Atos 20
Apinayé NT (APN_WBT) vs VC
1 Hãmri nhũm Pawre ra nojarêt. Jerujarẽ hwỳr mõr mã nom kormã pika pê Masetõn kumrẽx wỳr mõr nẽ kurũm ma akupỹm Jerujarẽ hwỳr mõr mã. Hãmri nẽ nojarêt nẽ mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê ho akuprõ nẽ mẽ kãm amnhĩ jarẽ nẽ mẽ kãm: —E kot paj ma mõ. Nom kêr ka mẽ arĩ ixwakre kamã Tĩrtũm kapẽr kôt amnhĩ nhĩpêx mex rãhã ho ri apa nẽ aa hkaga hkêt nẽ. Anẽ. Hãmri nẽ mẽ kãm: —E mẽ mãmrĩ ixwa kre kamã axàmnhĩx ajamakêtkati nẽ ri apa. Anẽ. Hãmri nẽ kato nẽ ma Masetõn wỳr mõ.
1 Depois que cessou o tumulto, Paulo convocou os discípulos. Fez-lhes uma exortação, despediu-se e pôs-se a caminho para ir à Macedônia.
2 Nẽ hwỳr pôj nẽ kamã krĩ hkwỳ hkôt mõ nẽ nhỹri mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê pumu nẽ Tĩrtũm kapẽr o mẽ ahkre. Mẽ kot hkôt amnhĩ nhĩpêx mex nẽ kãm hprãm xà hkôt pix mã amnhĩ nhĩpêx kaxyw mẽ kãm kapẽr o ri mẽ hkôt pa. Hãmri nẽ kato nẽ ma mõ nẽ pyka pê Gres wỳr pôj.
2 Percorreu aquela região, exortou os discípulos com muitas palavras e chegou à Grécia,
3 Nẽ kamã mẽ hkôt pa hã mytwrỳ axkrunẽpxi hãmri nẽ akupỹm pyka pê Sir wỳr nojarêt. Nẽ ma pàr kãm hwỳr mõr kaxyw nẽ amnhĩ tã Sir kamã Ijaew kwỳ kot tanhmã harẽnh to hã amnhĩ jarẽnh ma. Na prem ra hã axpẽn mã amỹnê nẽ axpẽn mã: —E koja amnẽ mẽ pahwỳr mõ pu mẽ nhỹri omu nẽ hpĩr kurê kumrẽx. Anẽ. Hãmri nhũm Pawre amnhĩ tã mẽ kapẽr ma nẽ pàr kaga nẽ mẽ hwỳr mõr kêt nẽ. Hãmri nẽ awjanã nẽ Jerujarẽ hwỳr Masetõn kamã pa.
3 onde se deteve por três meses. Como os judeus lhe armassem ciladas no momento em que ia embarcar para a Síria, tomou a resolução de voltar pela Macedônia.
4 Nhũm Jejus kôt htõ hkwỳjaja ma hkôt mõ. Ã mẽ hixi kot anhỹr. Perej nhõ xwỳnh Sopatôja. Piro hkra na pre. Nẽ Tesarõn nhõ xwỳnh Aristak mẽ Sikũn wa. Nẽ Tepe nhõ xwỳnh Gajoreja. Nẽ As nhõ xwỳnh Xikitre mẽ Torow wa. Nẽ Ximotreja. Jajaja na prem ma Pawre hkôt Jerujarẽ hwỳr mõ.
4 Acompanharam-no Sópatro de Beréia, filho de Pirro, e os tessalonicenses Aristarco e Segundo, Gaio de Derbe, Timóteo, Tíquico e Trófimo, da Ásia.
5 Nẽ pa ixpê Rukre ixte mẽ amã ja jarẽnh nẽ hã kagà xwỳnhja na pa axte Pawre hã ajêt nẽ hkôt mõ. Jakamã nhũm jajaja piitã ma wa ixkukamã Tôx wỳr mõ nẽ kamã wa ixkãm hamak o pa.
5 Estes foram na frente e esperaram-nos em Trôade.
6 Tã pa wa ma krĩ pê Piripos rũm ixkato nẽ pàr kãm ma mẽ hkôt mõ. Arĩgro pê Pas jakành mê ma mẽ hkôt mõ. Tã wa ixtã arĩgro pê 5 nẽ mẽ hkôt Tôx wỳr pôj nẽ kamã mẽ omu nẽ mẽ hkôt ixpa hã ixtã ũ semãn.
6 Nós outros, só depois da festa de Páscoa é que navegamos de Filipos. E, cinco dias depois, fomos ter com eles em Trôade, onde ficamos uma semana.
7 Tã nhũm sap nẽ kamàt pa mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê hkôt akuprõ nẽ axpẽn kutã apku nhũm Pawre mẽ kãm kapẽr. Ra apkati hkôt mẽ inhnojarêt kaxyw jakamã nhũm mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh ryy nẽ. Ra kôt ã kamàt nhũm arĩ mẽ kãm harẽnh o nhỹ.
7 No primeiro dia da semana, estando nós reunidos para partir o pão, Paulo, que havia de viajar no dia seguinte, conversava com os discípulos e prolongou a palestra até a meia-noite.
8 Ixkre hprêk axpẽn nhĩpy axkrunẽpxi nhĩtep xà kamã na pa prem akuprõ nẽ mar o ixkrĩ. Ixkreja kamã kanê ohtô nẽ hpôk o harir. Jakamã nhũm Pawre arĩ mẽ kãm ujarẽnh o nhỹ nhũm mẽhõ xàptàr nyw Exikja ra õtxwa htỳx nẽ mẽ ixkuri õt o nhỹ. Janere hã õt o nhỹ. Tã ra gõr nẽ janere pê kato nẽ ahparmã tẽ nẽ pykap tẽm. Pa mẽ tee ri omu nẽ ahparmã hwỳr ixprõt nẽ wrỳ nẽ omu nhũm htyk mex nẽ nõ. Kỳj rũm ahpar mã htẽm ryy jakamã htyk mex nẽ nõ. Hãmri nhũm hkwỳjaja tee ri omu nẽ hkaprĩ htỳx nẽ kumỳ nẽ mỳr o hkrĩ.
8 Havia muitas lâmpadas no quarto, onde nos achávamos reunidos.
9 — ausente —
9 Acontece que um moço, chamado Êutico, que estava sentado numa janela, foi tomado de profundo sono, enquanto Paulo ia prolongando seu discurso. Vencido pelo sono, caiu do terceiro andar abaixo, e foi levantado morto.
10 Hãmri nhũm Pawre mẽ ixkôt wrỳ nẽ hwỳr tẽ nẽ htyk ã omu nẽ kumỳ nẽ mẽ kãm: —E mẽ amỳr kêt nẽ. Ra htyk tã koja Tĩrtũm akupỹm mẽ pamã ho htĩr. Anhỹrja kôt nhũm akupỹm htĩr.
10 Paulo desceu, debruçou-se sobre ele, tomou-o nos braços e disse: Não vos perturbeis, porque a sua alma está nele.
11 Hãmri nhũm mẽ akupỹm htĩr ã omu nẽ hkĩnh tỳx kumrẽx. Hãmri pa mẽ akupỹm kỳx pê ixkre hwỳr api nhũm Pawre mẽ inhmã pãwti hkwỳ nhĩrê nẽ mẽ inhmã kugõ pa mẽ Jejus kot mẽ panê htyk mã ijamaxpẽr pê kuku. Hãmri nhũm Pawre axte mẽ kãm kapẽr o ỹr rãhã nhũm myt kato pa mẽ kêp anhgrà nẽ ma ixpa.
11 Então subiu, partiu o pão, comeu falou-lhes largamente até o romper do dia. Depois partiu.
12 — ausente —
12 Quanto ao moço, levaram-no dali vivo, cheios de consolação.
13 Hãmri pa mẽ inhnojarêt nhũm Pawre mẽ ixte hkôt mẽ inhmõr xwỳnhjê mã: —E kêr ka mẽ ma pàr kãm ixkukamã mõ. Kot paj ahte ma kỳx pê mẽ akôt ixpar o Asôt wỳr mõ. Hãmri nẽ hwỳr pôj nẽ mẽ anhõ pàr mã axà pu mẽ ma pahpimrààtã ma hamũ mõ. Anẽ.
13 Nós nos tínhamos adiantado e navegado para Assos, para ali recebermos Paulo. Ele mesmo assim o havia disposto, preferindo fazer a viagem a pé.
14 Hãmri pa mẽ kuma nẽ ma mõ nẽ mẽmo arĩgro hã Asôt kamã axpẽn wỳr pôj. Hãmri nhũm Pawre mẽ ixkôt pàr wỳr axà pa mẽ ma krĩ pê Mĩtirẽn wỳr mõ.
14 Reuniu-se a nós em Assos, e nós o tomamos a bordo e fomos a Mitilene.
15 Nẽ hwỳr pôj nẽ kurũm kormã mõ nhũm apkati pa mẽ gô hipôk pê Kiw jakrenh o mõ. Nẽ hakre nẽ mõ nhũm apkati pa mẽ gô hipôk pê Sãm wỳr pôj nẽ hã pàr nhô. Hãmri nhũm apkati pa mẽ axte mõ nẽ Mĩrêt wỳr pôj.
15 Continuando dali, sempre por mar, chegamos no dia seguinte defronte de Quios. No outro dia, chegamos a Samos, e um dia depois estávamos em Mileto.
16 Nom nhũm ra Pawre nojarêt nẽ. Kãm tokyx As rũm kator nẽ Jerujarẽ hwỳr mõr nẽ tokyx hpôx prãm nẽ. Kãm mẽ hkĩnh pê Pẽtekos xwỳj ri hwỳr hpôx prãm jakamã nojarêt tỳx pa mẽ Epes wỳr inhmõr kêt nẽ.
16 Paulo havia determinado não ir a Éfeso, para não se demorar na Ásia, pois se apressava para celebrar, se possível em Jerusalém, o dia de Pentecostes.
17 Tã pa mẽ Mĩrêt wỳr pôj nhũm Pawre amnhĩ wỳr Epes wỳr Jejus kwỳ jahkre ho mẽ pa xwỳnhjê hã karõ.
17 Mas de Mileto mandou a Éfeso chamar os anciãos da igreja.
18 Hãmri nhũm mẽ man mẽ ixwỳr mõ nhũm Pawre mẽ omu nẽ mẽ kãm amnhĩ jarẽ nẽ mẽ kãm: —Nà ixte mẽ amã amnhĩ jarẽnh kaxyw na pa mẽ atã karõ. Ra mẽ ate tanhmã ixte amnhĩ nhĩpêx to hã ixpumunh mex. Wam mẽ awỳr As wỳr ixpôxta ã ka prem aprĩ hã ixpumunh mex nẽ.
18 Quando chegaram, e estando todos reunidos, disse-lhes: Vós sabeis de que modo sempre me tenho comportado para convosco, desde o primeiro dia em que entrei na Ásia.
19 Na pa pre mẽ akôt ri mẽ amã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri ixpa. Te ixpê mẽ amã ixàpênh xwỳnh pyràk. Nẽ Pahihti Jejus mã tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho ri mẽ akôt ixpa. Nẽ ixkwỳ Ijaew kwỳ kot Jejus kapẽr kaga hã mẽ omu nẽ ixkaprĩ nẽ inhmỳr o ixpa. Nhũm prem Jejus ã ixtomnuj pa amnhĩ xà htỳx kamã ijamak o ri mẽ hkôt ixpa.
19 Servi ao Senhor com toda a humildade, com lágrimas e no meio das provações que me sobrevieram pelas ciladas dos judeus.
20 Nom arĩ ri Tĩrtũm kapẽr o mẽ ajahkre ho ri mẽ akôt ixpa rãhã nẽ aa hkaga hkêt nẽ. Mẽ anhõrkwỹ kamã nẽ mẽ ahkre xà hã ixkre kamã. Mẽ ate tãm amnhĩ nhĩpêx prãm xàj pa pre ã mẽ ajahkre mex anhỹr rãhã ho ri mẽ akôt ixpa.
20 Vós sabeis como não tenho negligenciado, como não tenho ocultado coisa alguma que vos podia ser útil. Preguei e vos instruí publicamente e dentro de vossas casas.
21 —Nẽ mẽ ixpê Ijaewjê mẽ mẽ apê Ijaew kêt xwỳnhjê mẽ pa pre mẽ ajahkre ho axpẽn pyràk. Mẽ apiitã mẽ ate amnhĩ tomnuj kaga nẽ hpãnhã Tĩrtũm kôt amnhĩ nhĩpêx kaxyw. Nẽ amnhĩ kaxyw mẽ panhõ Pahihti Jejus Kris kôt ajamaxpẽr kaxyw na pa pre mẽ akôt ri mẽ ajahkre rãhã ho ri ixpa.
21 Preguei aos judeus e aos gentios a conversão a Deus e a fé em nosso Senhor Jesus.
22 —Tã ra Tĩrtũm Karõ kot akupỹm Jerujarẽ hwỳr inhmẽnh jakamã pa kormã hwỳr mõ. Kot paj hwỳr pôj nhũm krĩ nhõ xwỳnhjaja Jejus ã ixtomnuj nẽ nom tanhmã mẽ kot ixtoja kukamã ixte ixprĩ hã ixàhpumunh kêt.
22 Agora, constrangido pelo Espírito, vou a Jerusalém, ignorando a que ali me espera.
23 Ja pix na ixte omunh. Na pa hte nhỹri pôj nhũm htem Jejus ã ixpynê nẽ mẽ hagjênh xà kamã ijagjê nẽ tanhmã inhĩpêx to. Tĩrtũm Karõ na pre ra ã mẽ kot inhĩpêx anhỹrja kukamã inhmã mẽ harẽ. Jakamã ixte amnhĩ kukamã amnhĩ tã ixàhpumunh mex. Kot paj xep akupỹm Jerujarẽ hwỳr pôj nhũm mẽ ixpumu nẽ Jejus ã tanhmã inhĩpêx to.
23 Só sei que, de cidade em cidade, o Espírito Santo me assegura que me esperam em Jerusalém cadeias e perseguições.
24 Tã no pa amnhĩ kamã ixkahak kêt o inhmã mẽ uma hkêt nẽ. Koja mẽ kãm ixpĩr prãm nẽ mãmrĩ ixpĩ. Inhmã ixtyk pyma hkêt. Ãm mẽmoj pixi na inhmã hprãm. Ra Pahihti Jejus kot mẽmoj tã inhmã karõ xàja na inhmã kormã ixtĩr ri hatur xàm mẽnh prãm. Tĩrtũm kãm mẽ pajapê hã kot mẽ pahto mex prãm xàj mẽ pahwỳr Kra Jejus mẽnh nhũm mẽ panê tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hã harẽnhja na inhmã mẽ piitã mẽ kãm harẽnh jatur xàm mẽnh prãm.
24 Mas nada disso temo, nem faço caso da minha vida, contanto que termine a minha carreira e o ministério da palavra que recebi do Senhor Jesus, para dar testemunho ao Evangelho da graça de Deus.
25 —Tã e ixkràmnhwỳjaja. Na pa pre mẽ akôt mẽ ajahkre rãhã ho ri ixpa. Mẽ ate Jejus kôt amnhĩ nhĩpêx mex rãhã ho ri apa kaxyw. Tã kot puj pẽr mẽ axte axpẽn pumunh kêt nẽ.
25 Sei agora que não tornareis a ver a minha face, todos vós, por entre os quais andei pregando o Reino de Deus.
26 —Na pa pre ra mẽ amã Tĩrtũm kapẽr piitã harẽnh pa. Mẽ ate mar tỳx nẽ hkôt pix mã amnhĩ nhĩpêx o apa kaxyw. Jakamã koja mẽ anhõ krĩ nhõ xwỳnhjê hõ amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr prãm kêt nẽ rĩ tãm. Kwãr mãmrĩ kot amnhĩ tomnuj kamã ty nẽ arĩ tãm amnhĩ pumu no ãm kê amnhĩ tã tanhmã inhmã nẽ hkêt nẽ.
26 Portanto, hoje eu protesto diante de vós que sou inocente do sangue de todos,
27 — ausente —
27 porque nada omiti no anúncio que vos fiz dos desígnios de Deus.
28 —E mẽ ate Kris kwỳ jahkre ho apa xwỳnhjaja. Kêr ka mẽ amnhĩ pumunh mex o ri apa. Nẽ mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê jamãr mex o ri apa. Ja kaxyw na pre Tĩrtũm Karõ mẽ kaxyw mẽ axunhwỳ. Tĩrtũm Kra Jejus kot htyk o Tĩrtũm mã mẽ pahte amnhĩ tomnuj piitã hpãnhã amnhĩrer pa jakamã kêr ka mẽ kãm mẽ omunh mex o ri mẽ hkôt apa. Te ôwêhti jamãr xwỳnh kot ôwêhti jamãr mex o ri pata pyràk.
28 Cuidai de vós mesmos e de todo o rebanho sobre o qual o Espírito Santo vos constituiu bispos, para pastorear a Igreja de Deus, que ele adquiriu com o seu próprio sangue.
29 —Kot paj ma mõ nhũm mẽmojjaja ixpãnhã mẽ awỳr pôj nẽ mẽ ate Jejus kaga hprãm xàj tanhmã mẽ amã hêx to ho ri mẽ akôt pa.
29 Sei que depois da minha partida se introduzirão entre vós lobos cruéis, que não pouparão o rebanho.
30 Nẽ mẽ akwỳjaja mẽ urà nẽ tanhmã hamaxpẽr punuj to nẽ mẽ ate Jejus kaga hprãm xàj hêx rom tanhmã mẽ amã kapẽr to ho ri mẽ akôt pa.
30 Mesmo dentre vós surgirão homens que hão de proferir doutrinas perversas, com o intento de arrebatarem após si os discípulos.
31 Jakamã kwa mẽ o kora. Kêr ka mẽ axkãm ajamak rom nẽ ri apa. Kê jajaja nhỹrmã ã mẽ amã kapẽr anẽ ka mẽ ama nẽ mẽ hkôt ajamaxpẽr kêt nẽ. Mẽ ate mẽ mar nẽ mẽ hkôt ajamaxpẽr pymaj na pa pre mẽ akôt ri mẽ ajahkre ho ri ixpa hã ixtã amgrà axkrunẽpxi. Arĩgro hã nẽ kamàt kãm mẽ ajahkre rũnh o ri ixpa. Nẽ mẽ ate mẽ amã mẽ hêx xwỳnhjê hkôt amnhĩ xunhwỳr pymaj mẽ ajahkre pê te inhmỳr pyràk o ri mẽ akôt ixpa.
31 Vigiai! Lembrai-vos, portanto, de que por três anos não cessei, noite e dia, de admoestar, com lágrimas, a cada um de vós.
32 —E kot paj Tĩrtũm nhĩhkram mẽ ajagjênh pa. Koja mẽ atãnopxar o ri mẽ akôt pa nẽ mẽ akutã nojarêt rãhã ho pa. Hãmri ka mẽ ãm hkôt pix mã amnhĩ nhĩpêx. Jao Jejus kaga hkêt nẽ. Hãmri nhũm nhỹrmã Tĩrtũm mẽ pahpê hkrajê piitã tanhmã mẽ pahto mex to.
32 Agora eu vos encomendo a Deus e à palavra da sua graça, àquele que é poderoso para edificar e dar a herança com os santificados.
33 —Na pa pre mẽ akôt ixpa ry htã no ãm aa mẽmoj tã mẽ awỳr kêt nẽ. Mẽ axê hkwỳ hã mẽ awỳ rỳ mẽ akàxpore hã mẽ awỳr o ri ixpa hkêt nẽ.
33 De ninguém cobicei prata, nem ouro, nem vestes.
34 Na pa pre amnhĩ pa kukwak ri amnhĩm ixujaprôr pê ixàpkur o ri mẽ akôt ixpa. Nẽ ixkôt mẽ pa xwỳnhjê mã ixujaprôr o ri ixpa. Ra mẽ ate ja hã ixpumunh mex.
34 Vós mesmos sabeis: estas mãos proveram às minhas necessidades e às dos meus companheiros.
35 —Tã mẽmo kaxyw na pa pre ã mẽ akôt amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri ixpa? Nà mẽ ate ja hã ixpumunh nẽ ixpyrà nẽ ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ri apa kaxyw. Nẽ ixpyrà nẽ tanhmã mẽ kute xwỳnhjê ho ajuta hto ho ri mẽ apa kaxyw. Na pre Pahihti Jejus ja jarẽnh o: “Koja mẽhõ amã mẽmoj gõ ka amnhĩm apy nẽ akĩnh nẽ. Nom kot kaj kam nhãm mẽhõ mã mẽmoj gõ hãmri nẽ akĩnh tỳx o ate mẽhõ mã mẽmoj nhõrta jakre.” Anẽ.
35 Em tudo vos tenho mostrado que assim, trabalhando, convém acudir os fracos e lembrar-se das palavras do Senhor Jesus, porquanto ele mesmo disse: É maior felicidade dar que receber!
36 Na pre ã Pawre mẽ kãm ujarẽnh anhỹr pa hãmri pa mẽ ra inhnojarêt. Hãmri nhũm mẽ piitã hkõnkrã ho hkrĩ pa nhũm Pawre mẽ ho Tĩrtũm wỳ.
36 A essas palavras, ele se pôs de joelhos a orar.
37 Hãmri nhũm mẽ piitã kãm Pawre hkĩnh tỳx jakamã mỳr rax o kuhê. Tee ri kot axte mẽ kot axpẽn pumunh kêt ã mẽ kãm amnhĩ jarẽnhja ma nẽ hkaprĩ htỳx nẽ. Nẽ hkaprĩ xàj kahti hkôt hamỳ nẽ mur. Hãmri nẽ ma Jerujarẽ hwỳr hkujaêk kaxyw mẽ ixkôt pàr wỳr hkaprĩ nẽ mẽ ixkôt mỳr o mõ.
37 Derramaram-se em lágrimas e lançaram-se ao pescoço de Paulo para abraçá-lo,
38 — ausente —
38 aflitos, sobretudo pela palavra que tinha dito: Já não vereis a minha face. Em seguida, acompanharam-no até o navio.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.