João 1
Nyɩhyɛ Fʋfɔlɛʼn (ANY) vs NAA
1 Abʋbɔ nɩn anun, mɔ Nyanmɩan 'bɔ ninnge kʋalaatin'n, anɩn sʋanlan kʋn wɔ ɛbɛlɛ. Sʋanlan sɔ'n, bɛ fɛlɛ yɩ́ Nyanmɩan Anʋan Ɛjɔlɛ. Ɔ nʋn Nyanmɩan yɛ̂ bɛ tɩ ɔ. Ɔ tɩ Nyanmɩan sakpa.
1 No princípio era o Verbo, e o Verbo estava com Deus, e o Verbo era Deus.
2 Abʋbɔ nɩn anun, sʋanlan sɔ'n nʋn Nyanmɩan yɛ̂ bɛ tɩ ɔ.
2 Ele estava no princípio com Deus.
3 Nyanmɩan nanndɩlɩ yɩ́ sʋ y'ɔ bɔlɩ ninnge kʋalaatin ɔ. Like fɩ́ɩ́ nnʋn man ɛbɛlɛ mɔ Nyanmɩan a nnanndɩ man yɩ́ sʋ ɔ'a mmɔ man ɔ.
3 Todas as coisas foram feitas por ele, e, sem ele, nada do que foi feito se fez.
4 Ngʋan baka'n y'ɔ le yɩ́. Yɛ̂ ngʋan baka sɔ'n y'ɔ tɩ menian'n-mɔ kanlannɩɛ nɩn ɔ.
4 A vida estava nele e a vida era a luz dos homens.
5 Kanlannɩɛ sɔ'n lɛ ta awosin mân nɩn anun. Awosin'n nwan ɔ 'fɩa kanlannɩɛ nɩn anyɩn. Ɔ mantanlɩn yɩ́ dede a, ɔ'a ngʋala man yɩ́ nyɩn fɩa.
5 A luz resplandece nas trevas, e as trevas não prevaleceram contra ela.
6 Ɔ wɔ ɛbɛlɛ dede a, cɩan kʋn Nyanmɩan kɔ yɩ sʋanlan kʋn asɩɛ nɩn asʋ ɛwa kɛ ɔ lí adanzɩɛ. Sʋanlan sɔ'n, bɛ fɛlɛ yɩ́ Zʋan.
6 Houve um homem enviado por Deus, e o nome dele era João.
7 Zʋan walɩ kanlannɩɛ nɩn anwʋn adanzɩɛ elie maan menian'n-mɔ kʋalaa nanndɩ yɩ́ sʋ bɛ de kanlannɩɛ sɔ'n bɛ di.
7 Este veio como testemunha para testificar a respeito da luz, para que todos viessem a crer por meio dele.
8 Nán kɛ yɩ́ y'ɔ tɩ kanlannɩɛ nɩn ɔ, nan ɔ walɩ kanlannɩɛ nɩn anwʋn adanzɩɛ elie.
8 Ele não era a luz, mas veio para dar testemunho da luz,
9 Kanlannɩɛ kpa sɔ'n m'ɔ man menian'n-mɔ kʋalaa nwun asɩ'n lɛ ba mân nɩn anun.
9 a verdadeira luz, que, vinda ao mundo, ilumina toda a humanidade.
10 Ɔ walɩ juli asɩɛ nɩn asʋ ɛwa. Yɩ́ yɛ̂ Nyanmɩan man ɔ sesielɩ eyuadɩ nɩn ɔ. Kʋsʋ menian dɔʋn a mmu man yɩ́ like.
10 O Verbo estava no mundo, o mundo foi feito por meio dele, mas o mundo não o conheceu.
11 Ɔ walɩ menian'n mɔ Nyanmɩan falɩ bɛ́ yɔlɩ yɩ́ dɩɛ'n-mɔ afian, bɛ́ kʋsʋ bɛ́ dɔʋn, b'a nne man yɩ́.
11 Veio para o que era seu, e os seus não o receberam.
12 Nan kʋsʋ mmie-mɔ lelɩ yɩ́. Menian sɔ'n-mɔ kʋalaa mɔ bɛ leli yɩ́ bɛ lili'n, ɔ'a man bɛ́ atɩn maan b'a kaci Nyanmɩan amma.
12 Mas, a todos quantos o receberam, deu-lhes o poder de serem feitos filhos de Deus, a saber, aos que creem no seu nome,
13 Nyanmɩan mma'n mɔ b'a kaci'n, nán kulo sʋanlan tunmin nun kɛ belenzua nʋn balasua bɛ́ wa mɔ b'a wʋ yɩ́ ɔ. Nan Nyanmɩan muonun yɛ̂ ɔ'a fa ngʋan fʋfɔlɛ sɔ'n ɔ'a man bɛ́ ɔ.
13 os quais não nasceram do sangue, nem da vontade da carne, nem da vontade do homem, mas de Deus.
14 Nyanmɩan Anʋan Ɛjɔlɛ nɩn a kaci yɩ́ nwʋn kulo sʋanlan, ɔ a a tanlan yɛ́ afian ɛwa. Ɔ'a nwun yɛ́ nwʋn anwunnvoe kpili kpa. Ɛsɛ ɔ'a yɩ Nyanmɩan ɔ'a hele yɛ́ yuein. Y'a nwun yɩ́ anunminnyanmʋn'n, anunminnyanmʋn'n mɔ Sɩɛ Nyanmɩan falɩ manlɩn yɩ́'n. Ɔ sanlɩn kɛ ɔ tɩ yɩ́ Bangɔlɔ.
14 E o Verbo se fez carne e habitou entre nós, cheio de graça e de verdade, e vimos a sua glória, glória como do unigênito do Pai.
15 Sʋanlan sɔ nɩn anwʋn ɛjɔlɛ yɛ̂ Zʋan tɩanlɩn nun hanlɩn nɩn ɔ. Yɩ́ nwan: “Sʋanlan ɛhɩ yɛ̂ n ganlɩn kɛ ɔ li mɩ́n nzin ɔ lɛ ba nɩn ɔ. Ɔ tɩ kpili tala mɩ́n. Ɔ sanlɩn kɛ ɔ tɩ asɩ dahuu.”
15 João dá testemunho a respeito dele e exclama: — Este é aquele de quem eu dizia: “Ele vem depois de mim, mas é mais importante do que eu, pois já existia antes de mim.”
16 Ɛhɩ, anwunnvoe baka'n m'ɔ tɩ nɩn ati, ɔ'a yeyila yɛ́ sʋ. Ɛsɛ bɔbɔ, ɔ tɛ yeyila yɛ́ sʋ kpili kpa.
16 Porque todos nós temos recebido da sua plenitude e graça sobre graça.
17 Afɩ, daba Nyanmɩan nanndɩlɩ yɛ́ nan *Moyizɩ asʋ yɛ̂ ɔ falɩ yɩ́ mala'n manlɩn yɛ́ ɔ. Nan sian dɩɛ, Nyanmɩan nanndɩ Zozi Kilisi asʋ ɔ'a nwun yɛ́ nwʋn anwunnvoe ɔ'a hele yɛ́ ananhɔlɛ atɩn'n.
17 Porque a lei foi dada por meio de Moisés; a graça e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Sʋanlan fɩ́ɩ́ nwunlin man Nyanmɩan lé. Nan Nyanmɩan Bangɔlɔ Zozi m'ɔ tɩ Nyanmɩan'n, m'ɔ mantan Sɩɛ'n, yɩ́ y'ɔ man yɛ nwun yɩ́ ɔ.
18 Ninguém jamais viu Deus; o Deus unigênito, que está junto do Pai, é quem o revelou.
19 Ɔ 'ba yɔ sɔ'n, anɩn Zʋan lɛ sɔnɩn menian wɔ asue Zuludɩn nɩn anzin ɛlɔ lɩka kʋn. Zoluzalɛmʋn Zufʋ mgbain'n-mɔ kɔ tɩ. Cɩan kʋn, bɛ kɔ sʋan Nyanmɩan *tɛɛyɩfʋɛ mmie-mɔ nʋn *Levifʋɛ kʋsʋ mmie-mɔ, bɛ kɔ a kɔ tʋ Zʋan, bɛ́ nwan: “Zʋan, wɔ́ muonun, nwan sʋanlan dɩɛ y'ɔ le wɔ́?”
19 Este foi o testemunho de João, quando os judeus lhe enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para perguntar: “Quem é você?”
20 Mɔ bɛ bisalɩ kosuan sɔ'n, Zʋan kpacɩlɩ nun ɔ hanlɩn yɩ́ ananhɔlɛ yuein helelɩ bɛ́ kɛ: “Nán *Kilisi'n y'ɔ le mɩ́n.”
20 Ele confessou e não negou; confessou: — Eu não sou o Cristo.
21 Mɔ Zʋan bualɩ bɛ́ sɔ'n, bɛ́ nwan: “Sɛ nán yɩ́ y'ɔ le wɔ́ a, anɩn nwan sʋanlan dɩɛ kpa y'ɔ le wɔ́? *Eli y'ɔ le wɔ́ anaan?”
21 Diante disso, lhe perguntaram: — Quem é você, então? Você é Elias? Ele disse: — Não sou. Então perguntaram: — Você é o profeta? Ele respondeu: — Não, não sou.
22 Ɛjɔlɛ ɛhɩ kɔ sin bɛ́ nwʋn, bɛ́ nwan: “A! Anɩn nwan sʋanlan dɩɛ bɔbɔ kpa y'ɔ le wɔ́? Bua yɛ́ bie maan yɛ hɔ́ hán héle bɛ́ mɔ bɛ sʋanlɩn yɛ́'n. Ɛ bu wɔ́ nwʋn kɛ nwan y'ɔ le wɔ́?”
22 Disseram-lhe, então: — Diga quem é você, para podermos dar uma resposta àqueles que nos enviaram. O que é que você diz a respeito de si mesmo?
23 Ɛhɩ a, Zʋan nwan: “Sʋanlan'n mɔ Nyanmɩan Kpɔmanfʋɛ *Ezayi lili mʋa hanlɩn yɩ́ nwʋn ɛjɔlɛ kɛ:
23 Então ele respondeu: — Eu sou “a voz do que clama no deserto: Endireitem o caminho do Senhor”, como disse o profeta Isaías.
24 Bɛ́ mɔ bɛ sʋanlɩn bɛ́ Zʋan anwʋn ɛlɔ'n mmie-mɔ tɩ *Falisifʋɛ.
24 Ora, os que haviam sido enviados eram do grupo dos fariseus.
25 Bɛ́ nwan: “Sɛ nán Kilisi'n y'ɔ le wɔ́, sɛ nán Eli y'ɔ le wɔ́, ɛsɛ sɛ nán Nyanmɩan Kpɔmanfʋɛ'n y'ɔ le wɔ́ a, anɩn nzukɛ ati yɛ̂ ɛ sɔnɩn menian'n-mɔ ɔ?”
25 E perguntaram a João: — Então por que você batiza, se não é o Cristo, nem Elias, nem o profeta?
26 Mɔ bɛ bisalɩ kosuan sɔ'n, Zʋan nwan: “Mɩ́n dɩɛ, n ne nzue yɛ̂ mɩn fa mɩn sɔnɩn ɔ, nan sʋanlan kʋn wɔ ɛmɔ afian ɛbɛlɛ, ɛmɔ nzɩ man yɩ́.
26 João respondeu: — Eu batizo com água, mas no meio de vocês está alguém que vocês não conhecem.
27 Sʋanlan sɔ'n fi mɩ́n nzin ɔ lɛ ba, mɩn nzɛ nvata man kɛ mɩn nyannjɩ yɩ́ ja mgbabʋa nyanman'n bɔbɔ mgban ɔ.”
27 Ele vem depois de mim, mas não sou digno de desamarrar as correias das suas sandálias.
28 Ɛjɔlɛ ɛhɩ kʋalaa sɩnlɩn Betanin, asue Zuludɩn nɩn ebue kʋn ɛlɔ, lɩka mɔ anɩn Zʋan sɔnɩn menian'n-mɔ'n.
28 Essas coisas aconteceram em Betânia, do outro lado do Jordão, onde João estava batizando.
29 Mɔ bɛ hanlɩn ɛhɩ yuelɩ'n, yɩ́ alɩ́ɛ hɩnlɩn, Zʋan 'tʋ yɩ́ nyɩn an, anɩn Zozi lɛ ba yɩ́ nwʋn ɛbɛlɛ, yɩ́ nwan: “Ɛ 'nwun Nyanmɩan *Bʋa Baa'n, Nyanmɩan 'ba fa yɩ́ yɩ mân nɩn ati tɛɛ ɔ tu yɩ́ ɛtɛ'n kɔ.
29 No dia seguinte, vendo que Jesus vinha em sua direção, João disse: — Eis o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Yɩ́ dein yɛ̂ n ganlɩn yɩ́ ɛjɔlɛ kɛ: ‘Sʋanlan kʋn li mɩ́n nzin ɔ lɛ ba, ɔ tɩ kpili tala mɩ́n. Ɔ sanlɩn kɛ ɔ tɩ asɩ dahuu.’
30 Este é aquele a respeito de quem eu falava, quando disse: “Depois de mim vem um homem que é mais importante do que eu, porque já existia antes de mim.”
31 Mɩn nzɩ man yɩ́ daba. Nan kɛmɔ ɔ fata kɛ Izalayɛ amma'n-mɔ nwun yɩ́'n, yɩ́ ti yɛ̂ Nyanmɩan a sʋan mɩ́n kɛ m mála n vá nzue n zɔ́nɩn bɛ́ ɔ.”
31 Eu mesmo não o conhecia, mas vim batizando com água a fim de que ele fosse manifestado a Israel.
32 Ɛhɩ, Zʋan lili Zozi anwʋn adanzɩɛ kɛ: “Mɩɩn kan mɩn kele ɛmɔ kɛ, m'an nwun kɛ Wawɛ Nwannzan-nwannzan'n fi nyanmɩansʋ kɛ abubule ɔ'a ju ɔ'a tanlan yɩ́ sʋ.
32 E João testemunhou, dizendo: — Vi o Espírito descer do céu como pomba e pousar sobre ele.
33 Mɩ́n bɔbɔ muonun, anɩn mɩn nzɩ man yɩ́ sʋanlan ɛhɔlɛ kʋn'n, nan Nyanmɩan a han a hele mɩ́n kɛ: ‘Sʋanlan'n mɔ ɛ kɔ nwun kɛ mɩ́n Wawɛ Nwannzan-nwannzan'n kɔ ju kɔ tanlan yɩ́ sʋ'n, sʋanlan sɔ'n yɛ̂ ɔ 'fa Wawɛ sɔ'n sɔnɩn menian'n-mɔ ɔ.’
33 Eu não o conhecia; aquele, porém, que me enviou a batizar com água me disse: “Aquele sobre quem você vir descer e pousar o Espírito, esse é o que batiza com o Espírito Santo.”
34 Ɛjɔlɛ sɔ'n mɔ m'an nwun yɩ́ mɩ́n nyɩnsʋ nɩn ati, mɩn di yɩ́ nwʋn adanzɩɛ kɛ ɔ tɩ Nyanmɩan Awa sakpa.”
34 Pois eu mesmo vi e dou testemunho de que ele é o Filho de Deus.
35 Ɛhɩ mɔ alɩ́ɛ hɩnlɩn'n, anɩn Zʋan nʋn yɩ́ menian'n-mɔ anun nnyuan jijin ɛbɛlɛ.
35 No dia seguinte, João estava outra vez na companhia de dois dos seus discípulos
36 M'ɔ nwunlin kɛ Zozi lɛ sɩn'n, yɩ́ nwan: “Ɛ 'nwun Nyanmɩan *Bʋa Baa'n.”
36 e, vendo Jesus passar, disse: — Eis o Cordeiro de Deus!
37 Mɔ yɩ́ menian nnyuan'n tɩlɩ ɛjɔlɛ sɔ'n, bɛ yacili yɩ́ ɛbɛlɛ yɛ̂ cuein, bɛ kɔ si Zozi sʋ.
37 Os dois discípulos, ouvindo-o dizer isso, seguiram Jesus.
38 Zozi hɔlɩ kaan, ɔ 'tʋ yɩ́ nyɩn yɩ́ nzin an, menian si yɩ́ sʋ. Ɔ kɔ bisa bɛ́ kɛ: “Ɛmɔ lɛ kpʋnndɛ nzu?” Bɛ́ nwan: “*Labi” (yɩ́ bʋ y'ɔ le kɛ ngehelefʋɛ), “yɛ lɛ kpʋnndɛ lɩka mɔ ɛ tɩ'n.”
38 E Jesus, voltando-se e vendo que o seguiam, disse-lhes: Eles disseram: — Rabi, onde o senhor mora? (“Rabi” quer dizer “Mestre”.)
39 Ɛhɩ a, Zozi nwan: “Ɛmɔ bála a nɩan.”
39 Jesus respondeu: Então eles foram, viram onde Jesus estava morando e ficaram com ele aquele dia. Eram mais ou menos quatro horas da tarde.
40 Zʋan menian nnyuan sɔ'n, kʋn li Andele. Andele sɔ'n, yɩ́ nianman y'ɔ le Simʋn Pɩɛlɩ.
40 André, o irmão de Simão Pedro, era um dos dois que tinham ouvido o testemunho de João e seguido Jesus.
41 Andele y'ɔ lili mʋa hɔlɩ tʋlɩ yɩ́ nianman bian Simʋn an, yɩ́ nwan: “Mɩ́n nianman Simʋn, y'a nwun *Mesi'n.” (Yɩ́ bʋ y'ɔ le kɛ *Kilisi, Izalayɛ Belemgbin Ngʋandefʋɛ.)
41 Ele encontrou primeiro o seu próprio irmão, Simão, a quem disse: — Achamos o Messias! (“Messias” quer dizer “Cristo”.)
42 Mɔ Andele hanlɩn sɔ yuelɩ'n, ɔ nʋn yɩ́ kɔ hɔ Zozi anwʋn ɛlɔ ɔ kɔ fa yɩ́ kɔ hele yɩ́. Zozi nɩanlɩn yɩ́ a, yɩ́ nwan: “Wɔ́, bɛ fɛlɛ wɔ́ Simʋn. Zʋan awa y'ɔ le wɔ́. Ɔ fi ɛnɛ m'ɔ kɔ'n, bɛ 'ba fɛlɛ wɔ́ Sefasɩ.” (Sefasɩ'n tɩ *ebele anɩɛ, yɩ́ *gɛlɛkɩ nun an, anɩn ɔ li Pɩɛlɩ. Yɩ́ bʋ y'ɔ le kɛ ɛbʋɛ.)
42 E o levou a Jesus. Jesus olhou para ele e disse:
43 Ɛhɩ, mɔ alɩ́ɛ hɩnlɩn'n, Zozi nwan ɔ 'kɔ Galile mân nɩn anun ɛlɔ. M'ɔ tuli yɩ́ bʋ mɔ ɔ 'kɔ'n, ɔ kɔ hɔ kɔ tʋ Filipʋ, yɩ́ nwan: “Filipʋ, si mɩ́n sʋ!”
43 No dia seguinte, Jesus resolveu ir para a Galileia e encontrou Filipe, a quem disse:
44 Filipʋ nʋn Andele nʋn Pɩɛlɩ, bɛ fi kulo kʋn. Bɛ fɛlɛ kulo sɔ'n Bɛtɩsayida.
44 Esse Filipe era de Betsaida, cidade de André e de Pedro.
45 Mɔ Zozi hanlɩn sɔ yuelɩ'n, Filipʋ kɔ hɔ kɔ tʋ Natanayɛ, yɩ́ nwan: “Sʋanlan'n mɔ *Moyizɩ hanlɩn yɩ́ nwʋn ɛjɔlɛ *Mala Kalata nɩn anun, mɔ ɛsɛ Nyanmɩan mgbɔmanfʋɛ'n-mɔ kʋsʋ hɛlɛlɩ yɩ́ nwʋn ɛjɔlɛ'n, y'a nwun yɩ́. Bɛ fɛlɛ yɩ́ Zozi. Ɔ fi Nazalɛtɩ. Yɩ́ sɩ y'ɔ le Zozɛfʋ.”
45 Filipe encontrou Natanael e lhe disse: — Achamos aquele de quem Moisés escreveu na Lei, e a quem se referiram os profetas: Jesus, o Nazareno, filho de José.
46 Ɛjɔlɛ sɔ'n mɔ Filipʋ hanlɩn helelɩ yɩ́'n sinlin yɩ́ nwʋn, yɩ́ nwan: “Nazalɛtɩ kulo ɛhɩ m'ɔ wɔ ɛlɔ'n, asʋ like kpa 'fite sʋ lé?”
46 Então Natanael perguntou: — De Nazaré pode sair alguma coisa boa? Filipe respondeu: — Venha ver!
47 Mɔ Zozi nwunlin kɛ Natanayɛ lɛ ba yɩ́ nwʋn ɛbɛlɛ'n, yɩ́ nwan: “Ɛmɔ nɩ́an, Izalayɛ sʋanlan bɔkɔɔ y'ɔ le sʋanlan ɛhɩ, ɔ nni man ato fɩ́ɩ́.”
47 Jesus viu Natanael se aproximar e disse a respeito dele:
48 Ɛjɔlɛ sɔ'n kɔ sin Natanayɛ anwʋn, yɩ́ nwan: “Nan ɛ sɩ mɩ́n nin?”
48 Natanael perguntou a Jesus: — De onde o senhor me conhece? Jesus respondeu:
49 Natanayɛ nwan: “*Labi, ɛ tɩ Nyanmɩan Awa, ɛsɛ ɛ tɩ Izalayɛ Belemgbin sakpa.”
49 Então Natanael exclamou: — Mestre, o senhor é o Filho de Deus! O senhor é o Rei de Israel!
50 Zozi nwan: “Kɛmɔ mɩ́n nwan n nwunlin wɔ́ figi baka nɩn abʋ'n, ɔ man a le a li? Ɛ 'ba nwun ninnge dɔʋn mɔ bɛ tala ɛhɩ.”
50 Ao que Jesus lhe respondeu:
51 Ɛsɛ yɩ́ nwan: “Mɩɩn kan yɩ́ ananhɔlɛ mɩn kele ɛmɔ kɛ, ɛmɔ 'ba nwun kɛ anwunno nɩn a buke yɛ̂ nyanmɩansʋ mmɔfʋɛ'n-mɔ fi *Mân Baa nɩn anwʋn asɩɛ nɩn asʋ ɛwa, mmie-mɔ lɛ fʋ a, anɩn mmie-mɔ lɛ ju.”
51 E acrescentou:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.