Tito 1
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NVI
1 Ɛlé me Pɔl maá utɔɔ́ Ɛsɔwɔ ne ŋgbá Jisɔs Kras ne nsamé ŋwɛ yina. Ɛsɔwɔ achyɛɛ́ me utɔɔ́ bina gétúgé bɔɔ́ bi ji ajyaá nnó ábɛ́ abií, nnó mpyɛ́ ɛbwɔ́ áfyɛgé wyɛ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ ne nnó mpyɛ ɛbwɔ́ ákaá wáwálé ayi ápogé ɛbwɔ́ ákwɔlege depɔré Ɛsɔwɔ cháŋéné.
1 Paulo, servo de Deus e apóstolo de Jesus Cristo para levar os eleitos de Deus à fé e ao conhecimento da verdade que conduz à piedade,
2 Ɛwéna ɛpógé nnó ɛbwɔ́ ánɛré metɔɔ́ mambɔ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́ ɛyi Ɛsɔwɔ muú ayi álá abyɔgé gebyɔ ányɛɛ́ mɛ meno tɛ ukwene nnó achyɛgé.
2 fé e conhecimento que se fundamentam na esperança da vida eterna, a qual o Deus que não mente prometeu antes dos tempos eternos.
3 Ne gébé ɛyigé ji ajyaá gekwɔnégé, ji apyɛ geŋwá ɛyina gegɛné né mekomejɔɔ́ wuú. Ɛ́lé mekomejɔɔ́ yina ne Ɛsɔwɔ Mempoó sé áfyɛɛ́ me né amu nnó ngaregé. Ne wyɛ nkane Ɛsɔwɔ achyɛɛ́ me majyɛɛ́, mbɔntó ne mpyɛɛ́ utɔɔ́ bií.
3 No devido tempo, ele trouxe à luz a sua palavra, por meio da pregação a mim confiada por ordem de Deus, nosso Salvador,
4 Me ntɔme ŋwɛ yina mbaá Titɔs. Me ngboó ne ji ndɛre ɛsé ako défyɛɛ́ metɔɔ́ ne Jisɔs.
4 a Tito, meu verdadeiro filho em nossa fé comum: Graça e paz da parte de Deus Pai e de Cristo Jesus, nosso Salvador.
5 Ula bi me ntɔmé wɔ né melɔ́ Kret úlú nnó wɔ ɔ́néré mampyɛ unó bi ulaá, ne nnó ɔjya ákpákpá né mmú gepúgé Ɛsɔwɔ ndɛre me mbɔ́ ngare mɛ́ wɔ nnó ɔpyɛ né yɛ́ndé melɔ.
5 A razão de tê-lo deixado em Creta foi para que você pusesse em ordem o que ainda faltava e constituísse presbíteros em cada cidade, como eu o instruí.
6 Muú ayi abɛɛ́ muú kpaá né gepúgé Ɛsɔwɔ, abɔ mambɛ muú ayi geŋwá jií gela gepɔ ne dembyɔ́, ábané ɛle mendée ama. Baá bií ntó abɔ mankame ne Jisɔs, ábɛɛ́ ne gepɔ gelɔ́gélɔ́, áchyɛge ɛnógé mba bɔɔ́ kpakpa.
6 É preciso que o presbítero seja irrepreensível, marido de uma só mulher, e tenha filhos crentes que não sejam acusados de libertinagem ou de insubmissão.
7 Muú kpaá né mmu ɛchomelé bɔɔ́ Ɛsɔwɔ alu muú ayi apɛlé ndɛre utɔɔ́ Ɛsɔwɔ ukɛne. Ndɛre ɛlúmbɔ, abɔ mambɛ muú ayi álá ákágé shulé ji ndo, abɔɔ́ fɔ́ mambɛ muú neŋga, muú ayi awyaá gefere, menyuú mmɔɔ́, abɛɛ́ fɔ́ memmyɛ mammyɛ, ne abɛɛ́ fɔ muú ayi aselegé ɛbwɔ.
7 Por ser encarregado da obra de Deus, é necessário que o bispo seja irrepreensível: não orgulhoso, não briguento, não apegado ao vinho, não violento, nem ávido por lucro desonesto.
8 Abɔ́ mambɛ muú ayi anɛne aŋkɛɛ́, agboó ne genó gelɔ́gélɔ́, muú ayi akagé gbaré mmyɛ jií, ajɔ́gé mejɔɔ́ wuú gbɔ́gɔ́nɔ́, abɛɛ́ cho né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ ne apyɛɛ́ genó ɛyi ji abɔɔ́ mampyɛ.
8 É preciso, porém, que ele seja hospitaleiro, amigo do bem, sensato, justo, consagrado, tenha domínio próprio
9 Abɔ́ ntó mambɛ muú ayi agbaré mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ ayi alɛre ji chancha, nnó ji ntó akaá ndɛre alɛregé unó bi bɔɔ́ Ɛsɔwɔ akwɔlegé, nnó álɛré bɔɔ́ abi álɛrege unó ɛbicha nnó álu gyɛɛ́.
9 e apegue-se firmemente à mensagem fiel, da maneira como foi ensinada, para que seja capaz de encorajar outros pela sã doutrina e de refutar os que se opõem a ela.
10 Njɔ́gé mbɔ mechɔ ɛwéna gétúgé gejamégé bɔɔ́ abi átɛne ukpene ne mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ yina. Ɛbwɔ́ alú bɔɔ́ meno ne bɔɔ́ dembwɔlé chacha ɛkwɔ abi átomé wyɛɛ́ ɛshyɛ nnó ábɔ́ mansɔ muú nsɔ ne atɛne cho né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ.
10 Pois há muitos insubordinados, que não passam de faladores e enganadores, especialmente os do grupo da circuncisão.
11 Ɛkamegé wɔ ɔlyaá ufɔɔ́ bɔɔ́ bina ajyɛ mbɛ ne depɔti né mmu gepúge Ɛsɔwɔ. Ɛbwɔ́ ápyɛ mɛ gejamégé mala upú ákwe tametame ndɛre alɛregé unó bi ɛbwɔ́ ambɔɔ́ ne abɔɔ́ nsa, ɛwé álá ábɔɔ́ fɔ́ manlɛré ubi wɔ́.
11 É necessário que eles sejam silenciados, pois estão arruinando famílias inteiras, ensinando coisas que não devem, e tudo por ganância.
12 Muú ɛkpávé bwɔ́ ama ayi alu muú melɔ Kret ɛwéna ajɔɔ́ ntó ato ne bɔɔ́ bií aké, “Bɔɔ́ Kret alu bɔɔ́ gebyɔ, bɔɔ́ nchyɛ ne ambwa abi ányɛɛ́ geŋɔ.”
12 Um dos seus próprios profetas chegou a dizer: "Cretenses, sempre mentirosos, feras malignas, glutões preguiçosos".
13 Mechɔ ɛwéna ɛlu wáwálé ne ɔbɔ manshulegé ɛbwɔ́ ndo, ɔwegé ɛbwɔ́ yɛ́ndégébé nnó ɛbwɔ́ ákeré ákamé ne genó ɛyi gelú cho ɛyi getome ne depɔré Jisɔs.
13 Tal testemunho é verdadeiro. Portanto, repreenda-os severamente, para que sejam sadios na fé
14 Ámágé wu nyɛ se ubi ɛbi bɔɔ́ Jus ajame yɛ́.
14 e não dêem atenção a lendas judaicas nem a mandamentos de homens que rejeitam a verdade.
15 Yɛ́ndégenó gelú pópó mbaá bɔɔ́ abi álá apɔ ne ufɛré uboubo né mmu metɔɔ́. Yɛ́mbɔ abi álú ne ufɛré uboubo, ɛbwɔ́ bi álá áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ wɔ́, yɛ́ genó gefɔ ɛyi gelú ɛbwɔ́ pópó gepɔ. Deba ɛtiré dégbeé ɛbwɔ́ matɔɔ́ dépyɛ ufɛré bwɔ́ úlú wyɛɛ́ nchyɛnchyɛ.
15 Para os puros, todas as coisas são puras; mas para os impuros e descrentes, nada é puro. De fato, tanto a mente como a consciência deles estão corrompidas.
16 Áké ɛbwɔ́ ákage Ɛsɔwɔ, yɛ́mbɔ gepɔgé bwɔ́ gelɛré nnó áshya ji. Ɛbwɔ́ álu bɔɔ́ abi muú álá ákágé bɔ gejeé ne ɛbwɔ́ ne áwú fɔ́ Ɛsɔwɔ. Yɛ galɔ́gálɔ́ ayi ɛbwɔ́ ákágé pyɛ ne bɔɔ́ ápɔ.
16 Eles afirmam que conhecem a Deus, mas por seus atos o negam; são detestáveis, desobedientes e desqualificados para qualquer boa obra.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tito 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.