Atos 7
Apinayé NT (APN_WBT) vs NAA
1 Hãmri nhũm mẽ õ patre maatija Estewãw mã kapẽr nẽ kãm: —E mẽ inhmã amnhĩ jarẽ. Xà ãm hãmri na mẽ ri ã ajarẽnh anẽ nà? Anẽ.
1 Então o sumo sacerdote perguntou a Estêvão: — Isso de fato é assim?
2 Hãmri nhũm kuma nẽ mẽ piitã mẽ kãm kapẽr. Mẽ kãm kapẽr ryy nẽ mẽ kãm: —Tôe kot paj mẽ amã mẽ panhĩgêt finat Apraãw tanhmã harẽnh to ka mẽ inhma. Amnepêm na pre Tĩrtũm maatija Apraãw wỳr kato. Kormã pyka pê Mẽsopotãm kamã pa ri. Kormã kot ma krĩ pê Arã hwỳr mõr kêt ri nhũm hwỳr kato nẽ kãm:
2 Estêvão respondeu: — Irmãos e pais, escutem. O Deus da glória apareceu a Abraão, nosso pai, quando este estava na Mesopotâmia, antes de morar em Harã,
3 “E kêr ka mẽ anhõ krĩ pê akato nẽ akwỳjê re nẽ ma mõ. Kot paj ma nhỹhỹm hpãnhã pyka hõ hwỳr mẽ ato mõ.” Anẽ.
3 e lhe disse: “Saia da sua terra e do meio da sua parentela e vá para a terra que eu lhe mostrarei.”
4 —Hãmri nhũm kuma nẽ amnhĩ to akuprõ nẽ ma mõ. Õ pyka pê Katej pê kato nẽ ma krĩ pê Arã hwỳr mõ nẽ hpãnhã kamã pa. Tã nhũm hipêêxà Terahti kêp ty nhũm Tĩrtũm amnẽ jar mẽ panhõ pyka hwỳr kumẽ. Jar mẽ papapxà hwỳr kumẽ.
4 Então Abraão saiu da terra dos caldeus e foi morar em Harã. E dali, com a morte de seu pai, Deus o trouxe para esta terra em que vocês agora estão morando.
5 —Nom nhũm kormã kãm pykaja nhõr kêt nẽ. Kormã kãm hkwỳ ho grire nẽ õr kêt nẽ. Na pre ãm kãm:Anhỹr o kãm mẽ panhõ pika pê Kanaãja jarẽ. Apraãw kormã hkra hkêt ri nhũm ã kãm kapẽr anẽ.
5 Nela, não lhe deu herança, nem sequer o espaço de um pé; mas prometeu dar-lhe a posse dela e, depois dele, à sua descendência, embora Abraão ainda não tivesse filhos.
6 Hãmri nẽ kãm:
6 E Deus falou que a descendência dele seria peregrina em terra estrangeira, onde seriam escravizados e maltratados durante quatrocentos anos.
7 — ausente —
7 — Deus disse ainda: “Castigarei a nação da qual forem escravos; e, depois disso, sairão daí e me servirão neste lugar.”
8 Hãmri nẽ kãm:Anhỹr o Apraãw mã kapẽr nhũm kuma nẽ mar xà hkôt hkra Ijak my kwrỳt kà hkwỳ krãhta. Kormã hkaràre ri. Kormã hã arĩgro pê 8 pix ri nhũm kêp hkwỳ krãhta. —Tã nhũm Ijak hprêk nẽ hprõ nẽ hkra. Hãmri nẽ mã hkra Jako ho anẽ nẽ. Nhũm Jako hprêk nẽ mã hkra pê 12jê ho anẽ nẽ mẽ piitã mẽmy kwrỳt kà hkwỳ jakàr pa. Ã na pre mẽ pahpàr kraxjaja amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa.
8 Então lhe deu a aliança da circuncisão. Assim, Abraão gerou Isaque e o circuncidou no oitavo dia; e Isaque gerou Jacó, e Jacó gerou os doze patriarcas.
9 —Jako hkrajê hõ na pre kêp Juje. Nhũm Juje htõjaja hipêêxà hkôt kamã gryk nẽ axtem nẽ mẽ urojê mã ho wẽnê nhũm mẽ kêp haprô nẽ ma pyka pê Ejit wỳr o mõ. Amarĩ Ejit nhõ xwỳnhjê mã àpênh o pa kaxyw. Tã no nhũm Tĩrtũm arĩ tãnopxar rãhã ho hkôt pa.
9 — Os patriarcas, invejosos de José, venderam-no para ser levado para o Egito. Mas Deus estava com ele
10 Hãmri nẽ Ejit kãm mẽ kot homnuj xwỳnhjê nhĩhkra rũm hkapa nẽ tanhmã hkrã hto nhũm àhpumunh tỳx nẽ hamaxpẽr mex nẽ. Jakamã nhũm Ejit nhõ xwỳnhjê nhõ pahi Paraohtija omu nẽ kãm hkĩnh nẽ. Kot tãm amnhĩ nhĩpêx nẽ àhpumunh tỳx kôt omu nẽ kãm hkĩnh nẽ. Hãmri nẽ amnhĩ ri kumẽ nhũm ĩhkô hã àpênh o pa. Kãm õrkwỹ pumu nẽ Ejit nhõ xwỳnhjê ho amnhĩptàr o pa.
10 e o livrou de todas as suas aflições, concedendo-lhe também graça e sabedoria diante de Faraó, rei do Egito, que o constituiu governador daquela nação e de toda a casa real.
11 —Rôm nhũm mẽ hpur kãm mẽmoj nhĩgrõt mex kêt nẽ nhũm mẽ kêp mẽ apkur xà hã mẽ õja ra ri mẽ kêp kryre. Ejit kamã nẽ jar Kanaã kamã nhũm mẽ apkur xà hã mẽ õja mẽ kêp hapêx par o mõ. Nhũm mẽ piitã prãm xàj ra hiire nẽ kãm prãm tỳx o pa nhũm mẽ panhĩgêtjaja hãmri prãm xàj tee ri amnhĩ xàpkur xà hã mẽmoj japêr.
11 Depois houve fome e grande sofrimento em todo o Egito e em Canaã, e nossos pais não achavam o que comer.
12 —Tã nhũm Jakoja Ejit kãm arĩ mẽ apkur xà hã mẽ õ rax ã harẽnh ma nẽ ma hwỳr hkra hkwỳjê rẽ. Mẽ panhĩgêtjaja nhũm ma mẽ hwỳr mẽ kurẽ nhũm mẽ ma mẽ hwỳr mra. Hãmri nẽ mẽ hwỳr pôj nẽ mẽ kêp mẽmo hy hkwỳ japrô nẽ ma akupỹm o mra. Wam mẽ mõrta ã mẽ kêp mẽmoj japrô nẽ ma akupỹm o mra.
12 Mas, quando Jacó ouviu que no Egito havia trigo, mandou, pela primeira vez, os nossos pais até lá.
13 —Tã nhũm mẽ kêp mẽmo hy japrôr xwỳnhja hapêx nhũm mẽ axte akupỹm mẽ hwỳr mra. Hãmri nhũm mẽ htõ Juje mẽ kãm amnhĩ to amnhĩrĩt nẽ kêp mẽ htõ hã mẽ kãm amnhĩ jarẽ. Mẽ kot ra htyk ã hkamnhĩx tã nhũm mẽ kãm amnhĩ jarẽ. Hãmri nhũm Paraohti mẽ kêp Juje htõ hã mẽ harẽnh ma.
13 Na segunda vez, José se fez reconhecer pelos seus irmãos, e o Faraó veio a conhecer a família de José.
14 —Tã nhũm Juje amnhĩ wỳr hipêêxà Jako mẽ htàmnhwỳjaja mẽ hã karõ nhũm mẽ piitã ma Ejit wỳr hapêx. Mẽ kêp 75 nẽ ma Ejit kamã Juje hwỳr hapêx hãmri nẽ kamã pa ho pa.
14 Então José mandou chamar Jacó, seu pai, e toda a sua parentela, isto é, setenta e cinco pessoas.
15 —Ã kot anhỹr jakamã nhũm Jakoja ma Ejit wỳr mõ nẽ hpãnhã kamã pa ho pa. Tã hãmri kamã ty. Nhũm hkrajê piitã Ejit kãm pa hãmri nẽ gaa nẽ htyk pa.
15 Jacó foi para o Egito, e ali morreu ele e também os nossos pais.
16 Hãmri nhũm mẽ hkanrẽhã mẽ hkrajaja mẽ hamỳ nẽ ma akupỹm Kanaã hwỳr krĩ pê Sikẽ hwỳr mẽ o pa nẽ kamã mẽ hagjê. Na pre mẽ hkukamã finat Apraãw kot Amõr krajê pê kẽnkre japrô nẽ kamã hprõ jaxà. Jakamã nhũm prem mỳr pê ma hwỳr mẽ o pa nẽ kamã mẽ hagjê hãmri nẽ ma akupỹm Ejit wỳr pa.
16 Depois eles foram transportados para Siquém e postos no túmulo que Abraão tinha comprado dos filhos de Hamor, em Siquém, pagando um certo preço.
17 —Tã gaa nẽ rĩ ohtô rax kumrẽx o mõ. Mẽ panhĩgêtjaja ohtô rax kumrẽx o mõ. Hãmri nhũm Tĩrtũm kot Apraãw mã mẽ õ pyka jarẽnh xwỳnhja nhũm kot mẽ kãm õr kaxyw.
17 — E, quando já estava próximo o tempo em que Deus cumpriria a promessa feita a Abraão, o povo cresceu e se multiplicou no Egito,
18 No nhũm Ejit nhõ pahi kot Juje ho mex xwỳnhta na pre ra ty nhũm axtem hpãnhã hõja mẽ ho amnhĩptàr o pa. Nẽ aa Juje jarẽnh mar kêt nẽ. Kormã pahi xàr nyw kêt ri htyk jakamã nhũm mỳr pê harẽnh mar kêt nẽ.
18 até que se levantou ali outro rei, que não conhecia José.
19 Hãmri nẽ hkwỳjê homnuj o pa. Tanhmã mẽ panhĩgêtjê nhĩpêx to ho pa. Nẽ mẽ kãm mẽ hkra my hapôx xwỳnhjê hã amỹnê. Mẽ hapôx nhũm mẽ kot pikap mẽ rẽnh nhũm mẽ htyk kaxyw nhũm mẽ kãm mẽ hã amỹnê.
19 Este outro rei tratou com astúcia a nossa gente e torturou os nossos pais, a ponto de forçá-los a abandonar seus meninos recém-nascidos, para que não sobrevivessem.
20 —Rôm nhũm finat Mojesja kato. Nẽ mexre. Hãmri nhũm katorxà Ejit nhõ xwỳnhjê kot kêp hpĩr pymaj õrkwỹ kamã ri mẽ kêp ho hpimxur o pa hã mytwrỳ axkrunẽpxi.
20 Por esse tempo nasceu Moisés, que era formoso aos olhos de Deus. Durante três meses ele foi mantido na casa de seu pai.
21 —Tã nhũm ra htỳxre nhũm katorxà mẽ hipêêxà wa tee ri hkukamã hamaxpẽr hãmri nẽ mẽ kot wa kêp hpĩr pymaj kumỳ nẽ ma o tẽ nẽ kaxyw à nhĩpêx nẽ nhỹri gô nhĩpôk ri põ kamã ho amũxu. Tã nhũm Paraohti hkra nija ra gôx mã wỳr mã tẽ nẽ ra omu hãmri nẽ amnhĩm kumỳ nẽ ma o tẽ nẽ ho hkra.
21 Quando tiveram de abandoná-lo, a filha de Faraó o recolheu e criou como seu próprio filho.
22 Jakamã nhũm Mojes Ejit nhõ xwỳnhjê kamã hprêk. Hãmri nẽ mẽ àhpumunh xà hã kagà pumunh pa. Nẽ hihtỳx nẽ mẽ kãm kapẽr kãm hihtỳx mex o pa.
22 E Moisés foi educado em toda a ciência dos egípcios e era poderoso em palavras e obras.
23 —Tã hãmri ra hã amgrà pê 40 nẽ hapêx nhũm Mojes hamaxpẽr nẽ ra kãm amnhĩ kwỳ pê Ijaewjê pumunh prãm nẽ ma mẽ hwỳr tẽ.
23 — Quando completou quarenta anos, Moisés teve a ideia de visitar os seus irmãos, os filhos de Israel.
24 Hãmri nẽ htẽm kôt ja wa omu. Nhũm Ejit nhõ xwỳnhja Ijaewja homnuj o xa nhũm Mojes tẽn tee ri hã omu nẽ hamaxpẽr o: “E pa ma wa hwỳr tẽ nẽ ixkwỳ mũj ã Ejit nhõ xwỳnhta pĩ kê ixkwỳjaja ja hã ixpumu nẽ Tĩrtũm kot mẽ hwỳr inhmẽnh ã ixpumu. Ixte Ejit nhõ xwỳnhjê nê mẽ kator kaxyw mẽ ja hã ixpumunh kurê kumrẽx.” —Anhỹr o hamaxpẽr hãmri nẽ wa hwỳr tẽ nẽ amnhĩõja nê Ejit nhõ xwỳnh pĩ. Tã no nhũm hkwỳjaja kot hpĩr ã harẽnh mar tã tanhmã amnhĩ kaxyw kãm hamaxpẽr to hkêt nẽ.
24 Vendo um homem ser maltratado, saiu em defesa dele e vingou o oprimido, matando o egípcio.
25 — ausente —
25 Ora, Moisés pensava que seus irmãos entenderiam que Deus queria salvá-los por meio dele; eles, porém, não entenderam.
26 Nhũm apkati nhũm mẽhõja war axkrut nẽ axte pijapu ho wa xa. Hamẽ wa kêp Ijaew. Jakamã nhũm Mojes akupỹm mẽ hwỳr tẽ nẽ tee ri axpẽn tã wa omu nhũm ja kêp omnuj nẽ. Hãmri nhũm wa hwỳr tẽ nẽ axpẽn nê wa kãm kapẽr nẽ wa kãm: “Pa? Kwa war ajamẽ war apê Ijaew kênã na ka wa ri axtem nẽ ã axpẽn nhĩpêx anẽ.” Anẽ.
26 No dia seguinte, Moisés aproximou-se de uns que brigavam e procurou reconduzi-los à paz, dizendo: “Homens, vocês são irmãos; por que estão maltratando um ao outro?”
27 Hãmri nhũm kot amnhĩ kaxyw hkryx xwỳnhja kuma nẽ nhãm amnhĩ nê hkujate nẽ kãm: “Tk. Kwa xà apê mẽ inhõ pahi hã na ka ã wa inhmã akapẽr anẽ? Nà apê mẽ inhõ pahi hkêt kênã.
27 Mas o que agredia o seu próximo repeliu Moisés, dizendo: “Quem colocou você como chefe e juiz sobre nós?
28 Kot kaj inhĩpêx o te ate Ejit nhõ xwỳnhta nhĩpêx pyrà nẽ wa ixtõ hpĩr kêt nẽ.” Anẽ.
28 Será que quer me matar, assim como ontem matou o egípcio?”
29 —Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ ra kãm ma nẽ Ejit rũm kator kurê kumrẽx nẽ ma pyka pê Mijiã hwỳr mõ nẽ kamã hpãnhã pa. Kamã hprõ nẽ hkra. Nhũm hkra myja wa hamẽxkrut.
29 Ao ouvir isto, Moisés fugiu e se tornou peregrino na terra de Midiã, onde lhe nasceram dois filhos.
30 —Tã nhũm Mijiã kamã pa hã axte hã amgrà pê 40. Hãmri nẽ mẽmo arĩgro hã kapôt ã krã hakỳx pê Sinai kape hã ri pa nhũm Tĩrtũm kãm kapẽr. Nom nhũm Mojes omunh kêt nẽ. Ãm utĩ kaôk kamã kuwy hpôk pix pumu.
30 — Passados quarenta anos, apareceu-lhe, no deserto do monte Sinai, um anjo, por entre as chamas de uma sarça que estava queimando.
31 Amnhĩ jaêr pê ã kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã omu hãmri nẽ amnhĩ tã hprĩ hã omunh kaxyw hwỳr tẽ nhũm Tĩrtũm kãm:
31 Moisés ficou maravilhado diante daquela visão e, aproximando-se para contemplá-la, ouviu-se a voz do Senhor, que disse:
32 Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ kãm ma xàj htertet tỳx nẽ. Hãmri nẽ umaj axte pĩ hpôkja wỳr rĩt kêt nẽ. Ãm nhãm hkrã nẽ rĩt o xa.
32 “Eu sou o Deus dos seus pais, o Deus de Abraão, de Isaque e de Jacó.” Moisés, tremendo de medo, não ousava contemplar a sarça.
33 Hãmri nhũm Tĩrtũm kãm:
33 Então o Senhor disse: “Tire as sandálias dos pés, porque o lugar em que você está é terra santa.
34 Anhỹr o kãm mẽ kaxyw karõ.
34 Certamente vi o sofrimento do meu povo no Egito, ouvi o seu gemido e desci para libertá-lo. Venha, agora; vou mandar você para o Egito.”
35 Ra Ijaew kot Mojes hkaga tã nhũm mẽ kaxyw ãm nẽ ma akupỹm kot mẽ hwỳr mẽnh kaxyw. Na prem ra omu nẽ hkaga. Te mẽ ate Jejus kagaja pyrà nẽ hkaga. Jakamã nhũm pijapu xwỳnhta tee ri amnhĩ tã omu nẽ kamã gryk nẽ amnhĩ nê kãm kapẽr nẽ kãm: “Tk. Kwa xà apê mẽ inhõ pahi hã na ka ã wa inhmã akapẽr anẽ? Nà apê mẽ inhõ pahi kêt.” Anhỹr tã nhũm Tĩrtũm mẽ kaxyw tãm xãm. Kot mẽ ho amnhĩptàr nẽ Ejit nhõ xwỳnhjê rũm mẽ kator kaxyw. Ja kaxyw na pre pĩ hpôk kamã kãm kapẽr nẽ mẽ kaxyw ãm.
35 — A este Moisés, a quem tinham rejeitado, dizendo: “Quem colocou você como chefe e juiz?”, Deus enviou como chefe e libertador, com a assistência do anjo que lhe apareceu na sarça.
36 —Jakamã nhũm Mojes ma akupỹm Ejit wỳr mõ nẽ mẽ kurũm hkwỳjê kator nẽ ma mẽ o pa. Na pre mẽ ho mex nẽ Tĩrtũm nhỹ hã mẽ kãm aa mẽ kot mẽmoj pumunh kêt kwỳ ho anhỹr o ri mẽ o pa. Ejit kamã nẽ mããnẽn mẽ kot gô xujanãr mã: “Gô kamrêk” anhỹr xwỳnhta kamã. Nẽ kapôt ã mẽ kãm ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o mẽ o pa. Nẽ kapôt ã ri mẽ o pa ho ra hã amgrà pê 40.
36 Foi Moisés quem os tirou de lá, fazendo prodígios e sinais na terra do Egito, no mar Vermelho e no deserto, durante quarenta anos.
37 —Tã tãm na pre mẽ panhĩgêtjê mã mẽhõ hkukamã mẽ kãm tanhmã harẽnh to nẽ mẽ kãm harẽnh o: “Koja Tĩrtũm nhỹrmã te ra mẽ akaxyw pa ixãm pyrà nẽ inhmỳr pê mẽ panhĩõ xãm. ỹ hã mẽ amã kapẽr jarẽnh o pa kaxyw nhũm nhỹrmã mẽ akaxyw ãm ka mẽ omu.” —Anhỹr o ã Jejus kukamã harẽnh anẽ.
37 Foi ainda Moisés quem disse aos filhos de Israel: “Deus fará com que, do meio dos irmãos de vocês, se levante um profeta semelhante a mim.”
38 Na pre Mojes kapôt ã mẽ panhĩgêtjê ho pa nhũm mẽ krã hakỳx pê Sinaija wỳr pa. Mẽ panhĩgêtjaja hãmri hwỳr pa nhũm Tĩrtũm kapẽr o mẽ wrỳk xwỳnhja mẽ kaxyw Mojes mã kapẽr nhũm ô ri mẽ kãm awjarẽ nẽ hã kagà. Mẽ kot mar nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx nyw o amnhĩ nhĩpêx o pa kaxyw nhũm mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o pa. Nẽ mẽ pajaxwỳja. Mẽ pahte hkôt amnhĩ nhĩpêx nyw o amnhĩ nhĩpêx o papa kaxyw na pre mẽ pamã hã kagà.
38 É este Moisés quem esteve na congregação no deserto, com o anjo que lhe falava no monte Sinai e com os nossos pais. Foi ele quem recebeu palavras vivas para nos transmitir.
39 Tã no nhũm mẽ panhĩgêtjaja Mojes ma nẽ ãm kuma nẽ hkaga kumrẽx nẽ akupỹm Ejit wỳr hkrà.
39 — Nossos pais não quiseram obedecer a Moisés, mas o rejeitaram e, no seu coração, voltaram para o Egito,
40 Jakamã nhũm Mojes kormã nhỹri mẽ kaxyw Tĩrtũm mã kapẽr o ãm rôm nhũm mẽ wakre kamã htõ Arãw wỳr mra nẽ kãm: “Kwa Mojes ra kot tanhmã amnhĩ to kênã. Kot Ejit rũm mẽ pakator nẽ mẽ pahto mõr tã ra nhỹri arĩk nẽ tanhmã amnhĩ to. Jakamã e. Kwa hpãnhã mẽ inhmã mẽmo karõ nhĩpêx pu mẽ ho panhõ sãnti kê tãm ma akupỹm Ejit wỳr mẽ pahto pa.” Anẽ.
40 dizendo a Arão: “Faça para nós deuses que vão adiante de nós; porque, quanto a este Moisés, que nos tirou da terra do Egito, não sabemos o que lhe aconteceu.”
41 —Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm kàx o môx krare karõ ho sãnti nhĩpêx nẽ mẽ kãm ãm. Hãmri nhũm mẽ axtem nẽ te ho Tĩrtũm nhĩpêx pyràk o hipêx nẽ kãm ôwêhti hkwỳ pa nẽ kãm haxwỳ nẽ hã apku. Hãmri nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr ã amnhĩ pumu nẽ hkĩnh nẽ.
41 Naqueles dias, fizeram um bezerro e ofereceram sacrifício ao ídolo, alegrando-se com as obras das suas mãos.
42 Hãmri nhũm Tĩrtũm tee ri ja hã mẽ omu nhũm ja kêp omnuj tỳx nẽ nhũm mẽ hkaga hpa. Jakamã nhũm prem amnhĩ krã hkôt ri myyti nẽ mytwrỳre nẽ kanhêti karõ nhĩpêx nẽ te mẽ kot Tĩrtũm nhĩpêx pyràk o hipêx o pa. Hãmri nẽ amnhĩ kaxyw kumã pix mã hamaxpẽr o pa hã amgrà xohtô nẽ. Tã nhũm Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjaja tanhmã mẽ kãm kapẽr to nẽ mẽ hã kagà. Te Tĩrtũm tãm mẽ kãm kapẽr pyràk o mẽ kãm kapẽr nẽ hã kagà kot:
42 Mas Deus se afastou e os entregou à adoração das estrelas do céu, como está escrito no Livro dos Profetas: “Ó casa de Israel, será que foi para mim que vocês ofereceram vítimas e sacrifícios no deserto, durante quarenta anos?
43 Ã na pre Tĩrtũm mẽ panhĩgêtjê mã kapẽr anẽ nhũm ỹ hã kapẽr jarẽnh o pa xwỳnhja mẽ kãm hã kagà.
43 Não é verdade que vocês levantaram o tabernáculo de Moloque e a estrela de Renfã, o deus de vocês, imagens que vocês fizeram para as adorar? Por isso, vou mandar vocês ao exílio para além da Babilônia.”
44 —Tã nhũm mẽ panhĩgêtjaja kormã kapôt ã ri pa ri amnhĩ kôt mry kà ho ixkre ho pa. Tĩrtũm mã kapẽr xà hã ixkreja nhũm prem amnhĩ kôt ri o pa. Mẽ kot kãm “Tĩrtũm nhõrkwỹ kaàkre” anhỹr xwỳnhja. Tĩrtũm kot mẽ kãm hã karõ xà hkôt nhũm mẽ hipêx nẽ amnhĩ kôt ri o pa. Na pre Tĩrtũm hprĩ hã Mojes mã tanhmã kot hipêx to hã karõ nhũm mẽ hkôt hipêx nẽ amnhĩ kôt ri o pa.
44 — O tabernáculo do testemunho estava entre nossos pais no deserto, como havia ordenado aquele que disse a Moisés que o fizesse segundo o modelo que tinha visto.
45 —Tã nhũm Mojes ty nhũm hpãnhã Jojueja amnhĩ kôt mẽ o pa. Ma Tĩrtũm kot mẽ kãm pyka mex nhõrta wỳr Mojes mỳr pê mẽ o pa. Hãmri nẽ hwỳr mẽ o pôj nhũm Tĩrtũm mẽ nê mẽ kot ra kamã mẽ pa ho mẽ pa xwỳnhjê japôj nhũm mẽ pãnhã kamã pa ho pa. Nẽ amnhĩ kôt Tĩrtũm nhõrkwỹ kaàkreta o pa. Rãhã nhũm finat Tawija mẽ hpãnhã mẽ ho amnhĩptà.
45 Também nossos pais, com Josué, tendo recebido o tabernáculo, o levaram, quando tomaram posse das nações que Deus expulsou da presença deles. Foi assim até os dias de Davi,
46 Na pre Tĩrtũm Tawi kot tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho pa hã omu nẽ kãm hapê nẽ. Jakamã nhũm Tawi kãm kapẽr nẽ kãm: “Pa Tĩrtũm? Kwa xà kot paj amã ixkre mex õ nhĩpêx nà? Mẽ ixpê Ijaewjaja mẽ ixte kamã amã amex o amex ã ajarẽnh o ixkrĩ kaxyw pa hipêx. Xà kot paj amã hipêx?” Anhỹr tã no nhũm Tĩrtũm kormã kãm ja prãm kêt nẽ.
46 que obteve o favor de Deus e pediu autorização para construir uma casa para o Deus de Jacó.
47 Jakamã nhũm Tawi hkra Sarumãwja hipêêxà mỳr pê hpãnhã kêp mẽ õ pahi nẽ kãm hipêx.
47 Mas foi Salomão quem lhe edificou a casa.
48 Nom xà na hte Tĩrtũm maatija mẽ pahte kãm panhĩhkra ho ixkre nhĩpêx xwỳnh kamã hkrĩ? Nà kaxkwa kamã na hkrĩ xà. Na pre ra Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o pa xwỳnhja Tĩrtũm kot tanhmã mẽ pajamãr to ho pa hã kagà nẽ hã kagà ho:
48 Entretanto, o Altíssimo não habita em casas feitas por mãos humanas. Como diz o profeta:
49 — ausente —
49 “O céu é o meu trono, e a terra é o estrado dos meus pés. Que casa vocês edificarão para mim, diz o Senhor, ou qual é o lugar do meu repouso?
50 Nhũm pre ã Tĩrtũm amnhĩ tã mẽ kãm kapẽr anẽ nhũm ỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnhja ô ri mẽ pamã hã kagà.
50 Não é fato que a minha mão fez todas estas coisas?”
51 —E kwa mẽ inhma ixkwỳjaja. Mẽ akrã hihtỳx kumrẽx jakamã mẽ amã Tĩrtũm kapẽr mar prãm kêt. Na ka htem mẽ panhĩgêtjê pyrà nẽ amnhĩ nê Tĩrtũm Karõ kaga nẽ kapẽr mar kêt nẽ.
51 — Homens teimosos e incircuncisos de coração e de ouvidos, vocês sempre resistem ao Espírito Santo. Vocês fazem exatamente o mesmo que fizeram os seus pais.
52 Na pre hte Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr o mẽ pa xwỳnhjaja mẽ panhĩgêtjê hwỳr mra nẽ mẽ kãm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Tã nhũm mẽ hkaga nẽ mẽ hipêx kati ho pa. Na pre htem Jejus wrỳk kukamã mẽ kãm: “E koja nhỹrmã kot Tĩrtũm kapẽr mar nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx mex rãhã xwỳnh maatija mẽ pahwỳr wrỳ.” Anhỹr o mẽ kãm harẽnh o pa. Tã no nhũm mẽ kãm ja mar prãm kêt jakamã axtem nẽ hã mẽ hpar o pa. Mẽ kot mẽ kãm Jejus jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjê hpar o pa. Tã nhũm tãm mẽ pahwỳr wrỳ ka mẽ omu nẽ mẽ kot amnhĩ nhĩpêxta pyrà nẽ hã amỹnê nhũm prem mẽ amã kupĩ.
52 Qual dos profetas os pais de vocês não perseguiram? Eles mataram os que anteriormente anunciavam a vinda do Justo, do qual vocês agora se tornaram traidores e assassinos,
53 —Tĩrtũm kapẽr o mẽ wrỳk xwỳnhjaja kot Tĩrtũm nhỹ hã tanhmã mẽ pahte amnhĩ nhĩpêx to ho papa hã mẽ pamã karõ nhũm mẽ ate mar tã mẽ apê hprãm nõkati. Nẽ ama nẽ ãm ama nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx o ri apa hkêt nẽ. Anẽ.
53 vocês que receberam a lei por ministério de anjos e não a guardaram.
54 Hãmri nhũm juistijaja tee ri Estewãw xujarẽnh ma nẽ kamã gryk tỳx nẽ kãm kapẽr punuj nẽ.
54 Ao ouvirem isto, ficaram com o coração cheio de raiva e rangiam os dentes contra ele.
55 Nom nhũm Tĩrtũm Karõja tanhmã hkrã hto nhũm kãm mẽ uma hkêt nẽ. Hãmri nẽ kànhmã rĩt nẽ kaxkwa pumunh o xa nẽ kamã Tĩrtũm rũm hirã rax pumu. Nhũm Jejus Tĩrtũm nhĩhkô hã xa nhũm omu nẽ hkĩnh nẽ mẽ kãm:
55 Mas Estêvão, cheio do Espírito Santo, fitou os olhos no céu e viu a glória de Deus e Jesus, que estava à direita de Deus.
56 —Kokỹỹ. Na kaxkwa axkjê nhũm kamã Tĩrtũm nhỹ pa omu. Nhũm kuri kot mẽ pahwỳr mẽnh xwỳnh Jejusja xa. Hêxta waa nẽ. Nà na pa jarãhã wa omu nẽ ixkĩnh tỳx kumrẽx. Anẽ.
56 Então disse: — Eis que vejo os céus abertos e o Filho do Homem, em pé à direita de Deus.
57 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ kamã gryk tỳx nẽ. Hãmri nẽ kãm mar prãm kêt nẽ kêp amnhĩ jamak pro. Hãmri nẽ gryk xàj àmra htỳx nẽ hwỳr hprõt
57 Eles, porém, gritando bem alto, taparam os ouvidos e, unânimes, avançaram contra ele.
58 nẽ unê nẽ krĩ pê ho kato nẽ ma o tẽ nẽ nhỹri o xa. Hãmri nẽ kẽn o htak o hpĩr kaxyw amnhĩ nhĩnôkà hkwrỳ nẽ mẽhõ my pê Sawti mã kugõ nhũm mẽ kãm hamỳ. Hãmri nhũm mẽ kẽn rũnh kwỳ jamỳ nẽ o mra nẽ Estewãw wỳr rẽnh prêprêk o kuhê. Nẽ ho ĩ kamã htak nẽ hkrãx pê htak.
58 E, expulsando-o da cidade, o apedrejaram. As testemunhas deixaram as capas deles aos pés de um jovem chamado Saulo.
59 Hãmri nhũm ra htyk kaxyw nẽ Jejus mã amnhĩ jarẽ nẽ kãm: —Pa Pahihti Jejus? E koja ixkarõ awỳr api ka ixto amnhĩptà. Anẽ.
59 E enquanto o apedrejavam, Estêvão orava, dizendo: — Senhor Jesus, recebe o meu espírito!
60 Hãmri nẽ hkõn krã ho tẽm nẽ nhỹ nẽ axte kãm amnhĩ jarẽ nẽ mẽ kot hpĩr xwỳnhjê nê kãm kapẽr nẽ kãm: —Kwa Pahihti. Mẽ kot ixpĩr tã kwa tanhmã ixtã mẽ ho hkêt nẽ. Anhỹr o mẽ nê Jejus mã kapẽrja kôt ra ty.
60 Então, ajoelhando-se, gritou bem alto: — Senhor, não os condenes por causa deste pecado! E, depois que ele disse isso, morreu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.