João 10

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro anɨhondümboanahɨ sɨhamumbo hoafayahɨ, nindou ai moai sipsipɨ-yafe ginɨrɨ yipurɨ nafɨ kefuai randɨ, ŋga amurɨ hɨmborɨ nafɨ kefuai arandɨ, nindou ranai ana hümbuhünɨkorɨ napo fufuramündü-randeimb-ani.
1 Jesus disse:
2 Asu nindou yipurɨ nafɨtambe nafɨ karefuendɨ ranai ana sipsip ahei afɨnd-ani.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor do rebanho.
3 Nindou yipurɨ hɨfanda-randeimbɨ ai-anɨmbo nindou ahu ranahambo yipurɨ ra tindɨhembui. Rananei asu sipsip ai ahandɨ yafambe ra hɨmborɨyei arɨhündɨ. Ranani asu ai ahei ndürɨ ra dükarearü yɨsɨboasɨyuhɨ asu ai aheimbo ginɨrambeahɨndɨ semündündürɨ moanambühɨ tüküfi ahu.
3 O porteiro abre a porta para ele. As ovelhas reconhecem a sua voz quando ele as chama pelo nome, e ele as leva para fora do curral.
4 Asu ai ahandɨ sipsip ra muŋgu ginɨrambeahɨndɨ semündündürɨ moanambühɨ tüküfi hayambo asu ai horombofi huanɨ ahandɨ süŋgu ahei. Sapo sipsip ranai ahandɨ yafambe hɨmborɨyeihɨ ranɨmboane ahandɨ süŋgu ahei.
4 Quando todas estão do lado de fora, ele vai na frente delas, e elas o seguem porque conhecem a voz dele.
5 Aiana ŋgɨrɨ nindou amurɨndɨ süŋgu ŋgei, ŋga wanɨ. Nindou amurɨ ai huanɨ ana, ai ahambo yɨhɨmborɨhorühɨ fefoehindühanei. Ahandɨ yafambe hɨmborɨkoate-ayei ranɨmbo wambo.”
5 Mas de jeito nenhum seguirão um estranho! Pelo contrário, elas fugirão, pois não conhecem a voz de estranhos.
6 Sisas ai aheimbo kafoefe hoafɨ ra yare hoafɨmayundürɨ, ŋga asu moai kafoefe hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨhindɨ.
6 Jesus fez esta comparação, mas ninguém entendeu o que ele queria dizer.
7 Ranɨyu Sisas ai asükaiyu hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ. Roanahɨ sipsipɨ-yafe yipurayahɨ.
7 Então Jesus continuou:
8 Asu nindou ai ro süŋguyahanɨ horomboyahi ahei aiana hümbuhünɨyeihɨ raranɨ napo moanɨ fufurühümündi rɨhündühanei. Asu sipsip ai-amboanɨ moai ahei hoafɨ hɨmborɨyei rɨhündɨ.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e bandidos, mas as ovelhas não deram atenção à voz deles.
9 Ro-anahɨ yipurayahɨ. Asu nindou dɨdɨyei wambo sowanambo sɨnei ginɨrɨ ranambe karefoehindɨ ana, God ai aheimbo aboedambo-ndeandürümbui. Rananɨmbo asu ai keboehi tükündahi ndühündühɨ asu ai ginɨrɨ ranambe sesɨmbo amboanɨ keboehi tükündahimboyei.
9 Eu sou a porta. Quem entrar por mim será salvo; poderá entrar e sair e achará comida.
10 Nindou hümbuhünɨyu-randeimbɨ ginɨrɨ ranambe karefuendɨ ra moanɨyupoanɨ karefuendɨ. Nindou karefuendɨ ra ai kefoefe hefe hɨfo sipsip hümbuhünɨmbo hɨfokoefindürümbo yahumboani. Ŋga roana keboeheandühɨ sipsip aboedɨ yaŋgɨrɨ dɨboadeimbɨ asu ahei fiambe aboedɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo afɨndɨ mbɨmarɨndüra samboanahɨ asɨhühɨ.
10 O ladrão só vem para roubar, matar e destruir; mas eu vim para que as ovelhas tenham vida, a vida completa.
11 Roana sipsip hɨfandɨrɨ-handeimbɨ nindou aboedɨ saf-anahɨ. Nindou sipsip hɨfandɨra-randeimbɨ aboedɨ ranai ana aheimbo farɨhefe-ndürɨmbohünda yɨfɨndümbui.
11 — Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Nindou kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨyu arandɨ aiana sipsipɨyei afɨndɨyupoanɨ. Asu ai sipsip aheimbo hɨfandɨrarü-randeimbɨyupoanɨ. Asu aiana nɨmambeahɨndɨ yaforɨ moaruwai howanɨ hoeimareandɨ ra fiboembui. Rananɨmbo asu yaforɨ ranai sipsip ranaheimbo warɨbadarü wakɨndeandüra buküründeimboyei.
12 Um empregado trabalha somente por dinheiro; ele não é pastor, e as ovelhas não são dele. Por isso, quando vê um lobo chegando, ele abandona as ovelhas e foge. Então o lobo ataca e espalha as ovelhas.
13 Nindou ranai ana moanɨ kakɨ semɨndɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmoyuhü wambo ŋgɨrɨ sipsip ranaheimbo hɨfandɨyondürɨmbo hohoanɨmondu.
13 O empregado foge porque trabalha somente por dinheiro e não se importa com as ovelhas. Eu sou o bom pastor. Assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai, assim também conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem. E estou pronto para morrer por elas.
14 Ŋga roana sipsipɨyei hɨfandɨ-hɨfandɨyondürɨrambo nindou aboedɨ saf-anahɨ. Ro ana wandɨ sipsip ranaheimbo fɨfɨrɨheandüranɨ asu ai-amboanɨ wambo fɨfɨrɨhi-ndɨrɨmboanei.
14 — ausente —
15 Hoafɨ ra yahurai-ane, ro wandɨ Apembo fɨfɨrɨhinanɨ asu Ape ai wambo fɨfɨrareandɨrɨ nou. Rananɨmbo asu ro sipsipɨmbo farɨhefe-ndürɨmbohünda yɨfɨndamboyahɨ.
15 — ausente —
16 Asu wandɨ sipsip bɨdɨfɨrɨ mbanɨboadei ranana ndanɨ ginɨrambeahɨ moai nɨboadei. Aheimbo amboanɨ ginɨrɨ ndanambe semündündürɨ koafoefendürɨmbo samboanahɨ. Rananɨmbo asu ai ro hoafɨyaheimbɨ wandɨ yafambehündɨ ra hɨmborɨndeimboyei. Rananɨmbo sipsip ranai mamambe nɨboadeiya asu nindou aheimbo hɨfandɨyondürɨmbo ra mamɨ yaŋgɨrɨ nüŋgumbui.
16 Tenho outras ovelhas que não estão neste curral. Eu preciso trazer essas também, e elas ouvirão a minha voz. Então elas se tornarão um só rebanho com um só pastor.
17 Ro yɨfɨyo hefe asükai botɨfemboayahɨ ranɨmboane Ape ai wambo ŋgusüfo parareandɨrɨ.
17 — O Pai me ama porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Ŋgɨrɨ wambo nindou mamai-amboanɨ hɨfokoefendɨrɨmbo hohoanɨmondu. Ŋga ro hohoanɨmomayahɨ süŋgu wandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ra hɨfokoefe-ndɨrɨmbohünda hɨnɨŋgɨ-ndɨheamboyahɨ. Asükainda ro hohoanɨmomayahɨ süŋgu wandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo ra hɨhɨndɨhe ndahamɨndɨmboyahɨ wandɨ Ape ai randafoandɨ mehu süŋgu,” mehu.
18 Ninguém tira a minha vida de mim, mas eu a dou por minha própria vontade. Tenho o direito de dá-la e de tornar a recebê-la, pois foi isso o que o meu Pai me mandou fazer.
19 Suda ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo asükai yimbumboru yɨbobomefundɨ.
19 Quando ouviu isso, o povo se dividiu outra vez. Muitos diziam:
20 Ranɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai yahomoya, “Moaruwai nendɨ ahandɨ fiambe mamaroamboani ai yare wunünümbo-wunünümboayu. Asu se nɨmboemo ahandɨ hoafɨ ra hɨmborayomoa?” mehomo.
20 — Ele está dominado por um demônio! Está louco! Por que é que vocês escutam o que ele diz?
21 Asu bɨdɨfɨrɨ ai yahomoya, “Hoafɨ ndanana nindou moaruwai nendɨ nɨmarümbɨndɨ hoafɨyopoanɨ. Asu moaruwai nendɨ ranai ŋgɨrɨ nindou hɨmboatɨharɨndeianɨ ahei hɨmboarɨ ra aboedɨndeandɨ,” mehomo.
21 Outros afirmavam: — Quem está dominado por um demônio não fala assim! Será que um demônio pode dar vista aos cegos?
22 Serusarem ŋgoafɨhü horombo Godɨndɨ worɨ ahandhoar-ane masei ranahambo asükai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbo si tükümefeyo. Ranɨ si ra ŋgɨsɨharɨyowambeyo tüküfe marandɨ.
22 Era inverno, e em Jerusalém estavam comemorando a Festa da Dedicação .
23 Ranɨyu asu Sisas ai Godɨndɨ worambe Soromonɨndɨ weindanɨ yibadɨwamɨ mahüfu.
23 Jesus estava andando pelo pátio do Templo, perto da entrada chamada “ Alpendre de Salomão ”.
24 Ranɨyomo asu Suda ai sɨfomo ahambo wakɨrurü nɨŋgomombo yahomoya, “Ro yimbu hohoanɨmoayefɨ hefɨ ra asu nüŋgusümboanɨ se hoafɨmandafɨmuna? Asu se Krais-ayafana yɨhoefombo weindahɨ hoafɨyafan-anɨmbo ro hɨmborɨndefosɨ,” mehomondamboyu.
24 Então o povo se ajuntou em volta dele e perguntou: — Até quando você vai nos deixar na dúvida? Diga com franqueza: você é ou não é o
25 Asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafɨ ra hoafɨma-yahapurɨyosɨ, ŋga asu se moai wandɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-rundɨ. Muŋgu hepünɨfeimbɨ moatükunɨ wandɨ Apendɨ ŋgɨnɨndɨnambo ratüpurayahɨ ranai ro dɨdɨmbayahɨ ra nafuiyoarandɨ.
25 Jesus respondeu:
26 Ŋga asu seana wandɨ sipsip ranɨ dɨborɨhɨndɨ-yomopoanɨ. Ranɨmboanemo asu se wandɨ hoafɨ anɨhondümbofe-koate-yomo arundɨ.
26 mas vocês não creem porque não são minhas ovelhas.
27 Asu wandɨ sipsip ranana ro hoafɨyaheimbɨ ra hɨmborɨyeihü asu ro aheimbo fɨfɨrɨheandürananei asu ai wandɨ süŋgu hei arɨhündü.
27 As minhas ovelhas escutam a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Asu ro aheimbo yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo asahandürɨ ra ai ŋgɨrɨ yɨfɨndei. Asu ŋgɨrɨ nindou mamai-amboanɨ wandɨ warambeahɨndɨ hündamündündürɨ.
28 Eu lhes dou a vida eterna, e por isso elas nunca morrerão. Ninguém poderá arrancá-las da minha mão.
29 Wandɨ Ape ai sipsip wandɨ ra wambo masendür-anei. Asu ai muŋguambo moatükunɨ ranahei ŋgɨnɨndɨ ŋgasünde haya ŋgɨnɨndɨ saf-ani. Asu ŋgɨrɨ nindou mamai-amboanɨ Apendɨ warambeahɨndɨ hündamündündürɨ.
29 O poder que o Pai me deu é maior do que tudo, e ninguém pode arrancá-las da mão dele.
30 Ape-ani asu roanahɨ roana mamanehɨ,” mehu.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Ranɨyomo asu Suda ai nɨmoei hümaründümo Sisasɨmbo pifendombo yahomombo.
31 Então eles tornaram a pegar pedras para matar Jesus.
32 Ranɨyu asu Sisas ai yahuya, “Ro sɨhamumbo Apendɨ ratüpurɨ afɨndɨ nafuimehapurɨ. Asu se nɨnɨ ratüpurɨ aboedɨ ranahambo hohoanɨmo-yomondühɨyomo wambo nɨmoeinambo hɨfokoefendɨrɨmbo yahomo houmbo rawefunda?” mehuamboemo.
32 E ele disse:
33 Asu sɨmborɨ Suda ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Roana sɨhafɨ ratüpurɨ aboedɨ ramarowandɨ ranɨmboyefɨpoanɨ nɨmoeinambo hɨfokoefenɨnɨmbo asefɨ, ŋga wanɨ. Se moanɨ nindou yaŋgɨr-anafɨ asu Godɨmbo moaruwaimbofe hoafɨrɨrühɨ, ‘Roana God-anahɨ’ masafɨ ranɨmboanefɨ,” mehomondamboyu.
33 Eles responderam: — Não é por causa de nenhuma coisa boa que queremos matá-lo, mas porque, ao dizer isso, você está
34 Asükaiyu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hoafɨ nda sɨhamundɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo Bukambe ndare meŋgoro: God ai yahuya, ‘Ro sɨheimbo hoafɨmayahɨ, seana god-anei,’ meho.
34 Então Jesus afirmou:
35 Nindou God ai ahandɨ hoafɨ masagadürɨ ranaheimboyo ai god-anei mehondürɨ. Asu ŋgɨrɨ Baiborambeahɨndɨ hoafɨ ranana ŋgorü-süŋgunde hoafɨndo.
35 Sabemos que as
36 Ŋga Ape aiyu ahandɨhoarɨ wambo kafoareandɨrɨ mbura, asu hɨfɨna koamarɨhendɨra makosahɨ. Ranɨmboyahɨ ro hoafɨyahühɨ, ‘Roana Godɨndɨ nɨmor-anahɨ,’ masahɨ asu nɨmboe se wambo hoafɨyomo-ndɨrühɨya, ‘Nɨmboe se Godɨmbo gogonɨmbo-rɨhaworühɨ hoafayafɨ,’ mehomoa?
36 Quanto a mim, o Pai me escolheu e me enviou ao mundo. Então por que vocês dizem que blasfemo contra Deus quando afirmo que sou Filho dele?
37 Asu ro Apendɨ ratüpurɨ ratüpurɨkoate-ndahanɨ ana, asu se wandɨ hoafɨ ra yowanɨ anɨhondümbo-ndümboemo.
37 Se não faço o que o meu Pai manda, não creiam em mim.
38 Ŋga asu ro ahandɨ ratüpurɨ ratüpurɨyahanɨ se wandɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbofembo moeimbo ana, asu ratüpurɨ ranɨ yaŋgɨrɨ anɨhondümbo-ndundɨ. Rananɨmbo asu se hohoanɨmo ra ndondu hohoanɨmo-ndɨmondühɨ fɨfɨndümboemo Ape ai ro-dɨbo mam-anehɨ amarehɨ,” mehu.
38 Mas, se eu faço, e vocês não creem em mim, então creiam pelo menos nas coisas que faço. E isso para que vocês fiquem sabendo de uma vez por todas que o Pai vive em mim e que eu vivo no Pai.
39 Asükaiyomo Suda ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ahambo kɨkɨhɨmündümbo yahomo houmbo ramefundɨ, ŋga asu Sisas ai aboedambo mahu.
39 A essa altura tentaram novamente prendê-lo, mas Jesus escapou das mãos deles.
40 Sisas ai asükaiyu hɨhɨrɨfi hanü Sodan hɨmo horombo Son hundürürarü randühɨ manüŋgu.
40 Ele voltou de novo para o lado leste do rio Jordão, foi para o lugar onde João Batista tinha batizado antes e ficou lá.
41 Ai nüŋguane, nindou ranai ahambo sowana sühüsihü seiya, “Horombo Son ai moai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ratüpurɨyu. Ŋga muŋgu raranɨ-moatükunɨ hoafɨ nindou ndanahambo hoafɨmayu ranana anɨhond-ane,” masei.
41 E muita gente ia vê-lo, dizendo: — João não fez nenhum milagre, mas tudo o que ele disse sobre Jesus é verdade.
42 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ ranɨhü ranai ahambo anɨhondümbo-marɨhorɨ.
42 E naquele lugar muita gente creu em Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.