Marcos 1

Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ɛjɔlɛkpa'n m'ɔ tʋ de Zozi Kilisi m'ɔ tɩ Nyanmɩan Awa'n y'ɔ le ɛhɩ.
1 Este é o princípio das boas-novas a respeito de Jesus Cristo, o Filho de Deus.
2 Ɛjɔlɛ sɔ'n bɔlɩ yɩ́ bʋ kɛ Nyanmɩan Kpɔmanfʋɛ Ezayi hɛlɛlɩ wɔ yɩ́ kalata nɩn anun'n. Ɔ'a hɛlɛ Zozi anwʋn ɛjɔlɛ'n kɛ Nyanmɩan nwan:
2 Iniciou-se como o profeta Isaías escreveu: “Envio meu mensageiro adiante de ti, e ele preparará teu caminho.
3 Bɔfʋɛ sɔ'n y'ɔ le sʋanlan'n m'ɔ lɛ tɩan
3 Ele é uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor! Abram a estrada para ele!’”.
4 Ɛhɩ, cɩan kʋn, Zʋan kɔ fite ɛwâ nɩn anun ɛlɔ. Ɔ sɔnɩn menian'n-mɔ. Ɔ tu bɛ́ fʋɔ kɛ: “Ɛmɔ nún bɛ́ nwʋn bɛ káci bɛ́ abalabɔ'n bɛ fá bɛ́ nwʋn bɛ mán Nyanmɩan maan n zɔ́nɩn ɛmɔ, nán Nyanmɩan a fa ɛmɔ ɛtɛ nɩn a hye bɛ́.”
4 Esse mensageiro era João Batista. Ele apareceu no deserto, pregando o batismo como sinal de arrependimento para o perdão dos pecados.
5 Mɔ Zʋan hanlɩn sɔ mɔ menian'n-mɔ tɩlɩ yɩ́ ngan'n, Zude mân nɩn anun menian'n-mɔ nʋn Zoluzalɛmʋn kulo nɩn asʋ dɩɛ'n-mɔ, bɛ́ dɔʋn, bɛ kɔ hɔ yɩ́ nwʋn ɛlɔ. Bɛ kɔ han bɛ́ ɛtɛ'n bagua nɩn anun, nán Zʋan a sɔnɩn bɛ́ wɔ asue'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Zuludɩn nɩn anun.
5 Gente de toda a Judeia, incluindo os moradores de Jerusalém, saía para ver e ouvir João. Quando confessavam seus pecados, ele os batizava no rio Jordão.
6 Taladɩɛ'n mɔ Zʋan wula'n, sʋamo enyuan yɛ̂ b'a fa b'a nwʋn ɔ. Yɩ́ bɛlɛtɩ'n tɩ naan kpolo. Alɩɛ'n m'ɔ di'n, y'ɔ le tɛtɛbʋabʋa nʋn wɛ.
6 João vestia roupas tecidas com pelos de camelo, usava um cinto de couro e alimentava-se de gafanhotos e mel silvestre.
7 Ɛ 'nwun ɛjɔlɛ'n m'ɔ kan kele menian'n-mɔ'n. Yɩ́ nwan: “Sʋanlan kʋn fi mɩ́n nzin ɔ lɛ ba, ɔ le tunmin tala mɩ́n, mɩn nzɛ nvata man kɛ mɩn kʋtʋ mɩn nyannjɩ yɩ́ ja mgbabʋa'n nyanman'n bɔbɔ mgban ɔ.
7 João anunciava: “Depois de mim virá alguém mais poderoso que eu, alguém tão superior que não sou digno de me abaixar e desamarrar as correias de suas sandálias.
8 Mɩ́n dɩɛ, m'an fa nzue m'an sɔnɩn ɛmɔ, nan yɩ́ dɩɛ, ɔ 'ba fa Nyanmɩan Wawɛ'n sɔnɩn ɛmɔ.”
8 Eu os batizo com água, mas ele os batizará com o Espírito Santo!”.
9 Mɛlɛ sɔ nɩn anun, Zozi fi Nazalɛtɩ, Galile mân nɩn anun, ɔ kɔ a kɔ tʋ Zʋan maan ɔ kɔ sɔnɩn yɩ́ asue Zuludɩn nɩn anun.
9 Certo dia, Jesus veio de Nazaré da Galileia, e João o batizou no rio Jordão.
10 Mɔ Zozi fi asue nɩn anun ɔ 'fite'n, ɔ 'nɩan an, anɩn anwunno nɩn a buke, Wawɛ Nwannzan-nwannzan'n tɩ kɛ abubule, ɔ fi nyanmɩansʋ ɔ kɔ ju kɔ tanlan yɩ́ sʋ.
10 Enquanto saía da água, viu o céu se abrir e o Espírito Santo descer sobre ele como uma pomba.
11 Ɛbɛlɛ ala, anɩɛ kʋn kɔ te anwunno ɛlɔ kɛ: “Ɛ tɩ mɩ́n ehulo Baa, m'an fa mɩ́n lʋa'n kʋalaa m'an wula wɔ́ nun.”
11 E uma voz do céu disse: “Você é meu Filho amado, que me dá grande alegria”.
12 Ɛbɛlɛ ala, Wawɛ'n Nwannzan-nwannzan'n kɔ hyʋɩn Zozi kɔ hɔ ɛwâ nɩn anun ɛlɔ.
12 Em seguida, o Espírito conduziu Jesus ao deserto,
13 Ɔ lili ɛlɛbulanan. Ɛbɛlɛ, *Satan (mɔ yɛ fɛlɛ yɩ́ Abɔnsanmʋn'n), ɔ kɔ a kɔ sɔ yɩ́ kɔ nɩan. Anɩn Zozi wɔ ebolo naan'n-mɔ afian yɛ̂ nyanmɩansʋ mmɔfʋɛ'n-mɔ yɛ̂ bɛ bʋka yɩ́ ɔ.
13 onde ele foi tentado por Satanás durante quarenta dias. Estava entre animais selvagens, e anjos o serviam.
14 Ɛhɩ mɔ bɛ hyɩlɩ Zʋan bɛ tʋlɩ yɩ́ fiadɩ'n, Zozi kɔ sa kɔ hɔ Galile mân nɩn anun ɔ 'kɔ a bɔ Nyanmɩan Ɛjɔlɛkpa'n kele bɛ́ mɔ bɛ wɔ ɛlɔ'n.
14 Depois que João foi preso, Jesus foi para a Galileia, onde anunciou as boas-novas de Deus.
15 M'ɔ juli ɛlɔ'n yɩ́ nwan: “Tɛmʋn nɩn a ju, ɔ sanlɩn kɛ Nyanmɩan Belemgbin elie mɛlɛ nɩn a kpunnge. Ɛmɔ lé Ɛjɔlɛkpa'n bɛ li nán ɛmɔ káci bɛ́ abalabɔ'n!”
15 “Enfim chegou o tempo prometido!”, proclamava. “O reino de Deus está próximo! Arrependam-se e creiam nas boas-novas!”
16 Mɔ Zozi 'sɩn Galile asubula nɩn anʋan ɛbɛlɛ'n, ɔ 'nɩan an, anɩn anianman nnyuan lɛ gua bɛ́ dada. Kʋn li Simʋn yɛ̂ kʋn'n kʋsʋ li Andele.
16 Enquanto andava à beira do mar da Galileia, Jesus viu Simão e seu irmão André. Jogavam redes ao mar, pois viviam da pesca.
17 Zozi kɔ han kɔ hele bɛ́ kɛ: “Ɛmɔ bála, bɛ sí mɩ́n sʋ, nán mɩn 'ba man ɛmɔ fɛlɛ menian bɛ man mɩ́n.”
17 Jesus lhes disse: “Venham! Sigam-me, e eu farei de vocês pescadores de gente”.
18 Kɛ Zozi anʋan 'tɔ ala, bɛ kɔ yaci bɛ́ dada'n-mɔ ɛbɛlɛ, bɛ kɔ si yɩ́ sʋ.
18 No mesmo instante, deixaram suas redes e o seguiram.
19 Zozi fi ɛbɛlɛ, ɔ kɔ hɔ yɩ́ nyunnun kaan, ɔ kɔ nwun Zebede amma'n-mɔ: Zʋakɩ nʋn yɩ́ nianman Zʋan. Bɛ gua bɛ́ ɛlɛɛ nɩn anun, bɛ lɛ kpʋnmgba bɛ́ dada'n-mɔ anun.
19 Pouco mais adiante, Jesus viu Tiago e João, filhos de Zebedeu, consertando redes num barco.
20 Ɛbɛlɛ ala, Zozi kɔ fɛlɛ bɛ́. Bɛ kɔ yaci bɛ́ sɩ Zebede ɔ nʋn kpafʋ'n-mɔ ɛlɛɛ nɩn anun ɛbɛlɛ, bɛ kɔ si yɩ́ sʋ.
20 Chamou-os de imediato e eles também o seguiram, deixando seu pai, Zebedeu, no barco com os empregados.
21 Bɛ fi ɛbɛlɛ, Zozi nʋn bɛ́ kɔ hɔ kulo'n mɔ bɛ fɛlɛ yɩ́ Kapɛɛnawɔmʋn nɩn asʋ. Bɛ wɔ ɛbɛlɛ dede mɔ ɛnwʋnmɩan ele cɩan'n juli'n, ɔ nʋn bɛ́ kɔ hɔ Zufʋ'n-mɔ asɔnɩn sua nɩn anun. Ɔ kɔ hehele bagua'n Nyanmɩan Anʋan Ɛjɔlɛ.
21 Jesus e seus seguidores foram à cidade de Cafarnaum. Quando chegou o sábado, entrou na sinagoga e começou a ensinar.
22 Tunmin'n m'ɔ fa kekele ninnge'n-mɔ'n sin menian'n-mɔ anwʋn. Ɔ sanlɩn kɛ ɔ ngele man yɩ́ ninnge'n-mɔ kɛ mala nɩn asʋ mgbain'n-mɔ dɩɛ'n, nan ɔ kele yɩ́ ninnge'n-mɔ tunmin sʋ.
22 O povo ficou admirado com seu ensino, pois ele falava com verdadeira autoridade, diferentemente dos mestres da lei.
23 Ɔ 'ba yɔ sɔ'n kʋsʋ, anɩn sʋanlan kʋn wɔ bɛ́ asɔnɩn sua nɩn anun ɛbɛlɛ. Sʋanlan sɔ'n, wawɛ ɛtɛ wɔ yɩ́ nun. Ɔ kɔ tɩan nun kɛ:
23 De repente, um homem ali na sinagoga, possuído por um espírito impuro, gritou:
24 “Zozi m'ɔ fi Nazalɛtɩ, ɛ 'se yɛ́ sɛ? Ɛ walɩ yɛ́ bʋsʋ ɛbɔ anaan? Mɩn sɩ wɔ́ bɔkɔɔ! Ɛ tɩ Nyanmɩan Sʋanlan Nwannzan-nwannzan!”
24 “Por que vem nos importunar, Jesus de Nazaré? Veio para nos destruir? Sei quem é você: o Santo de Deus!”.
25 Mɔ sʋanlan'n hanlɩn sɔ'n, Zozi kɔ tɩan wawɛ ɛtɛ nɩn asʋ sɛlɛ kpa. Yɩ́ nwan: “Muan wɔ́ nʋan'n nán fi sʋanlan ɛhɩ anun fite!”
25 “Cale-se!”, repreendeu-o Jesus. “Saia deste homem!”
26 Kɛ Zozi 'kan sɔ ala, wawɛ ɛtɛ'n kɔ kpusu sʋanlan'n sɛlɛ sɛlɛ kpa, ɔ kɔ tɩan, ɔ fi yɩ́ nun kɔ fite.
26 Então o espírito impuro soltou um grito, sacudiu o homem violentamente e saiu dele.
27 Sian'n, kɛ ɔ yɔlɩ sɔ'n, esulo kɔ han bɛ́ mɔ bɛ wɔ asɔnɩn sua nɩn anun'n kʋalaatin. Bɛ lɛ bisa bisa bɛ́ nwʋn kɛ: “Nan nzu like dɩɛ ahɩ? Tunmin sʋ like ehele fʋfɔlɛ ɔ! M'ɔ kɔ han'n, wawɛ ɛtɛ'n-mɔ di sʋ, ɛsɛ bɛ man yɩ́ anyɩnnzɔ.”
27 Todos os presentes ficaram admirados e começaram a discutir o que tinha acontecido. “Que ensinamento novo é esse?”, perguntavam. “Como tem autoridade! Até os espíritos impuros obedecem às ordens dele!”
28 Ɔ fi ɛbɛlɛ, Zozi dunman'n kɔ hɔ dede kɔ ju Galile mân'n lɩka kʋalaatin.
28 As notícias a respeito de Jesus se espalharam rapidamente por toda a região da Galileia.
29 Mɔ Bɛ fi Nyanmɩan sua nɩn anun bɛ fitelɩ'n, ɛbɛlɛ ala, bɛ kɔ hɔ Simʋn nʋn Andele awulo. Mɔ bɛ 'kɔ'n, bɛ nʋn Zʋakɩ nʋn Zʋan yɛ̂ bɛ hɔlɩ ɔ.
29 Depois que Jesus saiu da sinagoga com Tiago e João, foram à casa de Simão e André.
30 Bɛ 'ju ɛbɛlɛ a, anɩn Simʋn asebala nɩn a fʋkɛ, ebunnun a hyɩ yɩ́, ɔ la. Ɛbɛlɛ ala, bɛ kɔ bɔ Zozi amannɩɛ.
30 A sogra de Simão estava de cama, com febre. Imediatamente, falaram a seu respeito para Jesus.
31 Zozi kɔ hyʋɩn kɔ kpunnge yɩ́, ɔ kɔ sɔ yɩ́ sa nɩn anun ɔ kɔ jasʋ yɩ́. Ɛbɛlɛ ala, ebunnun'n fi yɩ́ nwʋn kɔ tu. Ɔ kɔ jasʋ, ɔ kɔ man bɛ́ like bɛ kɔ li.
31 Ele foi até ela, tomou-a pela mão e ajudou-a a levantar-se. A febre a deixou, e ela passou a servi-los.
32 Bɛ wɔ ɛbɛlɛ dede eyua'n tɔlɩ, mɔ mân nɩn anun 'yɔ fɔʋn'n, menian'n-mɔ kɔ sʋa nwuluwafʋɛ ngacile, nʋn bɛ́ mɔ wawɛ ɛtɛ wɔ bɛ́ nun'n, bɛ kɔ bɛlɛ Zozi.
32 Ao entardecer, depois que o sol se pôs, trouxeram a Jesus muitos enfermos e possuídos por demônios.
33 Kulo nɩn asʋ menian'n-mɔ kʋalaa kɔ yia awulo nɩn anʋan nɩn anun.
33 Toda a cidade se reuniu à porta da casa para observar.
34 Zozi kɔ man nwuluwafʋɛ dɔʋn anwʋn kɔ sa, ɛsɛ ɔ kɔ fʋan wawɛ ɛtɛ dɔʋn. Ɔ ngɔ man man wawɛ ɛtɛ'n bie fɩ́ɩ́ atɩn, ɔ sanlɩn kɛ wawɛ ɛtɛ'n-mɔ sɩ yɩ́ sʋanlan ɛhɔlɛ kʋn'n.
34 Então Jesus curou muitas pessoas que sofriam de diversas enfermidades e expulsou muitos demônios. Não permitia, porém, que os demônios falassem, pois sabiam quem ele era.
35 Ɛhɩ anzin, mɔ alɩ́ɛ'n 'kɔ alɩbahɩan'n, anɩn mân nɩn anun tɛ du bɔbɔ, Zozi kɔ jasʋ. Ɔ fi awulo ɛbɛlɛ kɔ fite kɔ hɔ asɔnɩn ɛyɔlɛ ahanmɩan kulo'n tiba ɛlɔ.
35 No dia seguinte, antes do amanhecer, Jesus se levantou e foi a um lugar isolado para orar.
36 Mɔ Simʋn nʋn yɩ́ manngʋn'n-mɔ jasʋlɩ'n, bɛ nnwun man Zozi. Bɛ nanndɩ kulo nɩn anun bɛ lɛ kpʋnndɛ yɩ́.
36 Mais tarde, Simão e os outros saíram para procurá-lo.
37 Bɛ kpʋnndɛlɩ yɩ́ dede mɔ bɛ nwunlin yɩ́'n, bɛ́ nwan: “Yɛ́ Mɩn, menian'n-mɔ kʋalaa lɛ kpʋnndɛ wɔ́.”
37 Quando o encontraram, disseram: “Todos estão à sua procura!”.
38 Zozi kukuli yɩ́ nʋan sʋ a, yɩ́ nwan: “Ɛmɔ mán yɛ hɔ́ kulo'n-mɔ mɔ bɛ mantan mantan ɛwa'n-mɔ asʋ. Ɔ fata kɛ mɩn kan Nyanmɩan Anʋan Ɛjɔlɛ ɛlɔhan kʋsʋ. Ɛhɩ ati yɛ̂ ɔ man n vi kulo nɩn anun m'an fite ɔ.”
38 Jesus respondeu: “Devemos prosseguir para outras cidades e lá também anunciar minha mensagem. Foi para isso que vim”.
39 Zozi le yɩ́ sɔ dede ɔ kɔ kpanza Galile mân'n lɩka kʋalaatin. Ɔ kɔ hɔ kɔ bɔ Ɛjɔlɛkpa'n kɔ hele menian'n-mɔ wɔ Zufʋ'n-mɔ asɔnɩn sua'n-mɔ anun. Ɛsɛ ɔ kɔ fʋan wawɛ ɛtɛ'n-mɔ.
39 Então ele viajou por toda a região da Galileia, pregando nas sinagogas e expulsando demônios.
40 Ɛlɛhʋn kʋn, kokobefʋɛ kʋn kɔ a kɔ tʋ Zozi ɔ kɔ tu kɔ tɔ yɩ́ ja nun. Ɔ kɔ bʋtʋ yɩ́. Yɩ́ nwan: “Mɩ́n mɩn, mɩn sɩ kɛ sɛ ɛ kulo a, ɛ kʋala kɛ ɛ man mɩ́n nwʋn sa, ɛ tu mɩ́n nwʋn efian'n.”
40 Um leproso veio e ajoelhou-se diante de Jesus, implorando para ser curado: “Se o senhor quiser, pode me curar e me deixar limpo”.
41 Mɔ Zozi nwunlin yɩ́ sɔ'n, kokobefʋɛ nɩn anwʋn kɔ yɔ yɩ́ koun. Ɛbɛlɛ ala, ɔ kɔ tɩnngɛ yɩ́ sa kɔ han kokobefʋɛ'n, yɩ́ nwan: “Mɩn kulo, man wɔ́ nwʋn tɩ́!”
41 Cheio de compaixão, Jesus estendeu a mão e tocou nele. “Eu quero”, respondeu. “Seja curado e fique limpo!”
42 Mɔ Zozi hanlɩn sɔ nɩn ala, kokobe'n fi yɩ́ nwʋn kɔ tu, yɩ́ nwʋn kɔ tɩ.
42 No mesmo instante, a lepra desapareceu e o homem foi curado.
43 Mɔ bian nɩn anwʋn salɩ yuelɩ'n, Zozi kɔ jʋjɔ aminle sʋ kɔ hele yɩ́ asannan nán ɔ'a man ɔ'a hɔ.
43 Então Jesus se despediu dele com uma forte advertência:
44 Zozi nwan: “Mɔ a nwun yɩ́ ɛwa'n, n'ɛ kan nun ɛjɔlɛ fɩ́ɩ́ kele sʋanlan. Nan kɔ fa wɔ́ nwʋn kele Nyanmɩan tɛɛyɩfʋɛ'n nán yɩ wɔ́ nwʋn efian etue tɛɛ'n mɔ Moyizɩ mala'n kele'n maan bɛ nwún yɩ́ kɛ wɔ́ nwʋn a tɩ.”
44 “Não conte isso a ninguém. Vá e apresente-se ao sacerdote para que ele o examine. Leve a oferta que a lei de Moisés exige pela sua purificação. Isso servirá como testemunho”.
45 Nan mɔ bian'n hɔlɩ'n, ɔ'a ngʋala man ɛjɔlɛ nɩn asʋ fɩa. Ɔ kɔ bɔ yɩ́ kpayɛ kɔ hele mân'n kʋalaa. Sian'n, kɛ ɔ yɔlɩ sɔ'n, Zozi kɔ kulo'n-mɔ asʋ a, meninsʋnman'n dunman nun, ɔ ka ahanmɩan, lɩka mɔ sʋanlan nnʋn man'n, ɛbɛlɛ yɛ̂ menian'n-mɔ fi lɩka kʋalaa bɛ ba yɩ́ nwʋn ɔ.
45 O homem, porém, saiu e começou a contar a todos o que havia acontecido. Por isso, em pouco tempo, grandes multidões cercaram Jesus, e ele já não conseguia entrar publicamente em cidade alguma. E, embora se mantivesse em lugares isolados, gente de toda parte vinha até ele.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.