Atos 17

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ranɨyafanɨ Por Sairas ai hafanɨ Amfiporis Aporonia ŋgoafɨ kefoene hena hafanɨ Tesaronaika ŋgoafɨhü tükümefɨneandɨ. Ranɨhü Suda-yafe rotu worɨ mamɨ mafondaro.
1 Hiremor hina Amfipolos naatu Apolonia bar merar hihamiy naatu hina Thessalonica hitit, nati’imaim i Jew hai kou’ay bar ta batabat.
2 Ranɨyu asu Por ai yaremarandɨ süŋgu Suda-yafe rotu worambe kefuai hüfu nɨmarümbo ŋgɨmɨmbo moanɨ nɨmarɨmbo si ra ai-babɨdɨmbo Baibor-ambeahɨndɨ hoafɨ ranahambo ndorɨhi wataporɨmbo-marɨhündɨ.
2 Paul ana yawas mar etei esisinaf na’atube in kou’ay bar run, Baiyarir veya tounu wanawanahimaim buk rusasar tur hai yabih sabuw bairi hima hidudur.
3 Ai aheimbo Godɨndɨmayo hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra wataporɨmbo-randühɨ yahuya, “Nindou God ai ahambo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo aboedambo-fendürɨmbo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ ra Krais-ani asu ai asübusɨ afɨndɨ semündü haya yɨfɨyu mbura asükaiyu botɨmefiyu,” mehu. Asükaiyu hoafɨyuhü yahuya, “Sisas ndanahambo ro sɨheimbo hoafayahɨ ai Krais-ani,” mehu.
3 Buk wanawanan dinab hikikirum kubuna hai tur eowen eo, “Keriso i biyan nababan namorob naatu morobone namisir maiye.” Naatu Jesu isan iti aorereb kwanonowar, God ana Roubinen Orot. Keriso’oban i nati.
4 Nindou bɨdɨfɨrɨ ranɨhündambo ai hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-rɨhi mburɨhü, Por Sairasɨ-yafandɨ süŋgu mahei. Nindou bɨdɨfɨrɨ Grikɨhündɨ Godɨmbo hohoanɨmo parɨhoreimbɨ asu nɨmorehɨ afɨndɨ bogorɨmbo-yahindeimbɨ ai-amboa ahafandɨ süŋgu mahei.
4 Sabuw afa Paul yah ikitabir naatu Paul Silas hairi hikofanih. Na’atube Greek sabuw rou’ay gagamin God hikwakwafir auman hirun, naatu bar merar baibin ukwarih auman hirun. |alt="map" src="Pauljr2.tif" size="col" ref="Acts 17.4"
5 Ranɨmboyo asu Sudahündɨ bɨdɨfɨrɨ ai ŋgusüfoambe moaruwai-marapura nindou bɨdɨfɨrɨ funɨru wakɨrundeimbɨ maketambe manɨŋgomo ranahamumbo gugurɨmarüpura ai homo nindou afɨndɨ gugurɨpurɨ mburümbo hohoanɨmo botɨmarɨpura ŋgoafambe ŋgɨnɨndɨ hoafemo wakɨmarundɨ. Ranɨyomo asu ai Por Sairas kɨkɨhepɨmɨndɨ nindou afɨndɨ burɨmemo ranahamumbo sowana sepɨmɨndɨ hombohünda ahafanɨmbo kokorupɨrühɨ Sesonɨndɨ worɨna pɨpɨna mahomo.
5 Baise Jew sabuw hibobowen sabuw ef yan rimurih hibow kou’ay gagamin himatar. Naatu nati bar merar gagamin wanawanan hibuyuw hinunuw hin Jason ana bar hiyi hirab. Hikokok Paul Silas tibunuwih hitama’am na’at tabotaitih sabuw titih.
6 Ŋga ranɨyomo ahafanɨmbo hoeifepɨrɨkoate-yomondühɨ-yomo, ai Sesonɨyu asu anɨhondümbo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ-yomo ahamumbo nindou bogorɨmboyafu mamarɨmo ahamumbo sowana kiafu hürüpundümo mahomo. Ai homo puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanai ana muŋguambo hɨfɨ ranɨhü moaruwai hohoanɨmoyomo marundɨ ran-anemo asükai haponda ndanɨhü tüküyafu anɨŋgomo.
6 Baise hirun hinunuwet ana veya’amaim men hititourih. Basit Jason hibai hifatum baitumatumayah bairi hitainih hina bar merar hai orot gagamih biyah hitit hiwow hio, “Iti orot tafaram wanawanan sabuw hai ma hi’a’afiy hinan boun hina iti ata bar ata merar hitit.
7 Asu Seson ai ahafanɨmbo worɨnɨmareapɨrɨ. Ŋga nindou muŋgu ndanai ana adükarɨ bogorɨ hondü Sisarɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo gogonɨmbo-rɨheneandühɨ safanɨya, ‘Awi nindou adükarɨ bogorɨ ŋgorü manüŋgu, ŋga ahandɨ ndürɨ Sisas-ani,’ safanɨ marɨnandɨ,” mehomo.
7 Jason hai merar yi buwih ana baremaim hima aiwob orot Caesar ana ofafar hi’astu’ub teo, Aiwob orot ta i ema’am wabin Jesu.”
8 Ranɨyomo ŋgoafɨhündɨ bogorɨ-yomo asu nindou afɨndɨ-yei ranai hoafɨ ranahambo hɨmborɨyei hehi afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ ŋgusüfoambe moaruwai-marandürɨ.
8 Tur iti na’atube hio hinonowar sabuw rou’ay gagamin na’in naatu bar merar hai orot gagamih hai not hikwaris.
9 Ranɨmboemo nindou bogorɨ ai Sesonɨyu bodɨmondɨ-yomo ahamumbo kot pemɨndomo mehomonda asu ai kakɨ masabupura hɨnɨŋgɨmarɨpura mahomo.
9 Basit bar merar orot gagamih Jason naatu orot afa bairi kabay hi’uwih hibaiyan, imaibo hibotaitih hin.
10 Mamɨ ranɨ nɨmbokoanɨ anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai Beria ŋgoafɨnambo Por Sairas koamarɨhehipɨra mahafanɨ. Ai hafanɨ Beria ŋgoafɨhü tüküyafɨne mburɨna Suda-yafe rotu worɨ mafeŋgoro ranambe kefoene mahüfanɨ.
10 Hima in mar fo, basit baitumatumayah Paul Silas hairi hiyafarih au Berea hin, naatu hina nati’imaim hititit ana veya mutufor hin Jew hai Kou’ay Bar hirun.
11 Beria ŋgoafɨhü Suda mamarei ahei hohoanɨmo ra Tesaronaikahündɨ-yafe hohoanɨmo ŋgasündɨmareandɨ. Beriahündɨ ai Por Sairas-yafandɨ hoafɨ hɨmborɨyei mburɨhü, asu hoafɨ ranahambo masahümündi. Ranɨyo ai muŋguambo si maho Bukambeahɨ hoafɨ ra hoeirɨhi marɨhündɨ ahafandɨ hoafɨ ra anɨhondümbayo sei hehi.
11 Nati sabuw i dogoroh hibotawiy men Thessalonica sabuw na’atube’emih. Tur hinonowar i yah bai kwanekwan hima hinowar veya matan hiyi hai buk hiyab hikok hitaso’ob Paul abisa eo i turobe Buk eo’omaim eo ai en?
12 Ranɨyei asu Sudahündɨ afɨndɨ ranai hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-marɨhindɨ. Asu Grikɨhündɨ nɨmorehɨ ndüreimbɨ bogorɨmbo-yahindeimbɨ afɨndɨ asu nindouwenihɨ afɨndɨ ai hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-marɨhindɨ.
12 Naatu sabuw moumurih maiyow hitumatum, Greek baibin gagamih afa naatu orot moumurih na’in auman hitumatum.
13 Por ai Beriahündambo Godɨndɨ hoafɨ bokarɨ-marɨhendürɨ ranahambo Tesaronaikahündɨ Suda ai hɨmborɨyei hehi Beria ŋgoafɨhü amboa hei tükümehindɨ. Ranɨyo asu Tesaronaikahündɨ ai nindou Beriahündɨ-mayei ahei ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmo botɨmarɨhindürɨ.
13 Baise Jew Thessalonica hima’am Paul Berea bibinan ana tur hinonowar ana maramaim hirabon hina yare baimatarin isan hikukeraker.
14 Ranɨyei asu anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ai hohoanɨmoyeihɨ seiya Porɨmbo moaruwaimbo ndɨhorɨmboyei sei hehi ahambo hoekɨmɨ koamarɨhehora mahanu, ŋga Sairas Timoti ai Beriahü mamarɨfanɨ.
14 Naatu baitumatumayah marta’imon Paul hibai hiyafar autor re. Baise Silas Timothy hairi Berea hima.
15 Ranɨyomo nindou bɨdɨfɨrɨ ai Por sowaründümo hou ai-babɨdɨ Atens ŋgoafɨna mahomo. Asu Por ai yahuya, “Sairas Timoti ai nɨmai wambo-sowana mbɨsɨnɨ-fandamboane,” mehuamboemo asu hoafɨ ra sowandümo hou hɨhɨrɨyafu Berianambo mahomo.
15 Orot afa Paul hinawiy bairi hina Athens ana fofoninamaim hihamiy, imaibo i himatabir. Paul iuwih eo, “Kwanan Silas Timothy hairi kwana’uwih saisewat hinan bairi anita’imon.”
16 Por ai Atens ŋgoafɨhü Sairas asu Timoti ahafanɨmbo hɨfandapɨrühɨ nɨmarümbo hoeireandane, ŋgoafɨ ranɨhü tɨkai god sɨsamɨ afɨndɨ burɨmayo ranɨmbo ŋgusüfoambe nɨmbɨmayu.
16 Paul Athens imaim Silas Timothy hairi ma kakaifih wanawanan, nati bar merar hai totob awan karatan hima’am i’itih isan men iyasisir.
17 Ranɨyu Por ai Suda-yafe rotu worambe Grikɨhündɨ bɨdɨfɨrɨ asu Suda bɨdɨfɨrɨ anɨhondümbo Godɨmbo hohoanɨmoyomo-rundeimbɨ ahamumbo wataporɨmbo-marapurɨ. Ranɨyu muŋguambo si maho ra nɨmorehɨ nindowenihɨ maketambe gugureyahi nɨmareiane, hu ai-babɨdɨ nɨmarümbo wataporɨyu marandɨ.
17 Basit in Kou’ay Bar run Jew naatu Ufun Sabuw iyab God hibitumitum bairi hio, naatu mar etei ahar efanamaim sabuw iyab nati’imaim hinan iti sawar isah i hai tur eo’owen.
18 Ranɨyomo Epikurian asu Stoik fɨfɨrundeimbɨ nindou ranai Por-babɨdɨ hoafɨnambo sɨmborɨ-sɨmborɨ-memo. Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou hoafɨ afɨndeimbɨ ndanai nɨnɨ hoafɨ, hoafɨnda yahumboyuwa?” mehomo. Asu bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi, ai ndɨfo-yafe sɨsamɨ god mamɨ ranahambo hoafɨmbo yahumboani,” mehomo. Ŋga Por ai Sisas yɨfɨhündɨ botɨmefiyu hoafɨ ra hoafɨmayuwambo ranɨmboemo asu ai rahurai yaru hoafɨmemo.
18 Naatu orot afa Epikuria kirum efanane hititit naatu orot afa Sitoik kirumane hititit Paul bairi hibas, so’obayah afa hio, “Iti orot rarik kartatanenayan abisa eo’oweh?” Afa hio, “I ana itinin nanawan hai god isah eo.” Iti na’atube hio anayabin Paul i Jesu morobone mimisir maiye isan bibinan.
19 Ranɨyomo ai kansɨr Areopagus wafuwamɨ mafandundɨ ahamumbo sowana Porɨmbo sowaründümo mahafomo. Ai homo ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro sɨmborɨ hoafɨ nda se nindou aheimbo hoafɨyafɨ arandɨ ra hɨmborɨmbo sefomboanefɨ.
19 Basit Paul hibai hinawiy hina kaniser Areopagus kou’ay nahimaim hitit naatu hio, “Aki akokok iti bai’obaiyen boubun sabuw kubi’obaibiyih inao ana nowar gewas.”
20 Asu ro sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborɨyefɨ hohu hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨndɨhu sefomboanefɨ,” mehomo.
20 Sawar afa i’o aki anonowar i tur afa boubun aki isai, imih akokok o inakubunabuna gewas inao ananowar.”
21 Ŋga nindou Atens ŋgoafɨhü amarei anei asu ŋgorü ŋgoafɨhündɨ sühüsi Atens ŋgoafɨhü amarei anei ranai moai amurɨ hohoanɨmoyei rɨhündɨ, ŋga wanɨ. Ai ana hoafɨ sɨmborɨ eŋgoro ranahamboane hoafɨyo asu hɨmborɨyo ranɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmoayei.
21 Athens tafaram matuwan naatu nahtoumanih iyab makwaniyih hai bowabow mar etei tur boubun menamaim tenonowar i boro hinab nati ef yanamaim hinao hinareremor aurih bowabow en.
22 Ranɨyu asu Por ai Areopagus wafuwamɨ kansɨr-yomondɨ mbusümo nüŋgumbo hoafɨyuhü yahuya, “Nindou Atensɨhündɨ, ro hoeirɨheandane se-ana muŋguambo god ranaheimbo süŋgufe hohoanɨmo-ane hohoanɨmo-memo.
22 Paul kaniser hai kou’ay Areopagus nahimaim misir eo, “Athens orot! Ayu kwa ai’iti kwa etei i a yawas yayasairenamaim kwama’am.
23 Ŋga ro nafɨna habodɨhühɨ sɨhei sɨsamɨ god hoeimarɨheandürɨ. Asu sɨsamɨ godɨmbo sesɨ sɨhefe randeimbɨ fondɨ mamɨ hoeimarɨheandɨ ranɨfihɨ se sürü papɨmarɨhündɨ ra yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Ndanana sɨsamɨ god ro fɨfɨrɨfekoate-mayefɨ ran-ane,’ meho. Ŋga asu se moai ranɨ god ra ahambo fɨfɨrɨhorɨ, ŋga se ahambo moanɨ hohoanɨmoyei marɨhündɨ God ranahambo haponda ro hoafɨndahandürɨ samboanahɨ.
23 Anayabin iti bar merar abat areremor akwafiren efan etei aitah, na’atube sibor ana gem ta aitin tafanamaim iti na’atube kwakirum. ‘God wa’iwa’irin takwakwafir.’ God nati wa’iwa’irin kwakwakwafir, baise men kwaso’ob nati God i yait, imih boun akokok nati isan anaorereb kwananowar.
24 God ai hɨfɨ nafɨra mbura asu muŋguambo moatükunɨ ranɨfihɨ nafɨra hɨnɨŋgɨmareanda anɨŋgo ranai Adükar-ani sünambeahɨ asu hɨfɨnɨ. Ranɨmboani aiana ŋgɨrɨ nindou ai ahei warɨnambo worɨmbo-rɨhündeimbɨ worɨ ranambe ana nɨmandu, ŋga wanɨ.
24 God iti tafaram sinaf naatu tafaram wanawanan sawar etei auman sinaf himatar. I mar tafaram ana Regah baise i men orot umahimaim Tafaror Bar hiwowowab imaim ema’amamih.
25 Ai moai rananɨ moatükunɨ mbonɨmboramündɨ randɨ ranɨmboane asu ŋgɨrɨ nindou ahei warɨna ahambo raranɨ-moatükunɨ fandɨhehurɨ. Sapo ai-ani nindoumbo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmo, yafui asu muŋguambo ranɨ-moatükunɨ ra saimunɨ arandɨ.
25 Naatu orot umahimaim abisa mamatar i men ekokok nab, anayabin yawas naatu yourabad naatu sawar tutufin etei i akisin biyanane na sabuw yawas tebaib.
26 Amoao mamɨ ranahandambo-hündɨyo God ai nindou muŋgua sɨrɨ nafɨmarandɨ muŋguambo hɨfɨhü nɨŋgombohünda. Asu ai ahandɨhoarɨ horombo nindou ranɨhü nɨŋgombo asu hɨfɨ yüpupui kɨkɨre hɨnɨŋgɨmareandɨ.
26 Orot ta’imon biyanane sabuw menan ta ta tafaram tutufin etei karatan, nowanowah hibai tema’am. Naatu marasika yakitifuw hai veya anababatun yai, sabuw iyab tafaram menatan hinab nowanowah namatar hinama’am i so’ob hai veya yai.
27 God ai yare hɨnɨŋgɨre hayambo hohoanɨmoyuhü yahuya, ‘Ranɨhü dɨboadimbo anɨmbo asu ai wambo ro anɨmboahɨ ra koko-mbɨrɨhündɨr-amboane,’ mehu. Ranɨmbo-hündambo anɨmbo nindou ai God nahi anüŋgu ranahambo kokondɨhorɨ hoeindohorɨ-mboyei. Ŋga God ai mamamɨ sɨhefɨmbo sowahɨ anŋgunɨyupoanɨ.
27 God iti na’atube sinaf, saise sabuw hitatit hitanuwih naatu umah hitaruteteyan hitanan boro hitatita’ur. Baise i men ef yok na’in ema’am, it ta’ita’imon sisibitamaim ema’am.
28 Sɨhɨrɨ ai-dɨbo yaŋgɨrɨ anɨmboefɨ, ai-dɨbo ahahabodefɨ asu ai-dɨbo-anefɨ anɨboadefɨ. Rahurai-ane sɨhei herü fɨfɨrundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Sɨhɨr-amboanɨ Godɨndɨ nɨmor-anefɨ anɨmboefɨ,’ mehomo.
28 Anayabin ’i ana fairamaim it yawasit tama taremor biyat ebi’e’etaw. Kirumamaim tur kabumih kwakikirum na’atube, ‘It i natunatun.’
29 Sɨhɨrɨ Godɨndɨ nɨmor-anefɨ asu ŋgɨrɨ sɨhɨrɨ randɨhu hohoanɨmondefühɨya, God ai gor, sirfa kapa, nɨmoei ranɨ sɨsamɨyu mbɨsefɨ. Asu ŋgɨrɨ hohoanɨmo-ndefühɨya, God moanɨ sɨhefɨhoarɨ hohoanɨmoyefɨ hohu sɨhefɨ warɨnambo nafɨmarɨhur-ane mbɨsefɨ, ŋga yowanɨ. God ai-ana gor, sirfa kapa, nɨmoei ranɨ sɨsamɨyupoanɨ.
29 Isan imih it i God natunatun ai’in, men tananot God ana itinin i gold o silver o kabay ta sabuw tar so’obayah i hai yumatabe hitar hirouwen ebatabatamih.
30 Horombo nindou ai Godɨmbo fɨfɨrɨfikoate-mayeiamboyu rasɨmboanɨ ai moai aheimbo ŋgɨnɨndɨrandürɨ. Ŋga hapondanambe ai muŋguambo nindou muŋguambo hɨfɨhü ranaheimbo yahuya, ‘Se sɨhei hohoanɨmo moaruwai daboadanambo-ndɨhi hehi wandɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindɨ,’ mehu.
30 Marasika God it ata kasiy ata tengogor i’itah etei was tanen, baise boun sabuw tutufin etei dogorot baikitabir isan ebiyunit tanasinaf.
31 Ŋga asu ai mamɨ sihɨ dɨbonɨyu hɨnɨŋgɨmareandɨ si ranambe ai mbumundɨ hohoanɨmo süŋgundeandühɨ ahei hohoanɨmo ranɨ sɨmogodühɨ muŋguambo nindou yɨbobo-ndeandürɨmbui. Ŋga ai nindou mamɨ ranɨ-moatükunɨ ra hɨfandɨmbohünda hɨnɨŋgɨrirɨmboani. Nindou ra yɨfɨmayuwa God ai hoŋguambeahɨndɨ botɨmarirɨ ranani, ŋga ranahambo anɨmbo sɨhɨrɨ anɨhondümbo-ndɨhurɨmboane,” mehu.
31 Anayabin veya ta yayakitifuw i ema’ama, nati’imaim orot ta tafaram tutufin etei ef gewasinamaim baibatiyin isan i rubinika, naatu nati orot it itinin baiturobe isan i morobone bora’ah maiye.”
32 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou yɨfɨhündɨ yaŋgɨrɨfembo hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo-yomo asu ai ahambo sɨsɨndɨ hoafɨmarurɨ. Ŋga bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Asükaindefɨ ranɨ-moatükunɨ ranahambo sɨhafɨ hoafɨ hɨmborɨndefo,” mehomondo.
32 Morobone misir maiye isan Paul eo hinonowar ana maramaim hi’iyab himarib. Baise afa hikok veya ta na maiye baidudur nowar isan hifefeyan.
33 Asu Por ai kansɨrɨ-yomondɨ wataporɨ yare hɨnɨŋgɨreapurɨ haya mahu.
33 Nati’imaim Paul kaniser hai kou’ay ihamiyih misir in.
34 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ahambo süŋgurɨhorühɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-marɨhindɨ. Nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Dionisius Areopagusɨhündɨ ai kansɨrɨmbofi mamaru. Asu nɨmorehɨ ahandɨ ndürɨ Damaris ai-amboanɨ anɨhondümbo-mareanda asu nindou bɨdɨfɨrɨyei hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-marɨhindɨ.
34 Orot afa hitumatum Paul hi’ufunun, naatu Areopagus ana kou’ay wanawananamaim orot wabin Dionysius auman itumatum naatu babin wabin Damaris naatu baibin afa auman hitumatum.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.