Mateus 14

Ŋwɛ menomenyɛɛ́ mekɛ́ (ANVNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Né gébé ɛyigémbɔ Hɛrɔd muú alu muú kpaá né gebagé mewaá Galilií, ji awúgé ŋgɔ ukpɛ́kpɛ́ unó bi Jisɔs ápyɛɛ́,
1 Por aquele tempo, o tetrarca Herodes soube da fama de Jesus
2 ajɔɔ́ ne bɔɔ́ abi apyɛɛ́ utɔɔ́ ne ji aké, “Ɛlé Jɔn menwyaá bɔɔ́ manaá Ɛsɔwɔ. Ɛsɔwɔ apyɛ ji akwilé né negbo. Gɛ ula bi ji awya utó mampyɛ ufélekpa”
2 e disse aos que o serviam: — Este é João Batista. Ele ressuscitou dos mortos, e, por isso, forças miraculosas operam nele.
3 Hɛrɔd afɛré mbɔ néndé ji ne ápyɛɛ́ nnó ágbáré Jɔn áwɛ́ áfyɛ́ né mmu gepúgé denɔ, gétúgé agaré gabo ayi Hɛrɔd apyɛ́ nnó aferé Hɛrɔdyas mendée meŋmo wuú Filip abá.
3 Porque Herodes, havendo prendido João, o amarrou e pôs na prisão, por causa de Herodias, mulher do seu irmão Filipe.
4 Né gébége Hɛrɔd asɛlé Hɛrɔdyas né neba, Jɔn agarege ji aké, “Ɛbɛ́ Ɛsɔwɔ ɛkame fɔ́ nnó wɔ ɔsɛ mendée meŋmo wyɛ ɔbá wɔ́.”
4 Pois João lhe dizia: “Você não tem o direito de viver com ela.”
5 Hɛrɔd akɛlé meti manwá Jɔn, yɛ́mbɔ afɔ bɔɔ́ Jus, néndé ɛbwɔ́ ákame nya nnó Jɔn alu muú ɛkpávɛ́ Ɛsɔwɔ.
5 Embora Herodes quisesse matá-lo, tinha medo do povo, porque consideravam João como profeta.
6 Ne né bií ɛbi Hɛrɔd anɛné ɛpaá mantɛ bií ɛbi ábyɛné ji, maá Hɛrɔdyas mesɔ mendée, abé mabeé malɔ́málɔ́ né mbɛ ushu bɔɔ́ abi áchwɔɔ́ nyɛ́ ɛpaá ɛwémbɔ kpaá tɛ metɔɔ́ megɔmegɔ ɛpyɛ Hɛrɔd,
6 Mas, quando chegou o dia do aniversário de Herodes, a filha de Herodias dançou diante de todos e agradou a Herodes.
7 ajɔɔ́ ne maá yimbɔ aké, “Nkelé nnó, Nchyɛge wɔ yɛ́nde genó ɛyigé ɔkɛlege nnó menchyɛ wɔ.”
7 Este prometeu, com juramento, dar-lhe o que ela pedisse.
8 Maá yimbɔ asɛ majyɛ mma wuú ajyɛ jɔɔ́ ne mfwa Hɛrɔd aké, “Fyɛ mekpo Jɔn menwyaá bɔɔ́ manaá Ɛsɔwɔ fa né gebagé nkpagene nana.”
8 Então ela, instigada por sua mãe, disse: — Dê-me, aqui, num prato, a cabeça de João Batista.
9 Mechɔ́ ɛwéna ɛpyɛ Hɛrɔd álá jɔɔ, yɛ́mbɔ ɛlé ji akele mɛ́ né mbɛ ushu aŋkɛɛ́ bií abi áchwɔ́ ɛpaá, ákágé sé nkane amáge kwɔ́re mejɔɔ́ wuú. Aké bɔɔ́ bee ápyɛ genó ɛyigé maá yimbɔ ajɔɔ́.
9 O rei ficou triste, mas, por causa do juramento e dos que estavam com ele à mesa, ordenou que o pedido fosse atendido.
10 Ájyɛ ásɔ́ mekpo Jɔn né mmu gepúgé denɔ áchwɔɔ́ ne ɛwú.
10 Assim, deu ordens para que João fosse decapitado na prisão.
11 Ánérégé afyɛ́ ɛwú né gebagé nkpagene áchwɔ́ chyɛ́ maá yimbɔ mendée, asɛ ajyɛ chyɛ́ mbaá mma wuú.
11 A cabeça foi trazida num prato e dada à jovem, que a levou à sua mãe.
12 Ne baá utɔɔ́ Jɔn áchwɔɔ́ kpá geŋkwɔ jií ájyɛ nií. Ájyɛ ágare Jisɔs nkane ɛpyɛ ne Jɔn.
12 Então vieram os discípulos de João, levaram o corpo e o sepultaram; depois, foram e anunciaram isso a Jesus.
13 Jisɔs awúgé abya negboné Jɔn, alyaá melu ɛwémbɔ ájyɛ kpɛ mmu ɛkpée ne baá utɔɔ́ bií, áfɛ́ né mbaá ayi álú bɔmbɔ, nnó ɛbwɔ́ ábɛ́ ɛwú ɛbwɔ́ ɛbwɔ́. Yɛ́mbɔ bɔɔ́ áwúgé nnó akpɛ ɛkpée ale jyɛ, átané né umɛ malɔ ákɛ ne uka ákwɔlege ji.
13 Jesus, ouvindo isto, retirou-se dali num barco para um lugar deserto, à parte. Ao saberem disso, as multidões vieram das cidades seguindo-o por terra.
14 Jisɔs átanégé mmu ɛkpée, maŋkwɔ́ mapea mewaá, agɛ́ gejamégé bɔɔ́, ne meshwɛ akwɔ́ ji metɔɔ́ gétúgé ɛbwɔ́, apyɛ ɛbwɔ́ atoó mbaá mameé ayi ɛbwɔ́ ábɔ́ ámée.
14 Ao desembarcar, Jesus viu uma grande multidão, compadeceu-se dela e curou os seus enfermos.
15 Ndɛre nkwale akwɔ́nege baá utɔɔ́ bií ájyɛ́ báne ji áké, “Ata bií úfɛ́ ne mbaá yina alu ɛke mashwɔne, lyaá bɔɔ́ bina ájyɛ áná menyɛɛ́ né baá malɔ ayi álu fa kwɔ́kwɔ́lé ányɛ́.”
15 Ao cair da tarde, os discípulos se aproximaram de Jesus e disseram: — Este lugar é deserto, e já é tarde. Mande as multidões embora, para que, indo pelas aldeias, comprem para si o que comer.
16 Jisɔs ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Ngɛ́ fɔ́ ula bi ɛbwɔ́ ájyɛ kɛ́le menyɛɛ́ wɔ́. Ɛnyú ambɔɔ́ chyɛ́ge ɛbwɔ́ genó ányɛɛ́.”
16 Jesus, porém, lhes disse:
17 Baá utɔɔ́ bií áké, “Déwyaá lé ntó brɛd ɛ́táa ne meshuú ɛ́pea fa, yɛ genó ɛyigécha gepɔ́.”
17 Mas eles responderam: — Não temos aqui senão cinco pães e dois peixes.
18 Jisɔs aké ne ɛbwɔ́, “Chwɔge me ne ɛ́ji.”
18 Então Jesus disse:
19 Agaré gejamégé bɔɔ́ bimbɔ aké ájwɔ́lé né dambyanja, asɛ́ ntóo brɛd ɛyimbɔ ɛ́táa ne meshuú ɛ́peá, apɛ amɛ mfaánebuú achyɛɛ́ matame mbaá Ɛsɔwɔ agyá ɛ́jí ubauba achyɛɛ́ baá utɔɔ́ bií, nnó ákaré mbaá gejamégé bɔɔ́ bimbɔ.
19 E, tendo mandado que a multidão se assentasse sobre a relva, pegando os cinco pães e os dois peixes, erguendo os olhos para o céu, os abençoou. Depois, tendo partido os pães, deu-os aos discípulos, e estes deram às multidões.
20 Yɛ́ndémuú ányɛ́ ágbeé. Ne baá utɔɔ́ bií ákɛ ányweré ayi álaá, ágbeé usá úfyáneupeá.
20 Todos comeram e se fartaram, e ainda recolheram doze cestos cheios dos pedaços que sobraram.
21 Mpa bɔɔ́ abi ányɛ́ menyɛɛ́ yimbɔ mbɔgé álá gbɛɛ́ fɔ́ ándée ne baá wɔ́, ande ɛbwɔ́ ɛbwɔ́ álú dɛlé bɔɔ́ átáa.
21 E os que comeram eram cerca de cinco mil homens, além de mulheres e crianças.
22 Ɛpyɛ́gé mbɔ, Jisɔs aké baá utɔɔ́ bií ákpɛ ɛkpée ábɔ́ mbɛ áchyaágé gentoógé mewaá. Ji ala meso agare bɔɔ́ nnó ɛbwɔ́ ákéré né upú bwɔ́.
22 Logo a seguir, Jesus fez com que os discípulos entrassem no barco e fossem adiante dele para o outro lado, enquanto ele despedia as multidões.
23 Ánérégé mangaré ɛbwɔ́ nnó ákéré, akwɔ́ afɛ́ mfaá mékwɛ́ jimbií manɛmmyɛ. Alu ɛ́wu jimbií kpaá tɛ nkwale akwɔné.
23 E, tendo despedido as multidões, ele subiu ao monte, a fim de orar sozinho. Ao cair da tarde, lá estava ele, só.
24 Né gébé ɛyigémbɔ ɛkpée ɛwé ɛkpané baá utɔɔ́ bií ɛ́fɛ́ mɛ́ tɛtɛ metɔɔ́ nnyi. Mbyo ammyɛ ne ɛwu, apyɛɛ́ ŋgbannyi adoó ɛwu ɛgbɛ́ ɛwé ne ɛwé.
24 Entretanto, o barco já estava longe, a uma boa distância da terra, açoitado pelas ondas; porque o vento era contrário.
25 Ɛlɔ né gejɛ́jɛ́gébí kpaá tɛ dondo, Jisɔs ákɛ́né mfaá mekɔ manaá manjyɛ báne ɛbwɔ́.
25 De madrugada, Jesus foi até onde eles estavam, andando sobre o mar.
26 Baá utɔɔ́ bií áké ágɛ́ne nkane ji akɛ́ne achwɔ́ mfaá mekɔ manaá, ɛfɔ ɛkwɔ́ ɛbwɔ́ matɔɔ́ ákálege áwére áké “Meló ɔ ɔ́, meló ɔ ɔ́”.
26 Os discípulos, porém, vendo-o andar sobre o mar, ficaram apavorados e disseram: — É um fantasma! E, tomados de medo, gritaram.
27 Tɛ́nétɛ́né yimbɔ Jisɔs ajɔɔ́ ne ɛbwɔ́ aké, “Ɛlé me, gbarege matɔɔ́ nyú, défɔge.”
27 Mas Jesus imediatamente lhes disse:
28 Pita ashuú ji meko aké, “Ata mbɔgé nnó ɛle wɔ wáwálé pyɛ me ntó nshulé nkɛ mfaá mekɔ manaá nchwɔ́ mbané wɔ.”
28 Então Pedro disse: — Se é o Senhor mesmo, mande que eu vá até aí, andando sobre as águas.
29 Jisɔs aké ne ji, “Shulé chwɔ́, ajɔ́ge mbɔ.” Pita atané mmu ɛkpée ashule nnyi alɔ mánkɛné mfaá mekɔ manaá manjyɛ báne ji.
29 Jesus disse: E Pedro, descendo do barco, andou sobre as águas e foi até Jesus.
30 Ne nkane ágɛné mbyo nnyi ammyɛ ne ɛshyɛ, ɛfɔ ɛkwɔ́ ji metɔɔ́ ne alɔ manke mmu nnyi. Akalé áké, “Ata, poó me.”
30 Reparando, porém, na força do vento, teve medo; e, começando a afundar, gritou: — Salve-me, Senhor!
31 Jisɔs asá ɛbwɔ tɛ́nétɛ́né yimbɔ agbaré ji, ajɔɔ́ aké, “Ɛ ɛ́ metɔɔ́ ɛwé ɔfyɛɛ́ ne me ɛlú dada, waá aké wɔ ɔbɛ ne dembyɔ né metɔɔ́.”
31 E, prontamente, Jesus, estendendo a mão, o segurou e disse:
32 Ɛbwɔ́ ákpɛ́gé né mmu ɛkpée, mbyo yimbɔ apwá.
32 Subindo ambos para o barco, o vento cessou.
33 Ɛfɛɛ́ ne bɔɔ́ abi álú mmu ɛkpée ánogé Jisɔs, ájɔɔ́gé áké, “Wáwálé wɔ ɔlu Maá Ɛsɔwɔ.”
33 E os que estavam no barco o adoraram, dizendo: — Verdadeiramente o senhor é o Filho de Deus!
34 Bɔ Jisɔs ánérégé manchyaá gentoógé mewaá ɛyigémbɔ, ákwɔné né melɔ Gɛnɛsarɛt.
34 Estando já no outro lado, chegaram à terra de Genesaré.
35 Ne bɔɔ́ abi álu ɛfɛɛ́ ákaá nnó gɛ́ Jisɔs na, álɔ meko né malɔ ayi álú né gebagé mewaá ɛyigémbɔ geko. Bɔɔ́ bimbɔ ákpá yɛ́ bɔɔ́ abi ámeé ako áchwɔ́ ne ɛbwɔ́ mbaá Jisɔs.
35 Quando as pessoas daquela terra o reconheceram, mandaram avisar em todos aqueles arredores e lhe trouxeram todos os enfermos.
36 Ánɛ Jisɔs mmyɛ nnó agɔ́ ɛbwɔ́ áta lé mano nkú jií. Ne yɛ́ndémuú nemeé ayi ataá mano nkú Jisɔs atoó.
36 E pediam-lhe que ao menos pudessem tocar na borda da sua roupa. E todos os que tocavam nela ficaram curados.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.