Mateus 10
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Sisas ai ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ 12 ranahamumbo mborai yahupurɨ hühüreapurɨ haya mamühɨ asu ai ahamumbo moaruwai nendɨ nindou fiambeahɨndɨ raguanambofe asu muŋguambo ranɨ-poanɨmbo ranɨ-poanɨmbo aŋgünɨ ra aboedɨferambo ŋgɨnɨndɨ masagapurɨ.
1 Jesus chamou os seus doze discípulos e lhes deu autoridade para expulsar espíritos maus e curar todas as enfermidades e doenças graves.
2 Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-yomondɨ ndüranepurɨ nda: Saimonɨmboyu Pitamboyu-randeimbɨ, ahandɨ akɨdɨ Andru, Sems asu ahandɨ akɨdɨ Son ai Sebedindɨ nɨmoranafanɨ.
2 São estes os nomes dos doze apóstolos : primeiro, Simão, chamado Pedro, e o seu irmão André; Tiago e o seu irmão João, filhos de Zebedeu;
3 Firip, Bartoromyu, Tomas anemo, Matyu nindou ra ai takis kakɨ semündü-randeimbani. Sems Arfiusɨndɨ nɨmorani, asu Tadiusani.
3 Filipe, Bartolomeu, Tomé e Mateus, o cobrador de impostos; Tiago, filho de Alfeu; Tadeu
4 Saimon Serot asu Sudas Iskariot nindou sapo Sisasɨmbo hürütümbɨ-yomondɨ warühɨ hɨnɨŋgɨndirümbui. Ahamundɨ ndüranepurɨ ra.
4 e Simão, o nacionalista; e Judas Iscariotes, que traiu Jesus.
5 Sisas ai nindou 12 ranahamumbo randafu-randafu ndundɨ yahuhaya hoafɨ sagapurɨ mbura koarɨhepurühɨ yahuya, “Se nindou ŋgorü sɨrɨhündɨyei hɨfambe-ane asu bɨdɨfɨrɨ Samariayei ŋgoafɨ ranambe-ane ra ŋgomboemo, ŋga yowanɨ.
5 Jesus enviou esses doze homens, dando-lhes a seguinte ordem:
6 Ŋga ranɨnɨ hɨmbo-memohündɨ asu se moanɨ hɨhɨndafu sapo farɨhehindeimbɨ sipsip nɨnɨhondɨ nou Israer nindou burɨyeianɨ anɨmbo ŋgomo.
6 Pelo contrário, procurem as ovelhas perdidas do povo de Israel.
7 Ranɨnɨ anɨmbo se ŋgomo wataporɨmbondundühɨ anɨmboya, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ana ndeara akɨmane, mbɨsɨmo.
7 Vão e anunciem isto: “O
8 Asu se nindouyei aŋgünɨ aboedɨndundürɨ, yɨfɨyeimbɨmbo yaŋgɨrɨ aboedambo botɨndu hɨnɨŋgɨndundürɨ, mɨmanɨhoeimbɨ aheimbo aboedɨndundürɨ asu moaruwai nendɨ ranaheimbo raguanambondundürɨ. Se moanɨ masowandümo-ane, ŋga rananɨmbo se moanɨ ndoundɨ.
8 Curem os leprosos e outros doentes, ressuscitem os mortos e expulsem os demônios. Vocês receberam sem pagar; portanto, deem sem cobrar.
9 Se ŋgomondühɨ sɨhamundɨ hoearambe gor, sirfa, kakɨ ra ndowandümboemo.
9 Não levem guardados no cinto nem ouro, nem prata, nem moedas de cobre.
10 Se arü, hoearɨ yimbu, su, nɨmɨ-nɨmɨ, muŋguambo ranɨ-napo ra fihɨ ndowandümo ŋgomboemo, ŋga wanɨ. Nindou ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai anɨmbo nindou ŋgorü ahambo sesɨ napo ra mbɨsagado-amboane.
10 Nesta viagem não levem sacola, nem uma
11 Se adükarɨ ŋgoafɨhüyo asu akɨdou ŋgoafɨhüyo nahanühɨyo se tükefundɨ ra nindou mbumundɨyuweimbɨ ranahambo anɨmbo kokondurɨ. Asu se yahurai nindou hoeindurühündoanɨ se ai-babɨdɨmbo nɨŋgomo mbundu ŋgorünɨnɨ ŋgomondühɨ anɨmbo ahambo randu hɨnɨŋgɨndüwurɨ.
11 — Quando entrarem numa cidade ou povoado, procurem alguém que queira recebê-los e fiquem hospedados na casa dessa pessoa até irem embora daquele lugar.
12 Se nindouyei worambe fandafundühɨ ana, nindou ranɨ worambeahɨndɨ-mayei ranaheimbo hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya, ‘God ai sɨheimbo aboedɨ aboedɨ-mbɨreandüramboane,’ mbɨsɨmondürɨ.
12 Quando entrarem numa casa, digam: “Que a paz esteja nesta casa!”
13 Nindou ranɨ worambeahɨndɨ ai sɨhamumbo worɨnɨndɨhipuranɨ ana, sɨhamundɨ hɨhɨfɨ hoafɨ ra randu ranaheimbo-so dɨgau houmbo ŋgomo. Ŋga asu nindou ai sɨhamumbo refe worɨnɨfepurɨ-koatendeianɨ ana, sɨhamundɨ hɨhɨfɨ hoafɨ ra hɨhɨndu ndowandümo ŋgomo.
13 Se as pessoas daquela casa receberem vocês bem, que a saudação de paz fique com elas. Mas, se não os receberem bem, retirem a saudação.
14 Asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai worambeyo adükarɨ ŋgoafɨhüyo nahi ra ai sɨhamumbo worɨnɨfepurɨ-koatendei, sɨhamundɨ hoafɨ ranahambo hɨmborɨ-koatendeianɨ ane, ranana se sɨhamundɨ tɨŋarɨ fihɨndɨ hɨfɨ hasüfɨ ra kɨkɨboadu houmbo ŋgomo ranaheimbo God ai moaruwaimbo-mbɨreandürɨ yaho refe nafuiyondürɨmbohünda.
14 E, se em alguma casa ou cidade as pessoas não quiserem recebê-los, nem ouvi-los, saiam daquele lugar. E na saída sacudam o pó das suas sandálias, como sinal de protesto contra aquela gente.
15 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ nda hoafehapurɨ, Yɨbobofe si ra tüküfeyoambe ana, Sodom Gomora ŋgoafɨhündɨ nindou ranaheimbo tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükündɨfemboesɨ, ŋga nindou sɨhamumbo worɨnɨfepurɨ-koatendeianɨ, nindou ranɨ ŋgoafambe amarei ranaheimbo tɨŋɨrɨfo afɨndɨ safɨ tükündɨfemboe.”
15 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: no Dia do Juízo, Deus terá mais pena das cidades de Sodoma e de Gomorra do que daquela cidade.
16 “Se hɨmborɨyomo. Sɨhamumbo ro sipsip nou nɨmambeahɨndɨ yaforɨ afɨndɨ burɨyei-ambe koararɨheheapurɨ. Ŋga se moanɨ sapo amoasɨrɨ rawefeyo nou hohoanɨmo-ndɨmondühɨ hɨbadundɨ. Asu ndu wupufo rawefeyo nou yahurai hɨmboarɨ hoafendühɨ nɨmandɨmo.
16 — Escutem! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos. Sejam espertos como as cobras e sem maldade como as pombas.
17 Awi se hɨbadümbo, ŋga sɨhamumbo nindou bɨdɨfɨrɨ ai mbundüpundümo mbundu kotambe papɨ-hoafɨndüpurɨmboemo asu ahamundɨ rotu worɨ ranambe ndüfurɨboadɨpurɨmboemo.
17 Tenham cuidado, pois vocês serão presos, e levados ao tribunal, e serão chicoteados nas
18 Wambohündambo sɨhamumbo nindou ranai gafmanɨ-yomondɨ bogorɨ nindou asu bɨdɨfɨrɨ adükarɨ bogoranemo ranahamumbo sowana papɨ-hoafɨyopurɨmbo kündafu hündüpundümo ŋgomboemo. Asu se nindou ranaheimbo-ane asu ŋgorü nindou ŋgorü sɨrambe-ahɨndane ra Aboedɨ Hoafɨ wataporɨmbondündürɨ.
18 Por serem meus seguidores, vocês serão levados aos governadores e reis para serem julgados e falarão a eles e aos não judeus sobre o
19 Ai sɨhamumbo papɨ-hoafɨyopurühɨ refe hoeifepurɨmbo ndowapundümo ŋgomondanɨ wanɨ asu nüŋgu-nahurai hoafɨ hoafɨndefühɨ asu nüŋgundɨhu hoafɨmandefɨ mbɨsɨmo houmbo afɨndɨ hohoanɨmo-ndɨmboemo, ŋga wanɨ. Se hoafombo-yomondɨ sɨmboanɨ anɨmbo God ai sɨhamumbo nɨne-hoafɨ hoafombo-memo ra nafuindüpurühɨ ranɨ-süŋguru hoafɨyomo mbüsüpurɨmbui.
19 Quando levarem vocês para serem julgados, não fiquem preocupados com o que deverão dizer ou como irão falar. Quando chegar o momento, Deus dará a vocês o que devem falar.
20 Ranɨ hoafɨ se wataporɨmboarundɨ ra sɨhamundɨ-mayo hoafɨyopoanɨ, ŋga wanɨ. Hoafɨ ranana sɨhamundɨ Ape God ranahandɨ Yifiafɨ ranai-anɨmbo sɨhamundɨ yafambe süŋgunde haya moanɨ aimbo wataporɨmbondamboe.
20 Porque as palavras que disserem não serão de vocês mesmos, mas virão do Espírito do Pai de vocês, que fala por meio de vocês.
21 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahamundɨ apodoho ranahamumbo hɨfokoefembohünda ŋgorü nindou-yomondɨ warühɨndüpurɨmboemo. Asu afɨndɨ mamɨ ai ahamundɨ nɨmorɨ ranaheimbo amboanɨ moanɨ mamɨ ranɨ-süŋgundundürɨmboemo. Asu nɨmorɨ ai-amboanɨ ahei boagɨrɨ ranaheimbo daboadɨ hɨhɨrɨndɨhindühɨ aheimbo hɨfokoandɨ-hindürɨmboyei.
21 — Muitos entregarão os seus próprios irmãos para serem mortos, e os pais entregarão os filhos. Os filhos ficarão contra os pais e os matarão.
22 Wambohündambo nindou ai sɨhamumbo yɨboarukondɨhipurɨmboyei. Ŋga asu düdi ai ranɨ-moatükunɨ tɨŋɨrɨfo ranahambo moanane yahu ŋgɨnɨndɨ kɨkɨhamündɨ hu humbo bɨdɨfɨranɨ tükefiyu aiana aboedambo-ndɨfimbui.
22 Todos odiarão vocês por serem meus seguidores. Mas quem ficar firme até o fim será salvo.
23 Sɨhamumbo ŋgorü ŋgoafɨhü moaruwai moaruwaimbo-ndɨhipuranɨ ana, ranɨ ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨndu houmbo ŋgorü ŋgoafɨnɨ febou ŋgomo. Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, Se Israerɨ-yafe ŋgoafɨ muŋguambo hokoateyomondambe anɨmbo Nindou Hondü ai kudümbui.
23 Quando vocês forem perseguidos numa cidade, fujam para outra. Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês não acabarão o seu trabalho em todas as cidades de Israel antes que venha o
24 Yamundɨhindeimbɨ nindou ranai moai ahandɨ yamunde-randeimbɨ nindou ranahambo ŋgasündirɨ. Asu ratüpurɨyu-randeimbɨ nindou ranai moai ahandɨ bogorɨ nindou ranahambo ŋgasündirɨü, ŋga wanɨ.
24 — Nenhum aluno é mais importante do que o seu professor, e nenhum empregado é mais importante do que o seu patrão.
25 Ŋga yamundɨhindeimbɨ nindou ranai anɨmbo ahandɨ yamunde-randeimbɨ nindou ranɨ sɨmogodühɨ tükefiyu ana, hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨiyu-wamboane. Asu yahurai anɨmbo nindou ŋgoründɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ai-amboanɨ ahandɨ bogorɨ nindou ranɨ sɨmogodühɨ tükefiyu ana, ranai hɨhɨfɨ hɨhɨfɨiyu-wamboane. Worɨ aharambürɨ-mayu ranahambo ndürɨ moaruwai dükarɨhorühɨ Bersebur asahündo ana, nindou mamɨ ranɨ worambe amarei ranaheimbo amboanɨ moanɨ moaruwai hamɨndɨ ndürɨ hondü anɨmbo dükandɨhindürɨmboyei.”
25 Portanto, o aluno deve ficar satisfeito em ser como o seu professor, e o empregado, em ser como o seu patrão. Se o chefe da família é chamado de
26 “Ranɨmboane asu se nindoumbo yɨhɨmbo sɨsɨrɨfepoanɨ. Nɨne-moatükunɨ hapondanambe gabudambe eŋgoro ranana asu süŋgunambo weindahɨ gabudɨwamɨ nɨmoamo yagodomboe. Nɨne-moatükunɨ muŋguambo dɨbo meŋgoro ranai weindahɨ fɨfɨnde-fɨfɨndendamboe.
26 — Portanto, não tenham medo de ninguém. Tudo o que está coberto vai ser descoberto; e tudo o que está escondido será conhecido.
27 Nɨne-moatükunɨ ro sɨhamumbo nɨmbɨ nɨmaro-ambe hoafehapurɨ ra asu se sɨrühɨ si peyoanɨ ro hoafɨmayahɨ süŋgu kaindɨmo hoafɨndomo. Nɨne-moatükunɨ se dɨbo hɨmboreyomo ra asu se weindahɨ worɨ bogɨmondɨ wamɨ puküna bokarɨhoemo.
27 O que estou dizendo a vocês na escuridão repitam na luz do dia. E o que vocês ouviram em segredo anunciem abertamente.
28 Nindou ai fi hoearɨ ranahambo hɨfokoarundühanemosɨ, ŋga asu ŋgɨrɨ yifiafɨ hɨfokoandundɨ se ranahamumbo yɨhɨmbondɨpurɨmboemo. Ŋga Godɨmbo anɨmbo yɨhɨmbondurɨ, ŋga aianɨmbo fi hoearɨ asu yifiafɨ ranɨ kameihɨ muŋguambo Haiambe ranɨ-nambo ndemündü moaruwaimbo-ndeambuimbohünda.
28 Não tenham medo daqueles que matam o corpo, mas não podem matar a alma. Porém tenham medo de Deus, que pode destruir no inferno tanto a alma como o corpo.
29 Ndu akɨdou yimbu ra mamɨ toeanambo yaŋgɨrane pemɨyei sahümündi arɨhündɨ. Ŋga asu sɨhamundɨ Ape ranai refembo moei ehu ana, asu ŋgɨrɨ ndu akɨdou yahurai amboanɨ hɨfɨnɨ pɨndo, ŋga wanɨ.
29 Por acaso não é verdade que dois passarinhos são vendidos por algumas moedinhas? Porém nenhum deles cai no chão se o Pai de vocês não deixar que isso aconteça.
30 Sɨhamumbo ana, sɨhamundɨ mbɨrɨnaŋɨ amboanɨ muŋguambo mamɨ mamɨ ra tapuiyoweimbanepurɨ.
30 Quanto a vocês, até os fios dos seus cabelos estão todos contados.
31 Se Godɨndɨ hɨmboahü adükaranei, ŋga ndu afɨndɨ akɨdou ane. Ranɨmbohündambo anɨmbo se nɨnɨ-moatükunɨmbo yɨhɨmbondɨmboemo.”
31 Portanto, não tenham medo, pois vocês valem mais do que muitos passarinhos.
32 “Nindou düdi ai wandɨ ndürɨ ranahambo nindou hɨmboahü weindahareandürɨ ana, asu sɨmborɨ nindou ranahandɨ ndürɨ wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ hɨmboahü weindahɨndɨheamboyahɨ.
32 — Se uma pessoa afirmar publicamente que pertence a mim, eu também, no Dia do Juízo, afirmarei diante do meu Pai, que está no céu, que ela pertence a mim.
33 Ŋga asu nindou düdi ai wandɨ ndürɨ ranahambo nindou hɨmboahü weindahɨfe wataporɨmbo moei ehu ana, asu sɨmborɨ amboanɨ ranahandɨ ndürɨ ranahambo wandɨ Ape sünambe amaru ranahandɨ hɨmboahü weindahɨfembo moei mbɨsamboyahɨ.”
33 Mas, se uma pessoa disser publicamente que não pertence a mim, eu também, no Dia do Juízo, direi diante do meu Pai, que está no céu, que ela não pertence a mim.
34 “Se wambo randɨhi hohoanɨmondeihɨya, Ai yifiarɨ-yifiarɨ hɨfɨ ndanühɨ eŋgoro ra kɨkɨfembo makusu-ane mbɨseimboyei, ŋga wanɨ. Ro moai yifiarɨ-yifiarɨ ranahambo kɨkɨfemboyahɨpoanɨ makosahɨ, ŋga roana pisao yihɨmɨndɨ nahurai sahamɨndɨ heheamboyahɨ makosahɨ.
34 — Não pensem que eu vim trazer paz ao mundo. Não vim trazer a paz, mas a espada.
35 Rananɨmbo ro randɨheiaranɨ,
35 Eu vim para pôr os filhos contra os pais, as filhas contra as mães e as noras contra as sogras.
36 Nindowenihɨmayu ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ anɨmbo
36 E assim os piores inimigos de uma pessoa serão os seus próprios parentes.
37 Nindou düdi ai ahandɨ afɨndamboyu asu ahandɨ hondamboyo ahafembo afɨndɨ hohoanɨmoyupɨrühɨ asu wambo akɨdou yaŋgɨrɨ hohoanɨmoayu ana, nindou ranai ŋgɨrɨ wandɨ süŋgureandeimbɨ nindoundu. Asu nindou düdi ai ahandɨ nindowenihɨ nɨmorɨmboyu asu ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨmboyo ahafembo afɨndɨ hohoanɨmoyupɨrühɨ asu wambo akɨdou yaŋgɨrɨ hohoanɨmoayu ana, nindou ranai ŋgɨrɨ wandɨ süŋgureandeimbɨ nindoundu.
37 — Quem ama o seu pai ou a sua mãe mais do que ama a mim não merece ser meu seguidor. Quem ama o seu filho ou a sua filha mais do que ama a mim não merece ser meu seguidor.
38 Nindou düdi ai ahandɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ra semündü haya ro ahahɨ anümɨ süŋgu ho-koateayu ana, nindou ranai ŋgɨrɨ wandɨ süŋgureandeimbɨ nindoundu.
38 Não serve para ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
39 Nindou düdi ai ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahambo kɨkɨharɨmündu ana, ranɨ-moatükunɨ ra ai awarɨndɨhoemboe, ŋga asu nindou düdi ai wambohündambo ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ranahambo hɨnɨŋgareandɨ ana, nindou ranai ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hondü ra ndemündümbui.”
39 Quem procura os seus próprios interesses nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo, porque é meu seguidor, terá a vida verdadeira.
40 “Nindou düdi sɨhamumbo aboedɨ ndɨndoareapurɨ ranai ana, wambo kameihɨ ndɨndoreandɨrühani. Asu ai wambo ndɨndoareandɨrɨ ana, Nindou sapo wambo koamarɨhendɨra makosahɨ ranahambo amboanɨ ndɨndorirühani.
40 — Quem recebe vocês está recebendo a mim; e quem me recebe está recebendo aquele que me enviou.
41 Nindou düdi ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ranahambo ndɨndoarirɨ ana, sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ-mayuambo wambo, nindou ranai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ nindou ranahandɨ takɨnɨ ra sɨmoŋgodɨ ai-amboanɨ ndemündümbui. Nindou düdi ai nindou mbumundɨ ranahambo ndɨndoarirɨ ana, sapo nindou mbumundɨ-mayuambo wambo, nindou ranai mbumundɨ nindou ranahandɨ takɨnɨ ra sɨmogodɨ ai-amboanɨ ndemündümbui.
41 Quem receber um
42 Ro nda sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, nindou mamɨ ai-amboanɨ ahambo horirühɨ awi ai Sisasɨmbo süŋgurirɨ-randeimbɨ nindou-ani nda, ŋga ro ahambo hoe ŋgɨsɨharɨ fuihando ehu ana, nindou ranahandɨ takɨnɨ ra ŋgɨrɨ awandɨhoayo,” mehu.
42 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem, apenas por ser meu seguidor, der ainda que seja um copo de água fria ao menor dos meus seguidores, certamente receberá a sua recompensa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.