Mateus 2
Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs ARA
1 Ábyɛ́ Jisɔs né melɔ́ Bɛtɛlɛhɛm, né gebagé mewaá Judiya, gébé ɛyigé Hɛrɔd álú mfwa né gebagé mewaá ɛyígémbɔ. Ábyɛgé Jisɔs, ande fɔ́ abi ágií depɔré ambe átané né ɛ́gbɛ́ ɛwé ŋmɛɛ́ ɛ́tánege ákɛne áchwɔ́ɔ né Jɛrosalɛ ágíge bɔɔ́ áké,
1 Tendo Jesus nascido em Belém da Judeia, em dias do rei Herodes, eis que vieram uns magos do Oriente a Jerusalém.
2 “Maá mekɛ ayi ábyɛné nnó ábɛ́ mfwa bɔɔ́ Jus alu fɔ́? Ɛse degíge mbɔ, gétúgé dégɛné membe wuú mbaá ŋmɛɛ́ ɛ́tánege ayi álɛré ɛsé nnó ábyɛ́ ji, ne ɛsé déchwɔ́ manógé ji.”
2 E perguntavam: Onde está o recém-nascido Rei dos judeus? Porque vimos a sua estrela no Oriente e viemos para adorá-lo.
3 Mfwa Hɛrɔd aké awuú mechɔ ɛwe, metɔɔ́ ɛ́tyá ji mmu wyɛmbɔ ntó ne ɛ́pyɛɛ́ ne bɔɔ́ Jɛrosalɛ ako.
3 Tendo ouvido isso, alarmou-se o rei Herodes, e, com ele, toda a Jerusalém;
4 Mfwa Hɛrɔd akuú, ánɔɔ́ baá ámpyɛ́ upɛ Ɛsɔwɔ ne ánlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ, ɛbwɔ́ ako áchomé mbaá ama, agií ɛbwɔ́ aké, “Ndé mbaá ábɔɔ́ mambyɛ́ muú ayi ákuú ji Kras”?
4 então, convocando todos os principais sacerdotes e escribas do povo, indagava deles onde o Cristo deveria nascer.
5 Áshuú ji meko aké, “Ábɔ́ mambyɛ́ ji né Bɛtɛlɛhɛm, fa gebagé mewaá Judiya.” Néndé, mbɔ ne Ɛsɔwɔ apyɛ bɔɔ́ ɛkpávé bií ásáme nnó,
5 Em Belém da Judeia, responderam eles, porque assim está escrito por intermédio do profeta:
6 “Wɔ Bɛtɛlɛhɛm, né gebagé mewaá Judiya,
6 E tu, Belém, terra de Judá, não és de modo algum a menor entre as principais de Judá; porque de ti sairá o Guia que há de apascentar a meu povo, Israel.
7 Ne Hɛrɔd áwúgé mbɔ, akú aŋkɛɛ́ bimbɔ ájwɔ́lé bíbií, agií ɛbwɔ́ aké, “Gárege me gébé ɛyigé ɛnyú dégɛ́né membe yimbɔ né melɔ nyú títí.”
7 Com isto, Herodes, tendo chamado secretamente os magos, inquiriu deles com precisão quanto ao tempo em que a estrela aparecera.
8 Ɛ́fɛɛ́ ne Hɛrɔd átɔme ɛbwɔ́ aké, “Chóge né Bɛtɛlɛhɛm démyɛ́mmyɛ dégɛ́ mbaá ayi maá yimbɔ álú, dégɛge ji kérege meso, déchwɔ́ dégáré me nnó njyɛ́ nnógé ji ntó.”
8 E, enviando-os a Belém, disse-lhes: Ide informar-vos cuidadosamente a respeito do menino; e, quando o tiverdes encontrado, avisai-me, para eu também ir adorá-lo.
9 Ne aŋkɛɛ́ bimbɔ áwúgé genó ɛyigé mfwa yimbɔ ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́, álɔ́ manjyɛ. Ne ndɛre ɛbwɔ́ ájyɛ́ ágɛ́ wyɛ́ membe yimbɔ ayi ɛbwɔ́ ábɔ́ ágɛne nkane ajyɛ́ɛ mbɛ, ɛbwɔ́ ákwɔ́lege ji meso. Ákwɔ́négé né Bɛtɛlɛhɛm membe yimbɔ atɛné né mfaánebuú cho né gepú ɛyigé maá yimbɔ álú.
9 Depois de ouvirem o rei, partiram; e eis que a estrela que viram no Oriente os precedia, até que, chegando, parou sobre onde estava o menino.
10 Ɛbwɔ́ ágɛgé membe yimbɔ ɛfɛɛ́, matɔɔ́ ágɔ ɛbwɔ́ dɔɔ́.
10 E, vendo eles a estrela, alegraram-se com grande e intenso júbilo.
11 Ákpɛgé né mmu gepú ɛyigémbɔ, ágɛ́ maá yimbɔ ne mmá wuú Mɛri. Ɛ́fɛɛ́ ne átomé manó mme áchyɛ́ ji ɛnogé. Ne ánené uba bwɔ́ áferé unó mabɔ áchyɛ́ ji, gémá gélú genógé gesege ŋka ɛyigé ákuú nnó gul, gémá gélú gefɔ́gé ɛmmá ɛwé ɛwyaá gebɛ gelɔ́gélɔ́ ne ɛyige fɔ gelú laménda ayi alú gefɔ́gé maweé gebɛ́ gefɔ.
11 Entrando na casa, viram o menino com Maria, sua mãe. Prostrando-se, o adoraram; e, abrindo os seus tesouros, entregaram-lhe suas ofertas: ouro, incenso e mirra.
12 Nkane aŋkɛɛ́ bimbɔ ábɛlé ne utuú, Ɛsɔwɔ achwɔ́ kwéle ɛbwɔ́ mbeé né gejyá nnó ɛkage ákéré meso mbaá Hɛrɔd. Ɛbwɔ́ ákoó meti ɛwéchá ne ájyɛ́ né melɔ bwɔ́.
12 Sendo por divina advertência prevenidos em sonho para não voltarem à presença de Herodes, regressaram por outro caminho a sua terra.
13 Aŋkɛ bímbɔ áwúlégé, ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛ́kwɔ́ Josɛf ushu né gejya, ɛ́jɔɔ́ ne ji ɛké, “Josɛf, Kwílé ka, kpa maá yina ne mmá wuú débo dejyɛ́ né melɔ́ Ijip. Déjyɛgé láge ɛ́wu kpaá tɛ bií bí ngárege nyɛ ɛnyú nnó dékéré meso. Néndé Hɛrɔd ákɛlege maá yina manwá.”
13 Tendo eles partido, eis que apareceu um anjo do Senhor a José, em sonho, e disse: Dispõe-te, toma o menino e sua mãe, foge para o Egito e permanece lá até que eu te avise; porque Herodes há de procurar o menino para o matar.
14 Josɛf apégé géjyá ne utuú bimbɔ, apyɛ wyɛ́ nkane ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛgaré ji ɛké. “Kpá maá yimbɔ ne mmá wuú ɔjyɛ né Ijip.”
14 Dispondo-se ele, tomou de noite o menino e sua mãe e partiu para o Egito;
15 Akwɔ́négé Ijip, ála wyɛ́ kpaá tɛ gébégé mfwa Hɛrɔd ágboó. Unó bi na úpyɛ nnó depɔ ɛtíré Ɛsɔwɔ ápyɛ nnó muú ɛkpávé wuú agáré bɔɔ́ bií débɛ́ wáwálé, nnó, “Nkú maá wa átané né Ijip.”
15 e lá ficou até à morte de Herodes, para que se cumprisse o que fora dito pelo Senhor, por intermédio do profeta: Do Egito chamei o meu Filho.
16 Hɛrɔd agɛ́gé nnó áŋkɛɛ́ bimbɔ ábwɔlé ji, nchyɛ anywɔ́né ji mmu. Achyɛ́ meko aké, “Áwá baá ande ako né Bɛtɛlɛhɛm né malɔ́ ayí kwɔ́kwɔ́lé, álɔ́ né baá abi ákwɔné aŋmɛ́ ápea áshúlégé.” Hɛrɔd ajɔɔ́ mbɔ gétúgé ji áfɛré nnó ɛ́lɛ́ mɛ́ aŋmɛ́ ápea ayí ji agií áŋkɛɛ́ bimbɔ gébé ɛyigé ɛbwɔ́ ágɛné membe yimbɔ.
16 Vendo-se iludido pelos magos, enfureceu-se Herodes grandemente e mandou matar todos os meninos de Belém e de todos os seus arredores, de dois anos para baixo, conforme o tempo do qual com precisão se informara dos magos.
17 Mechɔ ɛwéna ɛ́pyɛmbɔ nnó, genó ɛyígé Jɛrimaya muú ɛkpávé Ɛsɔwɔ ájɔɔ́ gepyɛ wáwálé.
17 Então, se cumpriu o que fora dito por intermédio do profeta Jeremias:
18 Ajɔɔ́ nyá aké, “Meko negbo átanege né melɔ́ Rama ne gejamégé ɛlúlú ne dámpepe. Rashɛl alili baá bií, bɔɔ́ áfyɛɛ́ ji metɔɔ́ nnó ágɔ́ magbo, akámégé gétúgé baá bií abi ágboó.”
18 Ouviu-se um clamor em Ramá, pranto, [choro] e grande lamento; era Raquel chorando por seus filhos e inconsolável porque não mais existem.
19 Hɛrɔd ágbógé, ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛkwɔ́ Josɛf ushu né géjyá né Ijip,
19 Tendo Herodes morrido, eis que um anjo do Senhor apareceu em sonho a José, no Egito, e disse-lhe:
20 ɛké “Josɛf, kwilé ka ɔ́kpá maá yina ne mma wuú, ɛnyú dékéré meso né mme Isrɛli. Bɔɔ́ abi ákɛlege manwá ji ágboó.”
20 Dispõe-te, toma o menino e sua mãe e vai para a terra de Israel; porque já morreram os que atentavam contra a vida do menino.
21 Josɛf ápégé, asɛ maá yimbɔ ne mmá wuú áfɛ́ né mme Isrɛli.
21 Dispôs-se ele, tomou o menino e sua mãe e regressou para a terra de Israel.
22 Yɛ́mbɔ ji áwúgé nnó Achelɔs asɛ gefwagé ntɛ wuú Hɛrɔd né gebagé mewaá Judiya, abɔ́ ɛfɔ manjyɛ wyɛ́. Né gejya ɛyígé ji áma gɛ́, Ɛsɔwɔ ákwɛlé ji mbeé nnó ajyɛ né gebagé mewaá Galilií.
22 Tendo, porém, ouvido que Arquelau reinava na Judeia em lugar de seu pai Herodes, temeu ir para lá; e, por divina advertência prevenido em sonho, retirou-se para as regiões da Galileia.
23 Ne Josɛf ajyɛ jwɔ́le né melɔ́ Nasarɛt ɛwé ɛ́lú né gebagé mewaá ɛyigémbɔ́. Mechɔ́ wé ɛpyɛ nnó genó ɛyígé Ɛsɔwɔ abɔ́ apyɛ nnó muú ɛkpávé wuú agáré bɔɔ́ bií gébɛ́ wáwálé nnó, “Bɔɔ́ ákuú nyɛ ji nnó muú Nasarɛt.”
23 E foi habitar numa cidade chamada Nazaré, para que se cumprisse o que fora dito por intermédio dos profetas: Ele será chamado Nazareno.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.