Atos 10
Apinayé NT (APN_WBT) vs NTLH
1 Tã nhũm Ijaew kêt xwỳnh Konẽre. Kêp Rõmjê nhõ pôristi krãhtũm na pre. Õ pôristija pika pê Itar nhõ xwỳnh na pre mẽ nhũm Konẽre kêp mẽ hkrãhtũm. Krĩ pê Sejarej kamã.
1 Na cidade de Cesareia havia um homem chamado Cornélio, que era comandante de um batalhão romano chamado “Batalhão Italiano”.
2 Konẽreja kot amnhĩ to mex o pa xwỳnh na pre. Kêp Ijaew kêt tã na pre hte õrkwỹ kamã hkwỳjê mẽ Tĩrtũm ã hpijaàm nẽ kãm mex o mex ã harẽnh o pa. Apkati mẽ kãm amnhĩ jarẽ. Nẽ mẽ kêp amrakati xwỳnhjê mã kàxpore hkwỳ nhõr o pa.
2 Ele era um homem religioso; ele e todas as pessoas da sua casa adoravam a Deus. Cornélio ajudava muito os judeus pobres e orava sempre a Deus.
3 Jakamã nhũm mẽmo arĩgro hã ra myt japanh grire nhũm mẽmoj pumu. Te hpimtir kãm kot omunh pyrà nẽ kaxkwa kamã Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnh pumu. Nhũm hwỳr wrỳ nẽ tanhmã kãm kapẽr to nẽ kãm: —Pa Konẽre? Anẽ.
3 Um dia, ali pelas três horas da tarde , Cornélio teve uma visão. Ele viu claramente um anjo de Deus, que chegou perto dele e disse: — Cornélio!
4 Nhũm tee ri omu nẽ kãm ma htỳx kumrẽx. Hãmri nẽ kãm: —Mo na? Anẽ. Hãmri nhũm kãm: —Nà ate amnhĩ to Tĩrtũm wỳr o apaja nhũm ra amnhĩ tã ama nhũm ja kãm mex nẽ. Nẽ ate mẽ kêp amrakati xwỳnhjê mã kàxpore hkwỳ nhõr o apaja nhũm ja mããnẽn kãm mex nẽ.
4 Ele ficou olhando para o anjo e, com muito medo, perguntou: — O que é, senhor? O anjo respondeu: — Deus aceitou as suas orações e a ajuda que você tem dado aos pobres e ele não esqueceu você.
5 —Jakamã e inhma. Kêr ka ma Jope hwỳr amã mẽ àpênh xwỳnh kwỳ rẽ kê mẽ ma hwỳr mra nẽ kamã mẽhõ pê Simãw Pêtre japrô nẽ man akupỹn awỳr o mõ.
5 Agora mande alguns homens até a cidade de Jope para buscarem o homem chamado Simão Pedro.
6 Simãw kot mry kà ho mẽmoj nhĩpêx o pa xwỳnhta nhõrkwỹ kamã na hte pa. Õrkwỹja gô mỳ ri na. E hwỳr mẽ arẽ kê mẽ ma hwỳr mõ nẽ haprô nẽ man awỳr o mõ kê amã mẽmoj mex jarẽ ka ama. Anẽ.
6 Ele está hospedado na casa de outro Simão, um curtidor de couros que mora na beira do mar.
7 Nhũm pre ã Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnhja Konẽre mã kapẽr anẽ hãmri nẽ kato nẽ ma akupỹm api. Hãmri nhũm kot mar xà hkôt jajê rê nẽ Simãw Pêtre hwỳr mẽ kurẽ. Kãm àpênh xwỳnhjê ho hamẽxkrut nẽ kaxyw õ pôristi hõ. Pôristija na pre hte Konẽre pyrà nẽ Tĩrtũm ã hpijaàm o pa.
7 Quando o anjo foi embora, Cornélio imediatamente chamou dois empregados e um soldado que estava a seu serviço e que era um homem religioso.
8 Jakamã nhũm mẽ kurê nẽ mẽ kãm kapẽr hãmri nẽ ma Jope hwỳr Simãw Pêtre hwỳr mẽ kurẽ nhũm mẽ kato nẽ ma hwỳr mõ.
8 Cornélio contou a eles tudo o que havia acontecido e mandou que fossem a Jope.
9 Hãmri nhũm apkati nhũm kaxkwa nhĩpôk ri myt nhỹ nhũm mẽ hwỳr hpôx o mõ. Simãw Pêtre tanhmã hpimtir to hã harẽnh Atre 11.5; Karatas 2.11-21 Rôm nhũm Simãw Pêtre kot Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh kaxyw ixkre nhĩmõk ã api nẽ himõk po hã kãm amnhĩ jarẽnh o nhỹ.
9 No dia seguinte, ao meio-dia, Pedro subiu ao terraço para orar. Enquanto isso, os homens vinham pelo caminho, já perto de Jope.
10 Hãmri nẽ ra kãm prãm nẽ nom nhũm mẽ kormã kãm õ hã àpênh jakamã nhũm arĩ ixkre nhĩmõk ã Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽ. Hãmri nẽ Konẽre pyrà nẽ te hpimtir kãm kot mẽmoj pumunh pyrà nẽ mẽmoj pumu nhũm Tĩrtũm Konẽre hkukamã tanhmã kãm mẽmoj to amnhĩrĩt to. No ãm hã kuxi nẽ kãm harẽnh jakamã nhũm Simãw Pêtre te hpimtir kãm kot mẽmoj pumunh pyrà nẽ mẽmoj pumu.
10 Pedro ficou com fome e quis comer alguma coisa. Enquanto o almoço estava sendo feito, ele teve uma visão.
11 Nhũm kaxkwa katêr nhũm kurũm mẽmoj te kot mẽ hpipro xà pyràk xwỳnhja pyka hwỳr wrỳk o mõ. Nẽ hatur xà piitã axpẽn tã akuprõ nẽ ajêt nẽ wrỳk o mõ nhũm omu.
11 Viu o céu aberto e uma coisa parecida com um grande lençol amarrado pelas quatro pontas, que descia até o chão.
12 Mẽ hpipro xàta kamã mẽmo mry piitã hikwỹ. Mẽmo mry hpar o ri pa xwỳnhjaja nẽ htu mỳr pê ri pa xwỳnhjaja nẽ mẽmo àk kỳx pê htor o ri mrar xwỳnh piitã mẽ hpipro xàja kamã hikwỹ nhũm omu.
12 Dentro daquilo havia todos os tipos de animais de quatro patas, de animais que se arrastam pelo chão e de aves.
13 Hãmri nhũm Tĩrtũm kãm: —Pa Simãw Pêtre? Mãn ka ra amã prãm nẽ nà? E kànhmã xa nẽ axàmnhĩx mãmrĩ mryta õ kapi nẽ apĩ nẽ ho anẽ nẽ aku. Piitã mẽ ate hkur mã mex. Anẽ.
13 Então Pedro ouviu uma voz, que dizia:
14 Hãmri nhũm tee ri kuma nẽ kãm: —Kwa nà Pahi Maati. Mẽ ixpê Ijaew mẽ ixte mry piitã hkur kêt. Ãm hkwỳ pix na pa htem kuku. No mry jaja aa mẽ ixte hõ hkwỳ hkrẽr kêt. Anẽ.
14 Pedro respondeu: — De jeito nenhum, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a
15 Hãmri nhũm Tĩrtũm kãm: —Nà kot anhỹr tã kot paj pam amã mẽmoj jarẽ ka kamã anhõkre kahak kêt nẽ. Mãmrĩ amnhĩm hõ kapi nẽ apĩ nẽ ho anẽ nẽ axàmnhĩx hkwỳ hkre. Anẽ.
15 A voz falou de novo com ele:
16 Nhũm pre ã kãm mry hã karõ anhỹr o axkrunẽpxi. Simãw Pêtre kot mãmrĩ Ijaew kêt xwỳnhjê hkôt pa nẽ àmnhĩx ri mẽ kutã apkur nhũm Tĩrtũm kãm ja mex nhũm kot hã amnhĩ pumunh kaxyw nhũm ã kãm harẽnh anhỹr o axkrunẽpxi. Hãmri nhũm mẽ hpipro xàja ma akupỹm kaxkwa hwỳr àpir o mõ nẽ akunok.
16 Isso aconteceu três vezes. Em seguida a coisa que parecia um lençol foi levada de volta para o céu.
17 Hãmri nhũm Pêtre te hkrãkator pyràk jao tee ri hpimtir kukamã hamaxpẽr o nhỹ nẽ hamaxpẽr o: —Kwa mo kaxyw na Tĩrtũm ã inhmã ja hã karõ anẽ? Anẽ. Rôm nhũm Konẽre kot hwỳr mẽ rẽnh xwỳnhjaja ra hwỳr hpôx o mõ. Ijaew kêt xwỳnhtaja Simãw nhõrkwỹ hã mẽ hkukjêr o mõ nẽ hwỳr pôj nẽ hakwakrem kuhê.
17 Pedro começou a perguntar a si mesmo o que aquela visão queria dizer. E naquele momento os homens que Cornélio havia mandado já tinham se informado sobre onde ficava a casa de Simão e estavam na porta.
18 Hãmri nẽ õrkwỹ nhõ xwỳnhjê mã kãm: —Pa na ka mẽ arĩ akrĩ? E Simãw Pêtre hwỳr na pa mẽ mõ. Xà jar na hte pa nà? Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kãm: —Tỳ. Omũj kỳx pê ixkre nhĩmõk ã na nhỹ. Anẽ.
18 Eles chamaram alguém da casa e perguntaram: — Por acaso um homem chamado Simão Pedro está hospedado aqui?
19 Nhũm Simãw Pêtre arĩ kot mẽmoj pumunhta kukamã hamaxpẽr o nhỹ nhũm Tĩrtũm Karõ kãm mẽ hpôx xwỳnhjê jarẽ nẽ kãm: —E Simãw Pêtre. Ota Ijaew kêt xwỳnhjaja axkrunẽpxi nẽ ajapêr o mõ nẽ ra anhõrkwỹ hwỳr pôj.
19 Pedro ainda estava pensando na visão, quando o Espírito Santo disse: — Escute! Estão aí três homens procurando você.
20 Mẽ hwỳr wrỳ nẽ mẽ kot amã mẽmoj jarẽnh ma nẽ mãmrĩ axàmnhĩx ma mẽ hkôt mõ. Tanhmã ajamaxpẽr to hkêt nẽ. Pa na pa awỳr mẽ kumẽ nhũm mẽ mõ. Anẽ.
20 Agora apronte-se, desça e vá com eles. Vá tranquilo porque fui eu que mandei que eles viessem aqui.
21 Hãmri nhũm kuma nẽ mẽ hwỳr wrỳ nẽ mẽ omu nẽ mẽ kãm: —Pa? Xà pa na ka mẽ ijapêr o mõ? E ot pa xa. Kam nẽ mẽ inhmã mẽmoj jarẽ pa mẽ ama. Mẽmo kaxyw na ka mẽ ixwỳr mõ? Anẽ.
21 Então Pedro desceu e disse aos homens: — Eu sou a pessoa que vocês estão procurando. Por que vieram aqui?
22 Hãmri nhũm mẽ kãm: —Nà mẽ inhõ patrãw Konẽre na awỳr mẽ inhmẽ pa mẽ mõ. Na hte tãm amnhĩ nhĩpêx o pa. Nẽ Tĩrtũm ã hpijaàm nẽ kãm mex o mex ã harẽnh o pa. Nhũm mẽ inhõ krĩ kamã Ijaew kãm hkĩnh nẽ. Tã na Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnhja ham hwỳr wrỳ nẽ kãm ajarẽ. Kot amnhĩ wỳr atã karõ nhũm ate hwỳr amõr nẽ kãm axujarẽnh kaxyw kãm ajarẽnh jakamã nhũm mẽ ixte ajaprôr kaxyw awỳr mẽ inhmẽ pa mẽ man awỳr mõ. Anẽ.
22 Eles responderam: — Nós fomos mandados pelo comandante Cornélio. Ele é um homem bom,
23 Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ kãm: —Tôe nà na pa mẽ ama. E mẽ agjê nẽ akrĩ nẽ jar mẽ ixri nõ kê apkati pu mẽ rĩ ma akupỹm mõ. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ hwỳr agjê. Tã nhũm apkati nhũm mẽ akupỹm nojarêt nhũm Simãw Pêtre ma mẽ hkôt mõ. Nhũm Jope kamã mẽ kot Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnh kwỳjaja ma mẽ hkôt mõ. Nhũm mẽ mõr o kamàt.
23 Então Pedro convidou os homens para entrarem, e os hospedou ali naquela noite. No dia seguinte Pedro se aprontou e foi com eles, e alguns irmãos que moravam em Jope também foram.
24 Hãmri nhũm apkati nhũm mẽ Sejarej wỳr hpôx o mõ. Nhũm ra Konẽre mẽ kutêp amnhĩ wỳr hkwỳjê ho akuprõ nhũm mẽ Simãw Pêtre kutêp õrkwỹ kamã akuprõ nẽ hkrĩ.
24 No outro dia chegaram à cidade de Cesareia. Cornélio e os parentes e amigos mais íntimos que ele tinha convidado já estavam esperando Pedro.
25 Hãmri nhũm mẽ hwỳr pôj nẽ mẽ hwỳr àr kaxyw nhũm Konẽre amnhĩ wỳr omu nẽ kànhmã xa nẽ kutã tẽ nẽ hpar pê hkõnkrã ho tẽm nẽ nhỹ.
25 Quando Pedro ia entrando, Cornélio veio ao seu encontro, ajoelhou-se e curvou a cabeça diante dele.
26 Hãmri nhũm tee ri ja hã omu nẽ pa hã kupy nẽ kànhmã ãm nẽ kãm: —Kwa kànhmã xa. Ixpê Tĩrtũm kêt tã ka ri ã inhĩpêx anẽ. Anẽ.
26 Mas Pedro fez com que ele se levantasse e disse: — Fique de pé, pois eu sou apenas um homem como você.
27 Hãmri nẽ hkôt õrkwỹ hwỳr axà nẽ kutêp mẽ pikuprõnh xwỳnhjê pumu nẽ mẽ kãm:
27 Enquanto conversava com Cornélio, Pedro entrou na casa e encontrou muita gente reunida ali.
28 —Pa na ka mẽ arĩ akrĩ? E mãn ra mẽ ate mẽ ixpê Ijaew kot amnhĩ nhĩpêx ã mẽ ixpumunh mex. Na pa htem mẽ apê axtem nhõ xwỳnhjê hkôt ri ixpa hkêt nẽ. Nẽ mẽ anhõrkwỹ hwỳr inhgjêx kêt nẽ. Tã ham Tĩrtũm inhmã mẽ ixte ã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o ixpaja nê ixkurê nẽ inhmã: “Kot paj pam mẽ hkwỳjaja mex ã mẽ harẽ ka mẽ kamã anhõkre kahak kêt nẽ.”
28 Então disse a todos: — Vocês sabem muito bem que a religião dos judeus não permite que eles façam amizade com não judeus ou entrem nas casas deles. Mas Deus me mostrou que eu não devo chamar ninguém de impuro ou de sujo.
29 —Anhỹr jakamã ka xep pre ixtã karõ pa inhĩtõt kêt nẽ man mẽ awỳr inhmõr kurê kumrẽx. E mẽ inhmã mẽmoj jarẽ pa mẽ ama. Mẽmo kaxyw na ka mẽ ixtã karõ? Anẽ.
29 Por isso, quando vocês me chamaram, eu vim de boa vontade. Agora quero saber por que foi que vocês mandaram me chamar.
30 Hãmri nhũm Konẽre kãm: —Nà jãã na pa pre jar inhõrkwỹ kamã Tĩrtũm mã amnhĩ jarẽnh o nhỹ. Ra myt xàpanh grire pa kãm amnhĩ jarẽ. Hãmri nhũm Tĩrtũm kapẽr o wrỳk xwỳnh ixwỳr wrỳ nẽ hirã rax kãm xa.
30 Cornélio respondeu: — Três dias atrás, às três horas da tarde, eu estava orando aqui em casa. De repente, um homem vestido com roupas brancas apareceu na minha frente
31 Hãmri nẽ inhmã: “Pa Konẽre? E na hte Tĩrtũm ate kãm amnhĩ jarẽnhta mar o hkrĩ. Nẽ ate mẽ kêp amrakati xwỳnhjê ho mex o apaja nhũm hã apumu.
31 e disse: “Cornélio, Deus ouviu as suas orações e lembrou do que você tem feito para ajudar os pobres.
32 Jakamã e ma Jope hwỳr amã mẽ àpênh xwỳnh kwỳ rẽ kê mẽ ma hwỳr mõ nẽ kamã Simãw Pêtre japrô nẽ man akupỹn awỳr o mõ. Mry kà ho mẽmoj nhĩpêx o pa xwỳnh Simãw nhõrkwỹ kamã na hte pa. Õrkwỹja gô mỳ ri na.” Anẽ.
32 Mande alguém até Jope a fim de buscar Simão, que também é chamado de Pedro. Ele está hospedado na casa de Simão, o curtidor, que mora na beira do mar.”
33 —Ã kot inhmã kapẽr anhỹr jakamã na pa kuma hãmri nẽ awỳr jajê rẽnh kurê kumrẽx. Tã ka mẽ hkôt man mẽ ixwỳr mõ nẽ ã apôx anẽ. Ãm hãmri na ka mẽ hkôt mõ. Mẽ apê Ijaew kot amnhĩ nhĩpêx kuhpa hã amnhĩ nhĩpêx nẽ axàmnhĩx man mẽ ixwỳr mõ. Tã ot pa mẽ Tĩrtũm noo mã ixkrĩ. Kam nẽ mãmrĩ ỹ hã mẽ inhmã mẽmoj jarẽ pa mẽ ama. Anẽ.
33 Então eu mandei chamar você logo, e você fez muito bem em vir. Agora estamos todos reunidos aqui na presença de Deus, prontos para ouvir o que o Senhor mandou você dizer.
34 Hãmri nhũm Simãw Pêtre Konẽre kot kãm amnhĩ jarẽnhja ma nẽ mẽ kãm awjarẽ nẽ mẽ kãm: —Nà ãm hãmri na Tĩrtũm mẽ akukamã tanhmã inhmã kapẽr to. Xep kãm mẽ ixpê Ijaew pix japê hkêt. Kãm mẽ pahpiitã mẽ pajapê nẽ mẽ panhĩpêx o axpẽn pyràk.
34 Então Pedro começou a falar. Ele disse: — Agora eu sei que, de fato, Deus trata a todos de modo igual,
35 Koja ahpỹnhã pyka piitã hkôt mẽhõ mẽ ixpyrà nẽ kêp Ijaew kêt tãã hkôt amnhĩ xãm nẽ hã hpijaàm pê kãm mex o mex ã harẽ nẽ tãm amnhĩ nhĩpêx. Hãmri nhũm Tĩrtũm ja hã omu nhũm ja kãm mex nẽ.
35 pois ele aceita todos os que o temem e fazem o que é direito, seja qual for a sua raça.
36 —Na pre ra mẽ ixpê Ijaew mã tanhmã Kra Jejus Kris jarẽnh to. Jejus kot mẽ panê htyk kukwak ri na hte mẽ ixte hkôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê ho hkra. Tã ra mããnẽn ã mẽ apê Ijaew kêt xwỳnhjê mã ã amnhĩ jarẽnh anẽ nẽ Jejus htyk kukwak ri mẽ ate mẽ ixpyrà nẽ hkôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjê ho hkra. Jakamã Jejus Krisja kêp mẽ pahpiitã mẽ panhõ Pahihti.
36 Vocês conhecem a mensagem que Deus mandou ao povo de Israel, anunciando a boa notícia de paz por meio de Jesus Cristo, que é o Senhor de todos.
37 —Mãn ka prem ra harẽnh ma. Mẽ ixpê Ijaew nhõ pika pê Jutej kumrẽx kãm na pre Juãw Paxisja Jejus kukamã mẽ kãm harẽ nẽ mẽ hkrã kumrãr o pa. Mẽ piitã mẽ kot amnhĩ tomnuj kaga nẽ Tĩrtũm kôt amnhĩ xunhwỳr ã mẽ omunh xà hkôt mẽ hkrã kumrã. Jejusja krĩ pê Najare kamã na pre hprêk. Tã hwỳr na pre Tĩrtũm amnhĩ Karõ mẽ nhũm wrỳ nẽ hkarõ mã axà nẽ hkôt pa ho pa. Jakamã nhũm àhpumunh o àhpumunh nẽ ma krĩ piitã hkôt tanhmã mẽ ho mex to ho ri mẽ hkôt pa. Pika pê Garirej kumrẽx kamã mẽ piitã ri mẽ kãm Tĩrtũm kapẽr jarẽnh o pa. Nẽ mẽkarõmnuti kot Satanasti nhỹ hã tanhmã mẽ ho xwỳnhjaja nhũm mẽ nê mẽkarõmnuti japôx o pa. Ã na pre Tĩrtũm nhỹ hã amnhĩ nhĩpêx anhỹr o pa.
37 Vocês sabem o que aconteceu em toda a terra de Israel, começando na Galileia, depois que João pregou a sua mensagem a respeito do batismo.
38 — ausente —
38 Sabem também como Deus derramou o Espírito Santo sobre Jesus de Nazaré e lhe deu poder. Jesus andou por toda parte fazendo o bem e curando todos os que eram dominados pelo Diabo, porque Deus estava com ele.
39 —Tã Jejus nhỹ hã hkrajê jahkre ho mẽ ixpa xwỳnhjaja na pa prem kot ri tanhmã amnhĩ to ho pa hã omunh par o ri hkôt ixpa. Mẽ ixpê Ijaew nhõ pyka kamã nẽ mẽ inhõ krĩ pê Jerujarẽ kamã kot ri tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho paja pa prem piitã omunh o hkôt ri ixpa. Tã nhũm prem axtem nẽ mẽ ixpê pĩ kahpa hã kunhô nẽ kupĩ.
39 Nós somos testemunhas de tudo o que ele fez na terra de Israel, inclusive em Jerusalém. E depois o mataram, pregando-o numa cruz.
40 Hãmri nhũm htyk o apkati axkrunẽpxi nhũm Tĩrtũm akupỹm ho htĩr nẽ akupỹm mẽ ixwỳr kumẽ pa prem akupỹm htĩr kãm omu.
40 Pedro continuou: — Porém Deus ressuscitou Jesus no terceiro dia e também fez com que ele aparecesse a nós.
41 No nhũm mẽ piitã akupỹm htĩr kãm omunh kêt nẽ. Ãm mẽ ixwỳr pix na pre kato nẽ mẽ ixkutã apku pa mẽ papxipixjaja akupỹm htĩr ã omu. Hãmri nhũm Tĩrtũm mẽ ixte ma mẽ piitã mẽ kãm akupỹm htĩr ã harẽnh o ri ixpa kaxyw mẽ ixrê.
41 Ele não foi visto por todo o povo, mas somente por nós, que somos as testemunhas que Deus já havia escolhido. Nós comemos e bebemos com ele depois que Deus o ressuscitou.
42 Amnepêm Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjaja na prem Jejus kukamã tanhmã hã kagà hto nẽ mẽ kãm harẽnh o pa. Nẽ mẽ kãm:Na pre Tĩrtũm nhỹ hã kapẽr jarẽnh o mẽ pa xwỳnhjaja Jejus kukamã ã harẽnh nẽ hã kagà anẽ. Tã koja Jejus nhỹrmã akupỹn wrỳ hãmri nẽ mẽ htyk xwỳnhjê nẽ arĩ mẽ htĩr xwỳnhjê mẽ pahto pimrààtã tanhmã mẽ pajarẽnh to. Mẽ pahte tanhmã amnhĩ nhĩpêx to ho papa hã mẽ pahpumunh kôt tanhmã mẽ pajarẽnh to. Hãmri nẽ Tĩrtũm mẽ wa kuri mẽ pahtĩr tũm nẽ mẽ papa ho papa mã xwỳnhjê jarẽ nẽ mããnẽn wa kuri mẽ htĩr tũm kêt xwỳnhjê jarẽ. Mẽ pahpiitã tanhmã mẽ pajarẽnh to kaxyw na pre Tĩrtũm mẽ pakaxyw Jejus xãm. Tã ã kot mẽ pajarẽnh anhỹrja kukamã na pre mẽ ixte mẽ amã tanhmã harẽnh to ho ixpa kaxyw mẽ awỳr mẽ ixrẽ. Mẽ ate kapẽr mar nẽ tokyx Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr kaxyw. Anẽ.
42 Jesus nos mandou anunciar o evangelho ao povo e testemunhar que ele foi posto por Deus como Juiz dos vivos e dos mortos.
43 — ausente —
43 Todos os profetas falaram a respeito de Jesus, dizendo que os que creem nele recebem, por meio dele, o perdão dos pecados.
44 Nhũm Simãw Pêtre ã mẽ kãm ujarẽnh anhỹr rôm nhũm Tĩrtũm mẽ kot mar o hkrĩ xwỳnhjê hwỳr amnhĩ Karõ rẽ nhũm mẽ hwỳr wrỳ nẽ mẽ hkarõ mã gjêx pa.
44 Quando Pedro ainda estava falando, o Espírito Santo desceu sobre todos os que estavam ouvindo a mensagem.
45 Hãmri nhũm mẽ Tĩrtũm mã mex o mex ã harẽnh o hkrĩ. No ãm mẽ kapẽr kãm harẽnh kêt nẽ. Mẽ kapẽr kwỳ hõ ho kãm mex o mex ã harẽ. Aa mẽ kot mẽ kapẽr mar kêt tã ra ho kapẽr mex nẽ. Jakamã nhũm Jope rũm mẽ kot Simãw Pêtre hkôt mẽ mõr xwỳnhjaja. Ijaew kwỳ kot ra Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr xwỳnhjaja amnhĩ jaêr pê ja hã mẽ omu nẽ axpẽn mã: —Hêxta waa nẽ. Mẽ kêp Ijaew kêt tã nhũm Tĩrtũm kot mẽ panhĩpêx pahpyrà nẽ mẽ hwỳr amnhĩ Karõ rẽ nhũm mẽ hwỳr wrỳ nẽ mẽ kãm agjê. Nà ãm hãmri na mẽ pahpyrà nẽ ã mẽ hipêx anẽ. Anẽ. Hãmri nhũm Simãw Pêtre mẽ kuma nẽ mẽ kãm:
45 Os judeus seguidores de Jesus que tinham vindo de Jope com Pedro ficaram admirados por Deus ter derramado o dom do Espírito Santo sobre os não judeus.
46 — ausente —
46 Pois eles ouviam os não judeus falarem em línguas estranhas e louvarem a grandeza de Deus. Então Pedro disse:
47 —Kwa pu mẽ hkrã kumrãr kurê kumrẽx. Ra Tĩrtũm Karõ kot mẽ pahpyrà nẽ mẽ hkarõ mã gjêx kênã kot kêt mẽhõ mẽ nê tanhmã mẽ pahpê àmnàr to. Ra mẽ kot mẽ pahpyrà nẽ Jejus kôt amnhĩ xunhwỳr kênã. Anẽ.
47 — Estas pessoas receberam o Espírito Santo como nós também recebemos. Será que alguém vai proibir que sejam batizadas com água?
48 Hãmri nẽ Konẽre mẽ hkwỳjê mã kãm: —E kot paj mẽ ate Jejus Kris kôt amnhĩ xunhwỳr ã mẽ akrã kumrã. Anẽ. Hãmri nẽ mẽ hkrã kumrãr pa nhũm mẽ Simãw Pêtre mã kãm: —Kwa kormã anojarêt kêt nẽ. Kritpêm ri mẽ ixkôt ri apa hã atã apkati grêre nẽ kormã ma akupỹm mõ. Anẽ. Hãmri nhũm mẽ kuma nẽ mẽ hkôt ri pa hã apkati grêre hãmri nẽ nojarêt nẽ ma akupỹm mõ.
48 Então mandou que aquelas pessoas fossem batizadas em nome de Jesus Cristo. E elas pediram a Pedro que ficasse ali alguns dias.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.