Lucas 20

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Mamɨ sɨmboanɨ Sisas ai Godɨndɨ worambe nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yamundɨreandürühɨ aboedɨ hoafɨ ra bokarɨmarɨhendɨ. Ranɨyo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ, ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ bogorɨ, asu Suda-yafe bogorɨ ai Sisas babɨdɨmbo wataporɨmbo mahafomo.
1 Aconteceu que, num daqueles dias, estando Jesus a ensinar o povo no templo e a evangelizar, chegaram os principais sacerdotes e os escribas, juntamente com os anciãos,
2 Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se hoafɨyafɨmunɨ nɨnɨ ŋgɨnɨndɨnamboyo ranɨ-moatükunɨ raro aranda? Düdi sɨhambo ranɨ ŋgɨnɨndɨ ra masaganɨna?” mehomo.
2 e lhe perguntaram: — Diga-nos com que autoridade você faz estas coisas? Ou quem lhe deu esta autoridade?
3 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro-amboa sɨhamumbo mamɨ moatükunɨ düdundaheanda asu se wambo hoafɨndɨmo.
3 Jesus respondeu:
4 Sapo Son ai nindoumbo hundürümarandürɨ ŋgɨnɨndɨ ra Godɨndɨ-mayoyo asu nindou-yafe-mayoyo?” mehu.
4 O batismo de João era do céu ou dos homens?
5 Ranɨyomo ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨndürɨyomondühɨ yahomoya, “Sapo sɨhɨrɨ hoafɨyefühɨya, Son hundürüra marandɨ ranana Godɨndɨ-mayoane asefɨ ana, ai rande hoafɨndühɨya, ‘Asu nɨmboe se ranahambo anɨhondümbofekoate-ayomoa,’ mbüsümbui.
5 Então discutiram entre si: — Se dissermos: “Do céu”, ele dirá: “Por que não acreditaram nele?”
6 Ŋga asu sɨhɨrɨ hoafɨyefühɨya, ‘Ranana nindou-yafe-mayoane,’ asefɨ ana, nindou ranai sɨhefɨmbo nɨmoeinambo-ndɨhümunɨmboyei. Nɨmboe sapo ai fɨfɨrɨhorɨ Son ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimb-ani sei anɨhondümbo-rɨhorühɨ wambo?” mehomo.
6 Mas, se dissermos: “Dos homens”, o povo todo nos apedrejará, porque está convicto de que João era profeta.
7 Ranɨyomo Sisasɨmbo raru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro moai fɨfɨrɨhundɨ Son ai ranɨ ŋgɨnɨndɨ ra nahünda semündü-hayambombai,” mehomo.
7 Por fim, responderam que não sabiam de onde era.
8 Ŋga Sisas ai yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro-amboa ŋgɨrɨ hoafɨndahapurɨ düdi wambo ŋgɨnɨndɨ masendɨ ratüpurɨmbohünda,” mehu.
8 E Jesus lhes disse:
9 Sisas ai nindou ranaheimbo kafoefe hoafɨ mamɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai wain hɨfɨfembo nümbürɨra mbura nümbürɨ ra nindou bodɨmondɨ-yomondɨ warambe hɨnɨŋgɨmareandɨ ranɨfihɨ kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨmbohünda. Asu ai hu aŋgunɨ ŋgorü hɨfɨnɨ gedühɨ manüŋgu.
9 A seguir, Jesus passou a contar ao povo esta parábola:
10 Asu wain ranai hɨsɨmayowamboyo nindou mamɨ koamarɨheira nümbürambe ratüpurɨmemo ranahamumbo sowana bɨdɨfɨrɨ hɨsɨ nümbürambeahɨndɨ semɨndɨmbohünda mahüfu. Ŋga asu nindou nümbürɨ ranambe ratüpurɨmemo ranai bubururü mburumbo nɨnɨ akɨdou-amboanɨ warambefekoate koamarɨhawura mahu.
10 No devido tempo, mandou um servo aos lavradores para que lhe dessem do fruto da vinha. Mas os lavradores, depois de espancá-lo, o despacharam de mãos vazias.
11 Asükaiyu ŋgorü koamarɨheira ahamumbo sowana mahüfu. Ranɨyo ranahambo amboanɨ ahɨnɨkoate bubururü mburumbo nɨnɨ akɨdou-amboanɨ warambefendokoate koamarɨhawura mahu.
11 Em vista disso, enviou-lhes outro servo, mas também a este espancaram e, depois de insultá-lo, despacharam de mãos vazias.
12 Asükaiyu ŋgorü koamarɨheira mahüfu. Ŋga asükaiyomo ahambo amboanɨ nümbürɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ ranai bubururü mburumbo moanambühɨ kiafu hüründümo pimarüwurɨ.
12 Mandou ainda um terceiro; também a este, depois de feri-lo, expulsaram.
13 Ranɨyu asu nümbürɨ afɨndɨ ranai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Haponda ro nüŋgumandɨhea? Ro wandɨ nɨmorɨ afɨndɨ hohoanɨmo-yahandoweimbɨ ra koandɨhehinɨmboyahɨ. Awi ahandɨ hoafɨ anɨmbo hɨmborɨndɨmboemo.’
13 Então o dono da vinha disse: “Que farei? Enviarei o meu filho amado; talvez o respeitem.”
14 Ŋga asu nümbürɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ ranai nindou ranahandɨ nɨmorɨ masüfuwa hoeirüwurɨ houmbo sɨmborɨ hoafɨrɨyomondühɨ yahomoya, ‘Nindou ndanana nümbürɨ afɨndandɨ nɨmor-ani. Sɨhɨrɨ ahambo hɨfokoararɨhurɨ anɨmbo asu muŋgu-moatükunɨ ra sɨhefɨndɨmboe,’ mehomo.
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, começaram a discutir entre si: “Este é o herdeiro; vamos matá-lo, para que a herança seja nossa.”
15 Ranɨyo nümbürɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ ranai nümbürambeahɨndɨ sowaründümo moanewanɨ tüküyafu homo hɨfokoamarüwurɨ. Asu nümbürɨ ranɨ afɨndɨ ranai nindou ranahamumbo nɨnɨ-nünüŋgumandeapura?
15 E, lançando-o fora da vinha, o mataram.
16 Ai düdɨ nümbürɨ ranambeahɨndɨ nindou ranahamumbo hɨfokoandeapurühɨ wain nümbürɨ ra nindou bɨdɨfɨrambo dagapurɨmbui,” mehu. Nindou ranai hoafɨ ra hɨmborɨyei hehimbo hoafɨyeihɨ seiya, “Awi ranɨ-moatükunɨ ra tükündɨfemboe, ŋga ambembeyo-wamboane,” masei.
16 Virá, exterminará aqueles lavradores e entregará a vinha a outros. Ao ouvir isto, disseram: — Que tal não aconteça!
17 Ŋga Sisas ai aheimbo hɨmboarɨ pareandürühɨ nüŋgumbo düdureandürühɨ yahuya, “Nɨmboe asu Godɨndɨ bukambe sürü ra paru masɨhoemoa?
17 Mas Jesus, com o olhar fixo neles, disse:
18 Muŋguambo nindou nɨmoei ranɨwamɨ pɨrayei ana, ai mbusümo kɨkɨndahimboyei, asu nɨmoei ranai nindouwamɨ pɨrayo ana, nindoumbo muŋguna mosɨhoasɨndɨheirɨmboe,” mehu.
18 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
19 Ranɨyo ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨyomo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo ai raru fɨfɨrɨmarundɨ Sisas ai kafoefe hoafɨ hoafɨmayu ra ahamumboyo. Ranɨmboemo mamɨ ranɨ-sɨmboanɨ ai botɨfe Sisasɨmbo kɨkɨhimɨndɨmbo hohoanɨmomemo, ŋga nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimboya yɨhoefɨmbo nünüŋgumandɨhimunɨ yahomo houmbo yɨhɨmbomemo.
19 Naquela mesma hora, os escribas e os principais sacerdotes procuravam prender Jesus, porque entenderam que ele havia contado essa parábola contra eles; mas temiam o povo.
20 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ-yomo asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ-yomo ai Sisasɨmbo hɨfandurühɨ nindou bɨdɨfɨrɨ koamarɨhoupura tɨkaruhoumbo ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo nouyafu mahɨfomo. Nindou ranai ana tɨkaru hou ŋgorü süŋgufihɨ ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyowohü moaruwai hoafɨmayu yaho hefe gafman bogorɨndɨ warɨhü hɨnɨŋgɨfiyuwanɨ papɨ-hoafɨ-mbüruramboane, yahomomboemo.
20 Eles passaram a vigiar Jesus. Enviaram espiões que se fingiam de justos para ver se o apanhavam em alguma palavra, a fim de entregá-lo à jurisdição e à autoridade do governador.
21 Tɨrɨfoefe hoafombo mahɨfomo ranai düduyafundühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, fɨfɨrɨhumboanefɨ hoafɨ se hoafayaf-ane asu yamundarowand-ane ranana anɨhond-ane. Seana nindou ranai adükarɨ ndüreimbɨmbayeiyo asu ndürɨkoate-mbayeiyo ra moai hohoanɨmoyafɨ, ŋga seana anɨhondümbofe hohoanɨmo Godɨndɨ-mayo ranane yamundo arandɨ.
21 Então lhe perguntaram: — Mestre, sabemos que o senhor fala e ensina corretamente e não se deixa levar pela aparência das pessoas, mas ensina o caminho de Deus segundo a verdade.
22 Se yɨhoefɨmbo hoafɨyafɨ, ro Sisarɨmbo takis kakɨ ra mandahundoyo asu wanɨmandɨyo?” mehomo.
22 É lícito pagar imposto a César ou não?
23 — ausente —
23 Mas Jesus, percebendo a artimanha deles, respondeu:
24 — ausente —
24 — Mostrem-me um denário. De quem é a figura e a inscrição? Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
25 Asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sisarɨndɨ moatükunayo ana, se Sisarɨmbo dabudo. Asu Godɨndɨ moatükunayo ana ra se Godɨmbo dabudo,” mehu.
25 — Pois deem a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
26 Ranɨyo Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ babɨdɨmbo nüŋgumbo wataporɨmbo-randambe moai wosɨhoaforɨyumbo hohoanɨmoyomo. Ranɨyomo ahamundɨ düdufe hoafɨ ranahambo sɨmborɨ hoafɨyu maranda hepünafundühɨ hoafɨ kɨkɨründümo houmbo manɨŋgomo.
26 Não puderam apanhá-lo em palavra alguma diante do povo; e, admirados da sua resposta, calaram-se.
27 Sadyusihündɨ bɨdɨfɨrɨ ai raru hohoanɨmoyomondühɨya, nindou yɨfɨhündɨ ŋgɨrɨ asükai botɨndahindɨ yahomo-rundeimbɨ ai Sisas sowana mahɨfomo.
27 Chegando alguns dos saduceus, que dizem não haver ressurreição,
28 Ai Sisasɨmbo düduyafundühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, Moses ai sɨhefɨmbo hoafɨ mamɨ sürü papɨra masɨhendɨ sapo nindou mamɨ nɨmorehɨ semündü mbura asu nɨmorɨ-koate yɨfayu ana, ahandɨ akɨdɨ ranai nɨmorehɨ ra asükai semündü haya nɨmorɨ wakɨndamɨndoanɨ nɨmorɨ ranai amoŋgoandɨ nɨmorɨ noumbiyuwamboane.
28 perguntaram a Jesus: — Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se um homem casado morrer sem deixar filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.
29 — ausente —
29 Ora, havia sete irmãos: o primeiro casou e morreu sem filhos;
30 — ausente —
30 o segundo
31 Asükai akɨdɨ ŋgorü ai-amboanɨ amoŋgoandɨ kai ra masemündu. Apodoho mamɨ 7 ranai muŋguambo nɨmorehɨ ra semɨndeimbɨ yaŋgɨrɨmemo, ŋga ai nɨmorɨ-koate yɨfɨsafɨmemo.
31 e o terceiro também casaram com a viúva, e assim foi com os sete. Todos morreram sem deixar filhos.
32 Asu süŋguna nɨmorehɨ ranai-amboanɨ yɨfɨmayo.
32 Por fim, morreu também a mulher.
33 Muŋguambo apodoho mamɨ 7 ranai nɨmorehɨ ra masowandümo. Süŋgunambo nindou yɨfɨhündɨ botɨfeambe nɨmorehɨ ra dadɨ nɨmorehɨ-manda?” mehomo.
33 Portanto, na ressurreição, de qual deles a mulher será esposa? Porque os sete casaram com ela.
34 Ranɨyu Sisas ai ahamumbo yare hoafɨyɨpurühɨ yahuya, “Hɨfɨ ndanühane nindowenihɨ ai nɨmorehühɨyafu asu nɨmorehɨ ai anamɨndühɨyahi arɨhündɨ.
34 Jesus respondeu:
35 Ŋga nɨmorehɨ nindowenihɨ yɨfɨhündɨ asükai yaŋgɨrɨ botayahindɨ ana, ŋgɨrɨ nɨmorehühɨndafu asu anamɨndühɨndahi rarandɨhündɨ.
35 mas os que são considerados dignos de alcançar a era vindoura e a ressurreição dentre os mortos não casam, nem se dão em casamento.
36 Ranɨ-sɨmboanɨ ana ai sünambeahɨndɨ nendɨ nahurai-wambo ŋgɨrɨ yɨfɨndei. Sapo God ai yɨfɨhündɨ botɨrearü hayambo wambo ai ahandɨ nɨmor-anei.
36 Pois não podem mais morrer, porque são iguais aos anjos e são filhos de Deus, sendo filhos da ressurreição.
37 Sapo Moses amboanɨ nindou yɨfɨyeimbɨ botɨndahimboyei ranahambo ndore nafuimayu. Ai nɨmɨ akɨdou hai tɨkɨrɨmarandɨ ranahambo sürü papɨrandühɨya, ‘Adükarɨ God ranana Abraham, Aisak, Sekop ahamundani.’
37 E que os mortos ressuscitam, Moisés o indicou no trecho referente à sarça, quando afirma que o Senhor é o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.
38 Ranɨmboane asu God ranana yɨfɨyeimbɨyei Godɨyupoanɨ, ŋga yaŋgɨrɨ anɨboadeiyei God-ani. Nindou düdi ai Godayu ra koadürümbo yaŋgɨrɨ nüŋgumboani,” mehu.
38 Ora, Deus não é Deus de mortos, e sim de vivos; porque para ele todos vivem.
39 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ sɨhafɨ hoafɨ ra aboed-ane,” mehomo.
39 Então alguns dos escribas disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Ranɨyomo nindou ranai asükai ŋgorü moatükunɨmbo Sisasɨmbo düdufembo yɨhɨmbomemo.
40 E não ousaram mais fazer perguntas a Jesus.
41 Ranɨyo Sisas ai nindou ranaheimbo düdureirühɨ yahuya, “Asu nɨmboe nindou ai hoafɨyeihɨya, ‘Krais nindou God ai nindoumbo aboedambo-fembo kamafoarirɨ ra Defitɨndɨ ahuirani,’ aseia?
41 Mas Jesus lhes perguntou:
42 — ausente —
42 Pois o próprio Davi afirma no Livro dos Salmos:
43 — ausente —
43 até que eu ponha
44 Defit ai nindou ranahambo Adükarɨ yahu marandɨ, asu Krais ai nüŋgunde ahandɨ ahuirɨmanda?” mehu.
44 — Portanto, Davi o chama de Senhor. Então como ele pode ser filho de Davi?
45 — ausente —
45 Quando todo o povo estava ouvindo, Jesus disse aos seus discípulos:
46 — ausente —
46 — Cuidado com os escribas, que gostam de andar com vestes talares e muito apreciam as saudações nas praças, as primeiras cadeiras nas sinagogas e os primeiros lugares nos banquetes.
47 Ŋga aiana nɨmorehɨ kaisahoabedɨ ranaheimbo wosɨhoaforɨ-yondürühɨ ahei worɨ ahamumboru marundɨ. Asu ai aboedanemo mbɨseiya yahomo houmbo Godɨmbo dɨdɨbafɨyomondühɨ ra hoandarɨ hamɨndɨ dɨdɨbafɨyomo arundɨ. Ŋga süŋgunambo nindou ranaheimbo yɨbobofendürɨmbo sɨmboanɨ ana tɨŋɨrɨfo afɨndɨ safɨ ndowandümboemo,” mehu.
47 Eles devoram as casas das viúvas e, para o justificar, fazem longas orações. Estes sofrerão juízo muito mais severo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.