Lucas 9
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA
1 Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ 12 ranahamumbo mborai yahupurɨ hürühepurɨ haya moaruwai nendɨ asu muŋguambo aŋgünɨ aboedɨferambo ŋgɨnɨndɨ adükarɨ masagapurɨ.
1 Tendo Jesus convocado os doze, deu-lhes poder e autoridade sobre todos os demônios e para curar doenças.
2 Ranɨyu God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo wataporɨmboyo asu aŋgünɨ aboedɨfe-rambohünda koamarɨhepurɨ.
2 Também os enviou a pregar o Reino de Deus e a curar os enfermos.
3 Ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sɨhamundɨ hoahoaŋgo ranambe se yowanɨ nɨmɨnɨmɨ, arü, sesɨ, kakɨ, asu hoearɨ yimbu-ane ra ndowandümboemo.
3 E disse-lhes:
4 Se nɨnɨ-worambeyo afareafundɨ ra moanɨ se ranɨ worambe yaŋgɨrɨ nɨmandɨmo mbundu botɨndafu ŋgomo.
4 Na casa em que vocês entrarem, fiquem ali até saírem daquele lugar.
5 Nahi homondanɨ nindou ai sɨhamumbo worɨnɨfepurɨkoate-ndeianɨ ana, asu se ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨndu houmbo ŋgomondühɨ yirɨfihɨndɨ hɨfɨ hasüfɨ ra kükiboadu houmbo ŋgomo ranaheimbo God ai moaruwaimbo-mbɨreandürɨ yaho refe nafuiyo-ndürɨmbohünda,” mehupurɨ.
5 E onde quer que não receberem vocês, ao saírem daquela cidade sacudam o pó dos pés em testemunho contra eles.
6 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨhü hɨnɨŋgɨru houmbo homo muŋguambo ŋgoafɨ ranambe Godɨndɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-rundühɨ nindou aŋgünɨmbo-yeimbɨmbo aboedɨrundürɨ marundɨ.
6 Então, saindo, percorriam todas as aldeias, anunciando o evangelho e fazendo curas por toda parte.
7 Gariri-yafe adükarɨ bogorɨ Herot ai muŋguambo moatükunɨ tükümefeyo ranahambo hoafɨ ra hɨmborɨyu haya, afɨndɨ hohoanɨmomayu. Ai yare hohoanɨmomayu ra, nindou bɨdɨfɨrɨ ai rarɨhi hoafɨyeihɨ seiya, Son hundürüra-randeimbɨ ai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu masei.
7 Ora, o tetrarca Herodes soube de tudo o que se passava e ficou perplexo, porque alguns diziam: “João ressuscitou dentre os mortos.”
8 Asu bɨdɨfɨrɨ ai seiya, “Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Eraisa ai yɨhoefombo-so tükümefiyu.” Asu awi bɨdɨfɨrɨ ai seiya, “Nindou mamɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ horombo hondü manüŋgu ranai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu-ane,” maseiamboyu.
8 Outros diziam: “Elias apareceu.” E ainda outros diziam: “Um dos antigos profetas ressuscitou.”
9 Herot ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sapo Sonɨndɨ mbɨro ra kɨkɨmarɨhehinɨ. Asu nindou düdi nda ai yahurai ro hoafɨ nda hɨmborɨyaha tükümefiyu. Asu ahambo hoeifimbo samboanahɨ,” mehu.
9 Herodes, porém, disse: — Eu mandei decapitar João. Quem, então, é este a respeito do qual tenho ouvido tais coisas? E se esforçava para vê-lo.
10 Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai hɨhɨrɨyafu homo Sisasɨmbo-so tüküyafu muŋguambo moatükunɨ ai ramarundɨ ranahambo wataporɨmbo-marurɨ. Ranɨyu ai süŋgure sepurümündü haya Betsaida ŋgoafɨnambo ai yaŋgɨrɨ nɨmarɨmbo mahomo.
10 Ao regressarem, os apóstolos relataram a Jesus tudo o que tinham feito. Ele, levando-os consigo, retirou-se à parte para uma cidade chamada Betsaida.
11 Ŋga asu awai nendɨ afɨndɨ ranai Sisas nahanafɨyu mahu ranahambo türüfoarɨhi hehimbo-wambo, ai süŋgumarɨhorɨ hei. Ranɨyu asu ai aheimbo mborai-mboraifindürɨ hɨnɨŋgɨreandürɨ haya, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo wataporɨmbo-marandɨ. Asu nindou dɨdɨyei aŋgünümbɨ-mayei aheimbo aboedɨmareandürɨ.
11 Mas as multidões souberam disso e o seguiram. Acolhendo-as, Jesus lhes falava a respeito do Reino de Deus e socorria os que tinham necessidade de cura.
12 Hüfɨhamɨndɨ hürɨmɨndoambe, süŋgrurü-rundeimbɨ 12 ai ahambo-so tüküyafu hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se nindou ndanaheimbo koarɨhawandüranɨ mbɨhei. Rananɨmbo asu ai hei adükarɨ ŋgoafɨhüyo asu hɨmboranɨyo ranɨhü apofondɨyo asu sesɨyo ra kokombɨrɨ-hündamboane. Ndanɨhü ana nindou nɨmarɨkoate-yohane,” mehomo.
12 Mas o dia estava chegando ao fim. Então os doze se aproximaram de Jesus e disseram: — Despeça a multidão, para que, indo às aldeias e campos ao redor, se hospedem e encontrem alimento; pois estamos aqui em lugar deserto.
13 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Seanɨmbo sesɨ ra aheimbo ndabudürü,” mehuamboemo. Asu ahambo yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Roana hondahüfeimbɨ bret-anemo asu kinɨ akɨdou yimbu-anafanɨ ranɨ yaŋgɨr-ane sɨhehumboayefɨ. Asu muŋguambo nindou ranaheimbo se homo sesɨ pemɨyomo safɨmboyafɨ hohoanɨmoayafa?” mehomo.
13 Jesus, porém, lhes disse: Os discípulos responderam: — Não temos mais que cinco pães e dois peixes, a não ser que nós mesmos vamos e compremos comida para todo este povo.
14 Nindowenihɨ ranɨhü mamarɨmo ra 5,000-yomo. Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ranaheimbo hoafɨndɨmondüranɨ anɨmbo ai 50, 50-ndahi mbɨmari-amboane,” mehupurɨ.
14 Porque estavam ali cerca de cinco mil homens. Então Jesus disse aos seus discípulos:
15 Ranɨyomo ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ai hɨmborɨyomo houmbo nindou ranaheimbo ranɨ-süŋgumarundüra mamarei.
15 Eles atenderam, fazendo com que todos se assentassem.
16 Ranɨyu Sisas ai hondahüfeimbɨ bretɨyomo asu kinɨ yimbumefanɨ ra semündü haya, sünambe hɨmboyu hafuhü sesɨ ranahambo-hünda Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura, bret kinɨ hɨfɨtɨre ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo nindou-mayei ranaheimbo yimbufe-ndürɨmbohünda masagapurɨ.
16 E Jesus, pegando os cinco pães e os dois peixes, erguendo os olhos para o céu, os abençoou, partiu e deu aos discípulos para que os distribuíssem entre o povo.
17 Nindou ranai sesɨ ra sahüsi muŋgu parɨhindühɨyei, asu Sisasɨndɨ süŋgrurü-rundeimbɨ ai sesɨ bɨdɨfɨrɨ bɨdɨfɨrɨ korɨmayo ra 12 wambürɨ tüküru madüburafundɨ.
17 Todos comeram e se fartaram; e dos pedaços que sobraram foram recolhidos doze cestos.
18 Mamɨmbo Sisas ai ahand-amboanɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨyuhü nɨmaruwane, asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai, ai-babɨdɨmbo mamarɨmo. Ranɨyu ahamumbo düdufipurühɨ yahuya, “Nindou ai wamboya ai düdi seia?” mehu.
18 E aconteceu que, enquanto Jesus estava orando em particular, achavam-se presentes os discípulos, a quem perguntou:
19 Asu sɨmborɨ ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Bɨdɨfɨrɨ ai Son sapo nindou hundürüra-randeimbɨ-mayu-ani sei. Bɨdɨfɨrɨ ai sɨhambo seiya ai Eraisa-ani maseiamboyei, asu bɨdɨfɨrɨ ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ horombo hondü manüŋgu ranai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu-ani masei,” mehomondo.
19 Eles responderam: — Uns dizem que é João Batista; outros dizem que é Elias; e ainda outros dizem que um dos antigos profetas ressuscitou.
20 Ranɨyu asu ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu se ra wambo nüŋguru hohoanɨmoyomo ro dɨdɨyaha?” mehuamboemo. Asu Pita ai ahambo sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Seana Krais-anafɨ nindou God ai dɨbonɨyunɨnɨ hɨnɨŋgɨ-mareanɨnɨ nindou aboedambo-fendürɨmbohünda,” mehundo.
20 Então Jesus perguntou: Respondendo, Pedro disse: — O Cristo de Deus.
21 Ranɨyu asu Sisas ai ranɨ hoafɨ ranahamboya, “Se nindou ŋgorümbo yowanɨ hoafɨndɨmboemo,” mehupurɨ.
21 Jesus, porém, advertindo-os, mandou que a ninguém declarassem tal coisa,
22 Asükaiyu ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou Hondü ai ana asübusümbɨ tɨŋɨrɨfo afɨndɨ ndemündühɨ anɨmbo ahambo bogorɨ nindou-anemo Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimb-anemo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu rundeimb-anemo ranai yɨboaruko-ndurɨmboemo. Ai ahambo hɨfokoandüwuranɨ yɨfɨndümbuisɨ, ŋga asu ai ŋgɨmɨ sindu mbunda süŋguna yɨfɨhündɨ botɨndɨfimbui,” mehu.
22 dizendo:
23 Ai muŋguambo aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou dɨdɨyei ai wandɨ süŋgu hombo hohoanɨmondeihɨ ana, asu ai ahei hohoanɨmo ra hɨfɨnambo-ndɨhi hehi nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ yɨfɨmbo noundahi hehi muŋguambo si aho ra wambo süŋgumbɨrɨhi-ndɨramboane.
23 Jesus dizia a todos:
24 Nindou düdi ai ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hohoanɨmo ra ahandɨhoarɨ hɨfandarandɨ ana, ai awarɨ-ndɨhoemboe. Ŋga asu nindou düdi wambohünda ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hohoanɨmo ranahambo moanane ehu ana, ra gedühɨ nɨŋgomboe.
24 Pois quem quiser salvar a sua vida a perderá; e quem perder a vida por minha causa, esse a salvará.
25 Nindou mamɨ ai ratüpurɨ-yuhümbo muŋguambo moatükunɨ napo hɨfɨ ndanɨhündambo ra gugurareandɨ ana, asu ahandɨhoarɨ awarɨndɨhembui, ŋga nüŋgunde ahambo mafandɨhera?
25 De que adianta uma pessoa ganhar o mundo inteiro, se vier a perder-se ou causar dano a si mesma?
26 Nindou düdi ai, roanahɨ asu wandɨ yamundɨfe hoafɨ ranane ranahambo amoanɨŋgayu ana, asu ro-amboanɨ nindou ranahambo Ape, ro, asu sünambeahɨndɨ nendɨ babɨdɨ yɨhoefɨ ŋgɨnɨndɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ kapeihü kosahambe amoanɨŋgɨ-ndɨhünɨmboyahɨ.
26 Pois quem se envergonhar de mim e das minhas palavras, dele se envergonhará o Filho do Homem, quando vier na sua glória e na glória do Pai e dos santos anjos.
27 Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ nda hoafayahandürɨ, nindou bɨdɨfɨrɨ dɨdɨyei ndanɨhü anɨboadei ranai ana yɨfɨkoate yaŋgɨrɨ nɨmboei-ambe God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra hoeindɨhimboyei,” mehundürɨ.
27 Em verdade lhes digo que alguns dos que aqui se encontram não passarão pela morte até que vejam o Reino de Deus.
28 Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyu haya, 8 si howane, ai Pita, Son asu Sems ahamumbo sepurɨmündü haya hɨfɨ wafunambo Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo mahafu.
28 Cerca de oito dias depois de proferidas estas palavras, Jesus levou consigo Pedro, João e Tiago e subiu ao monte com o propósito de orar.
29 Ai Godɨmbo dɨdɨbafɨyuhü nüŋguane asu ahandɨ ŋgusümboarɨ ra ranɨpoanambo fiyowohüyo asu ahandɨ hoearɨ ra kɨfohɨ hamɨndɨyowohü si nahurai tükümefeyo.
29 E aconteceu que, enquanto ele orava, a aparência do seu rosto se transfigurou e a roupa dele ficou de um branco brilhante.
30 Ranɨyo asu ranɨ-sɨmboanɨ Moses, Eraisa ai Sisas-dɨbo wataporɨyafandühɨ manɨmbafanɨ.
30 E eis que dois homens falavam com ele: eram Moisés e Elias,
31 Nindou yimbu ranai hɨmboamupuimbo-randeimbɨ kapeihü tüküyafɨne henamboyafanɨ asu Sisas ai Godɨndɨ ratüpurɨ moendɨfihɨ Serusarem ŋgoafɨhü yɨfɨmbo-mayu ranahambo ai-babɨdɨ wataporɨmemo.
31 que apareceram em glória e falavam da morte de Jesus, que ele estava para cumprir em Jerusalém.
32 Pita ai ahandɨ ŋgunindɨ yimbu Son asu Sems ai ahamumbo yapombo hɨmbomarapura mapomo. Asu hɨmboarɨ bɨrɨhoemo hoeirundane, Sisasɨndɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ si ranambe nindou yimbu ranai-amboanɨ yahurai ai-dɨbo manɨmbafanɨ.
32 Pedro e seus companheiros estavam caindo de sono; mas, conservando-se acordados, viram a glória de Jesus e os dois homens que estavam com ele.
33 Moses Eraisa ai ndeara hombo safanɨ henambo-yafandane, Pita ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, aboed-ane ndanɨhü amarefɨsɨ, ŋga sɨhɨrɨ dago ŋgɨmɨ hündɨhupurɨmboane, sɨhambo ŋgorü, Mosesɨmbo ŋgorü asu Eraisambo ŋgorü.” Pita ai yare hoafɨmayu ra ai ndore fɨfɨre hayamboyupoanɨ hoafɨmayu.
33 Quando estes começaram a se afastar de Jesus, Pedro lhe disse: — Mestre, bom é estarmos aqui. Façamos três tendas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias. Porém, Pedro não sabia o que estava dizendo.
34 Ai ranɨ hoafɨ ranahambo yare hoafɨyuambe mburüŋgai ranai pɨyo gabudɨ-mafoareapura, asu ai yɨhɨmbomemo.
34 Enquanto assim falava, veio uma nuvem e os envolveu. E ficaram com medo ao entrar na nuvem.
35 Ranɨyo asu hoafɨ ranai mburüŋgai-ambeahɨndɨ tüküfihɨ yahoya, “Wandɨ Nɨmor-ani nda, ro ahambo dɨbonɨmayahando-ani. Se ahandɨ hoafɨ hɨmborɨndɨmo,” meho.
35 E dela veio uma voz que dizia: — Este é o meu Filho, o meu eleito; escutem o que ele diz!
36 Ranɨ hoafɨ ra ho kɨkamɨndoambe Sisas ai yaŋgɨrɨ ranɨhü manüŋgu. Pita, Son, Sems ai ranɨ-sɨmboanɨ nɨnɨ-moatükunɨ hoeimarundɨ ranahambo nindou ŋgorümbo moai nɨnɨ hoafɨ hoafɨyomo.
36 Depois daquela voz, perceberam que Jesus estava sozinho. Eles ficaram calados e, naqueles dias, não contaram nada a ninguém a respeito do que tinham visto.
37 Ŋgorü sina hɨfɨ wafu ra hɨnɨŋgɨru houmbo hanɨmondanɨ, nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai Sisasɨmbo nafɨnɨ hoeimarɨhorɨ.
37 No dia seguinte, quando eles desceram do monte, uma grande multidão veio ao encontro de Jesus.
38 Nindou mamɨ, nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ-mayei ranambeahɨndɨ ai Sisasɨmbo puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Nindou yamundo-randeimbɨ karɨhasɨ. Se sühüfɨ nɨmorɨ wandɨ hoeirɨworɨ, ŋga wandɨ mamɨ ndearani nda.
38 E eis que, do meio da multidão, surgiu um homem, dizendo em alta voz: — Mestre, peço que o senhor olhe o meu filho, porque é o único que tenho.
39 Moaruwai nendɨ ai nɨmorɨ ranahambo kɨkɨhɨ-safɨrɨmɨndühane asu ai hepünüfi heiyu arandɨ. Moaruwai nendɨ ranai ahambo yabadɨrɨ wakɨrerɨhane asu yahamo kasiau wutüpuiarɨyu arandɨ. Ai ahandɨ fi ranahambo muŋgunambo moaruwaimbo-rerɨhane asu ahambo nɨmai hɨnɨŋgɨfi hombo sɨsamɨndarandɨ.
39 Um espírito se apodera dele, e, de repente, o menino grita, e o espírito o convulsiona até espumar; e dificilmente o deixa, depois de o ter maltratado.
40 Ro sɨhambo süŋgurunɨnɨ-rundeimbɨ ranahamumbo hüti-hütimarɨhapurɨ moaruwai nendɨ ranahambo raguanambofembo, ŋga ai ŋgɨrɨ raguanambondundɨ,” mehundo.
40 Pedi aos seus discípulos que o expulsassem, mas eles não puderam.
41 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou nda se ana anɨhondümbofe hohoanɨmokoate-yeihanei, asu sɨhei nɨŋgo hohoanɨmo ra moai ndorɨhoayo. Nüŋgunɨmbɨmbo awi ro se-babɨdɨmbo nɨmboambo sɨhei nɨmborɨ ra mandahamɨndɨha? Nɨmorɨ sɨhafɨ ra ndühɨ sowarɨndɨfɨ sühüfɨ,” mehu
41 Jesus exclamou:
42 Nɨmorɨ ranai süfuane moaruwai nendɨ ranai serɨmɨndɨ hɨfɨhü purapoaporerɨ sɨherɨ haya yabadɨmarɨrɨ. Ŋga asu Sisas ai moaruwai nendɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨ hoafɨyundo haya nɨmorɨ ranahambo aboedɨrirɨ mbura ahandɨ afɨndambo hɨhɨrirɨ maserügudo.
42 Quando o menino estava se aproximando, o demônio o atirou no chão e o convulsionou; mas Jesus repreendeu o espírito imundo, curou o menino e o entregou ao pai.
43 Ranɨyei asu muŋguambo nindou-mayei ranai Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨ adükarɨ ranahambo mahepünehindɨ.
43 E todos ficaram maravilhados com a majestade de Deus. Como todos estavam admirados com tudo o que Jesus fazia, ele disse aos seus discípulos:
44 “Ro nɨne-moatükunɨ sɨhamumbo haponda hoafehapurɨ ndanahambo mɨtanɨndündümboemo. Ŋgɨrɨ amɨtata Nindou Hondü ndanahambo nindouyei warɨwamɨ hɨnɨŋgɨndɨhorɨ,” mehu.
44 — Prestem bem atenção nas seguintes palavras: o Filho do Homem está para ser entregue nas mãos dos homens.
45 Ŋga asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra moai fɨfɨrundɨ. Ranɨ hoafɨ ra ahamumbo dɨbo meŋgoro wambo ai moai ndoru türüfoarundɨ. Ŋga asu ai Sisasɨmbo düdufembo ra yɨhɨmbomemo.
45 Eles, porém, não entendiam isso, e lhes foi encoberto para que não o compreendessem. E temiam fazer perguntas a Jesus a respeito deste assunto.
46 Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai nindou düdi adükarayu yahomo houmbo sɨmborɨ hoafɨmemo.
46 Surgiu entre os discípulos uma discussão sobre qual deles seria o maior.
47 Sisas ai fɨfɨreandɨ nɨne hohoanɨmo ahamundɨ ŋgusüfoambe amaro ranɨmbo. Ranɨyu asu ai nɨmorɨ akɨdou serümündü ahandɨ ŋgɨrɨsafɨnɨ pamarirɨ.
47 Mas Jesus, sabendo o que se passava no coração deles, pegou uma criança, colocou-a junto de si
48 Ranɨyu ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou düdi ai nɨmorɨ akɨdou ndanahambo wambohünda hohoanɨmoayundo ana, wambo amboanɨ hohoanɨmoyu-ndɨrühani. Nindou düdi ai wambo hohoanɨmoayundɨrɨ ana, asu nindou sapo wambo koamarɨhendɨra makosahɨ ahambo amboanɨ hohoanɨmoyu-ndohani. Nindou düdi ai sɨhamundɨ mbusümo akɨdou hamɨndayu ai-ani moanɨ adükarɨ hamɨndɨ hondayu,” mehu.
48 e lhes disse:
49 Ranɨyu asu Son ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, ro hoeirɨhundanɨ nindou mamɨ ai sɨhafɨ ndürɨnambo moaruwai nendɨ raguanambomareanda, ro ahambo ranɨ-moatükunɨ raguanambofembo yowanɨ masahundo. Ro ahambo ramarɨhurɨ ra nɨmboe sapo ai moai sɨhambo süŋgureanɨnɨ ro rawehundɨ nou,” mehu.
49 João tomou a palavra e disse: — Mestre, vimos certo homem que expulsava demônios em seu nome, mas nós o proibimos de fazer isso, porque não segue conosco.
50 Sisas ai Sonɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yowanɨ ahambo yowanɨ yahondopoanɨ, sapo nindou düdi ai sɨmborɨ sɨhamumbo hoafɨyopurɨkoate-ayu ranai ana nindou “sɨhamundani,” mehupurɨ.
50 Mas Jesus lhe disse:
51 Sisas ai God sowana hafombo si ranai ndeara akɨmɨ tüküfeyoambe, ai Serusarem ŋgoafɨnambo hombo hohoanɨmomayu.
51 E aconteceu que, ao se completarem os dias em que seria elevado ao céu, Jesus manifestou, no semblante, a firme resolução de ir para Jerusalém.
52 Ranɨyu ai muŋguambo moatükunɨ ahambo yimuŋgurɨfembo nindou bɨdɨfɨrɨ horombo koamarɨhepura homo Samaria ŋgoafɨhü tükümefundɨ.
52 E enviou mensageiros que fossem na frente. Indo eles, entraram numa aldeia de samaritanos para lhe preparar pousada.
53 Ŋga asu nindou ranɨ ŋgoafɨhü ranai moai Sisasɨmbo mborai sahündo ai Serusaremɨnambo mahuwambo wambo.
53 Mas não o receberam, porque o aspecto dele era de quem, decisivamente, ia para Jerusalém.
54 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ nindou, Sems, Son ai ranɨ ŋgoafɨhündɨ ramehindɨ ranɨmbo hoeirɨne hena hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Adükarɨ, ro sünambeahɨndɨ hai ranahambo hoafɨndehanɨ kosɨ nindou ranaheimbo moaruwaimbofendürɨmbo ra se yifirɨndafanɨ ana, randɨhoa?” masafandamboyu.
54 Vendo isto, os discípulos Tiago e João perguntaram: — Senhor, quer que mandemos descer fogo do céu para os consumir?
55 Ranɨyu asu Sisas ai ahafanɨmbo hɨhɨrɨfi ŋgɨnɨndɨ hoafɨmayupɨrɨ.
55 Mas Jesus, voltando-se, os repreendeu.
56 Ranɨyomo asu ai ranɨhünda ŋgorü ŋgoafɨna mahomo.
56 E seguiram para outra aldeia.
57 Ai homondühɨyomo nafɨnɨ nindou mamɨ ai Sisasɨmbo yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Se nɨnɨnɨyo ahafɨ ra roana moanɨ sɨhambo yaŋgɨrɨ süŋgundɨhanɨnɨ-mboyahɨ,” mehuamboyu.
57 Enquanto seguiam pelo caminho, alguém disse a Jesus: — Vou segui-lo para onde quer que o senhor for.
58 Asu Sisas ai ahambo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmambeahɨndɨ yaforɨ ana ahandɨ hɨfɨ ambe ra mbanɨŋgo ai ho aporambo, asu ndu ai ŋgerümb-anei, ŋga Nindou Hondü aiana fondɨkoate-ani ai ho ahandɨ mbɨro bɨdagorɨfe aporambo ra,” mehu.
58 Mas Jesus lhe respondeu:
59 Nindou ŋgorü-mayu ranahambo Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se wambo süŋgundandɨrɨ,” mehundo. Ŋga asu ai ahambo yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ, awi ro ŋga wandɨ apembo hɨfɨ-kandɨhinɨ heheambo asu süŋguna ŋgamboyahɨ,” mehu.
59 A outro Jesus disse: Mas ele respondeu: — Senhor, deixe-me ir primeiro sepultar o meu pai.
60 Ŋga asu Sisas ai ahambo yare hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou yɨfɨyeimbɨ ai aheihoarɨ yɨfɨnɨmoko ra hɨfɨ kambɨrɨhi-ndamboane, ŋga seana ŋgafɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo anɨmbo wataporɨmbo-ndandɨ,” mehu.
60 Mas Jesus insistiu:
61 Nindou ŋgorü ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, ro sɨhambo süŋgundɨhanɨnɨ-mboyahɨ, ŋga awi ro ŋga wandɨ fikɨmɨnɨndɨ-mayei ranaheimbo asürü ahɨnɨndɨhearü mbundɨhambo anɨmbo süŋgundɨhea-nɨnɨmboyahɨ,” mehu.
61 Outro lhe disse: — Senhor, quero segui-lo, mas permita que antes disso eu me despeça das pessoas da minha casa.
62 Sisas ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai nɨmɨ hɨtandühɨ daboadanɨ kefuai hɨmboayu ana, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo ŋgɨrɨ ratüpurɨndu,” mehundo.
62 Mas Jesus lhe respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.