Mateus 26

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Sisas ai ranɨ yamundɨfe hoafɨ ra moendɨreandühɨ asu ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya,
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 “Se fɨfɨrumboanemo, ŋga awi asouŋgu God Israer aboedambomareandɨ hohoanɨmombo Si (Pasofa) tükündɨfemboe. Asu sesɨ sesɨmbo si ranambe anɨmbo Nindou Hondü ranahambo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨhündɨfimbui ahambo hɨfokoefimbo-hündambo nɨmɨfihɨ tɨkondüründɨmo pandüwurɨmboemo,” mehupurɨ.
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 Ranɨyomo asu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo, asu Suda-yafe bogorɨ nindouyomo ranai bogorɨ hondü nindou Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ ahandɨ ndürɨ Kaiafas ranahandɨ adükarɨ worambe mamɨ gugurɨmefundɨ.
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 Ranɨyomo asu ai Sisasɨmbo dɨbo kɨkɨhɨyimündɨ hefi hɨfokoefimbo yahomo houmbo hoafɨ ra fɨfɨrɨmarundɨ.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 Asu ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ranɨ-moatükunɨ ra nindou afɨndɨ fandɨfe sesesambe ana refepoanɨ, ŋga asu nindou afɨndɨ ranai hoafɨ afɨndafɨndɨndeihɨ ŋgoafɨ moaruwaimbo-ndɨhimboyei,” mehomo.
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
6 Mamɨ, Betani ŋgoafɨhü Sisas ai Saimonɨndɨ worambe mamaru. Nindou ranai horombo mɨmanɨho masɨmeiyu haya mamaru.
6 — ausente —
7 Sisas ai nindou ranahandɨ worambe sesühɨ nɨmaru-ane nɨmorehɨ mamɨ ranai ahambo sowana tükümefeyo. Ai nɨmoei hɨpɨrambe sanda aboedɨ fɨsɨŋarümbɨ kakɨ afɨndɨfihɨ semɨndɨ-weimbɨhündɨ ra semɨndɨ haya tükümefeyo. Ranɨyo asu Sisas ai sesɨ fondɨ-mayo ranɨkɨmɨ nɨmaruambe ai sanda ra ahandɨ mbɨro wafuambe kamareando.
7 — ausente —
8 Ranɨyomo asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ-moatükunɨ ramareandɨ ranɨmbo hoeiru houmbo ŋgɨnɨndɨ hoafɨyomondühɨ düduyafundühɨ yahomoya “Nɨmboe nɨmorehɨ ndanai sanda nda yatɨkɨrɨ-yatɨkɨrɨra wakareandɨ?
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 Awi sanda ndanana kakɨ adükarɨfihɨ anɨmbo koarɨhefihɨ kakɨ semɨndɨ mburumbo nindou napo-koate-mayei ranaheimbo kakɨ ra saimboyosɨ,” mehomo.
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Sisas ai fɨfɨreandɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai nɨnɨmboe hoafɨmemo ranɨmbo ra. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboe nɨmorehɨ ndanahambo moaruwaimboarundɨ rana? Ai ana moanɨ sɨmbamɨndɨ hamɨndɨ moatükunɨyo wambo ramareandɨ rananasɨ.
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 Nindou napo-koateyeimbɨ ranai ana se babɨdɨ muŋguambo si ra nɨboadeimboyei, ŋga asu roana ŋgɨrɨ se-babɨdɨmbo muŋguambo si ra nɨmboahɨ.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 Aiana sanda ranɨyo wandɨwamɨ kamareandɨ sapo wambo samboefendɨrɨmbo dɨdɨboadoreandühɨ.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 Haponda ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ nda hoafehapurɨ, muŋguambo hɨfɨ ndanühɨ nɨnɨ ŋgoafɨhüyo Godɨndɨ hoafɨ ra wataporɨmboayo ana, nɨne-moatükunɨ ai wambo ramareandɨ ra ahandɨ hoafombohünda wataporɨmbondühɨ-ndühɨmboyei,” mehu.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 — ausente —
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 — ausente —
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 Ranɨyu ranɨ-sɨmboanɨ piyu haya Sudas ai Sisasɨmbo ahamundɨ warühɨ yirümofi hohoanɨmo tümarandɨ.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 Adükarɨ si bret yis pefe-koate weaŋgurühɨ tüküfeyoambe ranɨ sɨmboanɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai tüküyafu ahambo düdururühɨ yahomoya, “Nahanɨnɨyo sesesɨ sesɨ ra ro sɨhambo dɨdɨboadofembo se hohoanɨmoayafa?” mehomondamboyu.
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋgoafɨ adükarɨ ranühɨ anɨmbo ŋgomo, nindou mamɨ ranahambo hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya, ‘Nindou yamunde-randeimbɨ ai yare hoafɨyuhü-randeimbɨ ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Wandɨ si ndeara tüküfemboane, ŋga ro wambo süŋgurundɨrɨ-rundeimbɨ babɨdɨ sɨhafɨ worambe Pasofa sesesɨndefo sefɨmboanefɨ,” ’ mbɨsɨmo,” mehupurɨ.
18 Ele respondeu:
19 Ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai moanɨ mamɨ Sisas ai hoafɨmayupurɨ süŋgu sapo sesɨ ra dɨdɨboadomarundɨ.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 Ndeara nɨmbambe Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 12-memo ranɨ-babɨdɨ sowasümondühɨ mamarɨmo.
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 Sesambe Sisas hoafɨyuhü yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ nda. Sehündɨ mamɨ ai wambo hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümondandɨrɨmbui,” mehuamboemo.
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 Ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ŋgusüfoambe afɨndɨ hohoanɨmorapurühɨ asu ahambo ŋgorü ai düdufe, ŋgorü ai düdufeyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, royahɨ? royahɨ?” memo.
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 Ranɨyu asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ wakɨrɨhu nɨmarefɨmbo bret hɨpɨrɨ mamɨ ranambe foare haya asesu ranai-anɨmbo wambo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümondandɨrɨmbui.
23 Jesus respondeu:
24 Baibor ai Nindou Hondü ranahambo hoafɨmayo süŋgu ai yɨfɨndümbui. Hɨpoanɨmboembou ani nindou düdi ai Nindou Hondü ahambo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümoarirɨ. Nindou ranai ana nɨmboe hondɨ ai wakɨmarɨmɨndo, ŋga ambemboyu!” mehupurɨ.
24 Pois o
25 Sudas sapo ai ahambo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümorireimbɨ-mayu ranai hoafɨ karɨhoeihü ahambo düdurirühɨ yahuya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, awi se yaro hohoanɨmoyafühɨ rombayahɨ safɨmboyafɨ?” mehundo-amboyu. Asu Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahundoya, “I sapo se hoafɨmayafɨ mbɨsesɨ,” mehu.
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 Ai mamɨ sowasümondühɨ nɨmarɨmombo Sisas ai bret bɨdɨfɨrɨ ra semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ dɨdɨbafɨfi mbura hɨfɨtɨre haya ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranahamumbo sagapurühɨ yahuya, “Ndanana wandɨ fi safane, ŋga sowandümo mburu sowasümo,” mehupurɨ.
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 Ranɨyu ai asükaiyu hɨpɨrɨ ra semündü haya Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura sagapurühɨ yahuya, “Muŋguambo se hɨpɨrɨ ndanambe ndɨmɨndɨmo.
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 Ndanana wandɨ horane, sapo Godɨndɨ hoafɨ femɨndɨ sɨhefe ŋgɨnemɨndɨmbo moatükunane. Wandɨ horɨ ra nindou afɨndɨ ahei moaruwai hohoanɨmo-ambeahɨndɨ aboedambo-fembohünda kamefoendane.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 Ro nda sɨhamumbo hoafehapurɨ, ro wain hoe nda ŋgɨrɨ asükainda ndɨmɨndɨhɨ, ŋga awi ŋga ŋgambo wandɨ Ape ŋgɨnɨndɨ hɨfandɨrandɨ ranambeyahɨ anɨmbo ro sɨmborɨ wain hoe ra se-babɨdɨmbo ndɨmɨndɨmboyahɨ,” mehu.
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 Ranɨyomo asu ai herü mamɨ herüyomo mburu Orif nɨmɨ wafunambo mahafomo.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ndanɨ nɨmbokoanɨ ana muŋguambo se wambohündambo sɨhamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo hɨnɨŋgɨndumboemo. Sapo Baibor ai yare hoafɨyowohü yahoya,
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 Ŋga asu süŋgunambo ro yaŋgɨrɨ botɨndahe heheambo ana, Gariri hɨfɨnambo sɨhamundɨ wagabe ro boatei ŋgümboyahɨ,” mehupurɨ.
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Ranɨyu Pita ai hoafɨ karɨhoeihü Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou sɨhambohünda ahamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo hɨnɨŋgarundɨ amboanɨ asu roana ŋgɨrɨ wandɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo hɨnɨŋgɨndɨheandɨ,” mehundo.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Asu Sisas ai Pitambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Pita, ro nda sɨhambo anɨhondümboanahɨ hoafehanɨnɨ, nɨmbokoanɨ kakaro ai hoafɨ-koateayuambe anɨmbo se rando hoafɨndafühɨ anɨmbo ŋgɨmɨmbo ‘Ro moai Sisasɨmbo fɨfɨrɨhinɨ,’ mbɨsamboyafɨ,” mehundo.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Ranɨyu Pita ai sɨmborɨ hoafɨyunduhɨ yahuya, “Ro sedɨbo yɨfayahɨ amboanɨ i ambe, ŋga asu ro ŋgɨrɨ randɨhe yahurai hoafɨndahɨ,” mehu. Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo muŋgu amboanɨ maru Pita hoafɨmayu süŋgu yaru hoafɨmemo.
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 Ranɨyu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ nɨmɨ nümbürɨ mamɨ Getsemanihɨ hɨfomo tüküyafundühɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se ndanühɨ nɨmandɨmondanɨ anɨmbo asu ro gogu ranühɨ ŋga Godɨmbo dɨdɨbafɨnda,” mehupurɨ.
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 Ai Pita Sebedindɨ nɨmorɨ yimbuyafanɨ ahamumbo sepurümündɨ haya mahu. Ranɨyu Sisas ai ranɨ-sɨmboanɨ ŋgusüfo afɨndɨ hohoanɨmoyuhü asu ahambo afɨndɨ ŋgusüfoambe moaruwaimarɨrɨ.
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 Ranɨyu asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Afɨndɨ hohoanɨmo wandɨ ŋgusüfoambe amaro ranai afɨndɨ hamɨndɨ tüküfendɨrühane asu ai wambo borɨfe pefendɨrɨmbo yaŋgɨrayo. Ŋga awi se ndanühɨ nɨmandɨmombo ro-babɨdɨmbo moanɨ hɨmboarɨ yaŋgɨrɨ hɨbadundɨ,” mehupurɨ.
38 e disse a eles:
39 Ranɨyu asu ai akɨdou sühüfi hu ahandɨ mbɨro ra hɨfɨnɨ hɨfambe amofihü Godɨmbo dɨdɨbafɨyuhü yahuya, “Wandɨ Ape, nüŋgurɨhɨ refemboayo ana, moanɨ yahurai tɨŋɨrɨfombü hɨpɨrɨ wandɨ wamɨnɨndɨ ra sowandɨfɨ raguanamboro! Ŋga asu ranɨ-moatükunɨ refembo ra ro randɨhea sambo hohoanɨmoyahühɨ-yahɨpoanɨ, ŋga moanɨ se hohoanɨmoayafɨ süŋgu,” yahu dɨdɨbafɨmayu.
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 Ranɨyu asu ai hɨhɨrɨfi ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranahamumbo hoeireapurane ai yapomboyafu houmbo mapomo. Ranɨyu asu ai Pitambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou ŋgɨmɨ ra awi se nɨmboe moanɨ bodɨfombo amboanɨ ro-babɨdɨmbo hɨmboarɨ yaŋgɨrɨ hɨfandühɨ nɨmarɨ-koatememoa?
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 Se moanɨ hɨbadümbo dɨdɨbafɨndɨmondühɨ nɨmandɨmo. Rananɨmbo asu nɨne-moatükunɨ sɨhamumbo moaruwai hohoanɨmo ranahambo süŋgu hühɨndeapurɨmboe. Sɨhamundɨ ŋgusüfo aiana refembo yaho, ŋga asu sɨhamundɨ fi ranane ai awi mbosɨhoasɨrayo,” mehupurɨ.
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Asükaiyu mamɨmbo Sisas hu dɨdɨbafɨfihɨ yahuya, “Wandɨ Ape, tɨŋɨrɨfombü hɨpɨrɨ ndanai wambo gübüsɨfoefendɨrɨ-koateyowanɨ, asu ro ranɨ-moatükunɨ ra asɨmɨndɨhɨ ana, sapo se nɨnɨmboyo refembo hohoanɨmoayafɨ ranɨ-süŋgu refemboane,” mehu.
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 Asükaiyu hɨhɨrɨfi hu ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoeireapurane ai moanɨ mapomo. Ai moai ahamundɨ hɨmboarɨ ra yaŋgɨrɨ bɨrɨhoai nɨŋgopurɨ.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 Ranɨyu asu Sisas ai asükaiyu ahamumbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya ŋgɨmɨmbo noure mamɨ weaŋgurühɨ hoafɨmayu hoafɨ yahurai hoafɨyuhü dɨdɨbafɨmayu.
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Asükaiyu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranahamumbo-so tüküfi hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se moanɨ fiharu apomondühɨyomoa? Awi Nindou Hondü ranahambo moaruwai hohoanɨmo-yomondeimbɨ nindou ranahamundɨ warɨhüfembo akɨmɨ tɨfɨreamboane.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 Botɨyafu houmbo mborai ŋgefo. Awi se hoeiru nindou mamɨ ndanai wambo hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümoyondɨrɨmbo ndanüŋgu,” mehupurɨ.
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Sisas ai wataporɨmborandühɨ nüŋgu ane asu Sudas, süŋgururü rundeimbɨ 12-ambeahɨndɨ nindou mamɨ, ai tükümefiyu. Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu Suda-yafe bogorɨyomo ranai nindou afɨndɨ safɨ ranahamumbo koamarɨhoupura pisao yihɨmɨndɨ asu nɨmɨharɨ adükarɨ ra fufuründümo houmbo Sudas babɨdɨmbo tükümefundɨ.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 Nindou sapo Sisasɨmbo nindou hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ yirümofimbo-mayu ranai nindou afɨndɨ ranahamumbo dɨbo hoafɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ro ahambo wakɨkɨhɨndühünanɨ anɨmbo aiani, ŋga se ahambo mbundüründümo,” mehupurɨ.
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 Ranɨyu asu nɨmai Sudas ai Sisasɨmbo-so hüfu hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, karɨhasɨ,” yahuhü wakɨkɨhɨmarürɨ.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Ranɨyu asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Wandafɨ, ranɨ-moatükunɨ ra se refembo asafɨ, nɨmai raro,” mehundo. Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ ranai tüküyafu Sisasɨmbo mburündümo mburu kɨkɨhɨsafɨ-marürɨndümo.
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 Ranɨyu asu nindou mamɨ Sisas dɨbo manüŋgu ranai sɨsɨrɨfihɨyu ahandɨ pisao hoearambeahɨndɨ hüramündɨ nüŋgumboyu bogorɨ nindou, Kaiafas, ranahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ-mayu ranahandɨ hɨmbohoearɨ mafoafoareandɨ.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 Ranɨyu Sisas ai nüŋgumbo ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Pisao ra se sowandɨfɨ koadürambe sando. Nindou muŋguambo düdi ai pisao asowandümo ana, asu ai pisao ranambo yɨfɨndɨmboemo.
52 Aí Jesus disse:
53 Asu ro wandɨ Apembo wambo farɨhefendɨrɨmbohünda mɨŋgɨndahanɨ asu ai sünambeahɨndɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ ami 12 ŋgasündeapureimbɨ ai koarɨhefemboayu ra awi se moai fɨfɨrowandɨyo?
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 Ŋga asu ranɨ-süŋgumbo ana, nüŋgunde sapo Baiborambe yare hoafɨyowohüya, ‘Ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ yahurai rambɨfeyo-wamboane,’ meho ra yahurai tükümandɨfea?” mehundo.
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 Ranɨyu asu Sisas ai nindou afɨndɨ ahambo mbuimündümbo tükümefundɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi ro hümbuhünümbɨ nindou meha ranɨmbo wambo mbuimɨndɨndɨrɨmbo se pisao asu nɨmɨharɨ ra fufuründümo houmbo sɨfomomboemo? Ro afɨndɨmbo Godɨndɨ worambe nɨmarɨmbo hoafɨ yamundɨhandürɨ habodɨ marɨhandɨ, ŋga ranɨ-sɨmboanɨ moai se wambo mburündümondɨrɨ.
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 Ŋga asu ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ra Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ai Baiborambe randɨfemboe yahu haya sürü pamareandɨ ranɨ sɨmogodühɨyo ramefeyo,” mehu. Asu muŋgu süŋgururü-rundeimbɨ ranai Sisasɨmbo hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo mafoarɨhoemo.
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ hondü, Kaiafasɨyu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo asu bogorɨ nindouyomo ranai guguru mamühɨyafu mamarɨmo. Ranɨyomo asu nindou ranai Sisasɨmbo mburündümo houmbo nindou gugurɨyafu nɨmarɨmondühɨ worɨna sowaründümo mahomo.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Pita ai ahambo süŋgumarürɨ hüfu, ŋga asu ai moai ahandɨ fikɨmɨ akɨmɨ papühɨfiyu, ŋga ai Kaiafasɨndɨ worɨ ginɨrɨ-mayo ranambe kefuoai hüfu hɨfandɨ-rundeimbɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo mamaru. Ai nɨnɨ-moatükunɨ Sisasɨmbo tükümandɨfendo yahu haya ranɨ hɨmboasafomboyu.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu muŋguambo Suda-yafe kansɨr ai Sisasɨmbo hɨfokoefimbo-hündambo nindou ahambo tɨkefehefembo papɨ-hoafɨfimbo kokomarurü.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 — ausente —
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 — ausente —
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 Ranɨyu asu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ-yomondɨ bogorɨ hondü ranai botɨfi nüŋgumbo Sisasɨmbo hoafɨyunduhü yahundoya, “Se moai nɨnɨ hoafɨ sɨmborɨ nindou sɨhambo papɨ-hoafɨmarɨnanɨnɨ ranahafanɨmbo hoafɨyopɨrɨmbo sɨhawandɨyo?” mehundo.
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Ŋga asu Sisas ai moai nɨnɨ hoafɨ ahambo sɨmborɨ hoafɨyundo, ŋga moanɨ ai sɨsɨkoate manüŋgu. Asükaiyu bogorɨ nindou-mayu ranai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “God yaŋgɨrɨ nüŋgumbü-mayu ranahandɨ ndürɨnambo ro nda sɨhambo hoafɨyahanɨnɨ, ŋga hapo se nɨmoamo nda dabarɨfimbɨ hoafɨ sɨmborɨ hoafɨndafɨ. Se Krais, Godɨndɨ Nɨmorɨndafühɨ ana, haponda hamɨndɨ yɨhoefɨmbo hoafɨndafɨmunɨ,” mehundo-amboyu.
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Asu Sisas ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Ndeara se ranɨ hoafɨ ra hoafɨyafomboanafɨ. Ŋga ro sɨhamumbo muŋguambo hoafehapurɨ nda. Ŋgɨrɨ amɨtata Nindou Hondü ranai bogorɨmbondüfi God muŋguambo ŋgɨnɨndeimbɨ ranahandɨ warɨhondanɨ nɨmandü asu ai mburüŋgaiwamɨ sünambeahɨndɨ kuduanɨ hoeindüwurümboemo,” mehupurɨ.
64 Jesus respondeu:
65 Ranɨyu asu bogorɨ nindou-mayu ranai ŋgusüfoambe hüfɨrürühɨ ahandɨ hoearɨ ra hɨreandühɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ai Godɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨ hoafayu. Hapondanɨ ana nindou ŋgorü ai Sisas ranahambo nɨne hoafɨ hoafombo tüküfepoanɨ, ŋga wanɨ. Se ndeara ai Godɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨ hoafɨmayu ra hɨmborɨyomombo-anemo!
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 Asu se ra ahambo nüŋguru hohoanɨmoyomondühɨyomo-a?” mehupuramboemo. Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ai ana sapo ai hüti ramefiyumbowambo yɨfɨyumbiyuwamboane,” mehomo.
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 — ausente —
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 — ausente —
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Pita ai weindanɨ ranɨ hɨfɨnɨ ginɨrambe nɨmaru-ane Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ hondündɨ ratüpurɨyo-randeimbɨ mamɨ ranai ahambo-so tüküfe hɨfo hoafɨyohü yahoya, “Se-amboanɨ Sisas Garirihündɨ ranɨ dɨbomefoandane,” mehondoamboyu.
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 Asu muŋguambo ahei hɨmboahü ai wanɨ yahuhüya, “Roana se wataporɨmbo arandɨ ranahambo moai fɨfɨrɨheandɨ,” mehu.
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 Ranɨyu asu ai ginɨrɨ-mayo ranɨ nafɨtambekɨmɨ mapenüŋgu. Ranɨyo asu nɨmorehɨ ŋgorü ai hoeirerühɨ nindou burɨmemo ranahamumbo hoafɨyohü yahoya, “Nindou aiyu Nasaretɨhündɨ Sisas ranɨdɨbo manüŋgu,” meho.
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 Asükaiyu Pita ai wanɨ yahumbo hoafɨyuhü yahuya, “Roana haponda dabareheandɨ, ro nindou ranahambo ana moai fɨfɨrɨhinɨ,” mehu.
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 Akɨdou hɨhɨnɨŋgɨre safoareambo nindou ranühɨ burɨmemo ranai Pitambo-so tükümefundɨ. Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se ana ai-babɨdɨhɨndɨ nindou-anafɨ. Ŋga sɨhafɨ hoafɨ hoafayafɨ ranai Garirihündanafɨ yaho weindahɨmareanɨnɨ,” mehomo.
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 Ranɨyu Pita ai dabarɨfihɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ro tɨkai hoafɨndahanɨ God ai wambo moaruwaimbo-mbɨreandɨra-mboane! Ŋga roana nindou ranahambo moai fɨfɨrɨhinɨ,” mehu. Ranɨyo asu kakaro ranai hoafɨmayu.
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 Asu Pita ai ŋgusüfo pumaramündu sapo nɨne hoafɨ Sisas ai ahambo hoafɨmeindo ranahambo. Sapo ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Kakaro ai hoafɨ-koateayuambe anɨmbo se ŋgɨmɨmbo rando wambo hoafɨndafühɨya, ‘Ro moai ahambo fɨfɨrɨhinɨ,’ mbɨsamboyafɨ,” mehundo ranɨmbo. Ranɨyu asu Pita ai ginɨrambeahɨndɨ tüküfi haya afɨndɨ hamɨndɨ aranɨ aranɨmayu.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.