João 9
Alamblak NT (AMP_WBT) vs NTLH
1 Wom yiha Jisasr wiyauyau hanymorn nyinga kunyjet yimar mhtimorr. Mmemt ror hiyaumohat bi inji nyinga kunyjetrn hiyaumotr.
1 Jesus ia caminhando quando viu um homem que tinha nascido cego.
2 Jisasrhu disaiperm nd nyinga kunyjetr htihato ttiwon memomr, “Tisaye, frohmn fasoh fasoh nefm namotm nyinga kunyjetr mmemt hiyaumotr? Nd tu yimarn fasoh fasoh nefm namotr o yifammafn fasoh fasoh nefm namotf nyinga kunyjetr rhumor?”
2 Os seus discípulos perguntaram: — Mestre, por que este homem nasceu cego? Foi por causa dos pecados dele ou por causa dos pecados dos pais dele?
3 Tfit Jisasr kfo memorm, “Nhai ndar yimar wom fasoh neft narmor yo nhai rorhu yifammaf wom fasoh neft narmof. Nhai. Nd yimar inji rhumohat Bro Nkifrar memor, ‘Nanhu hingrneft rorpno tafont mhfnahrhotant met yindarim htirahmt.’
3 Jesus respondeu:
4 Na Bro Nkifrar tkrurafmotra fawihnamoya. Nda mar nukar yorhwa fijo nom Bro Nkifrarhu hingrneft hingrnakfot. Kto tfit mirkahtt yifung tiwa, yimam nhai wom tamoh hingrnefm hingrnaruhatmm. Nhai.
4 Precisamos trabalhar enquanto é dia, para fazer as obras daquele que me enviou. Pois está chegando a noite, quando ninguém pode trabalhar.
5 Na afo nda bbinysoft tohhato nann nukeft bbinysoft kahukant.”
5 Enquanto estou no mundo, eu sou a luz do mundo.
6 Jisasr inji kfonimorn bbinysoftn wabruktumor. Wabruktuhato nd brukpami bdrpam rpat yaktk botkak-mormn nd nyinga kunyjet yimarhu nyingamn rifak yenymor.
6 Depois de dizer isso, Jesus cuspiu no chão, fez um pouco de lama com a saliva, passou a lama nos olhos do cego
7 Riyak yenyafhato kfo tkruraf memorr, “Siloam bujr warim yuk trufafont nd bdr yenys.” (Nd yufa Siloamthu yimbu yuhat inji korht: Kfo tkrurafkfot). Be nd nyinga kunyjr yimorn fuk truf thumorm nd nyingaf thu yenymo bdrpam. Rim yuk truf tanyhato tfit kmifako yimohat nyingam bi yukatohetm kmifako yimor.
7 e disse: O cego foi, lavou o rosto e voltou vendo.
8 Nd nyinga yukatohetrhu kmi thofmi yo ror barkof afo nyinga kunyjetr rhuhato buha yihota yuham rhu hasohato met yindarim maruha wuskam tndaumoam, htimomrn tum rinakfo nakfo memom, “Barenko, nd yimare ka ndu yihotam rhu hasohato maruha wuskam tndaumoa yimayer?”
8 Os seus vizinhos e as pessoas que costumavam vê-lo pedindo esmola perguntavam: — Não é este o homem que ficava sentado pedindo esmola?
9 Womm kfo memoum, “Uwa to tawomer.” Tfit wommn kfo memoum, “Nhai. Arr womer. Rpahtet ruhetfn inji hti mumiwunomr.” Tfit turn kfo memourm, “Nhai womm, to tawom naya.”
9 — É! — diziam alguns. — Não, não é. Mas é parecido com ele! — afirmavam outros. Porém ele dizia: — Sou eu mesmo.
10 Tfit rom ttiwon memomr, “To nyingam finji netnm yukatohwanm?”
10 — Como é que agora você pode ver? — perguntaram.
11 Tfit ror kfo memorm, “Nd rom yutiwa yima Jisasr, rorn brukpami bdrpam rpat yak yeny boyenyakhato nanhu nyingam nde yak yenyafhato kfo tkrur famura, ‘Siloam bujr waikahnn nyingatikt wayuk truftwant.’ Inji kfefitra na yihato tek bujr nyingatikt yuk trufhat, be nyingam rifukatoh-ekanm.”
11 Ele respondeu: — O homem chamado Jesus fez um pouco de lama, passou a lama nos meus olhos e disse: “Vá ao tanque de Siloé e lave o rosto.” Então eu fui, lavei o rosto e fiquei vendo.
12 Tfit rom ttiwon memomr, “To nd yimare fitha inji yorhwar?” Tfit ror kfo memorm, “To na nhai tawisafkaha.”
12 — Onde está esse homem? — perguntaram. — Não sei! — respondeu ele.
13 Be nd yimar yaknimomrn Farisimpno hanymomr.
13 Então levaram aos fariseus o homem que havia sido cego.
14 Jisasr nd yimarhu nyingam brukpami bdrpam rpat yak yenyakhato nyingam htahato nyinga yukatohmohat, nd hingrneft Sabat yihar hingrnamort.
14 O dia em que Jesus havia feito lama e curado o homem da cegueira era um sábado.
15 Farisim-pno hanymotmr tfit romn wompam ttiwonmomr rorhu nyingam frdbtakmo yuhat. Tfit ror kfo memorm, “Rorn brukpami bdrpam rpat yak yenyakhato nyingam htitra tfit bujko yihato nd yak yenyafyuk bdrpam yuk truftanm nyingam frdbtakma.”
15 Aí os fariseus também perguntaram como ele tinha sido curado. — Ele pôs lama nos meus olhos, eu lavei o rosto e agora estou vendo — respondeu o homem.
16 Be wom Farisim inji wanyhato kfo memom, “Nd yimar Sabat yiharhu boririfhut nhai yak hikkahrt. To mirahko ka Bro Nkifrar kfo tkrurafmotrr niamor. Nhai.” Tfit wommn kfo memom, “Yimar, ndhtet mirakerkfom nayetr, to finji kanjo ufasoh nefm hingrna-rform?” Rom tum inji rinakfakhato nafak mkumom. Womm Jisasrpno tohmom, womm rom tum inji tohmom.
16 Alguns fariseus disseram: — O homem que fez isso não é de Deus porque não respeita a E outros perguntaram: — Como pode um pecador fazer milagres tão grandes? E por causa disso houve divisão entre eles.
17 Farisim tfit wompam ttiwon memomr, “Ninhu nyingam yak marnye yimare, ni finji dukiwanr?” Ror tfit kfo memor, “Nd yimar, ror profeter.”
17 Então os fariseus tornaram a perguntar ao homem: — Você diz que ele curou você da cegueira. E o que é que você diz dele? — Ele é um
18 Nd Judaroh bro yimam nhai marimom, nd yimar tu nyinga kunyjetr rhumotr nyingam marnyamomr. Nhai. Memom, fura kfoyet. Ndnetmn tfit nd yimarhu yifammaf nakuyakmomf.
18 Os líderes judeus não acreditavam que ele tinha sido cego e que agora podia ver. Por isso chamaram os pais dele
19 Be rof niamotf ttiwon memomf, “Nifn wakfofn. Ndarre nifnhu yoner? Mmemt hiyaumohate ka bi inji nyinga kunyjetr hiyaumotr? To finji netr rorhu nyingam bi yukatohwarm?”
19 e perguntaram: — Esse homem é filho de vocês? Vocês dizem que ele nasceu cego. E como é que agora ele está vendo?
20 Be nd yonrhu yifamma sawohf kfo memof, “Nda yonr nnoher. Ror nurmohat nyinga kunyjetr nurmotr htimononr.
20 Os pais responderam: — Sabemos que ele é nosso filho e que nasceu cego.
21 To nda rorhu nyingam frtrhahato yukatohwa yuhat nhai tawisafkahno, yo yimam rorhu nyingam yak marnyayukm no nhai tawisafkahnonm. Turn wattiwonkahtko kfo ptha nuhasrahrko. Bi bro damiager turn ptharahr.”
21 Mas não sabemos como é que ele agora pode ver e não sabemos também quem foi que o curou. Ele é maior de idade; perguntem, e ele mesmo poderá explicar.
22 Nd yonrhu yifamma sawohf bi Judaroh bro yimaroh yima yuhum bi tawisafetfn to mrokfom kfo pthamohat tfit kfo memof, “Tu yonrn kfo ptharahr.” Bi Judaroh bro yimam kfo hta memom, “Frohr kfo kangr, Jisasr tor nd yimar ndar bbinysof thofroh nrfa htiyakyukr. Inji kfoyuk yimar nhai nom Judanmoh lotukfot rhunho hakuruhatrnom.”
22 Os pais disseram isso porque estavam com medo, pois os líderes judeus tinham combinado expulsar da sinagoga quem afirmasse que Jesus era o Messias .
23 Yifamma sawohf bi nd mrokfot bi wanyetfn to be tu yonr kfomof mrokfo kfo pthaneft.
23 Foi por isso que os pais disseram: “Ele é maior de idade; perguntem a ele.”
24 Tfit wompam nakumomr nd bi marnyaniyet nyinga kunyjr. Tfit wompam yimotr kfo memomr, “Ni Bro Nkifrarhu nyingampno wakfo miftwannom ni asomif tfit kfo pthiwohat. Ni nd barkof kfi yimar nom tawisafwonomr tu fasoh fasoh nefm nayet yimayer.”
24 Então os líderes judeus chamaram pela segunda vez o homem que tinha sido cego e disseram: — Jure por Deus que você vai dizer a verdade. Nós sabemos que esse homem é pecador.
25 Inji kfomotm, tfit kfo memorm, “Yo ka, ndhtet ufasoh nefm nayeter? Ndm na nhai tawisafkaha. Na tawisafwat akfo nuhasanko. Bingot na nyinga kunyjeta rhu hnamoya, tfit ariha na bi kukatohwa.”
25 Ele respondeu: — Se ele é pecador, eu não sei. De uma coisa eu sei: eu era cego e agora vejo!
26 Tfit rom ttiwon memomr, “To ror finji namorn? Finji namotrn ninhu nyingam yukatohwamn?”
26 — O que foi que ele fez a você? Como curou você da cegueira? — tornaram a perguntar.
27 Tfit kfo memorm, “To bi kfo nuhasanko. Kfo nuhastanko nhai wanyrfoko. To tamohmpno kfo yamukako, ‘Wompam awany hatohnom?’ E, kangkone, ‘Rorhu disaiperko arhunom?’”
27 O homem respondeu: — Eu já disse, e vocês não acreditaram. Por que querem ouvir isso outra vez? Por acaso vocês também querem ser seguidores dele?
28 Farisim inji wanyhato kfo memomr, “Arom rhupete, tfit nomn yari yutewun. To tunn rorhu disaipere. Nom nndoh Mosesrhu disaiperenom.
28 Então eles o xingaram e disseram: — Você é que é seguidor dele! Nós somos seguidores de Moisés.
29 Nom wany hnamo mrokfot Moses-rpar Bro Nkifrar pthamorr. To nd yimare fitoh yuhat niamotr nom nhai tawisafkahnomr? Nom mmiwunomt rorhu nia yuhat.”
29 Sabemos que Deus falou com Moisés; mas este homem, nós nem mesmo sabemos de onde ele é.
30 Be nd yimar kfo wok memorm, “Nd niko kfiwa mrokfot be tu nndohtet hnomha mrokfot kfiwuko. Nd yimar nanhu nyingam yak marnyamor mumiwukomt rorhu nia yuhat.
30 Ele respondeu: — Que coisa esquisita! Vocês não sabem de onde ele é, mas ele me curou.
31 Nom womt htitnom Bro Nkifrar nhai wanyhekahrm fasoh fasoh nefm nayet yimaroh mrokfom. Yimar Bro Nkifrarhu yima yuhur rhuhato rorhu dukefrn hikwar, tor nd yimar tamoh mrokfom Bro Nkifrarpno kfo pthaneft wanukrr.
31 Sabemos que Deus não atende pecadores, mas ele atende os que o respeitam e fazem a sua vontade.
32 Bingot mifn nmoh nkifram toh hnamompno nhai wom tndhkfot wanyrmonomt, kfo marimom wom yimar mmemt nyinga kunyjetr hiyaumottr, kto tfit wom yimarn wom hingrnefm hingrnamotrr nyingam frtrhahato fukatohmor. Nhai.
32 Desde que o mundo existe, nunca se ouviu dizer que alguém tivesse curado um cego de nascença.
33 To Bro Nkifrar akfo tkruraf duha yirr nd yimar to nhai wom tamoh nefm narfotrm.”
33 Se esse homem não fosse enviado por Deus, não teria podido fazer nada.
34 Farisim nd mrokfot wanyhato kfo memomr, “Ni wanurtamohat fasoh fasoh nefm bi rpat mihasuhmonm. To tfit frohm yamuka akfo tebosa?” Be inji kfohato nd rifiny kunyr toh hasetr fak tuhafmomr.
34 Eles disseram: — Você nasceu cheio de pecado e é você que quer nos ensinar? E o expulsaram da sinagoga.
35 Judaroh bro tohak yimam nd yimar yiro rifinyuk kunyr ruhetr yak tuhafmotmr Jisasr inji wanyhato fak hambro hanymorr. Yak hambro hanyhato mhtimorrn ttiwon memorr, “Ni Bro Najomrhu dukefrpno korhn o nhai?”
35 Jesus ficou sabendo que tinham expulsado o homem da sinagoga . Foi procurá-lo e, quando o encontrou, perguntou:
36 Tfit nd yimar kfo memor, “Bro yimaye, nd ni kfiwa Bro Najomr to froher? Wakfo nuhaskahtna nanhu dukefr be rorpno htaruhanr.”
36 Ele respondeu: — Senhor, quem é o Filho do Homem para que eu creia nele?
37 Tfit Jisasr kfo memorr, “To bi htitwonr. To nd ninpno pthiwa yimayer.”
37 Jesus disse:
38 Tfit nd yimar kfo memor, “Broye, nanhu dukefr ninpno htewanr bi.” Be inji kfonihato Jisasrhu wurampno mtabokmehato mfhat wasimort.
38 — Eu creio, Senhor! — disse o homem. E se ajoelhou diante dele.
39 Jisasr kfo memor, “Na nda bbinysoft niamohat nda yimam niwa fasoh fasoh nefroh tafonthu yak htaneftn niamoya. Ndnettn met yindarim, nyinga kunyjetm yorhwam, tfit yukatohhato nann hikrahm. Tfit nd nyingetm, rom tfit nyinga kunyjetm rhuhato yau mmo bammorahm.”
39 Então Jesus afirmou:
40 Wom Farisim Jisasrpno tohetmn Jisasr nd mrokfot tumohat kfo ttiwon memomr, “Nome ka rpat nyinga kunyjetenom?”
40 Alguns fariseus que estavam com ele ouviram isso e perguntaram: — Será que isso quer dizer que nós também somos cegos?
41 Tfit Jisasr kfo memorm, “Niko nyinga kunyjetko warhuko, to nhai wom tamoh mrokfoyetko rhurfoko. Nhai. To tfit tukomn kfo kangko, ‘Nom hifa dborioh nyingetenom.’ Ndnatn niko nayuk fasoh nefm tom afo korhmko.”
41 — Se vocês fossem cegos, não teriam culpa! — respondeu Jesus. — Mas, como dizem que podem ver, então continuam tendo culpa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.