Lucas 15
Jesucristo oy oa’pak: Kenda Jesucristoa; monigka’uyatenok; Diostaj mo’manopo’yarea’ika’ne (AMRNT) vs ARIB
1 Jesústaj aʼpe̱e̱yaʼpo ayaʼada gobierino huakupe huabaeʼeri dakhueaʼ huakaʼeriere Jesústaj onʼhuahuaʼpo. Ken gobierno huakupe huabaeʼeri engaña huakaʼeri o̱ʼnikaʼpo dakhueaʼ huakaʼeriere Jesústaj onʼhuahuaʼuyate.
1 Ora, chegavam-se a ele todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 —Dakhueaʼ huakaʼeritaj oʼbaeʼ. In huabokereka dakhueaʼ huakaʼeritaj oʼbaepo oʼbatobapeʼ. —Fariseo hua̱e̱ʼeri Moisésenbaʼ huamanmadikaʼerierea Jesústaj dakhueaʼ onʼhuaaʼuyate.
2 E os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: Este recebe pecadores, e come com eles.
3 Jesúsa oʼmanbatiaʼpakpo oʼmanmadikaʼpo,
3 Então ele lhes propôs esta parábola:
4 —Cien oveja on eʼto̱e̱ʼnayo nogtida eʼtitikonnayo nogomey noventa y nueve mire̱bate oveja enʼmaeʼte iʼbakhuaʼapo ken nogtida ovejataj iʼukapo. Eʼhuahuaytaʼda iʼpakpo iʼukpo.
4 Qual de vós é o homem que, possuindo cem ovelhas, e perdendo uma delas, não deixa as noventa e nove no deserto, e não vai após a perdida até que a encontre?
5 Iʼhuahuaydepo iʼkumeʼpepo durugda i̱ʼe̱a̱pone. Jakyo iʼhuaʼpo.
5 E achando-a, põe-na sobre os ombros, cheio de júbilo;
6 Jakyo iʼtiakdepo ayaʼtada huadiʼtaj iʼbakupopakaʼpo, “Doʼhued oveja oʼtitikonmeʼtenig ken ijhuahuaydey. Konige̱po doere moʼdurugpak,” o̱ʼna iʼmanaʼapone.
6 e chegando a casa, reúne os amigos e vizinhos e lhes diz: Alegrai-vos comigo, porque achei a minha ovelha que se havia perdido.
7 Konigti nogtida dakhueaʼ huakaʼeri Diostaj oʼnopoʼkoreaʼdepo onteʼti Diostaj ijnigpe̱e̱a̱poy oʼnopo̱e̱depo kurudyo̱ durugnanada o̱ʼneapo. Nogomey noventa y nuevepiʼ sueʼda huadak o̱ʼnepo Diostaj nopoʼkoreahueʼdik o̱ʼe̱y onʼnopo̱e̱nok kenomeytaj kuruderia durugda mato̱e̱hueʼ o̱ʼneapo. Ijjay. —Jesúsa oʼmanmadikaʼuyate.
7 Digo-vos que assim haverá maior alegria no céu por um pecador que se arrepende, do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 —Bepiʼ ettoneʼ diez oro huakupe e̱ʼta̱e̱a̱da nogtida eʼtitikonnayo huakjey oʼbakpakapo kenpaʼti oʼukpo jonberokeapo, jakyo jonberokeapo, jakyo dakaʼ oʼukonhuaʼpo eʼhuahuaytaʼda oʼpakpo oʼukonhuaʼapo.
8 Ou qual é a mulher que, tendo dez dracmas e perdendo uma dracma, não acende a candeia, e não varre a casa, buscando com diligência até encontrá-la?
9 Ken huakupe oʼhuahuaydepo ettoneʼ huadiʼtaj kenpaʼti nogomey meyo̱hueʼda jakyo hua̱e̱ʼeritaj oʼbakupopakapo, “Ken huakupe beʼtatitikonmeʼnig ijhuahuaydey doere moʼdurugpak.” Ettoneʼa̱ oʼmanaʼapo.
9 E achando-a, reúne as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque achei a dracma que eu havia perdido.
10 Konigti nogtida dakhueaʼ huakaʼeri eʼnopoʼkoreaʼnayo kurudyo̱ Diosere Diosen huataʼmoneri durugnada o̱ʼneapo, ijjay. —Ken konig Jesúsa oʼmanbatiaʼpakpo oʼmanmadikaʼuyate.
10 Assim, digo-vos, há alegria na presença dos anjos de Deus por um só pecador que se arrepende.
11 —Aʼnenda huabokerek o̱ʼu̱yate. Botsiʼpoaʼ huabokerek huasiʼpo oʼto̱e̱po,
11 Disse-lhe mais: Certo homem tinha dois filhos.
12 huasueda̱ huaojtaj, “Konig huaoj eʼbueyte huasiʼpotaj onʼbayokikaʼ oyda ijpaknok o̱ʼna bueyhueda̱ded katepiʼ huakupepiʼ beyok, pag.” Huasueda̱ huaojtaj onaʼuyate. Ken huaoj keʼnen bottaʼsiʼpotaj keʼnen oʼtamaeʼuy oʼbayokeʼ. Huakkaʼda oʼtamaenok oʼbayokeʼuyate.
12 O mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte dos bens que me toca. Repartiu-lhes, pois, os seus haveres.
13 Sueʼda huameʼnoe eʼpokdeʼte huasueda̱ huasiʼpoa ayaʼda huaboaʼda huaojen oʼto̱e̱depo nog huadaribayo bidteda oʼhuaʼuyate. Ke̱ya̱ʼ dakhueaʼ oʼkadhuahuaʼpo ayaʼda keʼnen huakupe gasta oʼkaʼpo dakhueaʼda oʼkaʼpo gasta oʼkaʼuyate.
13 Poucos dias depois, o filho mais moço ajuntando tudo, partiu para um país distante, e ali desperdiçou os seus bens, vivendo dissolutamente.
14 Kenokaʼ ayaʼda gasta oʼkaʼdepo huakupebayoʼ o̱ʼe̱depo ken huadaribayo huiʼhueʼda o̱ʼe̱po aypobayoʼ o̱ʼnenok keʼna huaboaʼda oʼkusitokpo.
14 E, havendo ele dissipado tudo, houve naquela terra uma grande fome, e começou a passar necessidades.
15 Konige̱po ken huadari huato̱e̱ʼeritaj oʼhuahuaʼuyate. Keʼnen aʼtabaayaʼpo oʼhuahuaʼuyate. Ken huadari huato̱e̱ʼeria keʼnen huakyaritaj metamato̱e̱ʼpo oʼtaʼmonaʼuyate.
15 Então foi encontrar-se a um dos cidadãos daquele país, o qual o mandou para os seus campos a apascentar porcos.
16 Keʼna diga̱ʼda oʼkusitokpo huakyarien aypo eʼpaktada nog huakyariʼ huato̱e̱ʼeria yokhueʼ o̱ʼnuyate.
16 E desejava encher o estômago com as alfarrobas que os porcos comiam; e ninguém lhe dava nada.
17 Konige̱po huaboaʼda dakaʼ oʼnopo̱e̱po “Doʼhued huaojen jakyo huakkaʼda huanabaʼ e̱ʼe̱a̱da huakkaʼda aypo onʼto̱e̱po ayaʼ bapehueʼdik o̱ʼnikaʼ. Donayo i̱yo̱ aypotaʼ bueydik i̱jje̱a̱poy.
17 Caindo, porém, em si, disse: Quantos empregados de meu pai têm abundância de pão, e eu aqui pereço de fome!
18 Doʼhued huaojenbayo ijkumejapoy. ‘Diostaj dakhueaʼda ijkadhuahuaʼmey kenpaʼti ontaj dakhueaʼda ijkaʼmey.
18 Levantar-me-ei, irei ter com meu pai e dir-lhe-ei: Pai, pequei contra o céu e diante de ti;
19 Onteʼti huasiʼpoaʼ onahueʼ meetiʼ. O̱ʼnen huanabaʼ e̱e̱ʼtaʼ ijpaki, pag.’ Ken doʼhued huaojtaj anayʼ,” oʼnopo̱e̱ʼuyate.
19 já não sou digno de ser chamado teu filho; trata-me como um dos teus empregados.
20 Ken keʼnen huaojen jakyo huaboaʼda onaʼti oʼkumeʼuyate.
20 Levantou-se, pois, e foi para seu pai. Estando ele ainda longe, seu pai o viu, encheu-se de compaixão e, correndo, lançou-se-lhe ao pescoço e o beijou.
21 Huaojtaj “Diostaj dakhueaʼda ijkadhuahuaʼmey. Ontakon dakhueʼda ijkaʼmey. Onteʼti sionaʼ onahueʼdik meetiʼ, pag.” Huasiʼpoa onaʼuyate.
21 Disse-lhe o filho: Pai, pequei conta o céu e diante de ti; já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 Huanabaʼtaj “ʼUruda huaot yanʼtotiakpo yanottaʼ. Kenpaʼti huabapiokot yanottaʼ. Huaʼiotkon yanottaʼ.
22 Mas o pai disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, e vesti-lha, e ponde-lhe um anel no dedo e alparcas nos pés;
23 Kenpaʼti ken huabo vaca sihuada e̱ʼhua̱e̱ʼ yanʼtotiakpo yanʼarak. Fiesta mogkaʼ. Huakkaʼ aypo monʼbapeʼ.
23 trazei também o bezerro, cevado e matai-o; comamos, e regozijemo-nos,
24 Doʼhued huasiʼpoa konig ekbueyonig meʼi̱kaʼnigʼa oy onteʼti oʼnoe. Aʼnen oʼtitikonʼuynig oy huaboaʼda oʼhuahuaydey.” Huaoa huanabaʼtaj oʼmanaʼuynok huaboaʼda fiesta o̱gkaʼdeʼuyate.
24 porque este meu filho estava morto, e reviveu; tinha-se perdido, e foi achado. E começaram a regozijar-se.
25 Kenokaʼ huatoneʼmaʼbuy taʼbayo o̱ʼe̱po oʼbaaʼpo jakyo oʼtiakdepo música oʼpe̱e̱po kenpaʼti e̱ʼhua̱k oʼpe̱e̱ʼuyate.
25 Ora, o seu filho mais velho estava no campo; e quando voltava, ao aproximar-se de casa, ouviu a música e as danças;
26 Huaojen huanabaʼtaj “¿Katiaʼpo ya̱gkaʼ?” onaʼuyate.
26 e chegando um dos servos, perguntou-lhe que era aquilo.
27 “O̱ʼnen huamaʼbuy oʼtiakdenok kenpaʼti dakda o̱kye̱yaknok o̱ʼnen huaoj huabo vaca e̱ʼhua̱e̱ʼ sihuada huanabaʼtaj yaarak oʼmanaʼ.” Huanabaʼa onaʼuyate.
27 Respondeu-lhe este: Chegou teu irmão; e teu pai matou o bezerro cevado, porque o recebeu são e salvo.
28 Huatoneʼmaʼbuya oʼdiaypo “Jakyo kudhueʼ i̱jje̱a̱poy.” Oaʼ. Keʼnen huaoa oʼhua̱o̱ro̱konpo, “Yakud ijjay,” enaʼtada
28 Mas ele se indignou e não queria entrar. Saiu então o pai e instava com ele.
29 “Huakkaʼda huabayok o̱ʼnen ijbaaʼonhuahuaʼikaʼnigʼa, ontaj oʼnigpe̱i̱kaʼnigʼa, fiesta doʼhued huadiʼtaj kabatokeʼpo doʼtaj sigpiʼ yokhueʼ o̱ʼi̱kaʼne. Cabrito konig ʼuhua sueʼpiʼ yokhueʼ o̱ʼi̱kaʼne.
29 Ele, porém, respondeu ao pai: Eis que há tantos anos te sirvo, e nunca transgredi um mandamento teu; contudo nunca me deste um cabrito para eu me regozijar com meus amigos;
30 O̱ʼnensiʼponayo huakkaʼda o̱ʼnen huakupe oʼbaeʼuynig potajtaj oʼbayokuyate. Oy eʼkumejdeʼte huabo vaca e̱ʼhua̱e̱ʼ sihuada i̱ʼnigarakdene.” Huaojtaj onaʼuyate.
30 vindo, porém, este teu filho, que desperdiçou os teus bens com as meretrizes, mataste-lhe o bezerro cevado.
31 “Onnayo doereda i̱ʼi̱kaʼne, ayaʼda ijmato̱e̱nig o̱ʼnen kenpaʼti iʼta̱e̱ne.
31 Replicou-lhe o pai: Filho, tu sempre estás comigo, e tudo o que é meu é teu;
32 Oy durugpakdik o̱ʼe̱ne kenpaʼti fiesta kaʼdik o̱ʼe̱ne konige̱po o̱ʼnen huamaʼbuy konig eʼbueyda o̱ʼemeʼnigʼa oy onteʼti oʼnoe. Konig oʼyoyahueʼuyatenigʼa oy oʼhuahuaydey, sion.” Huaoa onaʼuyate. —Kenda Jesúsa oʼmanbatiaʼpakpo ken konig eʼnopoʼkoreaʼnayo dakhueaʼ huakaʼeritaj Apag Diosa oʼmatinepahuiʼpo oʼbakkahueaʼikaʼapo oʼmanmadikaʼuyate.
32 era justo, porém, regozijarmo-nos e alegramo-nos, porque este teu irmão estava morto, e reviveu; tinha-se perdido, e foi achado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.