Mateus 8
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Sisas ai yamundɨfe hoafɨ ra hoafɨyu haya hɨfɨ wafu-mayo ranɨ-wamɨnɨndɨ hɨfɨna mahanua, awai nindou ranai ahandɨ süŋgu tümareandɨ.
1 Jesus desceu do monte, e muitas multidões o seguiram.
2 Ranɨyu asu nindou mɨmanɨhoeimbɨ-mayu ranai Sisasɨmboso tüküfi Adükarani yahu hohoanɨmoyuhü yirɨ yimbu pusɨreapɨrɨ ahandɨ fikɨmɨ piyu nɨmarühɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Adükarɨ, se refembo hohoanɨmondafühɨ ana, wambo aboedɨndowandɨrɨ,” mehundo-amboyu.
2 Então um leproso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — Senhor, eu sei que o senhor pode me curar se quiser.
3 Asu Sisas ai warɨfi hu nindou-mayu ahambo sündirühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Yɨnɨ, ro randɨheamboyahɨsɨ. Ŋga se haponda aboedɨ tüküyafo,” mehuamboyu. Asu moanɨ mamɨharɨ ranɨ-sɨmboanɨ nindou ranai mɨmanɨhoeimbɨ-mayuhündɨ aboedɨmefiyu.
3 Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: No mesmo instante ele ficou curado da lepra.
4 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “E, Se ndühɨ hɨmborɨyafɨ! Ndanɨ-moatükunɨ ndanahambo se nindou amurambo hoafɨndamboyafɨ. Ŋga se moanɨ ŋgafɨ Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ nindou-mayu ranahambo anɨmbo sɨhafɨ fi ra nafuindafɨ. Asu Godɨmbo sɨhefembo moatükunɨ Moses refemboane mehu ra randowandɨ ai hoafɨ-mayu süŋgu. Ranɨmboane sɨhafɨ fi hoearɨ aŋgünɨ ra muŋgumayo mbɨsei-amboane,” mehundo.
4 Então Jesus lhe disse:
5 Ranɨyu asu Sisas ai Kaperneam ŋgoafambe tüküfiyuwane Romɨhündɨ ami-yomondɨ bogorɨ ai ahambo ranühɨ hoeirirɨ hayambo Sisas ai mbɨfarɨhendɨrɨ yahu haya düdu düdumarürɨ.
5 Quando Jesus entrou na cidade de Cafarnaum, um oficial romano foi encontrar-se com ele e pediu que curasse o seu empregado.
6 Ai yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou Adükarɨ, wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou ranai aŋgünɨmbo worambe mbeŋgurɨ. Ai ahandɨ tɨŋarɨ yɨfɨyo haya asübusɨ afɨndɨ semündü haya mbeŋgurɨ,” mehundo-amboyu.
6 Ele disse: — Senhor, o meu empregado está na minha casa, tão doente, que não pode nem se mexer na cama. Ele está sofrendo demais.
7 Asu Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Awi ro ŋga ahambo aboedɨndɨhinɨmboyahɨ,” mehundo-amboyu.
7 — Eu vou lá curá-lo! — disse Jesus.
8 Asu sɨmborɨ ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou adükarɨ, ŋgɨrɨ se randafoandɨ. Ro ndearɨ hamɨndɨyahɨ anɨmbo se wandɨ worambe keboao maŋgüfɨ. Ŋga se moanɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo hoafɨndafanɨ amboanɨ asu wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai aboedɨmbiyu-wamboane.
8 O oficial romano respondeu: — Não, senhor! Eu não mereço que o senhor entre na minha casa. Dê somente uma ordem, e o meu empregado ficará bom.
9 Ro-amboanɨ wambo hɨfandɨyɨndɨrɨmbo nindou ami bogorɨ adükarɨ nüŋguwanɨ anahɨ asu ami bɨdɨfɨrɨ ai wandɨ hoarehanemo anɨŋgomo. Rananahɨ asu ro nindou ndanahambo, Se hafɨ, asahando ra ai huhani, asu nindou ŋgorü ranahambo, Se sühüfɨ, asahɨ ra ai süfuhani. Asu nindou wandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ranahambo, Se ranɨ-moatükunɨ raro, asahɨ ra ai moanɨ rareandühani,” mehundo-amboyu.
9 Eu também estou debaixo da autoridade de oficiais superiores e tenho soldados que obedecem às minhas ordens. Digo para um: “Vá lá”, e ele vai. Digo para outro: “Venha cá”, e ele vem. E digo também para o meu empregado: “Faça isto”, e ele faz.
10 Asu Sisas ai ranɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨyu haya, hepünüfihɨ nindou afɨndɨ ahandɨ süŋgu tümareandɨ ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sɨheimbo hoafehandürɨ, horombo ro moai nindou mamɨ Israer ŋgoafɨ-hündɨ ndahurai anɨhondümbo-reandeimbɨ nüŋgua hoeirɨhinɨ.
10 Quando Jesus ouviu isso, ficou muito admirado e disse aos que o seguiam:
11 Awi ro nda sɨheimbo hoafehandürɨ, nindou afɨndɨ bɨdɨfɨrɨ ai hüfɨhamɨndɨ süfuanɨpoedɨ asu hüfɨhamɨndɨ hanüwanɨpoedɨ ranai fandɨhi sesesɨ fondɨ manɨŋgo ranɨkɨmɨ Abraham, Aisak asu Sekop babɨdɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe nɨmandeimboyei.
11 E digo a vocês que muita gente vai chegar do Leste e do Oeste e se sentar à mesa no
12 Ŋga asu sapo hɨfandarandɨ ranambeahɨndɨ nendɨ-mayei ranaheimbo anɨmbo nɨmbɨ nɨmarɨwanɨ ndemündündürɨ pindeiranɨ ranühɨ ai hasɨheindeihɨ ahei yahafɨ hɨtɨhümboyei,” mehundürɨ.
12 Mas as pessoas que deviam estar no Reino serão jogadas fora, na escuridão. Ali vão chorar e ranger os dentes de desespero.
13 Ranɨyu asu Sisas ai ami-yomondɨ bogorɨ ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ŋgoafɨnambo ŋgafɨ, ŋga asu se nɨne-hohoanɨmo raro anɨhondümbo-arowandɨ ranɨ-süŋgu anɨmbo sɨhambo randeanɨnɨmboe,” mehundoamboyu. Asu moanɨ hoafɨ nɨŋgoambe ami-yomondɨ bogorɨndɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou ranai aboedɨmefiyu.
13 E Jesus disse ao oficial: E naquele momento o empregado do oficial romano ficou curado.
14 Refi mbura Sisas ai Pitandɨ worambe kefuai hüfuhünda Pitandɨ yamoŋgoamɨndɨ ranai fi hüfɨyohü aŋgünɨmbo fondühɨ meŋgorowa hoeimareandɨ.
14 Jesus foi à casa de Pedro e viu a sogra dele de cama, com febre.
15 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo watɨŋarühɨ masündeanda aŋgünɨ ranai nɨmorehɨmbo hɨnɨŋgɨre haya makosɨfoendɨ. Ranɨyo asu ai botɨfe Sisasɨmbo sesɨ kanɨmarerɨ.
15 Jesus tocou na mão dela, e a febre saiu dela. Então ela se levantou e começou a cuidar dele.
16 Ranɨyo asu ranɨ nɨmbambe nindou bɨdɨfɨrɨ moaruwai nendɨ ahei fiambe nɨmarɨndüreimbɨ ranaheimbo Sisas sowana fufurühümündi-hündürɨ mahüsi. Ranɨyu Sisas ai nindou ranahei fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ ranaheimbo hoafɨnambo yaŋgɨrɨ raguanambo-mareandüra asu nindou ranɨ aŋgünümbɨ-mayei ranai muŋguambo aboedɨmehindɨ.
16 Depois do pôr do sol, o povo levou até Jesus muitas pessoas que estavam dominadas por demônios. E ele, apenas com uma palavra, expulsava os espíritos maus e curava todas as pessoas que estavam doentes.
17 Sisas ai ranɨ-moatükunɨ ramareandɨ ra, sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ Aisaia ai yare hoafɨyuhü yahuya,
17 Jesus fez isso para cumprir o que o profeta Isaías tinha dito: “Ele levou as nossas doenças e carregou as nossas enfermidades.”
18 Sisas ai hoeireandane nindou afɨndɨ ranai ahandɨ fikɨmɨ rerembo meŋgoroamboyu, asu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo kurɨhoe Gariri ra ŋgorü hɨmboranɨ barɨhoemo nɨŋgomo yahumbo hoafɨmayupurɨ.
18 Jesus viu a multidão em volta dele e mandou os discípulos irem para o lado leste do lago.
19 Ranɨyu asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamunde-randeimbɨ-mayu ranai Sisasɨmbo-so tüküfi hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, se nahanɨnɨyo ahafɨ ra roana sɨhafɨ süŋgu hombo yaŋgɨranahɨ,” mehundo-amboyu.
19 Um mestre da Lei chegou perto dele e disse: — Mestre, estou pronto a seguir o senhor para qualquer lugar aonde o senhor for!
20 Asu ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Koko ai ahei nɨmarɨ rambo ambe mbanɨŋgondürɨ, asu ndu ai-amboanɨ ahei apo rambo ŋgerɨ mbanɨŋgondürɨ. Ŋga Nindou Hondü ro nɨmarɨ apo rambo fondɨ-koate anahɨ,” mehuamboyu.
20 Jesus respondeu:
21 Ranɨyu asu Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨ ŋgorü ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, awi ro hɨhɨrɨndahe, ŋga wandɨ apembo boatei hɨfɨ kandɨhinɨ heheambo anɨmbo,” mehundo-amboyu.
21 E outro, que era seguidor de Jesus, disse: — Senhor, primeiro deixe que eu volte e sepulte o meu pai.
22 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Wambo mborai se süŋgundandɨrɨ dɨdɨfɨ, ŋga nindou yɨfɨyeimbɨ aheihoarɨ yɨfɨ nɨmoko hɨfɨ kambɨreand-amboane,” mehundo.
22 Jesus respondeu:
23 Ranɨyu asu Sisas ai botambe farɨfi haya mahua ahambo süŋgururü rundeimbɨ ai ahandɨ süŋgu mamɨ mahomo.
23 Jesus subiu num barco, e os seus discípulos foram com ele.
24 Asu ranɨyomo ai botambe nafɨ hɨfomondane nɨmai hoewerɨ ŋgɨnɨndɨ ranai tüküfihɨ kurɨhoe ranahambo yabadɨmarandɨ. Ranɨyo asu bot ai nɨmarɨmondeimbɨ ranai ndeara hɨmonɨ hanɨmbo yaŋgɨrɨmayo. Ŋga asu Sisas ai dɨbo botɨ-mayo ranambe yapombofi haya apu.
24 De repente, uma grande tempestade agitou o lago, de tal maneira que as ondas começaram a cobrir o barco. E Jesus estava dormindo.
25 Ranɨyomo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai ahambo hɨfomo yaŋgɨrüwurɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, yɨhoefɨmbo farɨhawamunɨ. Sɨhɨrɨ ana ndeara yɨfombo yaŋgɨranefɨ,” mehomondamboyu.
25 Os discípulos chegaram perto dele e o acordaram, dizendo: — Socorro, Senhor! Nós vamos morrer!
26 Asu sɨmborɨ ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboe moanɨ yahurai yɨhɨmboemo rana? Awi se akɨdou hamɨndɨ anɨhondümboru-rundeimbanemo,” yahupurɨ haya, botɨfi hoewerɨyo asu hoe ranai fɨfɨmɨyowohü hanɨ hafo marandɨ ranahambo rühɨ safɨ kɨkɨndandɨfɨ mehua asu hoafɨ nɨŋgoambe muŋguambo moatükunɨ ranai afure pɨmayo.
26 — Por que é que vocês são assim tão medrosos? — respondeu Jesus. — Como é pequena a fé que vocês têm! Ele se levantou, falou duro com o vento e com as ondas, e tudo ficou calmo.
27 Muŋguambo botambe mamarɨmo ranai hepünafundühɨ yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndahurai nda nɨnɨ nindouyu yahuraia? Asu hoewerɨ hoe hanɨ hafo marandɨ ranai moanɨ ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyondo haya afurɨmareandɨ,” mehomo.
27 Então todos ficaram admirados e disseram: — Que homem é este que manda até no vento e nas ondas?!
28 Ranɨyu Sisas ai kurɨhoe ra gogoasürünɨ Gadara hɨfambe tükümefiyu. Ranɨyafanɨ asu nindou yimbu moaruwai nendɨ ahafandɨ fiambe nɨmarɨpɨreimbɨ ranai hoŋguambeahɨndɨ tüküyafɨne sɨnɨfanɨ Sisasɨmbo-so tükümefɨneandɨ. Nindou yimbu ranai moaruwai hamɨndɨ hɨmbomefanda asu nindou amurɨ ai ahafanɨmbo moai hei ŋgasündɨhipɨrɨ rɨhündɨ.
28 Quando Jesus chegou à região de Gadara, no lado leste do lago da Galileia, foram se encontrar com ele dois homens que estavam dominados por demônios. Eles vinham do cemitério, onde estavam morando. Eram tão violentos e perigosos, que ninguém se arriscava a passar por aquele caminho.
29 Ranɨyafanɨ asu ai puküna heiyafandühɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Godɨndɨ Nɨmorɨ, se yɨhoehɨmbo nüŋgufemunɨmboyafɨ? Yɨhoehɨmbo tɨŋɨrɨfo semunɨmbo safomboyafɨ sapo refembo si ranai awi moai tüküfeyo, ŋga asu se yɨhoehɨmbo nüŋgufemunɨmboyafɨ?” safanɨ düdumefɨneando.
29 Eles começaram a gritar: — Filho de Deus, o que o senhor quer de nós? O senhor veio aqui para nos castigar antes do tempo?
30 Ranɨ-fikɨmɨ moatei afɨndɨ ranai sesɨ sahüsi wakɨrɨhindühɨ burɨyei.
30 Acontece que perto dali estavam muitos porcos comendo.
31 Ranɨyei asu moaruwai nendɨ nindou yimbuyafandɨ fiambe mamarei ranai Sisasɨmbo düduyahihündühɨ hoafɨyohündowohü seiya, “Se yɨhoefɨmbo nindou yimbu ranahafandɨ fiambeahɨndɨ hefoefemunɨmbo mbɨsafombo ana, moatei afɨndɨ burayei ranaheimbo sowana ahei fiambefembo koandɨhawamunɨ,” masahündoamboyu.
31 E os demônios pediram a Jesus com insistência: — Se o senhor vai nos expulsar, nos mande entrar naqueles porcos!
32 Asu Sisas ai moaruwai nendɨ ranaheimbo yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se andai hei,” mehundüramboyei. Asu ai nindou yimbumbo hɨnɨŋgɨrɨhipɨrɨ hehi moatei burɨmayei ranahei fiambemehindɨ. Ranɨyei asu moatei afɨndɨ burɨmayei ranai hɨrɨpɨnɨnɨ pɨpɨyeihanei hɨmonɨ pütapɨyei hoe karühüsihü yɨfɨsafɨmayei.
32 — Pois vão! — disse Jesus. Os demônios foram e entraram nos porcos, e estes se atiraram morro abaixo, para dentro do lago, e se afogaram.
33 Ranɨyomo asu nindou sapo moatei moaŋgui mafandundɨ ranai adükarɨ ŋgoafɨ manaŋgo ranɨnambo fefou mahomo. Nɨne-moatükunɨ nindou moaruwai nendümbɨmefanɨ ranahafanɨmbo tükümefepɨrɨ ranɨ hoafɨ ra wataporɨmbomarundɨ.
33 Os homens que tomavam conta dos porcos fugiram e chegaram até a cidade. Lá contaram tudo isso e também o que havia acontecido com os dois homens que estavam dominados por demônios.
34 Ranɨyei asu muŋguambo nindou adükarɨ ŋgoafɨ ranühɨndambo-mayei ranai Sisasɨmbo hoeifimbo hei-marɨhündɨ. Asu ai hei hoeirɨhorühɨ ahei hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨfe hefe ŋgorügoanɨnɨ hombo Sisasɨmbo andai, sei hehi hoafɨmehündo habodei.
34 Então todos os moradores daquela cidade saíram para se encontrar com Jesus; e, quando o encontraram, pediram com insistência que fosse embora da terra deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.