Lucas 14

Jesucristo oy oa’pak: Kenda Jesucristoa; monigka’uyatenok; Diostaj mo’manopo’yarea’ika’ne (AMRNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nogok okmapi̱e̱ʼahuaddik huameʼnoete aʼbapeyaʼpo Jesús oʼhuaʼuyate. Fariseo huairien jakyo oʼhuaʼpo, nog fariseo huairi o̱ʼnepo menpaʼ Jesús okmapi̱e̱ʼahuaddik huameʼnoete yaʼyareapetpiʼ onʼnopo̱e̱po Jesústaj dakaʼ onʼtiahuayʼuyate.
1 Num sábado, Jesus entrou na casa de certo líder fariseu para tomar uma refeição. E as pessoas que estavam ali olhavam para Jesus com muita atenção.
2 Jesús huakkuruyon huabokerektaj okpo̱e̱po dakhueʼda o̱ʼe̱po huabopij huaʼopiere diga̱ʼda oʼiyokuyate.
2 Um homem, com as pernas e os braços inchados, chegou perto dele.
3 —‍¿Okmapi̱e̱ʼahuaddik huameʼnoete menpaʼ yareaʼdik ya̱ʼe̱? ¿Menpaʼ yareahueʼdikpiʼ ya̱ʼe̱? —‍Jesúsa oʼmanaʼpo, Moisésenbaʼ huamanmadikaʼeritaj kenpaʼti fariseotaj oʼmanaʼnok.
3 E Jesus perguntou aos mestres da Lei e aos fariseus:
4 Huamanmadikaʼeri fariseoere aʼtokhueʼda o̱ʼnenok Jesúsa dakhueʼtaj oʼyareadpo oʼtaʼmonaʼuyate.
4 Mas eles não responderam nada. Então Jesus pegou o homem, curou-o e o mandou embora.
5 Onteʼti fariseomeytaj,
5 Aí disse:
6 Kenda Jesúsa eadeʼte buttida o̱ʼe̱ onʼnopo̱e̱po nogda aʼtokhueʼ o̱ʼnepo sohuataʼda oʼnoke̱ʼuyate.
6 E eles não puderam responder.
7 Ken fiestayo onʼbatiakpo kutopate onʼbahuadpo kente huairi onʼhuadikaʼ ken huahuadtaj onʼukpo onʼhuaduyate. Jesúsa kenda oʼtiahuaydepo oʼmanmadikaʼpo:
7 Certa vez Jesus estava reparando como os convidados escolhiam os melhores lugares à mesa. Então fez esta comparação:
8 —‍Eʼto̱e̱pak fiestate yatiaktiʼ enadeʼte onʼhuaʼdepo huairi o̱ʼe̱ aratbuta meʼnoknopo̱e̱ʼpo kente huaboroʼ huairi onʼhuadikaʼ kente huadhueʼ yanikaʼ. Huairien huahuadte eʼhuadnayo nogda huakhuairi oʼtiakatoapopiʼ.
8 — Quando alguém convidá-lo para uma festa de casamento, não sente no melhor lugar. Porque pode ser que alguém mais importante tenha sido convidado.
9 Fiesta huakaʼeria ontaj behuatiakaponepiʼ. “Yakboʼ in huabokerek kente oʼhuadapo,” menaʼapetpiʼ. Ken nogyon kente huanabaʼ onʼhuadikaʼnig kente huaddik i̱ʼe̱a̱po. Iʼbiraʼepo nogtekon iʼhuadapone.
9 Então quem convidou você e o outro poderá dizer a você: “Dê esse lugar para este aqui.” Aí você ficará envergonhado e terá de sentar-se no último lugar.
10 Eʼto̱e̱pak fiestayo yanhuaʼpo kente huiri ehueʼa onʼhuadikaʼ kente yanhuadatotiʼ. Kente eʼhuadte fiesta huakaʼeria oʼtiakdepo, “Nogyon kente huairi onʼhuadikaʼnig kente yahuad, huadiʼ.” Ontaj onaʼdik moʼe̱a̱pet. Kenokaʼ huadakda i̱ʼe̱po konig huairi i̱ʼe̱ ayaʼada kutopate onʼhuadpo onʼnopo̱e̱a̱po.
10 Pelo contrário, quando você for convidado, sente-se no último lugar. Assim quem o convidou vai dizer a você: “Meu amigo, venha sentar-se aqui num lugar melhor.” E isso será uma grande honra para você diante de todos os convidados.
11 “Huairi i̱jje̱y,” aratbut huataʼda namaʼda eʼtinopo̱e̱ʼnayo “Huairi ehueʼ i̱ʼe̱,” Diosa oʼbatiaʼpakapo. “Huairi ehueʼ i̱jje̱y.” Aratbuta huataʼda eʼtinopo̱e̱ʼnayo “huairi i̱ʼe̱.” Diosa oʼbatiaʼpakapo. —‍Jesúsa oʼmanaʼuyate.
11 Porque quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
12 “Eʼto̱e̱pak fiestate yatiaktiʼ Jesús.” Fariseoa onameʼnigtaj kentaj Jesúsa onaʼpo,
12 Depois Jesus disse ao homem que o havia convidado:
13 Fiesta ekaʼnayo huakkaʼ aypo eʼmanhuada̱ʼnayo “Yanʼtiaktiʼ doere aypo monʼbapeʼ.” Paiʼda hua̱e̱ʼeritaj, dakhueʼso̱ʼtaj, huakkettaj, ekpobigtaj yamanaʼikaʼ.
13 Mas, quando você der uma festa, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos
14 Kenda eʼmanaʼikaʼnayo durugda i̱ʼe̱a̱ponok kenomeya̱ kenpaʼti ontaj tobapehueʼdik moʼe̱a̱pone Diostaj dakaʼ huanigpe̱i̱kaʼeri kurudyo̱ Diosyo enʼhuadeʼte Diosa huadakda moʼnigkaʼapone. —‍Jesúsa onaʼuyate.
14 e você será abençoado. Pois eles não poderão pagar o que você fez, mas Deus lhe pagará no dia em que as pessoas que fazem o bem ressuscitarem.
15 Nogtida huabokereka kutopate oʼtohuadpo Jesústaj kenda oʼpe̱e̱depo Jesústaj
15 Um dos que estavam à mesa ouviu isso e disse para Jesus: — Felizes os que irão sentar-se à mesa no
16 Jesúsa oʼmanbatiaʼpakpo oʼmanmadikaʼpo,
16 Então Jesus lhe disse:
17 Ken aypo eʼmahue̱ydeʼte, onteʼti huanabaʼtaj oʼmataʼmonaʼpo, kenomeytaj ʼikken moʼmanameʼte “Oyda yanʼtiak. Aypo oʼmahue̱yde yanʼtiak.” Yanʼmanatiʼ.
17 Quando chegou a hora, mandou o seu empregado dizer aos convidados: “Venham, que tudo já está pronto!”
18 Kenda eʼpe̱e̱deada “Aypote huahueʼdik i̱jje̱y.” Ayaʼada huaboaʼda konigti onʼmanaʼpo, “Taʼba huakupete ekkaiʼmeʼtenok tiahuayatudik i̱jje̱y. Konige̱po aypote huahueʼdik i̱jje̱y. Huairia doʼtaj huadiayhueʼ ke̱ʼe̱ʼ.” Huakkuruda huanabaʼtaj onaʼuyate.
18 — Mas eles, um por um, começaram a dar desculpas. O primeiro disse ao empregado: “Comprei um sítio e tenho de dar uma olhada nele. Peço que me desculpe.”
19 Noga̱ “Diez toros konig ʼuhua vaca konig tronco huatotokeri huakupete ijbaeʼdey. Menpaʼti huadakda totokdik ya̱ʼe̱taʼpo tiahuaydik i̱jje̱y. Aypote huahueʼdik i̱jje̱y. Huairia doʼtaj huadiayhueʼ ke̱ʼe̱ʼ.” Noga̱ huanabaʼtaj onaʼuyate.
19 — Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e preciso ver se trabalham bem. Peço que me desculpe.”
20 Noga̱ “Ijto̱e̱pakdey. Konige̱po aypote huahueʼdik i̱jje̱y.” Noga̱kon onaʼuyate.
20 — E outro disse: “Acabei de casar e por isso não posso ir.”
21 Huanabaʼ huairitaj onʼkumejdepo kenda aratbuta onʼmanaʼdenig huairitaj oʼnonaʼtoʼuyate. Kenokaʼ huairi oʼdiayonpo, “Huakkaʼ jak kurute yanhuatiʼ. Ayaʼ jak kurute yanhuaʼetiʼ. I̱yo̱ paiʼda hua̱e̱ʼeritaj yanʼbatotiaktiʼ. Dakhueʼ hua̱so̱ʼ hua̱e̱ʼeritaj yanʼbatotiaktiʼ. Huakkettaj yanʼbatotiaktiʼ. Kenpaʼti huakpobigtaj yanʼbatotiaktiʼ.” Huairia huanabaʼtaj oʼmanaʼuyate.
21 — O empregado voltou e contou tudo ao patrão. Ele ficou com muita raiva e disse: “Vá depressa pelas ruas e pelos becos da cidade e traga os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 Nogok huanabaʼ onteʼti onʼtiakdepo, “Konig o̱ʼna onameʼnig konigti oʼkay, huairi, huakked huahuad o̱ʼe̱nok nogda tiakdik o̱ʼne.” Huanabaʼa oʼnonaʼnok
22 — Mais tarde o empregado disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, mas ainda está sobrando lugar.”
23 “Nogyon nogyon dagtepiʼ hua̱hue̱tepiʼ meyo̱piʼ aratbut e̱ʼneʼte, huairien aypote yanʼtiaktiʼ i̱ghuaʼda yanʼmanatiʼ. Huakkaʼda doʼhued jakyo e̱ʼta̱e̱taʼ ijpaki.
23 — Aí o patrão respondeu: “Então vá pelas estradas e pelos caminhos e obrigue os que você encontrar ali a virem, a fim de que a minha casa fique cheia.
24 Konige̱po ayaʼda huakkurueritaj yanʼtiak, doere yanʼbapeʼ ijmanaʼnigʼa ayaʼada doʼere huakkaʼ aypo bapehueʼ o̱ʼneapo.” Huairia huanabaʼtaj oʼmanaʼuyate. —‍Ken konig Dios Huairia oʼkaʼapo Jesúsa oʼmanbatiaʼpakpo oʼmanmadikaʼuyate.
24 Pois eu afirmo a vocês que nenhum dos que foram convidados provará o meu jantar!”
25 Jesústaj huakkaʼada aratbut onʼtahuaʼenok oʼbatikorudpo, oʼmanaʼpo:
25 Certa vez uma grande multidão estava acompanhando Jesus. Ele virou-se para eles e disse:
26 —‍Beʼapiʼ doʼtaj eʼnigpe̱i̱kaʼtaʼ eʼpaknayo doʼtaj huakkaʼda diʼ e̱ʼdik meʼnikaʼ. Huaojtapiʼ hua̱ye̱tapiʼ hua̱to̱e̱ʼtapiʼ huasiʼpotapiʼ huamaʼbuytapiʼ huidpotapiʼ huataʼdapiʼ sueʼda diʼ yanikaʼ. Doʼtanayo huakkaʼda diʼ e̱ʼdik yanikaʼ. Beapiʼ doʼtaj huakkaʼda diʼ ehueʼ e̱e̱ʼnayo doʼtaj nigpe̱i̱kahueʼdik moʼe̱a̱pone. Doʼhued huanigpe̱i̱kaʼeri ehueʼdik moʼe̱a̱pone.
26 — Quem quiser me acompanhar não pode ser meu seguidor se não me amar mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua esposa, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a si mesmo.
27 Konig hue̱ypa cruzte paiʼda onʼnopoʼe̱po konigti doʼtaj aʼnigpe̱i̱kayaʼpo paiʼda eʼnopoʼe̱taʼ pakhueʼ e̱e̱ʼnayo doʼhued huanigpe̱i̱kaʼeri ehueʼdik moʼe̱a̱pone. Kenpaʼde hua̱ʼenda eʼpaknayo doʼhued huanigpe̱i̱kaʼeri ehueʼdik moʼe̱a̱pone.
27 Não pode ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
28 Menpuru doʼhuedda katepiʼ ijeretpakikaʼnig Jesústaj aʼnigpe̱i̱kayaʼpo onteʼti doʼhuedda eretpakhueʼ i̱jje̱a̱po, kenpaʼ huakkuruda dakaʼ yanʼnopo̱e̱po. Kenpaʼda hua̱ʼenda eʼpaknayo doʼhued huanigpe̱i̱kaʼeri ehueʼdik moʼe̱a̱pone. Doʼhued huanigpe̱i̱kaʼeri e̱e̱ʼtaʼ eʼpaknayo huakkuruda monig kaʼdik i̱jje̱ dakaʼ yanʼnopo̱e̱po. Paiʼda ijnopoʼe̱a̱petpiʼ, nogpiʼ ayaʼ ijmato̱e̱nig paiʼda hua̱e̱ʼeritaj bayokdik i̱jje̱a̱petpiʼ, kenpaʼ huakkuruda dakaʼ yanʼnopo̱e̱po. Konig huabokerekpiʼ huaboroʼ jak eʼkaʼtaʼ oʼpakpo huakkuruda menigte e̱ʼdik ya̱ʼe̱t dakaʼ oʼnopo̱e̱po. Sueʼda eʼto̱e̱ʼnayo jak huaboaʼda kahueʼ o̱ʼe̱a̱po.
28 Se um de vocês quer construir uma torre , primeiro senta e calcula quanto vai custar, para ver se o dinheiro dá.
29 Dakaʼ nopo̱e̱hueda̱da ekaʼnayo jak ʼiddu oʼkaʼdenigʼa siro jaktaj huakupebayoʼ o̱ʼe̱po dakeahueʼdik o̱ʼe̱nok ayaʼada kentaj onʼtierikapo.
29 Se não fizer isso, ele consegue colocar os alicerces, mas não pode terminar a construção. Aí todos os que virem o que aconteceu vão caçoar dele, dizendo:
30 “Ken huabokereka huaboroʼ jak eʼkaʼtaʼ oʼpaknigʼa jak dakeahued huakupe oʼdakeaʼpo jaknayo dakeahueʼdik o̱ʼe̱a̱po.” Huayahuaya kenda onʼmanaʼpo onʼtierikapo.
30 “Este homem começou a construir, mas não pôde terminar!”
31 Konigti gobierno huairipiʼ diez mil sorotataj oʼmato̱e̱po nog gobierno huairipiʼ keʼnen takaʼ veinte mil sorotataj oʼmato̱e̱po onʼtiak. Tiakhueda̱ded gobierno huairi diez mil sorotataj oʼmato̱e̱po dakaʼ nopounhuaʼdik o̱ʼe̱a̱po. “Doʼhued diez mil sorotataj menpaʼ gana kaʼdik ya̱ʼnet.” Nopo̱e̱ʼdik o̱ʼe̱a̱po.
31 — Se um rei que tem dez mil soldados vai partir para combater outro que vem contra ele com vinte mil, ele senta primeiro e vê se está bastante forte para enfrentar o outro.
32 Gana kahueʼdik o̱ʼneapo. Eʼnopo̱e̱ʼnayo sueʼda huabokerektaj takaʼ huairitaj oʼmataʼmonaʼapo. “Eʼmanoeyaʼtaʼ oʼpaki.” Takaʼ huairitaj ya̱ʼnonaʼ. Oʼmanaʼapo.
32 Se não fizer isso, acabará precisando mandar mensageiros ao outro rei, enquanto este ainda estiver longe, para combinar condições de paz. Jesus terminou, dizendo:
33 Ken konig, “Jesústaj aʼnigpe̱i̱kayaʼpo Dios Huairia eʼpaknayo doʼhuedda eretpakhueʼ i̱jje̱po ayaʼda ijmato̱e̱nig kenpaʼda ijmaenapoy.” Kenpaʼ nopo̱e̱hueʼ e̱e̱ʼnayo doʼhued huanigpe̱i̱kaʼeri ehueʼdik moʼe̱a̱pone.
33 — Assim nenhum de vocês pode ser meu discípulo se não deixar tudo o que tem.
34 Sal huadakda o̱ʼe̱po aratbuttehuapaʼ. Konigti doʼhued huanigpe̱i̱kaʼeri konig sal huadakda o̱ʼnepo aratbuttehuapaʼ huadakda o̱ʼne. Sal huadak ehueʼ e̱e̱ʼnayo onteʼti huadak kahueʼdik o̱ʼe̱a̱po.
34 — O sal é uma coisa útil; mas, se perde o gosto, deixa de ser sal.
35 Sal huadak ehueʼ e̱e̱ʼnayo huadaritehuapaʼ huadak ehueʼdik o̱ʼe̱a̱po. Paichi kahueʼdik o̱ʼe̱a̱po. Kenpaʼda enʼdik o̱ʼe̱. Dakaʼ menʼpe̱e̱ʼ. Dakaʼ meʼnoknopoenkaʼ. —‍Kenda Jesúsa oʼmanmadikaʼuyate.
35 É jogado fora, pois não serve mais nem para a terra nem para o monte de esterco. Se vocês têm ouvidos para ouvirem, então ouçam.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.