẽnh ma nẽ mẽ kêp ho kato nẽ ma krĩ pê Sejarej wỳr o mõ. Hãmri nẽ kurũm ma akupỹm õ krĩ pê Tas wỳr kumẽ nhũm ma akupỹm mõ.
30 Quando isto chegou ao conhecimento dos irmãos, levaram Saulo até Cesareia e dali o enviaram para Tarso.
31 Tã ra Sawti kot Jejus kôt amnhĩ xãm jakamã nhũm mẽ kãm mẽ hkurê xwỳnhjaja axte Jejus ã tanhmã hkwỳjê hto hkêt nhũm mẽ piitã hamakêtkati nẽ àmnhĩx ri pa. Pika pê Jutej kamã nẽ Garirej kamã nẽ Samar kamã nhũm mẽ piitã hamakêtkati nẽ àmnhĩx ri pa. Hãmri nẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh o ri pa. Nhũm Tĩrtũm Karõ tanhmã mẽ hkrã hto nhũm mẽ ra kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx mex o mõ. Hãmri nhũm mẽ ohtô rax nẽ mẽ uràk nẽ Jejus kôt amnhĩ xunhwỳ nẽ hkwỳjê hkôt axkamẽ.
31 Assim, a igreja tinha paz por toda a Judeia, Galileia e Samaria, edificando-se e caminhando no temor do Senhor; e, no consolo do Espírito Santo, crescia em número.
32 Tã nhũm Simãw Pêtreja ma mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê mã Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o mẽ ahkre kaxyw ma krĩ piitã hkôt pa. Jakamã krĩ pê Rit wỳr mõ
32 Passando Pedro por toda parte, foi também visitar os santos que moravam em Lida.
33 nẽ hwỳr pôj nẽ kamã Enejti pumu. Nhũm ĩ kamã htyk pa nẽ kupĩp kãm hikwỹ rãhã hã amgrà pê 8.
33 Encontrou ali certo homem, chamado Eneias, que havia oito anos jazia de cama, pois era paralítico.
34 Hãmri nhũm Simãw Pêtre omu nẽ Jejus nhỹ hã kãm kapẽr nẽ kãm: —Pa Enejti? E na Jejus Kris akupỹm ato mex. Jakamã e kànhmã xa nẽ akupĩpta py. Anẽ. Hãmri nhũm akupỹm mex nẽ kànhmã xa nẽ amnhĩ pumu nẽ hkĩnh o hkĩnh.
34 Pedro lhe disse: — Eneias, Jesus Cristo cura você! Levante-se e arrume a sua cama. Ele imediatamente se levantou.
35 Hãmri nhũm krĩja kamã nẽ krĩ hõ pê Sarõ kamã mẽ piitã harẽnh ma nẽ mẽ kot amnhĩ tomnuj kaga hpa nẽ hpãnhã Jejus kôt amnhĩ xunhwỳ nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx o pa.
35 Todos os habitantes de Lida e da região de Sarom viram Eneias e se converteram ao Senhor.
36 Nhũm Tapitreja krĩ pê Jope kamã na pre pa. Gres kapẽr kãm hixi pê Nokre. Mẽ kapẽr kãm Nokreja te kêp “karà” anhỹr jarẽnh pyràk. Na pre ra Tapitre pê Nokreja Jejus kôt amnhĩ xãm nẽ mẽ piitã mẽ ho mex o ri mẽ hkôt pa. Nẽ mẽ kêp amrakati xwỳnhjê kamã ukaprĩ ho ri mẽmoj to mẽ kutã nojarêt o ri mẽ hkôt pa.
36 Em Jope havia uma discípula chamada Tabita, nome este que, traduzido, é Dorcas. Ela era notável pelas boas obras e esmolas que fazia.
37 Tã ra à htỳx nẽ hãmri ty. Hãmri nhũm mẽ tee ri omu nẽ hkaprĩ nẽ mỳr rax nẽ. Nẽ kumỳ nẽ kuhõ hãmri nẽ kormã haxàr kêt ri kỳx pê ixkre kamã kuxi nẽ kuri mỳr o hkrĩ.
37 Aconteceu que, naqueles dias, ela adoeceu e veio a morrer. Depois de a lavarem, puseram o corpo num quarto do andar superior.
38 Nhũm Simãw Pêtre kormã krĩ hõ pê Rit kamã ri pa. Rit rũm Jope hwỳr jawỳ jakamã nhũm Jope kamã mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjaja Simãw Pêtre jarẽnh ma hãmri nẽ hwỳr ja wa ho hamẽxkrut nẽ wa kumẽ. Nhũm wa ma hwỳr tẽ nẽ hwỳr pôj nẽ omu nẽ kãm: —Pa? E jar na pa wa awỳr tẽ. Na Jejus kôt mẽ pahtõx Tapitre ham mẽ pahpê ty. Kwa tokyx kormã mẽ kot haxàr kêt ri ma wa ixkôt hwỳr tẽn omu nà? Anẽ.
38 Como Lida ficava perto de Jope, os discípulos, ouvindo que Pedro estava ali, enviaram-lhe dois homens com o seguinte pedido: — Não se demore em vir até nós.
39 Hãmri nhũm wa kuma nẽ ma wa hkôt htẽm kurê kumrẽx. Hãmri nẽ Jope hwỳr pôj nẽ mẽ hwỳr tẽ nhũm mẽ kỳx pê htyk nẽ nõr xwỳnhja wỳr ho api nhũm hwỳr axà. Nhũm kuri mẽ kêp mẽ mjên htyk xwỳnhjaja hkaprĩ nẽ mỳr o hkrĩ. Hãmri nhũm Simãw Pêtre mẽ hwỳr axà nhũm mẽ omu nẽ kãm Tapitre kormã htĩr ri kot tanhmã mẽ ho mex to hã harẽ. Nẽ mẽ ê hkwỳ jamỳ nẽ kãm kupẽ nẽ kãm: —Ga ja pumu. Tyk xwỳnhta na pre mẽ inhmã hkay nẽ kugõ. Na pre hte mẽ ixto mex o pa. Tã mẽ ixpê ty. Hêxta gàà nẽ. Na pa mẽ ixkaprĩ htỳx kumrẽx. Anẽ.
39 Pedro se aprontou e foi com eles. Quando chegou lá, eles o levaram ao quarto do andar superior. Todas as viúvas o cercaram, chorando e mostrando-lhe túnicas e vestidos que Dorcas tinha feito enquanto estava com elas.
40 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kator pa hãmri nẽ htyk xwỳnhta ri hkõn krã ho nhỹ nẽ ho Tĩrtũm wỳ. Hãmri nẽ htyk xwỳnhta mã kapẽr nẽ kãm: —Pa Tapitre? E kwa kànhmã nhỹ. Anẽ. Pu nhũm no amra nẽ Simãw Pêtre pumu nẽ kànhmã nhỹ.
40 Mas Pedro mandou que todos saíssem, ajoelhou-se e orou; depois, voltando-se para o corpo, disse: — Tabita, levante-se! Ela abriu os olhos e, vendo Pedro, sentou-se.
41 Hãmri nhũm hpa hã kupy nẽ kànhmã ãm nẽ kapôt ã mẽ kuhê xwỳnhjê mã anẽ nhũm mẽ akupỹm wa hwỳr agjê nhũm mẽ kãm: —E ota. Na Tĩrtũm akupỹm mẽ amã ho htĩr. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ amnhĩ jaêr pê omu nẽ hkĩnh tỳx nẽ.
41 Ele, dando-lhe a mão, ajudou-a a ficar em pé; e, chamando os santos, especialmente as viúvas, apresentou-a viva.
42 Hãmri nhũm Jope kamã mẽ piitã harẽnh ma nẽ mẽ ohtô nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ.
42 Isto se tornou conhecido em toda a cidade de Jope, e muitos creram no Senhor.
43 Hãmri nhũm Simãw Pêtre Jope kamã ri pa hã apkati xohtô nẽ tokyx mẽ kurũm kato nẽ ma krĩ hõ hwỳr mõr kêt nẽ. Na pre mry kà ho mẽmoj nhĩpêx o pa xwỳnh pê Simãw ri pôj nẽ kuri pa hã apkati xohtô nẽ.
43 Pedro ficou em Jope muitos dias, na casa de um curtidor chamado Simão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.