Mateus 23

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ranɨyu asu Sisas ai nindou afɨndɨ ahambo wakɨrerɨ meŋgoro ranaiyei asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranaiyomo aheimbo wataporɨmbomarandürɨ.
1 Então Jesus disse às multidões e a seus discípulos:
2 Ai yare hoafɨyundürühü yahuya, “Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ asu Farisi nindou-anemo ai sɨheimbo yamundɨfembo Mosesɨndɨ fondɨ kosɨründümo houmbo anɨŋgomo.
2 “Os mestres da lei e os fariseus ocuparam o lugar de intérpretes oficiais da lei de Moisés.
3 Ranɨmbohündambo anɨmbo asu se hɨmborɨndei süŋgundhindɨ nɨnɨ-moatükunɨmboyo ai se rarɨhi yahomo houmbo hoafemondürɨ ranɨmbo. Ŋga asu se nɨne-moatükunɨ ai rawarundɨ rasüŋgu randɨhimboyei, ŋga wanɨ. Aiana hoafɨ yaŋgɨrane ai rarɨhi rarɨhi-emo, ŋga asu ai ahamundɨhoarɨ refembo ana, ŋgɨrɨ randundɨ.
3 Portanto, pratiquem tudo que eles dizem e obedeçam-lhes, mas não sigam seu exemplo, pois eles não fazem o que ensinam.
4 Ahamundɨ ahɨnümbɨ yamundɨfe hoafɨ ra tɨŋümbɨ moatükunane. Ai-ana nindou amurɨyei daboahamɨndɨwamɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ ai mbɨsahümündia yahomo houmbo hüputüpuründümo nandundühanemo. Asu aiana ahamundɨhoarɨ ŋgɨrɨ akɨdou amboanɨ nɨmboreimbɨ moatükunɨ ai manandundɨ ranahambo semɨndɨmbo moai farɨhouwurɨ, ŋga wanɨ.
4 Oprimem as pessoas com exigências insuportáveis e não movem um dedo sequer para aliviar seus fardos.
5 Nindou ai yɨhoefɨmbo hoeimbɨrɨhimunɨ yahomondühanemo ai nindou hɨmboahü muŋgu-moatükunɨ ra yaru arundɨ. Ai dɨdɨbafɨfe wadagɨ adükarɨ güdu mburu yihururündümo arundɨ. Asu ai ahamundɨ hoearɨ ranɨ hɨmborɨfihɨ moanɨ ranɨ-poanɨmbo yihuru yihurumarundɨ.
5 “Tudo que fazem é para se exibir. Usam nos braços filactérios mais largos que de costume e vestem mantos com franjas mais longas.
6 Aiana nɨmarɨfondɨ aboedühɨ nɨmarɨmboane hohoanɨmoyomo arundɨ afɨndɨ sesesɨmbo si sɨmboanane asu Suda-yafe rotu worɨ ranambe dɨrɨdühɨ nɨmarɨmbo-anemo hohoanɨmoemo.
6 Gostam de sentar-se à cabeceira da mesa nos banquetes e de ocupar os lugares de honra nas sinagogas.
7 Aiana nindou ai ahamumbo nindou afɨndɨ fandɨfeambe yɨhoefɨmbo hɨhɨfɨmbɨrɨhümunɨ, yahomo asu yɨhoefɨmbo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo mbɨsahümunɨ mbɨrɨhündɨ, yahomombo-anemo hohoanɨmoyomo arundɨ.
7 Gostam de receber saudações respeitosas enquanto andam pelas praças e de ser chamados de ‘Rabi’.
8 Nindou ai sɨheimbo yowanɨ yamunde-randeimbɨ nindou mbɨsahɨndürɨmboyei, ŋga wanɨ. Seana moanɨ mamɨ apodoho apodoho mamɨ yaŋgɨranei, ŋga sɨhei Yamunde-randeimbɨ Nindou aiana moanɨ mamɨ ai yaŋgɨrani anüŋgu.
8 “Não deixem que pessoa alguma os chame de ‘Rabi’, pois vocês têm somente um mestre, e todos vocês são irmãos.
9 Asu se nindou mamɨ hɨfɨ ndanühɨnda ranahambo ahɨnɨndɨhorühɨ hoafɨndeihɨya ‘Ape’ mbɨseimboyei, nɨmboe sapo sɨhei Ape mamɨ yaŋgɨrani sünambe amaru.
9 Não se dirijam a pessoa alguma aqui na terra como ‘Pai’, pois somente Deus no céu é seu Pai.
10 Asu nindou ŋgorü sɨheimbo hoafɨndeihɨya ‘Yamundo-randeimbɨ’ mbɨseimboyei, nɨmboe sapo sɨhei yamunde-randeimbɨ Krais yaŋgɨrani.
10 Não deixem que pessoa alguma os chame de ‘Mestre’, pois vocês têm somente um mestre, o Cristo.
11 Nindou düdi ai sɨhei mbusümo nindou adükarɨ hamɨndɨ anüŋgu ana, asu ai sɨhei ratüpurɨyu-randeimbɨ nindoumbofi mbünüŋguwamboane.
11 O mais importante entre vocês deve ser servo dos outros,
12 Nindou düdi ai ahandɨhoarɨ nindou adükaranahɨ ehu ana, ahandɨ ndürɨ hɨfɨnambo gadɨmboe. Ŋga asu nindou düdi ai ahandɨhoarɨ hɨfɨnamboareandɨ ranai ana ahandɨ ndürɨ adükarɨndɨmboe.”
12 pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados.
13 “Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, hɨpoanɨmboembou-anemo. Awi seana yafambe yimbumbɨyomo houmbo-anemo! Seana nindouyei ŋgusümboarühɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo yipurɨ papɨru hɨnɨŋgɨru arundɨ. Asu se sɨhamundɨhoarɨ amboanɨ moai ranambe kefoau homo-rundɨ. Asu asükai se moai nindou dɨdɨyei ai ranambe kefoefembo yifɨrayei ranaheimbo hɨnɨŋgɨwura kefoehi hüsi, ŋga nafɨ gürarundɨ.
13 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Fecham a porta do reino dos céus na cara das pessoas. Vocês mesmos não entram e não permitem que os outros entrem.
14 [Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou anemo. Awi seana yafambe yimbumbɨyomo houmbo-anemo! Seana sapo nɨmorehɨ kai anɨmboei ranaheimbo wosɨhoaforɨ hoafɨyomo-ndündürühanemo asu se ahei worɨ kosaründɨmo. Rananemo asu se nindou ai hoembɨrɨhimuna yahomo houmbo Godɨmbo moanɨ gedühɨ dɨdɨbafɨyomondühɨ homo arundɨ. Ranɨnɨmbohündambo anɨmbo süŋgunambo sɨhamundɨ tɨŋɨrɨfo ra moaruwai hamɨndɨ tükündɨfepurɨmboe!]
14 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Tomam posse dos bens das viúvas de maneira desonesta e, depois, para dar a impressão de piedade, fazem longas orações em público. Por causa disso, serão duramente castigados.
15 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo se boboharɨndümo! Awi seana yafambe yimbumbɨyomo houmbo-anemo! Seana botɨwamɨ hoe haŋgɨfo-süŋgu homo arundane asu hɨfɨ-süŋgu homo arundane ra nindou mamɨ sɨhamundɨ süŋgurapurɨ randeimbɨ tükɨfe nɨŋgombo kokombohündambo-anemo. Nindou ranai sɨhamundɨ süŋgurapurɨ-randeimbɨ nindou tüküfiyuwanane asu randüwuranɨ ai haiambe nafɨ gadümbui sapo se-amboanɨ rawefundɨ nou. Ranani nindou ranai se rarundanɨ ahandɨ moaruwai hohoanɨmo sɨhamundɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo ŋgasündearandɨ.
15 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Atravessam terra e mar para converter alguém e depois o tornam um filho do inferno, duas vezes pior que vocês.
16 Nindou hɨmboatɨharɨ nindou amurambo nafɨ nafuimbo-memo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Seana nindou yamundundühɨya, Nindou düdi ai nɨnɨmboyu dabarɨfihɨ Godɨndɨ worɨ ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, ra moanane. Ŋga asu nindou düdi ai gor Godɨndɨ worɨ ranambe eŋgoro ranɨfihɨ dükare dabarefiyu ana, asu ai ranɨ-moatükunɨ refembomayu ra anɨhondümbo rambɨreandamboane yahomo arundɨ.
16 “Que aflição os espera, guias cegos! Vocês dizem não haver importância se alguém jura ‘pelo templo de Deus’, mas se jurar ‘pelo ouro do templo’ será obrigado a cumprir o juramento.
17 Seana hɨmboatɨharɨ hohoanɨmo-koate nindou-anemo! Nɨnɨ-moatükunɨyo ai moanɨ ahɨnümbɨ moatükun-ayo, gor ranaiyo asu Godɨndɨ worɨ ranɨyo? Gor ai Godɨndɨ worambe yaŋgoromboane asu Godɨndɨ moatükunɨ hondü nahurai tükefeyo.
17 Tolos cegos! O que é mais importante: o ouro ou o templo, que torna o ouro sagrado?
18 Asu asükai seana yamundundühɨya, Nindou düdi ai sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, ra moanane. Ŋga asu nindou düdi ai sapo sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranɨwamɨ sesɨ asɨhefeyo ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, asu ai ranɨ-moatükunɨ refembomayu ra anɨhondümbo rambɨreandamboane yahomo arundɨ.
18 Dizem também não haver importância se alguém jura ‘pelo altar’, mas se jurar ‘pelas ofertas sobre o altar’ será obrigado a cumprir o juramento.
19 Awi seana nindou hɨmboatɨharanemo! Nɨnɨ-moatükunɨyo ai moanɨ ahɨnümbɨ moatükunayo, sesɨ asɨhefeyo ranaiyo asu sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranɨyo? Sesɨ, sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranɨwamɨ yaŋgoromboane asu sesɨ ra Godɨndɨ yaŋgɨrɨ tükefeyo.
19 Cegos! O que é mais importante: a oferta sobre o altar ou o altar, que torna a oferta sagrada?
20 Ranɨmboane asu nindou düdi ai sesɨ sɨhefe hasɨhonɨ ranahambo dükare dabarefiyu ana, muŋgu moatükunɨ ranɨwamɨ eŋgoro ranahambo kameihɨ ranɨfihɨ dabarɨfihani.
20 Quando juram ‘pelo altar’, juram por ele e por tudo que está sobre ele.
21 Asu nindou düdi ai Godɨndɨ worɨ ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, asu God ai worɨ ranambe anüŋgu ranɨfihɨ kameihɨ dabarɨfihani.
21 Quando juram ‘pelo templo’, juram por ele e por Deus, que nele habita.
22 Asu nindou düdi ai sünü ranahambo dükare ranɨfihɨ dabarefiyu ana, asu ai sapo Godɨndɨ nɨmarɨ hɨfandɨmbo fondɨ asu ai mare fondɨ ranɨwamɨ amaru ranahandɨ-ihɨ kameihü dabarɨfihani.
22 Quando juram ‘pelo céu’, juram pelo trono de Deus e por Deus, que se senta no trono.
23 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Awi seana yafambe yimbumbanemo! Se-ana muŋguambo akɨdɨbou sesambefembo moatükunɨ wambɨfɨ nahurai ranane se yimuŋguründümo mburu asu 10 ranahandɨ ŋgorü bɨdɨfɨrɨ ra Godɨmbo yɨboboru asɨhoemo. Ŋga asu seana adükarɨ ahɨnümbɨ hoafɨ bɨdɨfɨrɨ ranahambo ana se hɨnɨŋgɨrumbo-anemo. Sapo ranɨ-moatükunɨ hoafɨ ranana ini ra, nindou muŋguambo ranaheimbo mamɨ sɨmogodɨ hohoanɨmombo hohoanɨmo, nindou ŋgorümbo hɨpoambo hohoanɨmo, asu anɨhondümbofe hohoanɨmo ranane. Godɨmbo nɨnɨ-moatükunɨyo 10 ranahanda mamɨ bɨdɨfɨrɨ yɨbobofe sɨhefe ahɨnümbɨ hoafɨ ra se hɨnɨŋgɨndumboemo, ŋga adükarɨ moatükunɨ hohoanɨmo hoafɨmayahɨ ranamboanɨ se süŋgundu ndundɨ.
23 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Têm o cuidado de dar o dízimo da hortelã, do endro e do cominho, mas negligenciam os aspectos mais importantes da lei: justiça, misericórdia e fé. Sim, vocês deviam fazer essas coisas, mas sem descuidar das mais importantes.
24 Seana hɨmboatɨharɨyo hefe nindou ŋgorümbo nafɨ nafuimbo nindou-anemo! Seana hɨmboafɨfɨ ranahamumbo sɨmɨndɨ hoe ranambe foerɨmonda hürühoupurühanemo, ŋga asu kamer nɨnɨhondɨ adükarɨ ra kameihüru sɨrɨfoarundühanemo!
24 Guias cegos! Coam a água para não engolir um mosquito, mas engolem um camelo!
25 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Awi seana yafambe yimbumbanemo! Se-ana sesɨ hɨpɨrɨ napo ra hɨmboranɨ moanambühɨ ranane popoaiarɨhoemo, ŋga asu wagabe ragu ana hümbuhünɨ hohoanɨmo asu moanɨ sɨhamundɨ fi ranahambo hohoanɨmo ranɨmboane foafusafu hɨnɨŋgɨrundanɨ tüküra piareandɨ.
25 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Têm o cuidado de limpar a parte exterior do copo e do prato, enquanto o interior está imundo, cheio de ganância e falta de domínio próprio.
26 Farisi nindou seana hɨmboatɨharɨ nindouanemo! Awi se hɨpɨrɨ ranambe ra, wagabe ragu ranɨ boatei popoaindɨhoemondanɨ anɨmbo asu hɨmboranɨ moanambühɨ ranamboanɨ kameihɨ aboedɨ hɨmbondɨmboe!
26 Fariseus cegos! Lavem primeiro o interior do copo e do prato, e o exterior também ficará limpo.
27 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Awi seana yafambe yimbumbanemo! Se-ana yɨfambe ranahambo yihuruyo hɨnɨŋgɨfeyoanɨ anɨŋgo yahurai-anemo! Ranane sapo yɨfambe ranai moanambühɨ hɨmboranɨ ranai aboedɨ hɨmboyo haya anɨŋgo, ŋga asu ragu wagabe ranana yɨfɨ hambohamɨndɨ fɨsɨŋarümbɨ moaruwai ranai mamɨkarɨyombo foerɨmboane. Se sɨhamundɨ fiambe ragu ra moanɨ yahurai hamɨndanemo!
27 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! São como túmulos pintados de branco: bonitos por fora, mas cheios de ossos e de toda espécie de impureza por dentro.
28 Yahurai-anemo se-amboanɨ fi moanambühɨ nindouyei hɨmboahü mbumundɨ nindou hɨmboemo, ŋga asu sɨhamundɨ fiambe ragu ranana yafambe yimbumbɨ hohoanɨmo asu moaruwai hohoanɨmo ranambo güre pireapurɨmboane.
28 Por fora parecem justos, mas por dentro seu coração está cheio de hipocrisia e maldade.
29 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou-anemo asu Farisi nindou-anemo, se hɨpoanɨmboembou-anemo! Awi se-ana yafambe yimbumbanemo! Se-ana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ranahamundɨ yɨfambe nafɨru arundɨ. Asu nindou aboedɨ mbumundɨ manɨmboei-mayei ahei yɨfambe-wamɨ se yihururu hɨnɨŋgɨru arundɨ.
29 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Constroem túmulos para os profetas, enfeitam os monumentos dos justos
30 Asu rananemo se yaru hoafɨyomondühɨya, ‘Ro horombo sɨhefɨ amoao mamɨ manɨŋgomo ranambe mbanɨmboefɨ-mbonana ŋgɨrɨ ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou ranahamumbo hɨfokoefembo farɨhehupurɨ.’
30 e depois dizem: ‘Se tivéssemos vivido no tempo de nossos antepassados, não teríamos participado com eles do derramamento de sangue dos profetas’.
31 Asu se ranɨ hoafɨ yaru hoafemo ranana asu se maru sapo nindou dɨdemo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨmbo hɨfokoamarüpurɨ ranahamumbo nahurai-anemo weindahɨ nafuiayomo.
31 “Ao dizer isso, porém, testemunham contra si mesmos que são, de fato, descendentes dos que assassinaram os profetas.
32 Refe ana, awi koe se nɨne-moatükunɨ sɨhamundɨ amoao mamɨ ai ramarundɨ ranɨfih randu ŋgomo nafɨndundümo!
32 Vão e terminem o que seus antepassados começaram.
33 Awi seana amoasɨranemo! Seana moaruwai amoasɨrɨndɨ nɨmorɨ hondanemo! God ai sɨhamumbo papɨfe hoafɨnduanɨ se haiambe gadɨmboemo. Nüŋgundu se ranahambo mafebou-a?
33 Serpentes! Raça de víboras! Como escaparão do julgamento do inferno?
34 Ranɨmboane asu se hɨmborɨndɨmo nda. Ro sɨhamumbo sowana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ nindou, fɨfɨrundeimbɨ nindou asu yamundu-rundeimbɨ nindou ranahamumbo koandɨheheapurɨmboyahɨ. Rananɨmbo asu se bɨdɨfɨrɨ hɨfokoandupurɨmboemo, bɨdɨfɨrambo nɨmɨfihɨ hɨfokoefembohünda pandupurɨmboemo, bɨdɨfɨrambo Godɨndɨ worambe bubundüpurɨmboemo. Asu bɨdɨfɨrambo ŋgorü ŋgoafɨhündɨ heboadüpurɨ houmbo wandüpurɨ ŋgomo ŋgorü ŋgoafɨhü tükündafundɨ.
34 “Por isso eu lhes envio profetas, homens sábios e mestres da lei. Vocês crucificarão alguns e açoitarão outros nas sinagogas, perseguindo-os de cidade em cidade.
35 Ranɨmboane asu nindou mbumundɨ hɨfɨ ndanühɨ manɨmboei ranaheimbo hɨfokoamarundüra yɨfɨmayei, ranɨ muŋgu moatükunɨ ranahambo se hütiyomo. Sɨhamundɨ hüti süŋguyo sapo nindou ai mbumundɨ hohoanɨmo süŋgurɨhindeimbɨ Eberɨndɨ sɨrambeahɨndɨ peyo haya ho hombo Sekaraia sapo Berekiandɨ nɨmorɨmayu ranahandɨfihɨ tümareandɨ ranahambo hɨfokoamarüwurɨ. Se Godɨndɨ worɨ asu sesɨ sɨhefembo fondɨ mbusümo ranambeyo hɨfokoamarüwurɨ. Ranɨmbohündambo anɨmbo sɨhamundɨ-wamɨ tɨŋɨrɨfo ranai naŋgopurɨmboe.
35 Como resultado, serão responsabilizados pelo assassinato de todos os justos de todos os tempos, desde o assassinato do justo Abel até o de Zacarias, filho de Baraquias, que vocês mataram no templo, entre o santuário e o altar.
36 Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ nda. Nindou hɨfokoaru marundɨ ranahambohünda tɨŋɨrɨfo afɨndanɨmbo God ai nindou haponda anɨmboei aheiwamɨ nandeandürümbui.”
36 Eu lhes digo a verdade: esse julgamento cairá sobre a presente geração.”
37 “Serusaremɨhündɨ, Serusaremɨhündɨ, se Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo rundeimbɨ nindou ranahamumbo hɨfokoarɨhipurühɨ asu se Godɨndɨ hoafɨ semɨndɨ hombo nindou sɨheimbo sowana koamarɨhepurɨ ranahamumbo hɨfokoefepurɨmbo safombo nɨmoeinambo-rɨhüpurɨ marɨhündɨ! Ro sɨhafɨ mbusümo nindou anɨmboei ranaheimbo wagɨdemɨndɨndürühɨ warɨ gabudɨfoefendürɨmbo afɨndɨ hohoanɨmomayahɨ kakaroko hondɨ ai ahandɨ weihoandɨ mbanendɨ hoareharamɨndɨndürɨ nou. Ŋga asu se wambo moai refembo raro-safɨndɨrɨ, ŋga moei masafɨ.
37 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
38 Asu se hɨmborɨndei. God ai Ahandɨ worɨ sɨhei mbusümo hɨnɨŋgɨmareandɨ asu moanɨ fondarɨmboe.
38 E, agora, sua casa foi abandonada e está deserta.
39 Ro nda sɨheimbo hoafehandürɨ, hapondanambe ana se ŋgɨrɨ asükai wambo hoeindɨhindɨrɨ, ŋga ŋgo ŋgombo süŋgunambo anɨmbo se randɨhi hoafɨndeihɨya, ‘God, Se nindou ai Adükarɨndɨ ndürɨna tükefiyu ranahambo aboedɨ aboedɨndɨworɨ,’ mbɨseimboyei,” mehu.
39 Pois eu lhe digo: você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.