Atos 20
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI
1 Süŋgunambo hoafɨ afɨndɨ-afɨndɨmayei ranai ho sɨsɨhɨ-mareandamboyu, Por ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ gugureandürɨ haya ŋgusüfoambe ŋgɨnɨramɨndürɨ mbura asürahɨnɨ-mareandürɨ. Ranɨyu asu ai yare hɨnɨŋgɨrearü haya Masedonia hɨfɨna mahu.
1 Sabuw hibuyuw in sawar nuwarob ea’afuw ufunamaim, Paul bai’ufununayah etei e’af ayuwih koufair tur itih naatu eo tuturih. Imaibo ihamiyih au Masedonia na’at in.
2 — ausente —
2 Naatu Masedonia ana uman men sanet imaim bar merar ta ta run tit baitumatumayah isah binan koufair itih remor na Greek tit.
3 — ausente —
3 Nati’imaim sumar tounu ma, naatu au Syria na’at na isan bobobuna Jew sabuw rabinamih hiyayakitufuw tur nowar. Imih i ana not bogaigiwas matabir maiye Masedonia awat na.
4 Asu Sopater, Pirasɨndɨ nɨmorɨ, Beria ŋgoafɨhündɨ ai Por-dɨbo mahüfu. Ranɨyo Tesaronaikahündɨ Aristarkus Sekundus yafanɨ, Gaius, Derbe-hündɨyu, Timotiyu asu Tikikus, Trofimus Esia hɨfɨhündɨ-yafanɨ ai muŋgu Por-babɨdɨ mahɨfomo.
4 Orot iti na’atube i hitur bairi hin, Berea bar merarane i orot Fairahus natun Sopater, Thessalonica’ane i Aristakus, Secundus hairi, Derbe’ine i Gaius, naatu Asia’ane i Tychicus, Trofimus hairi, naatu Timothy.
5 Muŋgu ai-boatei hɨfomo Troas ŋgoafɨhü nɨmarɨmo yɨhoefɨmbo hɨmbomemo.
5 Iti oro’orot i wa ta hibai wan hirabon Troas imaim hima aki hikaifi.
6 Ranɨyefɨ Suda ai Bret yisɨkoate sesɨmbo si ranai muŋgumayowamboyo Firipai ŋgoafɨhündɨ sipambe farɨyahu hohu hondahüfeimbɨ siyefɨ mburɨhu hefɨ Troas ŋgoafɨhü ahamumbo sowahɨ tükümehundɨ. Ranɨyefɨ Troas ŋgoafɨhü 7 si mamarefɨ.
6 Faraw Wanawanan Yeast En ana hiyuw sasawar ufunamaim Philipi imaim wa abai, veya umat roun ufunamaim Troas imaim ai ta’imon, nati’imaim fur ta’imon ama.
7 Ranɨyefɨ asu Sande Adükarɨndɨ sesɨ, sesɨmbohünda gugurɨmehundɨ. Ranɨyu Por ai sümbo nafɨ hɨmbowambo nindou afɨndɨ ranaheimbo gedühɨ wataporɨyu humbo nɨmbɨ mbusümondühɨ tükümefiyu.
7 Fur antoro’ot ebubusurufimaim, bai’ufununayah etei rafiy kakafiyin baimasibin isan abita’ay ana veya, Paul binan sabuw iuwih naatu mar natot boro nan, imih kutuw binan in fainaiwan tit.
8 Worɨ ro nɨmarefɨ wataporɨyefeimbɨ ranambe nɨmoamo yibadɨwamɨ ram afɨndɨ siyowohü haŋgɨfoanɨ burɨmayo.
8 Naatu bar tafan aki ama’amamaim i ramef moumurih na’in hitoto’ab.
9 Nindou hoarɨfɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Yutikus ranai nafɨtambe karɨhoemo hɨnɨŋgɨmarundɨ ranɨwamɨ mamaru. Por ai hoafɨmayu hoaŋguamboyu Yutikus ai yapombo hoafɨnambo kümeru. Ranɨwamɨ yapombofi nɨmarühündamboyu fɨmaramündu yaŋgɨrɨ hanü ŋgɨmɨ yibadɨ ŋgasünde haya hɨfɨnɨ pɨmayu. Bɨdɨfɨrɨ ai hanɨmo sowaründɨmondane, ai nɨmoko meŋguru.
9 Bar ana sou awanamaim i orot boubun wabin Eutikas ma Paul ana binan nonowar. Baise Paul kutuw binan ma nowar inan busuruf matan fot taf koukuw. Naatu naniyan meyemeye matan anababatun fot ikitabir bar noyate tafan ana tet tounu imaim hima’am raiy rab easabun, hire murubin hibai hibora’ah.
10 Ranɨyu Por ai hanü ahandɨ fi kameihɨ amofi hanühüyu wagɨdɨrümündühɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se awi ŋgusüfo kɨkɨboadɨhindühɨ afɨndɨ hohoanɨmo-ndeimboyei, ŋga nindou ndanana yaŋgɨr-ani,” mehu.
10 Baise Paul raiy orot isnowah kwafure rouh eo, “Men kwaniyababan, yawasin inu’in.”
11 Refi mburamboyu asükaiyu nɨmoamo farɨfi hafu bret hɨfɨrɨre mbura masahüsi. Ai aheimbo gedühɨ wataporɨmbo-randürɨ mbura süŋgunambo siambe hüfɨhamɨndɨ masüfuwamboyu hɨnɨŋgɨrearü haya mahu.
11 Imaibo matabir maiye yen bar tafan rafiy bai imasib eaan. Naatu fai manin ma binan in mar tot basit ihamiyih.
12 Yutikus ai yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨmefiyu-wamboyei asu ai ahambo ŋgoafɨna sahorɨmɨndei hei ŋgusüfoambe aboedɨ kürɨhi hehimbo mamarei.
12 Orot yawasin hibai hin au bar dogoroh ereyasisir auman.
13 Ŋga ro-boatei sipambe farɨyahu hohu Asos ŋgoafɨhü Porɨmbo fihimündɨ hefe hombohünda mahefɨ. Ai hɨfɨ nafɨ huhü hoafɨyumunühɨ randafundɨ mehumunamboyefɨ ahambo nafɨnɨ fihimɨndɨmbo mahefɨ.
13 Wa abai arabon an Asos atit naatu Paul iu’uwi na’atube baiwaninamih arun, anayabin i ababawat boro ufui rarabon.
14 Ranɨyu asu Por ai yɨhoefɨmbo Asos ŋgoafɨhü süfu mbureamunɨ haya, asu sipambe sahurɨmɨndefɨ hohu, Mitirini ŋgoafɨnambo mahefɨ.
14 Tafaram Asos imaim bairi abitar ana veya na wa afe’en yen bairi ana Mitilin atit.
15 Ranɨyefɨ sipambe farɨyahu hohu Mitirini ŋgoafɨhündɨ hefɨmbo siambe Kios airanɨkɨmɨ tükümehundɨ. Apoefɨ simayowamboyefɨ asu siambe Samos airan tüküyahu mburɨhu asükai ŋgorü sihɨ Meretus ŋgoafɨhü tükümehundɨ.
15 Mar to wa ainatit ana Kios nuw aihamiy, veya bairou’abin ufunamaim Samos nuw a’afuwabon, naatu veya baitounin ana Miletus atit.
16 Por ai Efesus ŋgoafɨ ŋgasündɨfe hefe Esia hɨfɨhü gedühɨ hɨfo nɨŋgombo moei yahuhayamboyu hohoanɨmomayu. Ai nɨmehünou Serusaremɨnambo hɨfo ahei hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbo si Pendikos tüküfemboayo ra hoeifemboyu hohoanɨmomayu.
16 Paul Ephesus baihamiyin mutufor yan rabon isan ana not bogaigiwas, men kok boro veya gagamin Asia wanawananamaim tama, anayabin bimatkabiy ana kok i Jerusalem natitabo Pentecost ana veya nab.
17 Por ai Miretus ŋgoafɨhü tüküfi nɨmarümboyu Efesus ŋgoafɨnambo hoafɨ koamarɨhendɨ Kraisɨndɨ nendɨmbo hɨfandu-rundeimbɨmbo ai sɨfomonda hoeindɨheapurɨ yahuhaya.
17 Miletus imaim Paul Ephesus ekaleisia orot ukwarih na bairi o isan isah tur iyafar.
18 Ai sɨfomo tükümefundamboyu hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro boatei tüküyahe Esia hɨfɨhü nɨmboambo asu muŋguambo si se-babɨdɨ anɨmboahɨ nɨnɨ-moatükunɨyo ramarɨheandɨ ra sɨhamundɨhoarɨ se fɨfɨrumboanemo.
18 Naatu hina hititit ana veya iuwih eo “Ayu boubuntoro’ot ana Asia wanawanan atit bairi mi’itube tama’am i kwa kwaso’ob.
19 Ranɨ-sɨmboanɨ Suda ai wambo moaruwaimbo-fendɨrɨmbo hoafɨ fɨmarɨndümonda, ranɨyo asu afɨndɨ hohoanɨmoyahühɨ aranɨmbo yaŋgɨrɨmayahɨ. Ro wandɨ fi hɨfɨnambo-rɨheandühɨ Adükarɨndɨ ratüpurɨ ranɨ yaŋgɨrɨ sahamɨndɨ manɨmboahɨ.
19 Taiyuwu ayara’iyu Regah ana akir wairafin na’atube yawas fokarin wanawanan wainabu abow eremamaturu auman, Jew sabuw asabunu isan hiyakitifuw men anot.
20 Se fɨfɨrundɨ ro sɨhamumbo farɨhefepurɨmbo aboedɨ hoafɨ bokarɨhefembo moai awi sahɨ, ŋga nindou afɨndɨ hɨmboahü asu sɨhamundɨ mamamɨ worambe yamundɨheapurɨ marɨhand-ane.
20 Kwa kwaso’ob ayu kwa isa abibinan ana veya men kafa’imo abir, a baibais ana tur ta abotanimih, en baise etei bebeyanamaim bar arun atit a binan kwanowar.
21 Ro Suda, Grik yɨboboambo ahɨnɨ hoafɨyahɨndurühɨ sahɨya, ‘Se sɨhei hohoanɨmo moaruwai hɨnɨŋgɨndɨhi hehi Godɨmbo hohoanɨmondei asu Sisas sɨhefɨ Adükarɨ ranahambo anɨhondümbo-ndɨhorɨ,’ sa marɨhandɨ.
21 Jew sabuw naatu Ufun Sabuw isah i bebeyan hai kakafih baihamiyen God isan tatabir naatu Regah Jesu baitutumin isan auwih.
22 Ŋga hapoana Yifiafɨ Aboedɨ ranai wambo koamarɨhendɨra Serusaremɨnambo ahühɨ, ŋga ro ranɨhü ŋgühanɨ nɨnɨ-moatükunɨ wambo tüküfemboayo ra ro moai fɨfɨrɨheandɨ.
22 Naatu boun Anun kakafiyin fatumu, i ana kokomaim au Jerusalem anan, men aso’ob nati’imaim boro abisa isou namatar.
23 Ŋga ro rarɨhe fɨfɨrɨheandɨ, Yifiafɨ Aboedɨ ai mamamɨ ŋgoafɨhü tüküyaheandanɨ wambo hoafɨyondɨrɨhü yahoya, ‘Se hɨbadambo ŋgafɨ, ŋga karabusɨndafo nɨmborɨ afɨndɨ ndowandɨfɨ ndamboyafɨ,’ yaho arandɨ.
23 Ta’imonamo Anun Kakafiyin bimatnuwu i aso’ob, bar merar ta ta anarun anatitit dibur naatu biyababan i nati’imaim hima tekakaifu.
24 Ŋga ro moai wandɨ fimbo adükarɨ moatükun-ane sahɨ. Ŋga Adükarɨ Sisas ai wambo ratüpurɨ asendɨ ra tɨŋɨrɨfoyo ho moendɨfembo saheheamboanahɨ hohoanɨmoayahɨ. Wandɨ ratüpur-ane nda, God ai nindou moanɨ hɨpoamboreandürɨ arandɨ ranɨnambo aboedɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo hoafɨndamboyahɨ.
24 Baise ayu taiyuw au yawas ai’itin i men sawar gagamin ta. Ayu au kok i bowabow Regah Jesu bitu i ana bow yomanin ana’asa’ub, naatu nati bowabow i tur gewasin God ana manaw ana kabeber isan anao rerereb.
25 Horombo ro sɨhamundɨ mbusümo hahabodühɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo hoafɨya marɨhandɨ. Ŋga haponda ro fɨfɨrɨheandɨ süŋgunambo ana se muŋguambo ŋgɨrɨ wandɨ ŋgusümboarɨ asükaindɨmo hoeindundɨ.
25 Naatu boun kwa iyab wanawanamaim ama aremor God ana aiwob isan a binan kwanonowar aso’ob boro men kwana’itu maiye.
26 Ranɨmboanahɨ haponda ro sɨhamumbo anɨhondümbo hoafehapurɨ. Sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ai awararɨhoayu ana, ro hütirühünɨpoanɨ.
26 Isan imih boun kwa etei matamaim akukurereb, o yait ef inasa’ir inan inamomorob ana bit men ayu anab.
27 Ro moai Godɨndɨ hohoanɨmo muŋguambo sɨhamumbo ranahambo hoafɨmbohünda mbosɨyahɨ.
27 Anayabin God abisa not yayakitifuw etei akurereb kwanowar sawar men ta abotan au’uf abatamih.
28 Se sɨhamundɨhoarɨ asu muŋguambo Godɨndɨ nendɨ amboa wudɨpoapondu hɨbadündürɨ. Yifiafɨ Aboedɨ ai aheimbo hɨbadɨyondürɨrambo kafoare hɨnɨŋgɨmareapurɨ. Se Godɨndɨ nendɨ hɨbadundündürɨ sipsip hɨfandɨra-randeimbɨ nou. Ŋga aheimbo ahandɨ horɨna pemɨyu haya masemündündürɨ.
28 Taiyuw mata toniwa’an kwanakaifi, naatu bobaituw Anun Kakafiyin kwa babamaim ya’aya kwanakaifih. God ana ekaleisia kwaninabatan gewas, anayabin i taiyuwin Natun momorobomaim sinaf nati sabuw hina nowan himatar.
29 Ro fɨfɨrɨheamboanahɨ, sɨhamumbo hɨnɨŋgɨ-rɨheapurɨ hehea ahahɨ ana, wosɨhoafɨ hoafeimbɨ nendɨ ai nɨmambeahɨndɨ yaforɨ nahurai tükündahi sɨhamundɨ mbusümo nɨmboeimbo sipsip ra moaruwaimbo-ndɨhindürɨmboyei.
29 Ayu aso’ob kwa ana bihamiy ufunamaim haru kakafih boro hinan wanawan hinarun bobaituw hinatar giyigiyih.
30 Asu nindou bodɨmondɨ sɨheiambeahɨndɨ anɨmbo bogorɨmbondafu nɨŋgomboemo. Ai anɨmbo Sisasɨndɨ süŋgurɨhi-ndeimbɨmbo ahamundɨ süŋgu hombohünda tɨkai hoafɨ yamundundüra asu ai ahamundɨ süŋgu ŋgeimboyei.
30 Kwa taiyuw a kou’ay wanawananamaim auman orot afa boro hinamisir turobe hinabotabir hinifufuwen, saise bai’ufununayah boro i hini’ufnunih.
31 Ranɨmbo-hündambo anɨmbo se hɨbadümbo nɨŋgomo! Ŋga se ranɨmbo ndondu fɨfɨrɨndundɨ. Ŋgɨmɨ hɨmbanɨ maho ra nɨmbɨ-nɨmbɨsi ro aranɨ kapehü moai mamamɨ sɨhamumbo ahɨnɨ hoafɨmbo mbosɨyahɨ.
31 Imih mata toniwa’an! Kwamur tounu bairi tama fai mar erematuru abimatnuwih i kwananot.
32 Asu haponda ro sɨhamumbo Godɨndɨ warɨwamɨ hɨnɨŋgarɨheapurɨ asu se ahandɨ hɨpoambofe hoafɨ ranahambo hohoanɨmondɨmo. Hoafɨ rananɨmbo sɨhamumbo ŋgɨnɨndamɨndɨ-purɨmboe asu muŋguambo aboedɨ-moatükunɨ God ai nindou wandanei mehu ranaheimbo dagadürümbui.
32 Naatu boun kwa i God ana tafafarenamaim ayayariyi naatu i ana manaw ana kabeber turamaim nawowabi kwanayen abisa ana sabuw baitihimih eo kwa auman nowamih nit.
33 Ro-ana moai nindou ŋgoründɨ gor, kakɨ, hoearɨ napo ranɨmbo hohoaŋɨrɨhe rɨhandɨ.
33 Ayu men kafai orot babin ta ana gold o ana silver isan abahiy o ana ar ana faifuw isan abahiyamih.
34 Se sɨhamundɨhoarɨ yaru fɨfɨrundɨ, ro wandɨhoarɨ wandɨ warɨnambo ratüpurɨmayahɨ ra nɨne-moatükunɨ ro mbonɨmbo-rɨhamɨndɨhühɨ wandɨ fi farɨhehe-rɨhandɨhümbo asu nindou ro-dɨbo nɨŋgomondeimbɨ ranahamumbo farɨheheapurɨ marɨhandɨ.
34 Kwa etei kwaso’ob, ayu taiyuwu umau’umaim sawar abisa isah abiyababan asinaf himatar abow, naatu bow turou’unah hibiyababan afaram hibow karam.
35 Ro raranɨ ratüpurɨ, ratüpurɨyahühɨ sɨhamumbo rarɨhe nafuimehapurɨ nindou düdi ai fi ŋgɨnɨndɨkoate ranaheimbo fandɨhe-hurɨmboane. Adükarɨ Sisas ai yare hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou ai ŋgorümbo raranɨ napo segodombo hɨhɨfɨ-hɨhɨfayu ana, asu nindou ai napo semɨndɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ ŋgasündeamboane,’ mehu ranahambo sɨhɨrɨ ndondɨhu fɨfɨrɨndɨhumboane,” Por ra mehu.
35 Ayu ef etei ai’obaiyi, kwanabow raro nababan, saise nati’imaim boro sabuw aurih fair en kwanibaisih. Ata Regah Jesu taiyuwin awanamaim iti tur eo i kwananot ’Baitinin ana baigegewasin i ra’at men tabaib na’atube.”
36 Por ai ahamumbo ranɨ hoafɨ ra hoafɨyupurɨ mburamboyu, asu nindou bogorɨ-memo ranɨ-babɨdɨmbo yimɨndɨho pusɨre nɨmarümbo Godɨmbo dɨdɨbafɨmefiyu.
36 Paul eo sasawar ufunamaim sun yowen bairi hiyoyoban.
37 Ranɨyomo asu ai muŋguambo arasɨranɨ-yomondühɨ-yomo Porɨmbo mburündümo houmbo wakɨkɨhɨmarüwurɨ.
37 Sabuw etei erererey auman hirouh himamay naatu hio tutur.
38 Ranɨyu Por ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hapondanɨ ana se ŋgɨrɨ kaindɨmo wandɨ ŋgusümboarɨ hoeindundɨ,” mehuamboyomo, asu ai ranɨmbo ŋgusüfo afɨndɨ kürundühɨ hɨpoambo-marüwurɨ. Ranɨyomo asu ai ahambo sip sowanambo koakomarürɨ hanɨmo.
38 Etei hai yababan ra’at anayabin tur iti na’atube eo isan, ayu boro men ana’iti maiye naatu hinawiy bairi hin wa biyan hitit.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.