Atos 8

Apinayé NT (APN_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Hãmri nhũm mẽ kot Jejus kôt amnhĩ nhĩpêx xwỳnhjaja Estewãw wỳr mra nẽ htyk kãm omu nẽ hkaprĩ nẽ. Nẽ mur nẽ kumỳ nẽ ma o mõ nẽ haxà. Nom nhũm Sawtija mẽ kot hpĩr ã omu nhũm ja kãm mex nẽ. Sawti kot Jejus kwỳjê nhĩpêx kati ho pa hã harẽnh Atre 1.8 Tã nhũm Jerujarẽ kamã Ijaewjaja mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê homnuj tỳx o pa. Hãmri nhũm mẽ tee ri amnhĩ kukamã hamaxpẽr nẽ mẽ hkwỳjaja mẽ umaj hapôj nẽ ma pika hkwỳ hkôt hpigrành pa. Mẽ hkwỳjaja Jutej wỳr ma pa nhũm mẽ hkwỳjaja Samar hwỳr ma pa. Ã na prem mẽ umaj nhỹhỹm hpigrành par anẽ. Ãm Jejus nhỹ hã mẽ ahkre xwỳnh maati pixjaja na prem Jerujarẽ kamã arĩk nẽ nhỹhỹm mõr kêt nẽ. Simãw Pêtre nẽ Juãw nẽ Xiakre nẽ Andre nẽ Firipti nẽ Patoromew nẽ Matêwre nẽ Makre nẽ Tomas nẽ Xiakre hõja nẽ Simãw õ nẽ Maxitreja. Ãm jajaja pix na prem arĩk.
1 E Saulo consentia na morte de Estêvão. Naquele dia, teve início uma grande perseguição contra a igreja em Jerusalém. Todos, exceto os apóstolos, foram dispersos pelas regiões da Judeia e da Samaria.
2 — ausente —
2 Alguns homens piedosos sepultaram Estêvão e fizeram grande lamentação por ele.
3 Nhũm Sawti haxwỳja Jejus kôt mẽ kot amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê homnuj o pa. Mẽ kot Jejus kaga hprãm xàj tanhmã mẽ hipêx to ho pa. Na pre hte mẽ õrkwỹ hwỳr agjê nẽ mẽ unê. Mẽmyjê pynê nẽ mẽnijê pynê nẽ ma mẽ o mra nẽ mẽ hagjênh xà kamã mẽ hagjê. Mẽ uràk nẽ kêp Ijaew tã ã mẽ hipêx anhỹr o pa.
3 Saulo, porém, queria destruir a igreja. Indo de casa em casa, arrastava homens e mulheres, lançando-os na prisão.
4 Tã nhũm mẽ umaj Jerujarẽ rũm pika hõ hwỳr mẽ hpigrành xwỳnhtaja amarĩ pika hkwỳ hkôt ri pa hkêt nẽ. Na prem ma mẽ piitã mẽ kãm Jejus kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Kêp Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnh ã harẽnh rãhã ho ri mẽ hkôt pa.
4 Enquanto isso, os que foram dispersos iam por toda parte pregando a palavra.
5 Tã nhũm Firipti haxwỳja ma mõ. Ma krĩ pê Samar hwỳr mõ nẽ kamã mẽ kãm Tĩrtũm kot mẽ pakaxyw ãm xwỳnhta jarẽnh o pa. Samar kamã na pre wajaga Simãwti ri Samar nhõ xwỳnhjê hkôt mẽ no kupyr rãhã ho ri mẽ hkôt pa. Nẽ àhpumunh tỳx ã amnhĩ to jarkrar o ri pa. Jakamã nhũm mẽ kot amnhĩ nhĩpêx ã omu nẽ kamã no pyma nẽ. Nẽ htỳx ho ãm hãmri kot amnhĩ jarẽnh ã hkamnhĩx. Jakamã nhũm pre mẽ kãm tanhmã ri amnhĩ to hêx to ho pa pê mẽ no kupyr rãhã ho ri pa nhũm mẽ amnhĩ jaêr pê omu. Mẽ kot amnhĩ to hkryre xwỳnhjaja nẽ mẽ kot amnhĩ to rũnh xwỳnhjaja nhũm mẽ amnhĩ jaêr pê kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hã omunh o hkôt pa. Nẽ ri axpẽn mã harẽnh o: —Kokỹỹ. Wajagaja àhpumunh tỳx kumrẽx. Tĩrtũm nhỹ hã mãn te ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa nà? Mãn pre Tĩrtũm kãm àhpumunh xà hkwỳ gõ nhũm ỹ hã ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa. Anẽ. Hãmri nẽ hkôt hamaxpẽr o ri hkôt amnhĩ nhĩpêx o pa. Tã nhũm Firipti mẽ õ krĩ hwỳr mõ nẽ mẽ kãm Jejus Kris jarẽnh o ri mẽ hkôt pa nẽ mẽ kãm: —Jejus kêp Tĩrtũm kot mẽ pahwỳr mẽnh xwỳnh jakamã kot kaj mẽ amnhĩ kaxyw hkôt ajamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ nhũm Tĩrtũm hã mẽ apumu nẽ mẽ ato hkra. Anẽ. Hãmri nẽ Tĩrtũm nhỹ hã akupỹm tanhmã mẽ kute xwỳnhjê ho mex to ho pa. Mẽ ĩ kamã mẽ htyk xwỳnhjaja nẽ mẽ hyk o mẽ pa xwỳnhjaja nhũm mẽ ohtô nẽ akupỹm mẽ ho mex o pa. Nẽ mẽ hkwỳjê nê mẽkarõmnuti hkwỳ jano nhũm mẽ àmra htỳx o mẽ hkaga nẽ ma mẽ kurũm hapôx nẽ mra. Ã Firiptija Jejus nhỹ hã mẽ ho mex o pa anẽ nhũm mẽ piitã ja hã omu nẽ kapẽr ma nẽ hkĩnh nẽ. Nẽ kapẽr mar tỳx nẽ hkôt hamaxpẽr. Jao wajaga Simãwti kaga nẽ hpãnhã amnhĩ kaxyw Jejus kôt pix mã hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ. Hãmri nhũm Firipti ja hã mẽ omu nẽ mẽ hkrã kumrã. Mẽmyjaja nẽ mẽnijaja nẽ mẽ piitã mẽ hkrã kumrã. Ra mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr ã mẽ piitã mẽ kãm amnhĩ to amnhĩrĩt kaxyw nhũm mẽ hkrã kumrãr pa.
5 Filipe foi à cidade de Samaria e anunciava Cristo ao povo dali.
6 — ausente —
6 As multidões, unânimes, davam atenção às coisas que Filipe dizia, ouvindo-as e vendo os sinais que ele fazia.
7 — ausente —
7 Pois os espíritos imundos, gritando em alta voz, saíam de muitos que estavam possuídos por eles; e muitos paralíticos e coxos foram curados.
8 — ausente —
8 E houve grande alegria naquela cidade.
9 — ausente —
9 Havia naquela cidade um homem chamado Simão, que praticava artes mágicas e deixava o povo de Samaria admirado. Dizia ser alguém muito importante,
10 — ausente —
10 e todos lhe davam ouvidos, do menor ao maior, dizendo: — Este homem é o poder de Deus, chamado “o Grande Poder”.
11 — ausente —
11 Davam atenção a ele porque durante muito tempo os havia impressionado com as suas artes mágicas.
12 — ausente —
12 Quando, porém, deram crédito a Filipe, que os evangelizava a respeito do Reino de Deus e do nome de Jesus Cristo, iam sendo batizados, tanto homens como mulheres.
13 Hãmri nhũm wajaga Simãwti haxwỳja Jejus kapẽr ma nẽ mẽ uràk nẽ amnhĩ kaxyw hkôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xãm nhũm Firipti hkrã kumrã. Hãmri nhũm hkĩnh nẽ Firipti hkôt ri pa. Nẽ aa mẽ kot mẽmoj pumunh kêt kwỳ ho anhỹr o ri pa hã omu nẽ kamã no pyma ho hkôt ri pa. Nẽ kot Tĩrtũm nhỹ hã akupỹm mẽ ho mex ã omu nẽ tee ri hamaxpẽr.
13 O próprio Simão abraçou a fé e, tendo sido batizado, acompanhava Filipe de perto, observando extasiado os sinais e grandes milagres praticados.
14 Tã hãmri nhũm Jerujarẽ kamã Jejus nhỹ hã mẽ ahkre xwỳnh maatijaja Samar nhõ xwỳnhjê jarẽnh ma. Ra mẽ kot Tĩrtũm kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx ã mẽ harẽnh ma nẽ hkĩnh nẽ. Hãmri nẽ ma mẽ hwỳr Simãw Pêtre mẽ Juãw wa kumẽ.
14 Quando os apóstolos, que estavam em Jerusalém, ouviram que o povo de Samaria tinha recebido a palavra de Deus, enviaram-lhes Pedro e João.
15 Hãmri nhũm wa ma mẽ hwỳr wa mõ nẽ pôj. Hãmri nhũm Firipti wa omu nẽ wa kãm krĩ nhõ xwỳnhjê jarẽ nẽ wa kãm: —Nà na pa pre mẽ kãm Jejus kapẽr jarẽ nhũm mẽ inhma nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ. Jakamã pa pre mẽ hkrã kumrã. Nom na kormã Tĩrtũm Karõja mẽ hkarõ mã gjêx kêt nẽ. Anẽ. Hãmri nhũm wa mẽ harẽnh ma nẽ mẽ himõk ã wa ĩhkra jaxwỳr o ri mẽ hkôt mra. Ja kôt nhũm Tĩrtũm Karõ mẽ hwỳr wrỳ nẽ mẽ hkarõ mã gjêx pa.
15 Chegando ali, oraram por eles para que recebessem o Espírito Santo,
16 — ausente —
16 pois o Espírito ainda não havia descido sobre nenhum deles. Tinham apenas sido batizados em nome do Senhor Jesus.
17 — ausente —
17 Então lhes impuseram as mãos, e eles receberam o Espírito Santo.
18 Hãmri nhũm wajaga Simãwja mẽ amnhĩ tã wa omunh o xa nẽ hamaxpẽr o: —Kokỹỹ. Kwa wa kot mẽ hã ĩhkra jaxwỳrja kôt na hte Tĩrtũm Karõ mẽ hkarõ mã agjê. Hêxta waa nẽ. Inhmã ã mẽ hipêx anhỹr o ri ixpa hprãm tỳx. E pa ixkàxpore hkwỳ jamỳ nẽ o tẽ nẽ wa kãm kugõ kê wa tanhmã ixto pa wa uràk nẽ ã mẽ hipêx anhỹr o ri ixpa. Nà kot paj anẽ. Anẽ. Hãmri nẽ wa hwỳr tẽ nẽ wa kãm: —E ota ixkàxporeta. Kwa amnhĩm apy nẽ hpãnhã tanhmã ixto pa war apyrà nẽ mẽ hã inhĩhkra jaxwỳr o ri mẽ hkôt ixpa kê Tĩrtũm Karõja mẽ hkarõ mã agjê. Inhmã ja ho anhỹr prãm tỳx. Anẽ.
18 Quando Simão viu que, pelo fato de os apóstolos imporem as mãos, era concedido o Espírito Santo, ofereceu-lhes dinheiro,
19 — ausente —
19 dizendo: — Deem também a mim este poder, para que a pessoa sobre a qual eu impuser as mãos receba o Espírito Santo.
20 Hãmri nhũm wa tee ri ã kapẽr anhỹrja ã omu nhũm Pêtre kãm: —Tk. Kwa ajamaxpẽrja mex kêt. Xà na htem kàxpore ho Tĩrtũm mã amnhĩrer pê ỹ hã mẽ ho hwỳr o pa nhũm Karõ mẽ hwỳr agjê? Nà na htem kàxpore ho Tĩrtũm Karõ japrôr kêt nẽ. Kot kaj wa ixpyrà nẽ ã mẽ hipêx anhỹr kêt nẽ. Ajamaxpẽrja mexre hã. Kormã ate Tĩrtũm kôt amnhĩ xãm tỳx kêt jakamã na ka atỳx ã ri ajamaxpẽr anẽ. —Na ka ã wa ixte Tĩrtũm nhỹ hã mẽ hipêx anhỹr ã wa ixpumu nẽ amã wa ixpyrà nẽ ã mẽ hipêx anhỹr o ri apa hprãm xàj ajamaxpẽr punuj nẽ. Nhũm ajamaxpẽr punuj te kot apa hã apyr ka tee ate kêp amnhĩ kjênh pyràk. Kwa tokyx ajamaxpẽr punuj ã amnhĩ pumu nẽ akaprĩ nẽ tokyx hkaga. Hãmri nẽ amnhĩ to Tĩrtũm wỳ kê amnhĩ katut kôt ajamaxpẽr punujja mẽ ka axte ã ajamaxpẽr anhỹr kêt nẽ. Ã mẽ hamaxpẽr punuj anhỹr xwỳnhjaja koja mẽ nhỹrmã ma kuwy hwỳr pa. Anẽ.
20 Mas Pedro respondeu: — Que o seu dinheiro seja destruído junto com você, pois você pensou que com ele poderia adquirir o dom de Deus!
21 — ausente —
21 Não existe porção nem parte para você neste ministério, porque o seu coração não é reto diante de Deus.
22 — ausente —
22 Portanto, arrependa-se desse mal e ore ao Senhor. Talvez ele o perdoe por esse intento do seu coração.
23 — ausente —
23 Pois vejo que você está cheio de inveja e preso em sua maldade.
24 Hãmri nhũm tee ri amnhĩ tã kuma nẽ hkaprĩ nẽ wa kãm: —Kwa xà wehe? Tô tokyx ixto Tĩrtũm wỳ kê ã ijamaxpẽr anhỹrja mỳrapê hwỳr inhmẽnh kêt nẽ. Anẽ.
24 Simão disse aos apóstolos: — Peço que vocês orem ao Senhor por mim, para que não me sobrevenha nada do que vocês disseram.
25 Tã nhũm Simãw Pêtre mẽ Juãw wa Samar nhõ xwỳnhjê mã Pahihti Jejus kapẽr jarẽnh pê ho mẽ ahkre hãmri nẽ ma akupỹm Jerujarẽ hwỳr mõ. Ma pyka pê Samar hkôt mẽ kãm Jejus kapẽr jarẽnh o ma akupỹm mõ.
25 Eles, porém, tendo dado o seu testemunho e pregado a palavra do Senhor, voltaram para Jerusalém e evangelizavam muitas aldeias dos samaritanos.
26 Hãmri nhũm Firipti arĩ Samar kamã arĩk. Hãmri nhũm Tĩrtũm kapẽr o mẽ wrỳk xwỳnhja hwỳr wrỳ nẽ kãm: —Pa? E ot pa awỳr wrỳ nẽ tẽ. Nà kêr ka tokyx akato nẽ ma mõ nẽ Jerujarẽ rũm kànhmã Kas wỳr pry kahpêr ta nẽ hã juk nẽ ma hã mõ. Kapôt ã pry nõrta kahpêr ta nẽ hã mõ. E kwa tokyj. Anhỹr o kãm kapẽr hãmri nẽ ma akupỹm tẽ nẽ kaxkwa hwỳr api.
26 Um anjo do Senhor disse a Filipe: — Levante-se e vá para o Sul, no caminho que desce de Jerusalém a Gaza; este se acha deserto.
27 Hãmri nhũm Firipti kuma nẽ kato nẽ ma hwỳr mõr kurê kumrẽx. Mõõ hãmri nẽ pryja kahpêr ta nẽ hã mõ. Hãmri nhũm ra mẽhõ myja mõ. Exiop nhõ xwỳnh na pre. Exiop kamã mẽõ pahi na pre niti. Hixi pê na pre Kãtatre. Nhũm pry hã mõr xwỳnhja kêp kãm kàxpore jamãr o pa xwỳnh. Exiop kamã te kêp mẽ õ kôwenatô pyràk. Tã kot Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh kaxyw ma Jerujarẽ hwỳr mõ.
27 Filipe se levantou e foi. Havia um etíope, eunuco, alto oficial de Candace, rainha dos etíopes, o qual era superintendente de todo o seu tesouro. Ele tinha vindo adorar em Jerusalém
28 Hãmri nẽ akupỹm Exiop wỳr kormã mõ. Õ pàr kãm nhỹ nẽ Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã kapẽr o mõ. Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o pa xwỳnh pê Ijais kot Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũmja nhũm kamã kapẽr o mõ.
28 e estava regressando ao seu país. E, assentado na sua carruagem, vinha lendo o profeta Isaías.
29 Hãmri nhũm Tĩrtũm Karõ Firipti mã harẽ nẽ kãm: —E mẽhõ mũj wỳr aprõt nẽ tẽ nẽ hã ajêt nẽ ma hkôt tẽ. Anẽ.
29 Então o Espírito disse a Filipe: — Aproxime-se dessa carruagem e acompanhe-a.
30 Hãmri nhũm kuma nẽ ma hwỳr hprõt nẽ hã ajêt nẽ kot kagà kamã kapẽr ã kuma. Ijais kot Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã kapẽr ã kuma nẽ kãm: —Pa? Mãn ka aprĩ hã ate kamã akapẽr xwỳnhta ma nà? Anẽ.
30 Correndo para lá, Filipe ouviu que o homem estava lendo o profeta Isaías. Então perguntou: — O senhor entende o que está lendo?
31 Hãmri nhũm kãm: —Nà ixte maare hã. Mẽhõ kot hprĩ hã inhmã harẽ pa ixprĩ hã kuma? Xàt ka ixwỳr api nẽ ixri nhỹ nẽ aprĩ hã inhmã harẽnh o ixkôt mõ nà? Anẽ. Hãmri nhũm kuma nẽ hwỳr api nẽ ĩhkô hã nhỹ nẽ kagàta pumunh o nhỹ.
31 Ele respondeu: — Como poderei entender, se ninguém me explicar? E convidou Filipe a subir e sentar-se ao seu lado.
32 Nhũm hã kagà kot:
32 Ora, a passagem da Escritura que ele estava lendo era esta: “Foi levado como ovelha ao matadouro; e, como um cordeiro mudo diante do seu tosquiador, ele não abriu a boca.
33 — ausente —
33 Na sua humilhação, lhe negaram justiça; quem poderá falar da sua descendência? Porque a vida dele é tirada da terra.”
34 Nhũm pre ã Exiop nhõ xwỳnh Tĩrtũm kapẽr ã kagà htũm kamã harẽnh anẽ. Hãmri nẽ tee ri ã kot mẽhõ jarẽnh anhỹrja kukamã hamaxpẽr nẽ hã Firipti kukja nẽ kãm: —Kwa aprĩ hã inhmã mẽhõja jarẽ. Mẽhõ na prem ã hipêx rax anẽ? Xà kot kagà xwỳnhta na prem ã hipêx anẽ nà xà nhãm mẽhõ na prem ã hipêx anẽ? E kwa aprĩ hã inhmã harẽ pa ã mẽ kot hipêx anhỹr xwỳnh kôt omu. Anẽ.
34 Então o eunuco disse a Filipe: — Peço que você me explique a quem se refere o profeta. Fala de si mesmo ou de outra pessoa?
35 Hãmri nhũm kãm: —Tôe kot paj amã harẽ. Nà Jejus na prem ã hipêx anẽ nhũm prem hã kagà. Anẽ. Hãmri nẽ hprĩ hã kãm kot kamã harẽnh xwỳnhta jarẽ. Jejus kot tanhmã mẽ panê amnhĩ nhĩpêx toja nhũm hprĩ hã kãm harẽnh o hkôt mõ.
35 Então Filipe explicou. E, começando com esta passagem da Escritura, anunciou-lhe a mensagem de Jesus.
36 Hãmri nhũm wa kormã mõ nẽ pry htã himô hãnh mõ nhũm Exiop nhõ xwỳnh omu nẽ Firipti mã kãm: —E mũj gô mũj nõ. Xà kot kaj kamã ixkrã kumrã nà? Anẽ.
36 Seguindo pelo caminho, chegaram a certo lugar onde havia água. Então o eunuco disse: — Eis aqui água. O que impede que eu seja batizado?
37 Nhũm kãm: —Nà kot kaj amnhĩ kaxyw Jejus Kris kôt ajamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xãm hã kot paj akrã kumrãr kurê kumrẽx. Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Tỳ. Kêp Tĩrtũm Kra kênã kot paj kêt amnhĩ kaxyw hkôt ijamaxpẽr kêt. Anẽ.
37 [Filipe respondeu: — É lícito, se você crê de todo o coração. Então ele disse: — Creio que Jesus Cristo é o Filho de Deus.]
38 Hãmri nẽ pàr o mrar xwỳnh mã anẽ nhũm pàr o nõ nhũm wa kato nẽ himô hwỳr wrỳ nhũm Firipti hkrã kumrã. Kot Jejus kôt amnhĩ xãm ã hkrã kumrã.
38 Então mandou parar a carruagem, ambos desceram à água, e Filipe batizou o eunuco.
39 Hãmri nẽ wa akupỹm api nhũm Tĩrtũm Karõ Firipti mỳ nẽ ma nhỹhỹm o mõ nhũm Exiop nhõ xwỳnhja axte omunh kêt nẽ. Hãmri nẽ ma akupỹm papxà hwỳr mõ. Ra kot Jejus kôt amnhĩ xãm jakamã hkĩnh nẽ ma akupỹm mõ.
39 Quando saíram da água, o Espírito do Senhor arrebatou Filipe, e o eunuco não o viu mais; e este foi seguindo o seu caminho, cheio de alegria.
40 Rôm nhũm Firipti krĩ pê Ajôt kamã pôj. Tĩrtũm Karõ kot Exiop nhõ xwỳnh pê kator nẽ tanhmã ho nẽ Ajôt wỳr o mõ hãmri nẽ kamã kumẽ. Hãmri nhũm mẽ kãm Jejus kot tanhmã mẽ panê amnhĩ nhĩpêx to hã harẽnh pê ma krĩ hõ hwỳr mẽ kãm ujarẽnh anhỹr o pa rãhã krĩ pê Sejarej wỳr mõ nẽ pôj.
40 Mas Filipe foi visto outra vez em Azoto; e, seguindo viagem, evangelizava todas as cidades até chegar a Cesareia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.