Atos 11

Apinayé NT (APN_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Hãmri nhũm Simãw Pêtre ma akupỹm mõ. Jutej kamã krĩ pê Jerujarẽ wỳr ma akupỹm mõ hãmri nẽ pôj. Hãmri nhũm Jutej kamã Jejus nhỹ hã mẽ ahkre xwỳnh maatijê mẽ mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjaja Ijaew kêt xwỳnhjê jarẽnh ma. Konẽre mẽ hkwỳ kot mẽ uràk nẽ Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr ã mẽ harẽnh ma. Jakamã nhũm Simãw Pêtre akupỹm mẽ hwỳr pôj nhũm mẽ omu nẽ mẽ hã àhkukjêr kurê kumrẽx. Hãmri nhũm mẽ hkwỳjaja mẽ hã kãm akir nẽ kãm:
1 Os apóstolos e os outros seguidores de Jesus em toda a região da Judeia souberam que os não judeus também haviam recebido a palavra de Deus.
2 — ausente —
2 Quando Pedro voltou para Jerusalém, aqueles que queriam que os não judeus fossem circuncidados o criticaram,
3 —Kwa mẽ pahpê Ijaew pyrà nẽ mẽ kot amnhĩ my kwrỳt kà jakàr kêt tã ka mẽmo hwỳr mẽ hwỳr mõ mẽ kuri pôj nẽ mẽ kutã apku. Anẽ.
3 dizendo: — Você ficou hospedado na casa de homens que não são circuncidados e até tomou refeições com eles!
4 Hãmri nhũm Pêtre tee ri mẽ kuma hãmri nẽ hprĩ hã mẽ kãm amnhĩ jarẽ. Nẽ tanhmã Tĩrtũm kot kãm Ijaew kêt xwỳnhjê jarẽnh to hã mẽ kãm harẽ nẽ mẽ kãm:
4 Então Pedro deu um relatório completo de tudo o que havia acontecido, desde o começo. Ele disse:
5 —Kwa mẽ ã ri ajamaxpẽr anhỹr kêt nẽ. E pa mẽ amã amnhĩ jarẽ ka mẽ inhma mãn. Nà na pa pre jãã Jope kamã Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh o nhỹ nẽ te ixpimtir kãm mẽmoj pumunh pyràk. Nhũm mẽmojja te mẽ hpipro xà pyrà nẽ kaxkwa rũm ixwỳr wrỳk o mõ pa ixprĩ hã omu.
5 — Eu estava na cidade de Jope e lá, enquanto estava orando, tive uma visão. Vi uma coisa parecida com um grande lençol, que baixou do céu, amarrado pelas quatro pontas, e parou perto de mim.
6 Nhũm kamã mry piitãã. Mry xoprê nẽ mry xuwapô nẽ mry hpar o ri pa xwỳnhjaja nẽ mry htu mỳr pê ri pa xwỳnhjaja nẽ àk. Nẽ mẽ pahte hkur xwỳnhjaja nẽ mẽ pahte hkur kêt xwỳnhjaja.
6 Eu olhei para dentro daquilo com atenção e vi animais domésticos, animais selvagens, animais que se arrastam pelo chão e aves.
7 Kamã mry piitã pa omu. Hãmri nhũm Tĩrtũm inhmã: “Pa Simãw Pêtre? Mãn ka ra amã prãm nẽ nà? E kànhmã xa nẽ axàmnhĩx mãmrĩ mryta õ kapi nẽ apĩ nẽ ho anẽ nẽ aku. Piitã mẽ ate hkur mã mex.” Anẽ.
7 Depois ouvi uma voz, que me dizia: “Pedro, levante-se! Mate e coma!”
8 —Pa tee ri kuma nẽ kãm: “Kwa Pahi Maati. Mẽ ixpê Ijaewjaja mẽ ixte mryja piitã hkur kêt. Ãm hkwỳ hpix na pa htem kuku. No ja hkwỳ aa mẽ ixte hõ hkwỳ hkrẽr kêt.” Anẽ.
8 Eu respondi: “Isso não, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a lei considera suja ou impura !”
9 Nhũm inhmã: “Nà nom kot anhỹr tãã. Kot paj pam amã mẽmoj jarẽ ka kamã anhõkre kahak kêt nẽ. Jakamã e mãmrĩ amnhĩm hõ kapi nẽ apĩ nẽ ho anẽ nẽ axàmnhĩx hkwỳ hkrẽ.” Anẽ.
9 Então a voz falou de novo do céu: “Não chame de impuro aquilo que Deus purificou.”
10 —Na pre ã Ijaew kêt xwỳnhjê hwỳr inhmõr kukamã inhmã karõ ho axkrunẽpxi anẽ. Nom hã kuxi nẽ inhmã mẽ pahte mry kur kêêta jarẽ. Hãmri nhũm mẽ hpipro xàja ma akupỹm kaxkwa hwỳr api nẽ kakrãm axà nẽ akunok.
10 Isso aconteceu três vezes, e depois tudo aquilo voltou para o céu.
11 Hãmri nhũm Ijaew kêt xwỳnhjaja mẽ ixwỳr axkrunẽpxi nẽ mra nẽ pôj. Konẽreja Sejarej rũm ixwỳr mẽ rẽnh xwỳnhjaja nhũm mẽ mra nẽ ixwỳr pôj.
11 Justamente naquela hora três homens que tinham sido mandados de Cesareia para me buscar chegaram à casa onde eu estava hospedado.
12 Hãmri nhũm Tĩrtũm Karõ ma mẽ hkôt inhmẽ. Mẽ kêp Ijaew kêt tã nhũm ixàmnhĩx ma mẽ hkôt ixpa kaxyw mẽ hkôt inhmẽ pa ma mẽ hkôt mõ. Nhũm Jope kamã mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnh kwỳjaja kêp 6ja ma mẽ ixkôt mõ. Pa mẽ mõ nẽ Sejarej kamã Konẽreja wỳr pôj.
12 E o Espírito de Deus me disse que fosse com eles, sem duvidar. Estes seis irmãos da cidade de Jope também foram comigo, e todos nós entramos na casa de Cornélio.
13 Hãmri nhũm mẽ ixpumu nẽ mẽ inhmã amnhĩ jarẽ. Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnh kot hwỳr wrỳk nẽ õrkwỹ hwỳr àr nẽ tanhmã kãm kapẽr toja nhũm inhmã harẽ. Na xep pre kãm: “E kêr ka ma Jope hwỳr amã mẽ àpênh xwỳnh kwỳjê rẽ kê mẽ ma hwỳr mõ. Hãmri nẽ kamã Simãw Pêtre japrô nẽ man akupỹn awỳr o mõ kê tanhmã mẽ amã ujarẽnh to.
13 Então ele nos contou como viu na casa dele um anjo, em pé, que lhe disse: “Mande alguém a Jope para buscar Simão, que também é chamado de Pedro.
14 Koja mẽ amã tanhmã mẽ apê Tĩrtũm kra hprãm xàj tanhmã mẽ ate amnhĩ nhĩpêx to hã mẽ amã karõ ka mẽ ama nẽ mar tỳx nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx. Ka mẽ anhõrkwỹ kamã akwỳjê mẽ apimrààtã ama nẽ mar tỳx nẽ. Hãmri nẽ kot mẽ amã hã karõ xà hkôt amnhĩ nhĩpêx nhũm Jejus mẽ ate amnhĩ tomnuj pê mẽ apytàr pa.” Anẽ. —Na xep pre ã Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnhja kãm ijarẽnh anẽ. Jakamã nhũm ixwỳr jajê rẽ pa ma mẽ hkôt mõ.
14 Ele vai dizer como você e toda a sua família podem ser salvos.”
15 Hãmri nẽ kormã mẽ kãm tanhmã Jejus jarẽnh to. Tanhmã kot mẽ panê amnhĩ nhĩpêx to hã harẽ. Nẽ kormã mẽ kãm ixujarẽnh o ixãm rôm nhũm Tĩrtũm Karõ te wam kot mẽ panhĩpêxta pyrà nẽ mẽ hwỳr wrỳ nẽ mẽ hkarõ mã gjêx pa.
15 E Pedro continuou: — Quando comecei a falar, o Espírito Santo veio sobre eles, como tinha vindo sobre nós no princípio.
16 Pa ja hã mẽ omu nẽ Pahihti Jejus kot akupỹm kaxkwa hwỳr nojarêt nẽ tanhmã mẽ pamã kapẽr tota mã ijamaxpẽr kurê kumrẽx. Na pre mẽ pamã: “Finat Juãw Paxis na pre hte gô ho mẽ hkrã kumrãr o pa. Tã koja Tĩrtũm ta hpãnhã mẽ awỳr amnhĩ Karõ rẽ nhũm mẽ akarõ mã agjê.” Anẽ. —Ã na pre Pahihti Jejus akupỹm nojarêt nẽ mẽ pamã kapẽr anẽ. Jakamã pa ã kot mẽ hipêx anhỹr ã mẽ omu nẽ ã kapẽr anhỹrja mã ijamaxpẽr kurê kumrẽx.
16 Aí eu lembrei que o Senhor Jesus tinha dito: “É verdade que João batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo.”
17 Na pu prem Pahihti Jejus Kris kôt amnhĩ xunhwỳ nhũm Tĩrtũm ja hã mẽ pahpumu nẽ mẽ pahwỳr amnhĩ Karõ rẽ. Tã te kot mẽ panhĩpêxta pyrà nẽ mããnẽn Ijaew kêt xwỳnhtajê hwỳr kurẽ nhũm mẽ hkarõ mã agjê. Mẽ kêp Ijaew kêt tã nhũm mẽ pahpyrà nẽ mẽ hwỳr kurẽ nhũm mẽ hkarõ mã agjê. Tĩrtũm tãm kot amnhĩ krã hkôt mẽ hwỳr rẽnh kênã kot pa kêt mẽ nê tanhmã kêp ixàmnàr to. Anẽ.
17 De fato, os não judeus receberam de Deus o mesmo dom que nós recebemos quando cremos no Senhor Jesus Cristo. E quem era eu para ir contra Deus?
18 Nhũm pre ã Simãw Pêtre mẽ kãm amnhĩ jarẽnh anẽ nhũm mẽ kuma nẽ tãm hamaxpẽr nẽ hkĩnh nẽ. Nẽ axte mẽ hã tanhmã kãm nẽ hkêt nẽ. Ãm mẽ hã Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽ. Hãmri nẽ axpẽn mã: —Nà ãm hãmri. Mẽ kêp Ijaew kêt tã na prem Jejus kôt amnhĩ xunhwỳ nhũm Tĩrtũm kot mẽ panhĩpêxta pyrà nẽ amnhĩ katut kôt mẽ kot amnhĩ tomnuj rẽnh pa. Nhỹrmã wa hkuri mẽ pahpyrà nẽ htĩr tũm nẽ pa ho pa kaxyw nhũm ã mẽ hipêx anẽ. Nà ãm hãmri na ã kot mẽ panhĩpêx pyrà nẽ mẽ hipêx anẽ. Anẽ.
18 Quando ouviram isso, eles ficaram sem ter o que dizer e louvaram a Deus, dizendo: — Então Deus deu também aos não judeus a oportunidade de se arrependerem e ganharem a vida eterna!
19 Tã ra mẽ kot kẽn o Estewãw kapêr o hpĩr xwỳj ri mẽ kot ã hipêx anhỹrta pyrà nẽ mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjaja omnuj tỳx o pa. Jakamã nhũm mẽ hkwỳjaja mẽ umaj ma ahpỹnhã krĩ hkwỳ hkôt pigrành pa. Wẽnĩs wỳr nẽ Sipre hwỳr nẽ ãxiok hwỳr nhũm mẽ ma ahpỹnhã krĩ hkwỳ hkôt anhgrà nẽ kamã pa ho pa. Nẽ mẽ kãm tanhmã Pahihti Jejus kot mẽ panê amnhĩ nhĩpêx to hã harẽnh o ri mẽ hkôt pa. No ãm kormã Ijaew pix mã harẽnh o pa.
19 Os seguidores de Jesus foram espalhados pela perseguição que havia começado com a morte de Estêvão. Alguns foram até a região da Fenícia, a ilha de Chipre e a cidade de Antioquia e anunciavam a palavra de Deus somente aos judeus.
20 Tã hãmri nhũm mẽ hkwỳjaja Sipre mẽ Sirẽn rũm ãxiok hwỳr pan pôj. Hãmri nẽ kamã mẽ kêp Ijaew kêt xwỳnhjê mã Pahihti Jejus kot amnhĩ nhĩpêx jarẽnh o pa. Ã mẽ kot amnhĩ nhĩpêx anhỹr jakamã na mẽ ra ahpỹnhã ri mẽ kãm harẽnh o ri pa. Ijaew mã nẽ mããnẽn Ijaew kêt xwỳnhjê mã
20 Mas outros, que eram de Chipre e da cidade de Cirene, foram até Antioquia e falaram também aos não judeus, anunciando a eles a boa notícia a respeito do Senhor Jesus.
21 nhũm mẽ ma mẽ hkôt ri Pahihti Jejus nhỹ hã mẽ kãm kapẽr jarẽnh o ri mẽ hkôt pa. Hãmri nhũm mẽ ohtô nẽ amnhĩ nhĩpêx tũm kaga hpa nẽ hpãnhã amnhĩ kaxyw Jejus kôt hamaxpẽr nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳ.
21 O poder do Senhor estava com eles, e muitas pessoas creram e se converteram ao Senhor.
22 Hãmri nhũm Jerujarẽ kamã Jejus kwỳjaja mẽ harẽnh ma nẽ mẽ hwỳr Panãpe mẽ. Ãxiok hwỳr mẽ hwỳr kumẽ. Ma mẽ hwỳr mõr nẽ Jejus kôt mẽ hamaxpẽr o hihtỳx kaxyw.
22 Essas notícias chegaram à igreja de Jerusalém, que resolveu mandar Barnabé para Antioquia.
23 Hãmri nhũm ma mẽ hwỳr mõ nẽ mẽ hwỳr pôj nẽ mẽ omu. Tĩrtũm kot mẽ ho mex ã mẽ omu hãmri nẽ mẽ ỹ hã hkĩnh nẽ. Nẽ mẽ kãm: —Nà ãm hãmri na ka mẽ ra Jejus kôt amnhĩ xunhwỳ nẽ hkôt amnhĩ nhĩpêx mex o ri apa. Tã kêr ka mẽ ãm kapẽr kôt pix mã ri amnhĩ nhĩpêx rãhã ho ri apa nẽ aa hkaga hkêt nẽ. Anẽ.
23 Quando chegou lá e viu como Deus tinha abençoado aquela gente, Barnabé ficou muito alegre. E animou todos a continuarem fiéis ao Senhor, de todo o coração.
24 Panãpeja na pre tãm amnhĩ nhĩpêx o pa. Nẽ amnhĩ kaxyw Jejus kôt pix mã hamaxpẽr mex o pa. Nẽ Tĩrtũm Karõ hkôt amnhĩ nhĩpêx rãhã jakamã na pre hte ỹ hã mẽ kãm Pahihti Jejus kot mẽ panê tanhmã amnhĩ nhĩpêx to hã harẽnh o ri mẽ hkôt pa. Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ ohtô nẽ Jejus kôt amnhĩ xunhwỳ.
24 Barnabé era um homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E muitos se converteram ao Senhor.
25 Tã nhũm Panãpe ãxiok rũm kato nẽ kot Sawti japrôr kaxyw ma krĩ pê Tas hwỳr mõ.
25 Depois Barnabé foi até a cidade de Tarso a fim de buscar Saulo.
26 Hãmri nẽ hwỳr pôj nẽ Sawti pumu nẽ haprô nẽ ma akupỹm amnhĩ kôt ãxiok hwỳr o mõ. Hãmri nẽ kamã mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê hkôt wa ri pa hã amgrà pyxi nẽ hapêx. Nẽ mẽ ho ohtô nẽ ri mẽ kãm Jejus kapẽr o mẽ ahkre ho ri mẽ hkôt pa. Jakamã nhũm krĩ nhõ xwỳnhjaja mẽ kot Jejus kôt amnhĩ nhĩpêx xwỳnhjê pumu nẽ mẽ hã mẽ hixi rẽ nẽ mẽ harẽnh o: “Kris tõ nẽ htõxjaja” anhỹr o mẽ harẽ. Ãxiok kumrẽx kãm na prem ã mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê jarẽnh anẽ. Jakamã nhũm mẽ piitã ã mẽ harẽnh anhỹr o pa.
26 Quando o encontrou, ele o levou para Antioquia. Eles se reuniram durante um ano com a gente daquela igreja e ensinaram muitas pessoas. Foi em Antioquia que, pela primeira vez, os seguidores de Jesus foram chamados de cristãos.
27 Tã nhũm Panãpe mẽ Sawti wa kormã ãxiok kamã paja rôm nhũm Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh xwỳnh kwỳjaja mẽ hwỳr mran pôj. Jerujarẽ rũm mẽ hwỳr mran pôj.
27 Naquele tempo alguns profetas foram de Jerusalém para Antioquia.
28 Hãmri nhũm mẽ piitã mẽ kot mẽ kapẽr mar kaxyw mẽ hwỳr akuprõ. Jakamã nhũm hõ pê Akapôja kànhmã xa nẽ tanhmã mẽ kãm ujarẽnh to. Tĩrtũm Karõ nhỹ hã mẽmoj kukamã mẽ kãm awjarẽ nẽ mẽ kãm: —Kwa okora kêr ka mẽ axkãm ajamak rom. Koja tokyx pika piitã hkôt mẽ apkur xà hã mẽõja mẽ kêp hkryre nẽ mẽ piitã mẽ hipêx kêt nẽ. Anẽ. Tã nhũm gaa nẽ ujarẽnh xàja kôt mẽmoj ã amnhĩ nhĩpêx anẽ. Kormã Pahihti Krawti kot mẽ ho amnhĩptàr ri nhũm mẽmoj ã amnhĩ nhĩpêx anẽ. No nhũm kormã ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr kêt ri nhũm Akapôja kukamã ã mẽ kãm ujarẽnh anẽ.
28 Um deles, chamado Ágabo, levantou-se e, pelo poder do Espírito Santo, anunciou: — Haverá uma grande falta de alimentos no mundo inteiro. Isso aconteceu quando Cláudio era o Imperador romano.
29 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ tee ri Jutej kamã Jejus kôt mẽ hkwỳjê hkukamã hamaxpẽr nẽ axpẽn mã: —E kwa pu mẽ Jutej kamã Jejus kôt mẽ pahtõ nẽ pahtõxjê mã pahkàxpore hkwỳ gõ kê mẽ ho amnhĩm awjaprô nẽ hkur o pa. Anẽ. Hãmri nẽ mẽ kaxyw kàxpore hkwỳ ho akuprõ. Nhũm mẽ hikàxpore hkryre xwỳnhjaja ãm mẽ kãm ho hkryre nẽ kugõ nhũm mẽ hikàxpore rũnh xwỳnhja mẽ kãm ho rũnh nẽ kugõ.
29 Então os cristãos resolveram mandar ajuda aos irmãos que moravam na região da Judeia, e cada um deu de acordo com o que tinha.
30 Jakamã nhũm mẽ ho hpikuprõnh pa nẽ Panãpe mẽ Sawti wa kot mẽ hwỳr o mõr nẽ mẽ kãm õr kaxyw wa kãm kugõ. Hãmri nhũm wa hamỳ nẽ ma Jutej kamã Jerujarẽ hwỳr mẽ hwỳr o mõ. Hãmri nẽ hwỳr pôj nẽ mẽ kot Jejus kapẽr o mẽ ahkre xwỳnhjê mã kugõ. Hãmri nhũm mẽ kãm Jejus kôt mẽ htõ nẽ htõxjê mã o anhgrà nhũm mẽ hamỳ nẽ hkĩnh nẽ ho amnhĩm awjaprô.
30 E mandaram o dinheiro por meio de Barnabé e Saulo, para que eles o entregassem aos presbíteros da igreja.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.