Lucas 13
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Ranɨ-sɨmboanɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ranai Sisasɨmbo rarɨhi hoafɨyeihɨya, “Nindou Garirihündɨ bɨdɨfɨrɨ ai nɨnɨhondɨ hɨfokoaru Godɨmbo sɨhoundane Pairat ai hɨfokoamareapurɨ. Ranɨyo asu ahamundɨ horɨ ra nɨnɨhondɨ horɨ Godɨmbo saimbo hɨfokoamarundɨ ranɨ bɨtapɨre mamɨkarɨmayo,” masei.
1 Naquela mesma ocasião, chegando alguns, falavam a Jesus a respeito dos galileus cujo sangue Pilatos misturara com os sacrifícios que os mesmos realizavam.
2 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ranɨ-moatükunɨ tükümefeyo ra se rarɨhi hohoanɨmoyeiyanɨ ahei moaruwai hohoanɨmo ra Garirihündɨ bɨdɨfɨrɨ ranahei moaruwai hohoanɨmo ra ŋgasündeamboyo?
2 Ele, porém, lhes disse: Pensais que esses galileus eram mais pecadores do que todos os outros galileus, por terem padecido estas coisas?
3 Wanɨ, ŋga ro anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, Se sɨhei hohoanɨmo ra dɨdɨboadofe-koate-ayei ana, muŋguambo sɨheimbo amboanɨ yahurai tükündɨfendürɨmboe.
3 Não eram, eu vo-lo afirmo; se, porém, não vos arrependerdes, todos igualmente perecereis.
4 Asu nüŋgurɨyei 18 nindou Siroamɨhündɨ aheimbo nɨmoei worɨ hoandarɨ pɨyowohü hɨfokoamareandürɨ rana? Se rarɨhi hohoanɨmoyeiyanɨ, Nindou worɨnambo hɨfokoamareandürɨ ranahei moaruwai hohoanɨmo ra Serusaremɨhündɨ bɨdɨfɨrɨ ahei moaruwai hohoanɨmo ra ŋgasündeamboyo?
4 Ou cuidais que aqueles dezoito sobre os quais desabou a torre de Siloé e os matou eram mais culpados que todos os outros habitantes de Jerusalém?
5 Wanɨ, ŋga ro anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, se sɨhei hohoanɨmo ra dɨdɨboadofe-koate-ayei ana, muŋguambo se-amboanɨ yɨfɨndeimboyei,” mehu.
5 Não eram, eu vo-lo afirmo; mas, se não vos arrependerdes, todos igualmente perecereis.
6 Sisas ai mamɨ kafoefe hoafɨ wataporɨmbo-randühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai ahandɨ wain nümbürambe süfurɨ nɨmɨndɨ ra hɨfɨmareandɨ. Ranɨyo süŋgunambo süfurɨ nɨmɨndɨ ra hɨsɨyohüpo yahuhaya mahu, ŋga moai hɨsɨ mamamboanɨ hoeireandɨ.
6 Então, Jesus proferiu a seguinte parábola: Certo homem tinha uma figueira plantada na sua vinha e, vindo procurar fruto nela, não achou.
7 Ranɨyu asu nindou ranai ahandɨ nümbürambe ratüpurɨyu-randeimbɨ ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Ro süfurɨ nɨmɨndɨ nda ŋgɨmɨ hɨmbanɨ sɨnɨ hɨmboyarɨhanda moai hɨsɨyorandɨ, ŋga hɨtɨboadowandɨ. Ai hɨsɨ-koate moanɨ hoaŋgɨre haya nɨŋgombo nümbürɨ hɨfɨ bɨdɨfɨrɨ gabudarandɨ,’ mehu.
7 Pelo que disse ao viticultor: Há três anos venho procurar fruto nesta figueira e não acho; podes cortá-la; para que está ela ainda ocupando inutilmente a terra?
8 Ŋga asu ahandɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ ranai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, ‘Rɨtɨfo, awi moanɨ mamɨ hɨmbanɨ nɨŋgo hoeireandühɨ anɨmbo, ŋga hɨsɨmboyohüpo. Asu awi ro nɨmɨ ranɨ-fikɨmɨ hɨfambɨ kakɨndɨhɨ mbundɨha, asu yafɨsühumɨ afümambe püpindɨhɨ hoeindɨheamboyahɨ.
8 Ele, porém, respondeu: Senhor, deixa-a ainda este ano, até que eu escave ao redor dela e lhe ponha estrume.
9 Randɨhe hoeindɨheandane ŋgorü hɨmbanɨ ra hɨsɨndoanɨ ana, aboed-ane, ŋga hɨsɨ-koate-ayo ana, hɨtɨfoefemboane,’” mehu.
9 Se vier a dar fruto, bem está; se não, mandarás cortá-la.
10 Sisas ai Suda-yafe moanɨ nɨmarɨmbo si ranambe ahei rotu worambe yamundɨmareandürɨ.
10 Ora, ensinava Jesus no sábado numa das sinagogas.
11 Ranɨyo ranɨhü nɨmorehɨ mamɨ, 18 hɨmbanɨ ahandɨ fiambe moaruwai nendɨ nɨmarɨmbo amoefoe semɨndɨ haya homarandɨ. Asu ahandɨ daboadɨ hamɨndɨ ra fare hayamboyo asu moai mbumundɨ botɨfe nɨŋgorandɨ.
11 E veio ali uma mulher possessa de um espírito de enfermidade, havia já dezoito anos; andava ela encurvada, sem de modo algum poder endireitar-se.
12 Ranɨyo Sisas ai hoeireanda mayoa mborai mehundowa mahowa hoafɨyundühɨ yahuya, “Me, hapoana aŋgünɨmbomayafɨ ra aboedɨ anafɨ,” mehu.
12 Vendo-a Jesus, chamou-a e disse-lhe: Mulher, estás livre da tua enfermidade;
13 Sisas ai ahandɨwamɨ warɨ manande-andamboyo asu nɨmehünou mbumundɨ botɨfe nɨŋgombo Godɨmbo aboed-ani yaho ŋgusüfo pamarerɨ.
13 e, impondo-lhe as mãos, ela imediatamente se endireitou e dava glória a Deus.
14 Ranɨyo Suda-yafe rotu worɨ hɨfandandeimbɨ bogorɨ ranai ŋgɨnɨndɨmayu Sisas ai moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ nɨmorehɨ aboedɨmareandɨ ranɨmbo. Nindou ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Sapo 6 si-ane ratüpurɨmbo siayo. Ŋga sapo aboedɨfembo ana, ranɨ si anɨmbo refemboyosɨ, ŋga moanɨ nɨmarɨmbo si ana yowan-ane,” mehu.
14 O chefe da sinagoga, indignado de ver que Jesus curava no sábado, disse à multidão: Seis dias há em que se deve trabalhar; vinde, pois, nesses dias para serdes curados e não no sábado.
15 Adükarɨ ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Seana yimbu-yafambeimbɨ nindou-anemo! Asu se moai sɨhamundɨ burɨmakau asu doŋgi ra muŋguambo si asu moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ ranamboanɨ wofɨ fufurɨhoundürɨ mburu hoe sɨmɨndɨmbo sowandümondürɨ homo rundɨyo?
15 Disse-lhe, porém, o Senhor: Hipócritas, cada um de vós não desprende da manjedoura, no sábado, o seu boi ou o seu jumento, para levá-lo a beber?
16 Nɨmorehɨ ro aboedɨmarɨheandɨ, nda ai Abrahamɨndɨ nɨmor-ane, asu ahambo Satan ai 18 hɨmbanɨ kɨkɨhɨramündɨ manüŋgu-ane. Asu ro ahambo moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ aboedambo-fembo ra ahɨnümbɨyo.”
16 Por que motivo não se devia livrar deste cativeiro, em dia de sábado, esta filha de Abraão, a quem Satanás trazia presa há dezoito anos?
17 Sisas ai yare hoafɨmayu-wamboemo asu ahandɨ hürütümbɨ-memo ranai amoanɨŋgambo-mefundɨ. Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ afɨndɨ meŋgoro ranai aboedɨ moatükunɨ ramareandɨ ranɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei.
17 Tendo ele dito estas palavras, todos os seus adversários se envergonharam. Entretanto, o povo se alegrava por todos os gloriosos feitos que Jesus realizava.
18 Sisas ai hoafɨyuhɨya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nüŋgunahuraiyowa? Asu ro nüŋgundɨhe yɨbobomandɨhea?
18 E dizia: A que é semelhante o reino de Deus, e a que o compararei?
19 Ai rahuraiane, nindou mamɨ ai ahandɨ nümbürambe mastet hoarɨ hambomo nahurai akɨdou hɨfɨreandühani. Asu hoarɨ akɨdou ranɨhündɨ adükarɨ tɨkoanɨ nahurai nɨŋgowanɨ, ndu ai ranɨwamɨ ŋgeramborühɨ arɨhündɨ,” mehu.
19 É semelhante a um grão de mostarda que um homem plantou na sua horta; e cresceu e fez-se árvore; e as aves do céu aninharam-se nos seus ramos.
20 Asükai Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro asükainda God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo nɨnɨ-moatükunɨfihɨ yɨbobomandɨhea?
20 Disse mais: A que compararei o reino de Deus?
21 Nɨmorehɨ ai fufudogoyo-randeimbɨ moatükunɨ yis semɨndɨ haya wambürambe fraua bubufoare mbura yis ra babɨfoareandanɨ fufudogoayo hafo nahuraiane,” mehu.
21 É semelhante ao fermento que uma mulher tomou e escondeu em três medidas de farinha, até ficar tudo levedado.
22 Sisas ai Serusaremɨnambo huhüyu muŋguambo adükarɨ ŋgoafɨ asu akɨdou ŋgoafɨ aheimbo wataporɨmbo-marandürɨ hu.
22 Passava Jesus por cidades e aldeias, ensinando e caminhando para Jerusalém.
23 — ausente —
23 E alguém lhe perguntou: Senhor, são poucos os que são salvos?
24 — ausente —
24 Respondeu-lhes: Esforçai-vos por entrar pela porta estreita, pois eu vos digo que muitos procurarão entrar e não poderão.
25 Süŋgunambo worɨ aharambürɨ ai yipurɨ papareandɨ ana, se weindanɨ nɨmboeimbo yipurɨfihɨ pɨrako-pɨrako-ndɨhündühɨ anɨmboya, ‘Adükarɨ, yipurɨ sübüdühawamunɨ,’ mbɨseimboyei. Ŋga sɨmborɨ hoafɨndühɨya, ‘Ro moai sɨheimbo fɨfɨrɨheandürɨ,’ asu ‘Se nahanɨ-hündamboyei?’ mbüsümbui.
25 Quando o dono da casa se tiver levantado e fechado a porta, e vós, do lado de fora, começardes a bater, dizendo: Senhor, abre-nos a porta, ele vos responderá: Não sei donde sois.
26 Rananɨmbo se hoafɨndafühɨya, ‘Ro se-dɨbo sesɨ sahusifɨ hoe sɨmɨndefɨ asu yɨhoefɨ ŋgoafɨ nafɨ hohü yamundowamunɨ marandɨ’ mbɨseimboyei.
26 Então, direis: Comíamos e bebíamos na tua presença, e ensinavas em nossas ruas.
27 Asu ai sɨheimbo hoafɨndühɨ anɨmboya, ‘Ro moai sɨheimbo fɨfɨrɨheandürɨ, ŋga asu nahanɨ-hündamboyei? Andai ragu, ŋga seana moaruwai hohoanɨmoyei rɨhündeimbanei,’ mbüsümbui.
27 Mas ele vos dirá: Não sei donde vós sois; apartai-vos de mim, vós todos os que praticais iniquidades.
28 Se aranɨndeihɨ asu yahafɨ hɨtɨhündühɨ nɨmboeimboyei, ŋga Abraham, Aisak, Sekop asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ai God hɨfandarandɨ ranambe nɨmandeimboyei, ŋga asu sɨheimbo ana ragu moeindanɨ pindɨhirɨmboyei.
28 Ali haverá choro e ranger de dentes, quando virdes, no reino de Deus, Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas, mas vós, lançados fora.
29 Rananɨmbo nindou afɨndɨ ai hüfɨhamɨndɨ süfuwanɨpoedɨ, hanuwanɨpoedɨ, hɨmborɨ yimbunɨpoedɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe sesɨ fondɨkɨmɨ tükündahi nɨmandeimboyei.
29 Muitos virão do Oriente e do Ocidente, do Norte e do Sul e tomarão lugares à mesa no reino de Deus.
30 Rananɨmbo nindou dɨdɨyei haponda adükarɨmboehindɨ aiana süŋgunambo akɨdoumbo-ndahimboyei, ŋga akɨdoumboehindɨ aiana süŋgunambo adükarɨmbo-ndahimboyei,” mehu.
30 Contudo, há últimos que virão a ser primeiros, e primeiros que serão últimos.
31 Ranɨ-sɨmboanɨ Farisi bɨdɨfɨrɨ ai sɨfomo Sisasɨmbo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Andai ndanühündambo ragu hafɨ, ŋga Herot ai sɨhambo hɨfokoefenɨnɨmbo yahumboani!” mehomo.
31 Naquela mesma hora, alguns fariseus vieram para dizer-lhe: Retira-te e vai-te daqui, porque Herodes quer matar-te.
32 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋgomo nindou sɨsɨndɨra randeimbɨ ranahambo hoafɨndɨmo, ŋga hapo sümbo ana ro moaruwai nendɨ fiambe nɨmareimbɨ raguanambo-rɨheandürɨ asu nindou aboedambo-rɨheandürühɨ anahɨ. Ŋga asu ŋgɨmɨ si anɨmbo wandɨ ratüpurɨ ra moendɨndɨ-heamboyahɨ.
32 Ele, porém, lhes respondeu: Ide dizer a essa raposa que, hoje e amanhã, expulso demônios e curo enfermos e, no terceiro dia, terminarei.
33 Asu ro hapo, sümbo, asaŋgu ranana nafɨ ŋgamboyahɨ. Ŋga sapo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyurandeimbɨ ana ŋgɨrɨ amurühɨ hɨfokoandüwurɨ, ŋga Serusaremɨhü anɨmbo hɨfokoandü-wurɨmboemo.
33 Importa, contudo, caminhar hoje, amanhã e depois, porque não se espera que um profeta morra fora de Jerusalém.
34 Serusarem, Serusarem! Seana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ sɨhambo sowana koehefepura masɨnɨmo ra nɨmoeinambo hɨfokoaroapurɨ arandɨ. Ro afɨndɨmbo sɨhafɨ nindou ranaheimbo kakaro hondɨ nɨmorɨ gugureandürɨ mbanendɨ hoareharamɨndo nou mbanendɨ hoarehɨ-fendürɨmbo samboyahɨ, ŋga moai se yifirɨyei.
34 Jerusalém, Jerusalém, que matas os profetas e apedrejas os que te foram enviados! Quantas vezes quis eu reunir teus filhos como a galinha ajunta os do seu próprio ninho debaixo das asas, e vós não o quisestes!
35 Haponda sɨhafɨ worɨ ranambe nɨnɨ akɨdou-amboanɨ yaŋgorɨkoate worɨ yaŋgɨrɨ hamɨndɨndɨmboe. Ro hoafehanɨnɨ, se ŋgɨrɨ hoeindɨ-hindɨrɨ, ŋga ŋgombo se wambo randɨhi hoafɨndeihɨya, ‘God ai aboedɨ-aboedɨ-mbɨriramboane Adükarɨndɨ ndürɨnambo akusu nda,’ mbɨseimboyei,” mehu.
35 Eis que a vossa casa vos ficará deserta. E em verdade vos digo que não mais me vereis até que venhais a dizer:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.