Gálatas 3

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Garesiahündɨ seana hohoanɨmokoate-anei! Nindou dɨdai sɨheimbo ŋgorü-süŋgumarundür-amboyei se hohoanɨmokoate-ayeia? Ro sɨhei hɨmboahü sapo Sisas Krais ai sɨhefɨmbo aboedambofe-munɨmbohünda nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ yɨfɨmayu ra hoafɨmayaha se wudɨpoaporɨhi hɨmborɨmayei.
1 Ó gálatas insensatos! Quem os enfeitiçou? Jesus Cristo não lhes foi explicado tão claramente como se tivessem visto com os próprios olhos a morte dele na cruz?
2 Ro sɨheimbo mamɨ hoafɨ ndanahambo düdundaheandürɨ samboanahɨ, ŋga se wambo ranɨ-moatükunɨ ra hoafɨndahündɨrɨ. Se Yifiafɨ Aboedɨ ra nüŋgurɨhi sahümündimboyeia? Ahɨnümbɨ hohoanɨmo eŋgoro ra süŋgurɨhindühɨ ranɨ-süŋgumbo sahümündimboyei, asu Godɨndɨ hoafɨ ra anɨhondümborɨhi hehi süŋgurɨhindühɨ sahümündimboyei nüŋgurɨhimboyeia? Anɨhondümbofe süŋgu!
2 Deixem-me perguntar apenas uma coisa: vocês receberam o Espírito porque obedeceram à lei ou porque creram na mensagem que ouviram?
3 Awi se hɨhɨndɨ hohoanɨmo-yeihɨyeia? Se Godɨndɨ-mayo Yifiafɨ Aboedɨ ranahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo pɨyei hehi Kraisɨmbo süŋgumarɨhorɨ hei asu haponda se moanɨ sɨhei ŋgɨnɨndɨnambo ranɨ ratüpurɨ ra moendɨmandɨhiyo?
3 Será que perderam o juízo? Tendo começado no Espírito, por que agora procuram tornar-se perfeitos por seus próprios esforços?
4 Se horombo Godɨndɨ hoafɨ ranahambo semɨndɨmbo tɨŋɨrɨfomayei hei, ŋga asu tɨŋɨrɨfo ra moanɨmbo-mandɨfeyo wanɨmandɨyo? Ro sɨheimbo hoafehandürɨ ranɨ-moatükunɨ ranai ana ŋgɨrɨ moanɨmbondɨfeyo.
4 Será que foi à toa que passaram por tantos sofrimentos? É claro que não foi à toa!
5 Nɨmboe God ai sɨheimbo Yifiafɨ Aboedɨ sagadürɨ asu sɨhei mbusümo hepünüfeimbɨ moatükunɨ ra ratüpurɨyu arandɨ? Ra sapo se ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgurɨhindanɨyo asu ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyei anɨhondümbo-rɨhi hehi süŋgurɨhindanɨyo? Anɨhondümbofe süŋgu-ane.
5 Volto a perguntar: acaso aquele que lhes deu o Espírito e realizou milagres entre vocês agiu assim porque vocês obedeceram à lei ou porque creram na mensagem que ouviram?
6 Sapo Abraham ramefiyu ranahambo-anɨmbo hohoanɨmomboane. Sapo Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Abraham ai Godɨmbo anɨhondümbomarira ai ahamboya nindou mbumund-anafɨ mehundo,’ meho.
6 Da mesma forma, “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”.
7 Awi se ranahambo ndondɨhi türüboadɨhindɨ, ŋga sapo nindou dɨdɨyei ai Godɨmbo anɨhondümborɨhorɨ arɨhündɨ ranai ana Abrahamɨndɨ ahuirɨ mam-anei.
7 Logo, os verdadeiros filhos de Abraão são aqueles que creem.
8 Horombo hondü God ai Suda-yafe ndɨfo ranaheimbo fɨfɨrɨmareandürɨ nindou ranai ana süŋguna aboedɨ hoafɨ ra anɨhondümbo-ndɨhimboyei ranɨmboane ai ranaheimbo aiana nindou mbumundɨ hamɨnd-anei mbɨsamboyahɨ mehu. Ranɨyo asu horombo God ai aboedɨ hoafɨ ra Abrahamɨmbo yare hoafɨmayundo sapo ahandɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya,
8 As Escrituras previram esse tempo em que Deus declararia os gentios justos por meio da fé. Ele anunciou essas boas-novas a Abraão há muito tempo, quando disse: “Todas as nações da terra serão abençoadas por seu intermédio”.
9 Sapo Abraham ai Godɨmbo anɨhondümbomarira God ai ahambo aboedɨ-aboedɨ-marirɨ nou-anɨmbo asu nindou dɨdɨyei anɨhondümbo-arɨhorɨ ranaheimbo amboanɨ Abrahamɨmbo ramefiyu nou God ai aboedɨ-aboedɨ-ndeandürɨmbui.
9 Portanto, todos os que creem participam da mesma bênção que Abraão recebeu por crer.
10 Nindou dɨdɨyei hohoanɨmoyeihɨya, ro ahɨnümbɨ hohoanɨmo muŋgu süŋguarɨhundɨ ana, God ai yɨhoefɨmboya, ‘seana mbumund-anei,’ mbüsümbui asei ana, awi God ai aheimbo moaruwaimbo-ndearümbui. Nɨmboe sapo Baibor ai yare hoafɨyohüya, ‘Dɨdɨyei muŋguambo ahɨnümbɨ hohoanɨmo Bukambe eŋgoro ra mamamɨ amboanɨ süŋgukoate-ayei ana, God ai nindou ranaheimbo moaruwaimbo-ndearümbui,’ meho.
10 Contudo, os que confiam na lei para serem declarados justos estão sob maldição, pois as Escrituras dizem: “Maldito quem não se mantiver obediente a tudo que está escrito no Livro da Lei”.
11 Nda muŋguambo fɨfɨrɨhimboanei ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgufe ranɨ nɨmɨndɨ süŋgu ŋgɨrɨ nindou ai Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ nüŋgu. Ranɨ-moatükunɨ ra sapo Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou düdi ai Godɨmbo anɨhondümboarirɨ ranai-anɨmbo Godɨndɨ hɨmboahü nindou mbumundɨ tükündüfi nüŋgumbui,’ meho.
11 É evidente, portanto, que ninguém pode ser declarado justo diante de Deus pela lei. Pois as Escrituras dizem: “O justo viverá pela fé”.
12 Ŋga asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai ana anɨhondümbofe hohoanɨmo ranɨ-dɨbo sɨmogodɨ-yafepoanɨ. Sapo Baibor ai yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou düdi ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋguare hu-anɨmbo yaŋgɨrɨ nüŋgumbui,’ meho.
12 A lei, porém, não é baseada na fé, pois diz: “Quem obedece à lei viverá por ela”.
13 Sɨhɨrɨ ŋgɨrɨ muŋguambo ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgundɨhundɨ, ŋga ranɨmboane asu sɨhɨrɨ moaruwaimbo-ndahumboyefɨ. Ŋga Krais ai sɨhefɨmbo moaruwaimbo-fembo ranambeahɨndɨ aboedambo-femunɨmbohünda ai moaruwaimbo-mefiyu. Sapo Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou daboe ahambo hɨfɨkoefembohünda kambohoanɨ-fihɨ pararɨhorɨ ana, ahambo God ai moaruwaimbo-ndirümbui,’ meho.
13 Mas Cristo nos resgatou da maldição pronunciada pela lei tomando sobre si a maldição por nossas ofensas. Pois as Escrituras dizem: “Maldito todo aquele que é pendurado num madeiro”.
14 God ai Abrahamɨmbo aboedɨ-aboedɨfe hohoanɨmo masagado ranahandɨhündɨyo Sisas Kraisɨndɨ süŋgu Suda-yafe ndɨfo aheimbo-so amboanɨ tükümbɨfeyo-wamboane yahuhayamboyu aboedambo-mareandürɨ. Sapo horombo God ai hoafɨmayu süŋgu, sɨhefɨmboya ai Kraisɨmbo anɨhondümbo-rɨhindühɨ asu ai Yifiafɨ Aboedɨ ra mbɨsahümündi-amboane yahuhayamboyu ramareandɨ.
14 Por meio de Cristo Jesus, os gentios foram abençoados com a mesma bênção de Abraão, para que recebêssemos, pela fé, o Espírito prometido.
15 Wandafɨ mamɨ, awi nindou sɨhɨrɨ muŋguambo si aho ra rarɨhu arɨhundɨ yahurai hoafɨnda samboanahɨ: Sapo nindou yimbu ai nɨnɨ-moatükunɨmboyo hoafɨ fɨfɨrɨne mburüna ranahambo ndearɨ hoaf-ane ranɨhüsɨ safandeimbɨ-hündɨ ra, asu nindou dɨdai hoafɨ ranahambo ŋgorü-süŋgunde asu bɨdɨfɨrɨ hoafɨ ranɨfihɨ taparɨmanda-mündɨpoanɨ, ŋga wanɨ.
15 Irmãos, apresento-lhes um exemplo da vida diária. Ninguém pode anular ou fazer acréscimos a uma aliança irrevogável.
16 God ai Abraham asu ahandɨ nɨmorɨ mamɨ ranahafanɨmbo süŋgunambo aboedɨ moatükunɨ tükündɨfemboe yahuhaya horombo hoafɨmareapɨrɨ. Asu ai moai ahuirɨ afɨndɨ ranaheimbo hoafɨyu, ŋga wanɨ. Ŋga ai moanɨ ahuirɨ mamɨ ranahamboyu yare hoafɨyuhü yahuya, ‘sɨhafɨ ahuirambo’ mehu. Ahuirɨ ranana Sisas Krais ranahamboyu yare hoafɨmayu.
16 Pois bem, Deus fez a promessa a Abraão e a seu descendente. Observem que as Escrituras não dizem “a seus descendentes”, como se fosse uma referência a muitos, mas sim “a seu descendente”, isto é, Cristo.
17 Ro hoafɨmayahɨ ra yahurai-ane: Horombo God ai Abrahamɨmbo horombo hoafɨrirühɨ hoafɨ fɨramündɨ masɨhend-ane. Ŋga asu süŋgunambo 430 hɨmbanɨ ai hoanɨyo ranambe, ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai tükümefeyo. Ranɨmboane asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgunɨ tükümefeyo ranai ŋgɨrɨ horombo God ai hoafɨ fɨramündɨ masɨhendɨ ranahambo yɨhɨrɨnde pandeandɨ. Asu ŋgɨrɨ horombo God ai horombo hoafɨrea-ndeimbɨhündɨ ranahambo raguanambo-ndeandɨ.
17 É isto que quero dizer: a lei, que veio 430 anos depois, não pode anular a aliança que Deus estabeleceu com Abraão, pois nesse caso a promessa seria quebrada.
18 Nɨne-moatükunɨ God ai sɨhefɨmbo saimbo horombo hoafɨmareamunɨ ra ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranɨ nafɨ süŋgu sahumɨndefɨ mbarɨhu-mbonana, asu sɨhɨrɨ sapo God ai horombo hoafɨmareamunɨ ranɨ-süŋgu ŋgɨrɨ sahumɨndefɨ. Ŋga horombo hoafɨ yaŋgɨrɨ süŋguyo God ai Abrahamɨmbo moanɨ aboedɨ-aboedɨmarirɨ.
18 Portanto, se a herança pudesse ser recebida pela obediência à lei, ela não viria pela aceitação da promessa. No entanto, Deus, em sua bondade, a concedeu a Abraão como promessa.
19 Ŋga asu nɨmboe ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai tüküfe meŋgoroa? Moaruwai hohoanɨmo nɨmɨndɨ aho ranai weindahɨfembo-hündamboyo ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra tükümefeyo. Ŋga asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra ho-hombo ranɨ-poanɨmbo nɨmorɨ God ai Abrahamɨmbo horɨmbo hoafɨmarirɨ ra tükümefiyu. Ŋga asu God ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo sünambeahɨndɨ nendɨ ranahamumbo hoafɨmayupura asu ai Mosesɨmbo hoafɨmemonda asu Moses hoafɨ semündü hu semündü hu-randeimbɨ nindou ranai Sudambo hoafɨmayundürɨ.
19 Qual era, então, o propósito da lei? Ela foi acrescentada à promessa para mostrar às pessoas seus pecados. Mas a lei deveria durar apenas até a vinda do descendente prometido. Por meio de anjos, a lei foi entregue a um mediador.
20 Mamɨ nindou ahandɨhoarɨ hoafɨmboaiyu ana, ai ŋgɨrɨ hoafɨ semündü hu semündü hu-randeimbɨmbo hoafɨndündo. God ai ahandɨhoarɨ hoafɨyu marandɨ. Ŋga God mamɨ ai yaŋgɨrɨyu Abrahamɨmbo horɨmbo hoafɨre masagado ranɨmboane asu horɨmbo hoafɨ ranai ahɨnümbɨ hohoanɨmo ŋgasündeamboane.
20 O mediador, porém, só é necessário quando dois ou mais precisam chegar a um acordo, e Deus é um só.
21 Ranayo ana, asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai sapo horombo God ai Abrahamɨmbo horombo hoafɨmareandɨ ranahambo hɨfɨnambomandeyo? Ai ra wanɨ. Ŋga ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgu God ai sɨhefɨmbo koadürü yaŋgɨrɨ nɨŋgombo mbasemunɨ-mbonana, sɨhɨrɨ anɨhondümbo Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ nɨmboefɨ.
21 Existe, portanto, algum conflito entre a lei e as promessas de Deus? De maneira nenhuma! Se a lei fosse capaz de nos conceder nova vida, seríamos declarados justos pela obediência a ela.
22 Ŋga asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyowohü yahoya, ‘Muŋguambo nindou ranai moaruwai hohoanɨmondɨ ŋgɨnɨndɨ ranɨ hoareh-anei,’ meho. God ai yare hoafɨmayu ra sapo ai yifirɨyu nindou düdi Sisas Kraisɨmbo anɨhondümbo-arɨhorɨ ana, ai yaŋgɨr-anɨmbo nɨnɨ-moatükunɨyo ai Abrahamɨmbo horombo hoafɨmarirɨ ra ndahümündi-mboyei.
22 Mas as Escrituras afirmam que somos todos prisioneiros do pecado, de modo que nós, os que cremos, recebemos a promessa de libertação apenas pela fé em Jesus Cristo.
23 Kraisɨmbo anɨhondümbofe hohoanɨmo ranai tüküfekoateyo-ambeahɨyo ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai sɨhefɨmbo tüküfe kɨkɨhɨramɨndɨmunɨ ho-hombo anɨhondümbofe hohoanɨmo ra weindahɨ tükümefeyo.
23 Antes que o caminho da fé se tornasse disponível, fomos colocados sob a custódia da lei e mantidos sob a sua guarda, até que essa fé fosse revelada.
24 Ranɨyo asu sɨhefɨmbo ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai sɨhɨrɨ Krais sowana hombohünda hɨfandɨmaramunɨ. Sɨhɨrɨ ahambo anɨhondümbondɨhurühɨ Godɨndɨ hɨmboahü nindou mbumundɨ tüküfembohünda hɨfandɨmaramunɨ.
24 Em outras palavras, a lei foi nosso guardião até a vinda de Cristo; ela nos protegeu até que, por meio da fé, pudéssemos ser declarados justos.
25 Ranɨmboane asu sɨhɨrɨ Kraisɨmbo anɨhondümbofe nafɨ ranana hapondanɨ ndanɨhü eŋgoro. Ranɨmboane asu ŋgɨrɨ hapondanambe ana, ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranai hɨbadamunɨ ŋgo.
25 Agora que veio o caminho da fé, não precisamos mais da lei como guardião.
26 Sisas Kraisɨmbo anɨhondümbofe hohoanɨmo ranɨ-süŋgumboane muŋguambo se ai-babɨdɨ nɨmboeimbo asu Godɨndɨ nɨmorɨmboyahi anɨmboei.
26 Pois todos vocês são filhos de Deus por meio da fé em Cristo Jesus.
27 Se dɨdɨyei Krais-babɨdɨ hundürɨmayei ranɨmboyei asu se ahandɨ hohoanɨmo masahümündi.
27 Todos que foram unidos com Cristo no batismo se revestiram de Cristo.
28 Ranɨmboane asu Kraisɨndɨ nendɨmbofe ra Sudahünd-anei asu ahei ndɨfo rananei muŋguambo ra ŋgorü-poanɨmbo fiyeimbɨ-yeipoanɨ. Nindou moanɨ ratüpurɨyeimbɨ rananei asu moanɨ aboedɨ-poanɨmbo anɨmboei rananei ai ŋgorü-poanɨmbo fiyeimbɨ-yeipoanɨ. Asu nɨmorehɨ, nindowenihɨ ai ŋgorü-poanɨmbo fiyeimbɨ-yeipoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga muŋguambo se Sisas Krais babɨdɨ anɨmboei seana mam-anei.
28 Não há mais judeu nem gentio, escravo nem livre, homem nem mulher, pois todos vocês são um em Cristo Jesus.
29 Asu se Kraisɨndɨ nend-ayei ana, Abrahamɨndɨ ahuirɨ mamɨndei hehi asu se nɨnɨ-moatükunɨmboyu God ai saimbo yahuhaya horɨmbo hoafɨre masɨhendɨ ra ndahümündi-mboyei.
29 E agora que pertencem a Cristo, são verdadeiros filhos de Abraão, herdeiros dele segundo a promessa de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.