Mateus 16
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NVT
1 Farisi asu Sadyusi nindou ai Sisasɨmbo refi hoeifimbo yahomo houmbo ahambo-so tükümefundɨ. Ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ sünambeahɨndɨ ŋgɨnɨndɨ rarowanda hoeindɨhu yahomo houmbo hoafɨmemondo.
1 Os fariseus e saduceus vieram pôr Jesus à prova, exigindo que lhes mostrasse um sinal do céu.
2 Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Hüfɨhamɨndɨ ai hürɨmɨndɨhɨ sünü hamburɨ aboedɨ kakɨrandanɨ se yaru hoafɨyomondühɨya, ‘Hapoana ŋgɨrɨ hoendo, ŋga yahɨmo aboedɨ nɨŋgomboe,’ yahomondühanemo.
2 Ele respondeu: “Vocês conhecem o ditado: ‘Céu vermelho ao entardecer, bom tempo amanhã;
3 Asu siambeahɨ se yaru hoafɨyomondühɨya, ‘Hapoana hoewerɨndɨmboe, ŋga hoenɨmbaŋɨyowohü asu sünü aŋüsahayo,’ yahomondühanemo. Yɨnɨ, se ana sünambe nɨne-moatükunɨ tükefeyo ranahambo ndoru hoerundühɨmboya, ‘Ranɨ-moatükunɨ ra randɨfemboe,’ yahomondühanemosɨ. Ŋga asu se ana nɨne-moatükunɨyo hapondanambe tüküfemboayo ranahambo moai ndoru fɨfɨrundɨ.
3 céu vermelho e sombrio logo cedo, mau tempo o dia todo’. Vocês sabem identificar as condições do tempo no céu, mas não sabem interpretar os sinais dos tempos!
4 Moaruwai hamɨndɨ hondü nindou anei hapondanambe anɨboadei! Godɨmbo hohoanɨmo-koateyeimbɨ nindou ra ro hepünɨfeimbɨ moatükunɨ nafuimbo düduyahindɨrühɨyei, ŋga ro ŋgɨrɨ sɨheimbo ranɨ-moatükunɨ ra nafuindahandürɨ. Ranɨ-moatükunɨ ana ndearamboyo sɨheimbo horombo Sona ai nafuiyundürɨ masagadürɨ ranɨ yaŋgɨrɨ hoeindɨhimboyei,” mehupurɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo yare hɨnɨŋgɨrepurɨ haya ndamefiyu.
4 Pedem um sinal porque são uma geração perversa e adúltera, mas o único sinal que lhes darei será o sinal do profeta Jonas”. Então Jesus os deixou e se retirou.
5 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai Gariri kurɨhoe ra barɨhoemo gogoanɨnɨ mahomo, asu ai moai bret sowandümo, ŋga mɨtanɨmarundümo.
5 Mais tarde, depois de atravessar o mar, os discípulos descobriram que tinham se esquecido de levar pães.
6 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Farisi asu Sadyusi nindou-yomondɨ fufudɨgoyo-randeimbɨ moatükunɨ yis ranahambo awi se hɨbadümbo,” mehu.
6 Jesus os advertiu: “Fiquem atentos! Tenham cuidado com o fermento dos fariseus e saduceus”.
7 Ranɨyomo asu ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ai ra-mehu awi sapo sɨhɨrɨ bret semɨndɨ sɨfokoate-mayefɨ ranɨmboyumunɨ yare hoafɨmemunɨ,” mehomo.
7 Os discípulos começaram a discutir entre si por que não tinham trazido pão.
8 Sisas ai nɨne-moatükunɨ hoafɨ ai wataporɨ mboarundɨ ranahambo fɨfɨreapurɨ. Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sɨhamundɨ anɨhondümbofe hohoanɨmo ra akɨdou safane! Se ra nɨmboe sɨhamundɨhoarɨ wataporɨmboarundɨ bret semɨndɨ-koateayefɨ yahomo houmbo rana?
8 Ao tomar conhecimento do que falavam, Jesus disse: “Como é pequena a sua fé! Por que vocês discutem entre si sobre a falta de pão?
9 Awi se fɨfɨrundai? Sapo ro hondahüfeimbɨ bret hɨfɨtɨrɨhe heheya 5,000 nindoumbo yimbumarɨheandɨ ra se hohoanɨmoyomondai? Asu nüŋgunümbɨ wambürɨyo se wambürɨhɨru manindunda?
9 Ainda não entenderam? Não se lembram dos cinco pães para os cinco mil e dos cestos de sobras que recolheram?
10 Asu bret 7 ranɨyo 4,000 nindoumbo hɨfɨtɨrɨhe maseheandambo asu se wambürɨ 7 wambürɨhɨru manindundɨ ra fɨfɨrundai?
10 Nem dos sete pães para os quatro mil e dos cestos grandes de sobras que recolheram?
11 Awi se ra nɨnüŋguyafumboyomo fɨfɨrɨfe-koateayomo rana? Ro ana moai sɨhamumbo bretɨmbo wataporɨmborɨhapurɨ, ŋga wanɨ. Ro ana Farisi asu Sadyusi nindou-yomondɨ fufudɨgoyoweimbɨ moatükunɨ yis ranahamboyahɨ awi hɨbadümbo masahɨ,” mehu.
11 Como não conseguem entender que não estou falando de pão? Repito: tenham cuidado com o fermento dos fariseus e saduceus”.
12 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranai ŋgusüfo masowandümo Sisas ai fufudɨgoyo-randeimbɨ moatükunɨ yis bretambe pefe arandɨ ranahambo se hɨbadümbo yahumboyupoanɨ, ŋga Farisi Sadyusi nindou-yomondɨ yamundɨfe hoafɨ hohoanɨmo ranahamboyu hoafɨ mayu.
12 Finalmente entenderam que ele não se referia ao fermento do pão, mas ao ensino dos fariseus e saduceus.
13 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ Sisaria Firipai hɨfɨna homondühɨyomo asu ranɨ-sɨmboanɨ ai ranahamumbo düdufi hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ai Nindou Hondü ranahambo düdi sei hoafɨyeihɨyeia?” mehupuramboemo.
13 Quando Jesus chegou à região de Cesareia de Filipe, perguntou a seus discípulos: “Quem as pessoas dizem que o Filho do Homem é?”.
14 Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Bɨdɨfɨrɨ ai seiya ‘Son sapo nindou hundürarü-randeimbɨmbeyu,’ asu bɨdɨfɨrɨ ai ‘Seremaiambeyu’ asu ‘Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ mamɨmbeyu’ asei,” mehomo.
14 Eles responderam: “Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros, ainda, que é Jeremias ou um dos profetas”.
15 Ranɨyu asu Sisas ai düdureapurühɨ yahuya, “Asu sɨhamundɨhoarɨ ro nindou dɨdɨyahɨ se nüŋguru hohoanɨmoyomondühɨyomoa?” mehupuramboemo.
15 “E vocês?”, perguntou ele. “Quem vocês dizem que eu sou?”
16 Asu Saimon Pita ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Seanafɨ Kraisayafɨ. Seana God sapo yaŋgɨrɨ koadürümbo nüŋgumbü-mayu ranahandɨ Nɨmor-anafɨ,” mehundo-amboyu.
16 Simão Pedro respondeu: “O senhor é o Cristo, o Filho do Deus vivo!”.
17 Asu sɨmborɨ Sisas ai hoafɨyuhü yahuya, “Saimon, Sonɨndɨ nɨmorɨ, se hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndafɨ! Ranɨ hoafɨ ra moai nindou hɨfɨ ndanühünda ranahandɨ-mayo tüküfenɨnɨ, ŋga moanɨ wandɨ Ape sünambe amaru ahandɨhoarɨ sɨhambo masaganɨnɨ.
17 Jesus disse: “Que grande privilégio você teve, Simão, filho de João! Foi meu Pai no céu quem lhe revelou isso. Nenhum ser humano saberia por si só.
18 Ŋga sɨhambo ro hoafehanɨnɨ nda, se Pita-anafɨ. (Ndürɨ Pita ana Grik hoafɨnambo nɨmoei yɨtɨfo ane). Asu nɨmoei yɨtɨfo ranɨwamɨ anɨmbo ro wandɨ nendɨ gugurɨndɨhearümboyahɨ. Rananɨmbo asu ŋgɨrɨ yɨfɨmbo ŋgɨnɨndɨ amboanɨ wandɨ nendɨ ranaheimbo hɨfɨnambondeandɨ.
18 Agora eu lhe digo que você é Pedro, e sobre esta pedra edificarei minha igreja, e as forças da morte não a conquistarão.
19 Rananɨmbo asu ro sɨhambo God ŋgɨnɨndɨ sünambe hɨfandarandɨ ranahandɨ yipurɨ ki ndahanɨnɨmboyahɨ. Nɨne-moatükunɨ hɨfɨ ndanühɨ se pararowandɨ ranana asu God ai-amboanɨ sünambe pandeambui. Asu nɨne-moatükunɨ hɨfɨ ndanühɨ se tirɨhoefɨ asɨhoefɨ ana, asu God ai-amboanɨ sünambe tindɨhai dɨgembui,” mehundo.
19 Eu lhe darei as chaves do reino dos céus. O que você ligar na terra terá sido ligado no céu, e o que você desligar na terra terá sido desligado no céu”.
20 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo nindou amurambo yowanɨ Krais ani yahopoanɨ yahu haya hoafɨmepurɨ. Sisas ai ro yɨfɨnda mbundɨha botɨndaheamboyahɨ yahu haya hoafɨmayu ranɨmbo.
20 Então ele advertiu a seus discípulos que não dissessem a ninguém que ele era o Cristo.
21 Mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai piyu haya ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo nafuimefoepurɨ ai Serusarem ŋgoafɨnambo mbühuwamboane. Ndanühündambo bogorɨ nindou, bogorɨ Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ nindou asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ-yomondɨ-mayo afɨndɨ tɨŋɨrɨfo tüküfendombomayo ranahambo hoafɨmayu. Ai yare nafuiyupurɨ hoafɨyuhü yahuya, “Nindou ranai wambo hɨfokoandu ndɨrɨmboemosɨ, ŋga asu ŋgɨmɨ si süŋgunambo asükainda ro yaŋgɨrɨ botɨndaheamboyahɨ,” mehupurɨ.
21 Daquele momento em diante, Jesus começou a falar claramente a seus discípulos que era necessário que ele fosse a Jerusalém e sofresse muitas coisas terríveis nas mãos dos líderes do povo, dos principais sacerdotes e dos mestres da lei. Seria morto, mas no terceiro dia ressuscitaria.
22 Ranɨyu asu Pita ai ahambo ŋgorükɨmɨ serümündü hu hɨnɨŋgɨrirɨ haya ŋgɨnɨndɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, ranɨ-moatükunɨ ra se yowanɨ sɨhambo yahurai tükündɨfenɨnɨmboe, ŋga yowanɨ,” mehunduamboyu.
22 Pedro o chamou de lado e começou a repreendê-lo por dizer tais coisas. “Jamais, Senhor!”, disse ele. “Isso nunca lhe acontecerá!”
23 Asu Sisas ai hɨhɨrɨfi nüŋgumbo Pitambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Satan, se wambo-sowahɨndɨ andai ragu biyafo! Awi se wambo nafɨ gürarowandɨrɨ. Awi se sɨhafɨ hohoanɨmoayafɨ ranana Godɨndɨ-mayo sowandɨfɨmbo-yafɨpoanɨ, ŋga ranana hɨfɨnɨndɨ nindou-yafe-mayo masowandɨfɨ,” mehundo. Ai muŋguambo ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou dɨdɨyei ai wandɨ süŋgu hombo hohoanɨmondeihɨ ana, asu ai ahei hohoanɨmo ra hɨfɨnambondɨhi hehi nɨmɨ keimbɨ karɨhendɨfeimbɨ fihɨ yɨfɨmbo noundahi hehi muŋguambo si aho ra wambo süŋgumbɨrɨhindɨramboane.”
23 Jesus se voltou para Pedro e disse: “Afaste-se de mim, Satanás! Você é uma pedra de tropeço para mim. Considera as coisas apenas do ponto de vista humano, e não da perspectiva de Deus”.
24 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo hoafɨyuhü yahuya, “Nindou düdi ai wandɨ süŋgu hombo hohoanɨmoayu ana, ai moanɨ ahandɨ fimbo hɨfɨnambonde haya nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨ yɨfɨmbo nounde wambo süŋgundandɨrɨ.
24 Então Jesus disse a seus discípulos: “Se alguém quer ser meu seguidor, negue a si mesmo, tome sua cruz e siga-me.
25 Nindou düdi ai ahandɨ fi ranahambo aboedambofembohünda ahandɨhoarɨ kɨkɨharamündu ana, asu ahandɨ fi yaŋgɨrɨ nɨŋgombo awandhoemboe. Ŋga asu nindou düdi ai wambohünda ahandɨ fi ra moanɨ yare hohoanɨmo-koate hɨnɨŋgɨreandɨ ana, asu ai süŋgunambo ahandɨ fi yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra gedühɨ nɨŋgomboe.
25 Se tentar se apegar à sua vida, a perderá. Mas, se abrir mão de sua vida por minha causa, a encontrará.
26 Asu nindou düdi ai hɨfɨnɨndɨ moatükunɨ muŋguambo ra semündü hɨfanda huhü asu ahandɨ fi nɨŋgo awandɨhoeihɨ ranana ahandɨ muŋgu moatükunɨ nüŋgunde nindou ranahambo mafandɨhera? I ra wanɨ! Nindou mamɨ ai nɨnɨ-moatükunɨnambo sɨsemandendɨ ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hohoanɨmo ra hɨhɨrɨfe semɨndɨmbohünda?
26 Que vantagem há em ganhar o mundo inteiro, mas perder a vida? E o que daria o homem em troca de sua vida?
27 Nindou Hondü ai ahandɨ Afɨndandɨ hɨmboamupuimborandeimbɨ moatükunɨ ranɨ mbusümo ahandɨ sünambeahɨndɨ nendɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo ndeara akɨmɨ kosɨmbo yaŋgɨrani. Ra-sɨmboanɨ asu ai kusühɨ nindou dɨdɨyei nɨne ratüpurɨ ramarɨhindɨ ranɨ sɨmogodühɨ takɨnɨ dagadürümbui.
27 Pois o Filho do Homem virá com seus anjos na glória de seu Pai e julgará cada pessoa de acordo com suas ações.
28 Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafehapurɨ nda, nindou ndanühɨ anɨboadei nda bɨdɨfɨrɨ ai ŋgɨrɨ yɨfɨndei, ŋga nɨboadeimbo Nindou Hondü ranai bogorɨ nindoumbondüfi akusu ra hoeindɨhorɨmboyei,” mehupurɨ.
28 Eu lhes digo a verdade: alguns que estão aqui neste momento não morrerão antes de ver o Filho do Homem vindo em seu reino!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.