Lucas 19
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NVI
1 Sisas ai Seriko ŋgoafɨ mbusümo nafɨ hu ŋgasünde haya mahu.
1 Jesus entrou em Jericó, e atravessava a cidade.
2 Huane asu nindou mamɨ ranɨ ŋgoafɨhü mamaru ahandɨ ndürɨ Sakius ai napo afɨndeimbɨ, takis kakɨ sowandümo-rundeimbɨ-yomondɨ bogorɨyu.
2 Havia ali um homem rico chamado Zaqueu, chefe dos publicanos.
3 Ai Sisasɨmbo nüŋgunahurai nindouyu yahuhaya hoeifimbo mehu, ŋga nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ burɨyeimbo ahambo hoefimbo fondɨ gümarɨhinda asu Sakius ai bodɨfo wambo ranɨmbo ŋgɨrɨ ahambo hoeindirɨ.
3 Ele queria ver quem era Jesus, mas, sendo de pequena estatura, não o conseguia, por causa da multidão.
4 Ranɨyu asu ai horombofi pɨpɨyu hu haya nɨmɨndɨ nɨmoamo mahafu Sisasɨmbo hoeindɨhinɨ yahuhaya. Ai fɨfɨre haya Sisasɨmboya nafɨ mamɨ ranɨnafɨ anɨmbo düdü haya ŋgumbui yahuhaya.
4 Assim, correu adiante e subiu numa figueira brava para vê-lo, pois Jesus ia passar por ali.
5 Ranɨyu Sisas ai ranɨhü tüküfi asu nɨmɨwamɨ nɨmoamo hɨmboyuhü Sakiusɨmbo hoafɨyundowohü yahuya, “Sakius, se kosɨfoao, hapoana ro sɨhafɨ worambe dɨdɨ nɨmandɨmboyahɨ,” mehundo.
5 Quando Jesus chegou àquele lugar, olhou para cima e lhe disse: "Zaqueu, desça depressa. Quero ficar em sua casa hoje".
6 Ranɨyu ai nɨmehünou kusɨfoendühɨ ŋgusüfoambe hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyuhü Sisasɨmbo ahandɨ worɨna serümündü mahu.
6 Então ele desceu rapidamente e o recebeu com alegria.
7 Ŋga muŋguambo nindou ai Sisas Sakius dɨbombo mahafandɨ ra hoeirɨhi mburɨhü asu momorɨ hoafɨyeihɨ seiya, “Ai ahu ranana moaruwai hohoanɨmoyu-randeimbɨndɨ worɨnamboani,” masei.
7 Todo o povo viu isso e começou a se queixar: "Ele se hospedou na casa de um ‘pecador’ ".
8 Ranɨyo Sakius ai nüŋgumbo Adükarɨmbo yare hoafɨyunduwohü yahuya, “Adükarɨ se hɨmborɨyafɨ, hapoana wandɨ-mayo muŋgu moatükunɨ ra yɨbobondɨhe mbundɨha nindou napokoate-yeimbɨmbo ŋgorü bɨdɨfɨrɨ ndehamboyahɨ, asu nindou ŋgoründɨ-mayo takis kakɨ wosɨhoafɨ hoafɨya hehea sahamɨndɨheimbɨ ana, asükai yimbuyimbumbo hɨhɨrɨndahe ŋga ndahandomboyahɨ,” mehu.
8 Mas Zaqueu levantou-se e disse ao Senhor: "Olha, Senhor! Estou dando a metade dos meus bens aos pobres; e se de alguém extorqui alguma coisa, devolverei quatro vezes mais".
9 Ra-mehuamboyu Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Hapoana God ai nɨmorehɨ nindowenihɨ worɨ ndambeahɨndɨ aboedambo-reandürühani. Nɨmboe, nindou ranamboa ai Abrahamɨndɨ amoao-ani.
9 Jesus lhe disse: "Hoje houve salvação nesta casa! Porque este homem também é filho de Abraão.
10 Nindou Hondü makusu ranana sapo nindou awarɨhehindeimbɨ kokoyondürɨ aboedambo-fendürɨmboyu makusu,” mehu.
10 Pois o Filho do homem veio buscar e salvar o que estava perdido".
11 Rarɨhi nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai hɨmborɨyeiane, asükai Sisas ai aheimbo kafoefe hoafɨ mamɨ hoafɨmayundürɨ. Nɨmboe sapo ai Serusarem fikɨmɨ akɨmɨmayuambo nindou ranai rarɨhi hohoanɨmoyeihɨya, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmehünou anɨmbo tükündɨfemboe, masei.
11 Estando eles a ouvi-lo, Jesus passou a contar-lhes uma parábola, porque estava perto de Jerusalém e o povo pensava que o Reino de Deus ia se manifestar de imediato.
12 Asu ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Mamɨmbo ana bogorɨ nindou mamɨ aŋgunɨ hɨfɨna ahambo adükarɨ bogorɨmbofi hɨnɨŋgɨfimbohünda mahu. Bogorɨmbofe mbuiyombo asükai ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨfe hombo hohoanɨmomayu.
12 Ele disse: "Um homem de nobre nascimento foi para uma terra distante para ser coroado rei e depois voltar.
13 Ŋga ai hombo yahuhaya ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨmbo mborai yahupura mahomondamboyo gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ nindou mamamɨmbo yimbureapurühɨ yahuya, ‘Se kakɨ nda ndowandümo houmbo bɨdɨfɨrɨ kakɨ semɨndɨmbohündambo ratüpurɨndɨmondanɨ ro asükai tükündaheamboane,’ mehupurɨ.
13 Então, chamou dez dos seus servos e lhes deu dez minas. Disse ele: ‘Façam esse dinheiro render até à minha volta’.
14 Ŋga asu mamɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ ranai nindou ranahambo yɨboarukomarɨhorɨ. Ranɨyo ai huane nindou bɨdɨfɨrɨ koamarɨhehipura bogorɨ nindou mahüfu ŋgoafɨna hoafɨ sowandümo hɨfomo hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Ro moei asefɨ nindou ranahambo bogorɨmbofembo ana,’ mehomo.
14 "Mas os seus súditos o odiavam e depois enviaram uma delegação para lhe dizer: ‘Não queremos que este homem seja nosso rei’.
15 Ŋga asu nindou ranai adükarɨ bogorɨmbofi mbura ŋgoafɨna hɨhɨrɨfi mahu. Ai hɨhɨrɨfi hu nɨmarümbo ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ ranahamumbo nɨmehünou hoafɨmayupurɨ ahambo sowana howanɨ gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ masagapurɨ ranɨfihɨ nüŋgunümbɨ mbasowandümo yaho düdufepurɨmbohünda.
15 "Contudo, foi feito rei e voltou. Então mandou chamar os servos a quem dera o dinheiro, a fim de saber quanto tinham lucrado.
16 Nindou ŋgorü ai boatei horombofi sünɨ hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Adükarɨ, ro sɨhafɨ-mayo gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ mamɨ ranɨnambo bɨdɨfɨrɨ kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyambo kakɨ hoarɨ 10 masahamɨndɨhɨ,’ mehu.
16 "O primeiro veio e disse: ‘Senhor, a tua mina rendeu outras dez’.
17 Asu bogorɨ ai yare hoafɨyundowohü yahuya, ‘Se aboedɨ ratüpurɨ ramarowandɨ ra aboedɨ hamɨndɨ hondü-ane, ranɨ-moatükunɨ akɨdou ra se dɨboadoro hɨfandɨmarandɨ. Ranɨmboanahɨ asu ro sɨhambo ŋgoafɨ 10 se hɨfandɨmbohünda hɨnɨŋgarɨheandɨ,’ mehu.
17 " ‘Muito bem, meu bom servo! ’, respondeu o seu senhor. ‘Por ter sido confiável no pouco, governe sobre dez cidades’.
18 Asükai ratüpurɨyu-randeimbɨ ŋgorü ai sünɨ hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Adükarɨ, ro sɨhafɨ-mayo gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ masawandɨ ranɨnambo kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyambo hondahüfeimbɨ kakɨ hoarɨ masahamɨndɨhɨ,’ mehu.
18 "O segundo veio e disse: ‘Senhor, a tua mina rendeu cinco vezes mais’.
19 Asu bogorɨ ai yare hoafɨyundowohü yahuya, ‘Ro sɨhambo hondahüfeimbɨ ŋgoafɨ hɨbadandɨ sa hehea hɨnɨŋgarɨheandɨ,’ mehu.
19 "O seu senhor respondeu: ‘Também você, encarregue-se de cinco cidades’.
20 Asükai ŋgorü ai sünɨ hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Adükarɨ, gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ sɨhafɨ-mayo nda, ro hoearambe parɨhe hɨmondɨhe sɨheheanda meŋgoro.
20 "Então veio outro servo e disse: ‘Senhor, aqui está a tua mina; eu a conservei guardada num pedaço de pano.
21 Nɨmboe sapo ro hoeirɨhenɨna, se ŋgɨnɨndɨyafɨ-randeimbɨ nindoumefambo. Sapo nɨnɨ-moatükunɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai sɨhehinda se sowandɨfɨ asu sesɨ amboanɨ bɨdɨfɨrɨ nindou ai hɨfɨrɨhinda se sowandɨfɨ arandɨ ranɨmboanahɨ ro sɨhambo yɨhɨmboayahɨ,’ mehu.
21 Tive medo, porque és um homem severo. Tiras o que não puseste e colhes o que não semeaste’.
22 Ranɨyu bogorɨ ai nindou ranahambo yare hoafɨyundowohü yahuya, ‘Se nindou moaruwai ratüpurɨyafɨ randeimb-anafɨ. Sɨhafɨ ranɨ süŋgumbo anɨmbo sɨhambo hɨhɨnde papɨ-hoafɨndanɨnɨmboe. Sapo se fɨfɨrowamboanafɨ ro ŋgɨnɨndɨya rɨhandeimbɨ nindou-anahɨ, asu ro bɨdɨfɨrɨ nindou ai napo sɨhehinda sahamɨndɨ asükai sesɨ hɨfɨrɨhinda sahamɨndɨ rɨhandeimb-anahɨ.
22 "O seu senhor respondeu: ‘Eu o julgarei pelas suas próprias palavras, servo mau! Você sabia que sou homem severo, que tiro o que não pus e colho o que não semeei.
23 Asu nɨmboe se kakɨ wandɨ beŋambe sɨhefekoate-mayafa? Sapo rananɨmbo ro hɨhɨrɨfe kosɨhü wandɨ kakɨ ra bɨdɨfɨrɨ ranɨfihɨndɨ kameihɨ hɨhɨrɨhe sahamɨndɨ,’ mehu.
23 Então, por que não confiou o meu dinheiro ao banco? Assim, quando eu voltasse o receberia com os juros’.
24 Ŋga bogorɨ nindou ranai nindou akɨmɨ burɨmemo ranahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, ‘Se ahandɨ-mayo gorɨnambo nafümbɨ kakɨ hoarɨ ra sowandümo mburumbo nindou kakɨ hoarɨ 10 masemündu ahambo dabudo,’ mehu.
24 "E disse aos que estavam ali: ‘Tomem dele a sua mina e dêem-na ao que tem dez’.
25 Asu ai raru hoafɨyɨmondowohü yahomoya, ‘Adükarɨ, nindou ranai ana ndeara 10 kakɨ hoareimb-ani,’ mehomo.
25 " ‘Senhor’, disseram, ‘ele já tem dez! ’
26 Ŋga asu bogorɨ nindou ranai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ro sɨhamumbo hoafayahɨ, nindou bɨdɨfɨrɨ napo afɨndeimbɨ aiyomo aiana asükai bɨdɨfɨrɨ napo ndowandümboemo, ŋga nindou ai napo akɨdouyeimbɨ-mayei ranahei warambeahɨndɨ ana ŋgorüfemboane.
26 "Ele respondeu: ‘Eu lhes digo que a quem tem, mais será dado, mas a quem não tem, até o que tiver lhe será tirado.
27 Ŋga asu wandɨ hürütümbɨ-memo, sapo wambo adükarɨ bogorɨmbofembo yowanɨ mehomo ranahamumbo ndühɨ sowapurɨndümo sɨfomo wandɨ hɨmboarühɨ hɨfokoarüpurɨ!” mehu.
27 E aqueles inimigos meus, que não queriam que eu reinasse sobre eles, tragam-nos aqui e matem-nos na minha frente! ’ "
28 Sisas ai kafoefe hoafɨ ra hoafɨyu mbura asükaiyu Serusaremɨna mahüfu.
28 Depois de dizer isso, Jesus foi adiante, subindo para Jerusalém.
29 Sisas ai Betani asu Betfage ŋgoafɨkɨmɨ tüküfi Orif Wafu sei-arɨhündɨ-kɨmɨ homondühɨyo ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ yimbu horombo koamarɨhepɨrɨ.
29 Ao aproximar-se de Betfagé e de Betânia, no monte chamado das Oliveiras, enviou dois dos seus discípulos, dizendo-lhes:
30 Asu ai yare hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ŋgoafɨ gebü anaŋgo ranɨnambo ŋgafanɨ. Ranühɨ se doŋgi mamɨ hoarɨfɨ hoeindɨneanda wofɨna hɨmondɨndümo hɨnɨŋgɨndumboemo ra moai nindou dɨdɨ ai-amboanɨ horombo ranɨwamɨ nɨmaruwanɨ serɨmɨndɨ ho-randɨ. Asu wofɨ fufurɨgene mbundɨna wambo sowana ndowandɨfanɨ dügüfanɨ.
30 "Vão ao povoado que está adiante e, ao entrarem, encontrarão um jumentinho amarrado, no qual ninguém jamais montou. Desamarrem-no e tragam-no aqui.
31 Asu nindou ŋgorü ai sɨhafanɨmbo düdundɨfihɨya, ‘Nɨmboe se doŋgi ra fufurarɨheneandɨ?’ mbüsuwanɨ asu se ahambo hoafɨndafɨnandowohüya, ‘Adükarɨ ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ refembo doŋgi ranambo hoafɨmayuambo anɨhoandɨ,’ mbɨsafanɨ,” mehu.
31 Se alguém lhes perguntar: ‘Por que o estão desamarrando? ’ digam-lhe: ‘O Senhor precisa dele’ ".
32 Sisas ai koamarɨhepɨra hafanɨ hoeirɨneanda doŋgi hoarɨfɨ ranai ahafanɨmbo hoafɨmayupɨrɨ süŋgu ramefeyo.
32 Os que tinham sido enviados foram e encontraram o animal exatamente como ele lhes tinha dito.
33 Ranɨ yimbu ai doŋgi ranahambo hapoadümbo wofɨ fufurɨhoefɨneanda ranɨ afɨndɨ ai ahafanɨmbo yahuya, “Nɨmboe se doŋgi ra wofɨ fufurarɨheneanda?” mehu.
33 Quando estavam desamarrando o jumentinho, os seus donos lhes perguntaram: "Por que vocês estão desamarrando o jumentinho? "
34 Ŋga ai hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Adükarɨ ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ refembo doŋgi ranambo hoafɨmayuambo anɨhoandɨ,” masafanɨ.
34 Eles responderam: "O Senhor precisa dele".
35 Ranɨyafanɨ asu doŋgi ra Sisasɨmbo sowana sowandɨfanɨ mahafanɨ. Asu ai ahafandɨ-mayo warɨ hoandarümbɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ doŋgiwamɨ nandɨne mburɨna Sisasɨmbo ranɨwamɨ hɨnɨŋgɨmarüwurɨ.
35 Levaram-no a Jesus, lançaram seus mantos sobre o jumentinho e fizeram que Jesus montasse nele.
36 Ai doŋgiwamɨ nɨmarü haya Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ mahuwamboyei nindou bɨdɨfɨrɨ ahei warɨ hoandarümbɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra nafɨnɨ ahambo hombohünda kurɨmarɨhinda ranɨwamɨ mahu.
36 Enquanto ele prosseguia, o povo estendia os seus mantos pelo caminho.
37 Sisas ai Serusarem ŋgoafɨnambo huhü Orif Hɨfɨ Wafu hanɨ nafɨ tüküfeambefiyuane, nindou afɨndɨ ahambo süŋgurɨhorɨ-rɨhündeimbɨ ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei. Sapo ai muŋgu hepünɨfeimbɨ moatükunɨ hoeimarɨhindɨ ranɨmbo-hünda ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ Godɨmbo adükar-ani masei.
37 Quando ele já estava perto da descida do monte das Oliveiras, toda a multidão dos discípulos começou a louvar a Deus alegremente, em alta voz, por todos os milagres que tinham visto. Exclamavam:
38 Ai hoafɨyeihɨ seiya,
38 "Bendito é o rei que vem em nome do Senhor! " "Paz no céu e glória nas alturas! "
39 Ŋga Farisi bɨdɨfɨrɨ nindou ranahei mbusümo burɨmemo ranai Sisasɨmbo raru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ, sɨhambo süŋgurɨhünɨnɨ-rɨhündeimbɨ ranaheimbo hoafɨndafanɨ anɨmbo ai ahei hoafɨ kɨboakɨmbɨrɨhümündi-amboane!” mehomo.
39 Alguns dos fariseus que estavam no meio da multidão disseram a Jesus: "Mestre, repreende os teus discípulos! "
40 Ŋga asu Sisas ai sɨmborɨ yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafayahapurɨ, nindou ranɨ hoafɨ ra hoafɨkoate-ayei ana, nɨmoei ai-amboanɨ puküna hoafɨndeimboyei,” mehu.
40 "Eu lhes digo", respondeu ele, "se eles se calarem, as pedras clamarão".
41 Sisas ai Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ huhü ŋgoafɨ ra hoeireandühɨ ahambo aranɨnambomarandɨ.
41 Quando se aproximou e viu a cidade, Jesus chorou sobre ela
42 Ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Serusarem, haponda ndanɨ sihɨ se aboedɨ nɨmarɨmbo hohoanɨmo nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨmbarowa-mbonana, aboedɨyo. Ŋga hapondanɨ ana awi ranɨ-moatükunɨ ra moai se hoeirowandɨ.
42 e disse: "Se você compreendesse neste dia, sim, você também, o que traz a paz! Mas agora isso está oculto aos seus olhos.
43 Mamɨ sɨmboanɨ süŋgunambo ana nindou sɨhambo hürütürunɨneimbɨ ranai hɨfɨ sɨhafɨ ginɨrɨkɨmɨ wakɨndɨmondühɨ püpindu dɨfomombo sɨhambo muŋguambo gündünɨnɨmboemo.
43 Virão dias em que os seus inimigos construirão trincheiras contra você, e a rodearão e a cercarão de todos os lados.
44 Rananɨmbo sɨhambo moaruwaimbo-ndunɨnɨmboemo asu se-babɨdɨ amarei ranaheimbo amboa. Asu ŋgɨrɨ nɨmoei mamɨ amboanɨ nɨmoei ŋgoründɨwamɨ hɨnɨŋgɨndundɨ. Nɨmboe se moai fɨfɨrowandɨ sapo God ai sɨhambo aboedambo-fenɨnɨmbohünda makusu ra,” mehu.
44 Também a lançarão por terra, você e os seus filhos. Não deixarão pedra sobre pedra, porque você não reconheceu o tempo em que Deus a visitaria".
45 Sisas ai Godɨndɨ worambe kefuai hüfu nindou kakɨhümbo napo sɨhoumarundɨ ra pütifoendühɨ hemafoareapurɨ.
45 Então ele entrou no templo e começou a expulsar os que estavam vendendo.
46 Ai yare hoafɨyɨpurɨhɨ yahuya, “Godɨndɨ Buk ai yare hoafɨyohü yahoya, ‘Wandɨ worɨ ranana dɨdɨbafɨfembo worɨ yaŋgɨrane. Ŋga se hümbuhünɨ nindou ranahei dɨbofembo fondɨmboarɨhindɨ,’ meho.”
46 Disse-lhes: "Está escrito: ‘A minha casa será casa de oração’; mas vocês fizeram dela ‘um covil de ladrões’".
47 Ŋga muŋguambo si Godɨndɨ worɨ ranambe nindou yamundɨreandürɨ marandɨ. Asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ, ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ, bogorɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo nɨnɨ-süŋgufe hɨfokoefimbo nafɨ kokomarundɨ.
47 Todos os dias ele ensinava no templo. Mas os chefes dos sacerdotes, os mestres da lei e os líderes do povo procuravam matá-lo.
48 Ŋga nindou afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo afɨndɨ hohoanɨmo mayeiambo wambo moai ahambo hɨfokoefimbo nafɨ ra fɨfɨrundɨ.
48 Todavia, não conseguiam encontrar uma forma de fazê-lo, porque todo o povo estava fascinado pelas suas palavras.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.