Atos 10
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI
1 Suda-yafe ndɨfo nindou mamɨ adükarɨ ŋgoaf Sisariahü manüŋgu, ahandɨ ndürɨ Kornirius. Ai Romɨ-yafe ami ranambe 100 ami Itari sei arɨhündɨ ra hɨfandapurɨ randeimb-ani.
1 Caesarea imaim orot wabin Cornelius Rome baiyowayah hai orot ukwarin baiyow ana kou’ay wabin Italian Regiment.
2 Ai Godɨmbo hohoanɨmo parirɨ randeimbɨyu haya asu ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ babɨdɨ Godɨmbo ahɨnɨyei rɨhündeimb-anei. Asu Suda ai napo mbonɨmbo-marɨhümündia ahandɨmayo kakɨ adükarɨ sagadürɨ randühɨ asu Godɨmbo muŋguambo si dɨdɨbafɨfi marandɨ.
2 Cornelius i God ana orot ta, i ana nibur tutufin etei God hikwakwafir, baibais gagamin maiyow yababan wairafih bitih, naatu mar etei God isan yoyoyoban. Cornelius eyoyoyoban|alt="Cornelius praying" src="cn01943B.tif" size="col" loc="Act 10.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.2"
3 Nɨmbambe safɨ yafogoadɨnambo nahurai hoeireandane, Godɨndɨ nendɨ mamɨ ahambo sowahɨ kusü hoafɨyundühɨ yahuya “Kornirius,” mehu.
3 Veya ta rabirab three korok na’atube matan hibora’ah God ana tounamatar na run wabin su’ub eo, “Cornelius!”
4 Asu Kornirius ai ahambo yɨhɨmboyuhü hɨmboa parirühü hoafɨyundühü yahuya, “Adükarɨ, se nɨnɨmboeafa?” mehuamboyu. Asu Godɨndɨ nendɨ ai sɨmborɨ yahuya, “God ai sɨhafɨ dɨdɨbafɨyafo marandɨ ra hɨmborɨyumboani. Asu ai hoeireandɨ se nindou afɨndɨ napo mbonɨmbo rɨhümündeimbɨmbo farɨhawandürɨ marandɨ ranahambohünda God ai sɨhambo hohoanɨmo-yumboani.
4 Cornelius matan takiyat itinkikin erebirubir auman eo, “Regah abisa kukokok?”
5 Haponda se nindou bɨdɨfɨrɨ Sopa-nambo koandɨhawapurɨ nindou ahandɨ ndürɨ Saimonɨmboyu Pitamboyu randeimbɨ-mayu ranahambo fihimündɨ sɨnɨmbohünda.
5 Imih boun orot afa iniyafarih hinan Joppa orot Simon, wabin ta Peter, i hinanawiy bairi hinan.
6 Ai ndürɨ mboafo Saimon burmakau hoearɨ nafɨra randeimbɨ-dɨbo manüŋgu. Ahandɨ worɨ ra sɨrɨwara hoekɨmɨ mafondaro,” mehu.
6 Simon bobaituw kanabihimaim sawar yumatah ta ta sakirayan i ana baremaim bairi tema’am, ana bar tor rewan ebatabat.”
7 Godɨndɨ nendɨ Korniriusɨmbo hoafɨmeindo ra huane asu Kornirius ai ahandɨ ratüpurɨyafanɨ rɨnandeimbɨ asu ami mamɨyu ranahamumbo mborai mehupurɨ. Ami ra Godɨmbo hohoanɨmo parirɨ randeimbɨyu haya asu Korniriusɨmbo farɨherü randeimbɨyu.
7 Basit tounamatar hairi hio inan ufut, Cornelius ana bowayah orot rou’ab naatu baiyowayah orot ta’imon e’af ayuwih. Iti baiyowayan orot auman i God ana orot, Cornelius biyan ana tafafarayan orot.
8 Asu Kornirius ai muŋgu-moatükunɨ tükümefeyo ranahambo ndore wataporɨmbo-rapurɨ mbura Sopanambo koamarɨhepura mahomo.
8 Sawar etei himamatar na’atube hai tur eowen, basit iyafarih hin Joppa hitit.
9 Ŋgorü sina ai homo Sopa ŋgoafɨ tebünanɨ tüküyafundane, hüfünɨmbo Pita ai Godɨmbo dɨdɨbafɨ-fembohünda worɨ bogɨmondɨwamɨ mahafu.
9 Mar to orot efamaim hina Joppa hibiyubin auman, Peter auyit yen in bar tafan yoyoban isan.
10 Ranɨyo asu Pita ai wembomboyuhü sesɨ sesɨmbo hohoanɨmomayu. Ŋga awi sesɨ dɨdɨboadombarɨhi nou ranɨpoanɨmbo moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai Pitambo tükümefeyoa hoeimareandɨ.
10 Basit bayumih morob ana kok i bay taa, bay hibogaigiwas bifotamih i matan taratan.
11 Ai hoeireandane, sünü sübüdɨhoehɨyo, asu nɨnɨ-moatükunɨmbai hoearɨ adükarɨ yimbuyimbu hɨmborümbɨ nahurai hɨfɨnambomare koso.
11 Mar botawiy naatu sawar ta rar gagamin na’atube umasusun kwafe’en hikuhamihamiy re me yan titit itin.
12 Muŋgua mamɨkarambo yimbuyimbu tɨŋarümbɨ nɨnɨhondɨ asu wako, amoasɨrɨ ai hɨfɨsüŋgu hahabodei, asu ndu ai nɨmoamo botɨrɨhehi arɨhündɨ ranambe nɨnoumayo.
12 Nati wanawanan for yumatah ta ta, kok uma’ar, gabunam, naatu kutor mamu. Peter matan hibora’ah masanuw kakafih biyah gubagug auman itah|alt="Peter’s vision" src="cn01945B.tif" size="col" loc="Act 10.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.12"
13 Asu yafambe mamɨ Pitambo hoafɨyohü yahoya, “Pita, se botɨyafo, nɨnɨhondɨ hɨfokoaro, mando, sowasɨfɨ,” meho.
13 Orot fanan nowar eo, “Peter kumisir iti sawar kurouw ku’aa.”
14 Pita ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Adükarɨ, ro sesɨ Sudambo ai moaruwai-ane sei arɨhündɨ ra ŋgɨrɨ dagadɨhɨ,” mehu.
14 Baise Peter iya’afut eo, “Men karam Regah, ayu men kafai sawar iti na’atube karitanih eregubagub auman aa’umih.”
15 Asu yafambe ranai asükaiyo yimbumbo hoafɨyohü yahoya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo God ‘aboed-ane’ mehu ra, se ŋgɨrɨ ‘moaruwai-ane’ mbɨsafɨ,” meho.
15 Orot fanan iban bairou’abin e’af maiye, “Sawar abisa God eorereb gewasin rarouw men o a notamaim kakafin inarouw inao.”
16 Yafambe ra ŋgɨmɨmbo yare hoafɨmendowa, asu ranɨ-moatükunɨ ra nɨmehünou sünambe asükai hɨhɨrɨfe mahafo.
16 Sawar iti na’atube mar tounu matar, imaibo naniyan meyemeye sawar matabir maiye yen mar run.
17 Asu Pita ai ranɨpoanɨmbo moatükunɨ ahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo hohoanɨmoyuane, nindou Kornirius koamarɨhepurɨ ranai sɨnɨmo tüküyafu hou asu Saimonɨndɨ worɨ ranahambo düduyafu hou homo, ahandɨ ginɨrɨ yipurɨkɨmɨ manɨŋgomo.
17 Peter matan hibora’ah sawar iti i’itin anayabin so’ob isan kasiy ma binotanot, orot Cornelius iyafarih hinan bar hitita’ur hina fur awan hibat.
18 Asu ai mɨŋgɨyomo düduyafundühɨ yahomoya, “Saimonɨmboyu Pitamboyu randeimbɨ ranai nüŋguwai wanɨyo?” mehomo.
18 Hi’afariy hibatiyih hio, “Orot wabin Simon Peter iti a baremaim ema’am?”
19 Pita ai yafogoadɨnambo nahurai hoeimareandɨ ranahambo hohoanɨmoyuhü nüŋguwane, Yifiafɨ Aboedɨ ai hoafɨyohü yahoya, “Se hɨmborɨyafɨ. Nindou ŋgɨmɨ ai sɨhambo kokoarunɨnɨ.
19 Peter matan hibobora’ah isan boro’ika ma binotanot, Anun Kakafiyin iu eo, “Simon, orot nah tounu o tenunuwihi.
20 Se botɨyafo hawa, hanɨfɨ hɨfɨnɨ yibadɨnambo asu se ŋgɨrɨ ai-babɨdɨ ŋgafɨhü afɨndɨ hohoanɨmondafɨ. Ŋga ranana ro koamarɨheheapura masɨnɨmo-ane,” meho.
20 Imih kumisir kura’iy bar baban, men a inakutan baise bairi kwanan, anayabin ayu aiyafarih hina.”
21 Pita ai ranahamumbo sowana hanü hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se wamboemo kokomaründɨrɨ, ŋga ro-ana nda. Nɨmboemo se masɨnɨmo-a?” mehuamboemo.
21 Peter misir ra’iy naatu iuwih eo, “Ayu orotoban iti kwa ayu kwanunuwuhu, kwa a’an aisim kwana?”
22 Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ami bogorɨ Korniriusɨmbo hoafɨmeindoa ai koamarɨhemuna masɨnefɨ sɨhambo hoafɨyowanɨ se ahandɨ worɨna hɨfombohünda. Ai mbumund-ani asu Godɨmbo ahɨnɨyuhü ndore hohoanɨmoyumb-ani. Muŋgua Suda ai ‘Aboedɨ hohoanɨmoeimb-ani’ sei marɨhündɨ. Godɨndɨ sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya ‘Se Pitandɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda ahambo hoafɨndafɨ koaboadɨ-wandühɨ anɨmboya, “Wandɨ worɨna dɨdɨfɨ,” mbɨsafɨ,’ mehu.”
22 Hiya’afut hio, “Aki i baiyowayan orot ukwarin wabin Cornelius iyafari ana. Iti orot ana yawas i gewasin, naatu God ebibiruw, Jew sabuw etei iti orot i tekakakafiy. Tounamatar kakafiyin iu, o tifefeyani itan ana bar, saise o abisa itao’o i tanowar isan.”
23 Pita ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya “Se sɨnɨmo mamɨ nɨmbɨ ro-dɨbo apoefo,” mehuamboyo. Apomo mburu asu siambe ai botɨfi napoamündɨ haya mahomonda asu Sopahündɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai Pita-babɨdɨ mahomo.
23 Basit Peter nah tounu buwih bar hirun bairi fai ta’imon hi’in.
24 Ŋgorü sihɨ ai homo Sisariahü tükümefundɨ. Asu Kornirius ai ranɨhü ahamumbo hɨfandapurɨ mamaru. Ai ahandɨ mamɨsɨrɨ, asu ŋgunindɨ ranaheimbo hoafɨmayundüra ahandɨ worambe Pitandɨ hoafɨ hɨmborɨmbohünda gugurɨyahi mamarei.
24 Veya baitonin hina Caesarea hitit. Cornelius i ma matan ef i’itin, taintuwan afa e’af ayuwih hina ana baremaim bairi hima Peter hikakaif.
25 Pita ai hu worambe kefuai Korniriusɨndɨ hɨmboahü tüküfiyuane Kornirius ai ahambo adükar-ani yahu haya ahandɨ yirɨkɨmɨ piyu mamaru.
25 Peter na bar rur ana maramaim, Cornelius nanamaim sun yowen kwafir re.
26 Ŋga asu Pita ai ahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Se botɨyafo. Ro-amboa nindou se nahurai-anahɨ,” mehu.
26 Baise Peter imisiruw eo, “Kumisir ayu i orot o na’atube.”
27 Pita ai Kornirius-dɨbo wataporɨyu hu kefuai, asu nindou afɨndɨ fanda meŋgoro ra hoeimareandɨ.
27 Peter tur busuruf auman Cornelius hairi hirun hin bar wanawanan hitit naatu sabuw kou’ay gagamin na’in hima’am kouh yen.
28 Asu Pita ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se sɨheihoarɨ fɨfɨrɨhindɨ ro yɨhoefɨ ndɨfo-babɨdɨ nɨmarɨpoanɨ asu ahei worambe kefoefepoanɨ sei arɨhündɨ. Ŋga God ai wambo nafuimayu, ro ŋgɨrɨ nindou mamɨ moaruwai-ani mbɨsahɨ.
28 Iuwih eo, “Kwa etei kwaso’ob Jew hai ofafar men ebibasit boro Ufun Sabuw atinanawani bairi tatitayo’ay. Baise God i’obaiyu aitin ayu men orot ta biyan karitanin o gubagub anarouw anao.
29 Ranɨmboanahɨ asu ro moai sɨmborɨ hoafɨ kɨkɨhɨrɨheandɨ wambo ndanɨhü sɨnɨmbo hoafɨmemo ra. Asu haponda sɨheimbo düduweheandɨ, nɨmboyei se wambo sɨnɨmbo hoafɨmayeia?” mahuamboyu.
29 Imih ayu isou tur kwabiyafar, ayu men erekwahir auman anamih. Ayu kwa abibatiy, aisim ayu isou tur kwaiyafar ana?”
30 Asu Kornirius ai hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨhündɨ ro wandɨ worambe nɨmbambe safɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨ-yaheandane, asu nɨmehünou sünambeahɨndɨ nendɨ mamɨ ai wandɨ hɨmboarühɨ hɨmboarambe forɨhoeimbɨ hoearɨ güde haya manüŋgu.
30 Cornelius iya’afut eo, “Veya kwafe’en na’atube sawaraka, veya three korok na’atube rabirab au baremaim ayoyoyoban, naniyan meyemeye orot ana faifuw kwes nau’umaim bat eo,
31 Asu ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Kornirius, God ai se dɨdɨbafɨyafo marandɨ ra hɨmborɨ-yumboani. Asu se napo mbonɨmbo-rɨhümündi-mbɨmbo kakɨ napo sabadürɨ arandɨ ra fɨfɨreamboani.
31 ‘Cornelius, ayoyoban God nowar naatu a siwar sabuw yababan wairafih ibitih imaim ana not kusib.
32 Ranɨmboane asu se sɨhafɨ nindou bɨdɨfɨrɨ koandɨhawapura Sopa-nambo ŋgomo Saimon Pitambo hoafɨndɨmondowa mbüsüfuwamboane. Saimon ai ahandɨ ndürɨmboafo Saimon-dɨbo-ani anüŋgu. Ŋgorü Saimon ai burmakau hoearɨ nafɨra randeimb-ani. Ahandɨ worɨ ra sɨrɨwara hoekɨm-ane afondaro,’ mehu.
32 ‘Orot ta kwiyafar en Joppa imaim orot wabin Simon wabin ta Peter i Simon bobaituw kanabihimaim sawar ta ta sakirayan ana bar tor rewanamaim ema’am biyan etit.’
33 Ranɨmboyu asu sɨhambo sowana nindou bɨdɨfɨrɨ nɨmehünou koamarɨheheapurɨ. Asu se aboedɨ hamɨndɨyo ndanɨhü masɨfomo. Asu haponda muŋguambo ro sühifɨ ndanɨhü Godɨndɨ hɨmboarühɨ anɨboadefɨ. Muŋguambo hoafɨ Adükarɨ ai sɨhambo hoafɨmayu ra se hoafɨyowanɨ ro hɨmborɨmbo asefɨ,” mehu.
33 Imih o isa tur saisewat aiyafar, naatu gewasin maiyow o ina itit, naatu aki etei God nanamaim Regah sawar etei eo biyuni nowaramih ama akakaif.”
34 Asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Haponda ro wudɨpoaporɨhe fɨfɨrɨhea-mboanahɨ nindou muŋgua Godɨndɨ hɨmboahü sɨsɨmogodɨ yaŋgɨr-anefɨ.
34 Imaibo Peter busuruf binan eo, “Ayu bounabo aso’ob, God men orot babin ta’imon itin yan ebaibimih.
35 God ai muŋguambo nindou ahambo ahɨnɨyeihɨ ahandɨ hohoanɨmo süŋgurɨhinda ranaheimbo hohoanɨmoyundürɨ arandɨ.
35 Baise orot menan ta ta iyab i tibibiruw naatu abisa gewasin tisisinaf.
36 God ai Israer yɨhoefɨmbo aboedɨ hoafɨ koamarɨhendɨ ra se fɨfɨrɨhindɨ. Hoafɨ ra rahurai-ane, ‘Sisas Krais ai muŋguambo nindou ahei Adükar-ani asu ai sɨhefɨmbo God-babɨdɨmbo mamühɨ-mareamunɨ.’
36 Tur God iyafar na Israel biyah titit i etei kwaso’ob, iti tur gewasin i tufuw Jesu Keriso wanawanamaim ema’am. It etei ata Regah.
37 Horombo Sudia-yafeambe muŋguambo nɨnɨ-moatükunɨyo tükümefeyo ra se fɨfɨrɨhimboanei. Horombo Son ai Garirihü boatei nindou hundürɨmbo hoafɨmayu.
37 Naatu kwaso’ob sawar abisa Judea wanawanan mamatar, John bapataito isan bibinan ufunamaim iti sawar i Galilee imaim busuruf.
38 Se Sisas Nasaretɨhündɨ ra fɨfɨrɨhorɨ God ai Yifiafɨ Aboedɨ ŋgɨnɨndɨ kameihɨ masagado. Ai hoahoaŋgu wakɨreandühɨ nindou farɨhendürühɨ muŋgua Satanɨndɨ ŋgɨnɨndɨ hoarehɨ manɨmboei ranaheimbo aboedambo-mareandürɨ sapo God ai-dɨbo nüŋgumbo wambo.
38 Mi’itube Anun Kakafiyinamaim God Jesu Nazareth matuwan tafan eof nowah naatu fair tafan bisuwai i kwaso’ob. Naatu ana bowabow mi’itube run tit bow yawas gewasin sinaf, sabuw iyab afiy hai fairamaim hima’am etei biyawasih auman i kwaso’ob, anayabin God i hairi hima’am.
39 Suda-yafe hɨfambe asu Serusaremɨhü muŋgu-moatükunɨ ramareandɨ ra hoeirɨhu hohu anɨhond-ane sefɨ arɨhundɨ. Ŋga Suda ai ahambo Serusaremɨhü nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ parüwurɨ hou hɨfokoamarüwurɨ.
39 Sawar abisa Jew hai me yan naatu Jerusalemamaim sisinaf etei i aki a’itah sif arurubon. Naatu onaf afe’enamaim hikubar momorob auman i aki aso’ob.
40 Ŋga ŋgɨmɨ siyo haya God ai ahambo botɨmarira nindou hɨmboahü weindahɨ tükümefiyu.
40 Baise veya tounu ufunamaim God morobone bora’ah maiye naatu iwa’an tit irerereb sabuw hi’itin.
41 Nindou muŋgua moai ahambo hoeirɨhorɨ, ŋga wanɨ. Ŋga yɨhoefɨmbo horombo God ranahambo hoeife hefe hoafɨmbohündambo kafoare hɨnɨŋgɨ-mareamunɨ ro yaŋgɨrɨ hoeimarɨhurɨ. God ahambo yɨfɨhündɨ botɨmarirɨ asu ro ai-babɨdɨ sesɨ sahusifɨ, hoe sɨmɨndefɨ marɨhundɨ.
41 Men sabuw etei hi’itin, baise sabuw iyab God rurubinihiwat, nati i aki iyab morobone mimisir maiye ufunamaim bairi a’aa atomatomawat.
42 Asu ai yihoefɨmbo hoafɨyuhü yahuya, ‘Nindou muŋguambo se aboedɨ hoafɨ bokarɨndɨhoemo-ndühɨ anɨhondümbo hoafɨndomondühɨ anɨmboya, “God ai ahambo nindou yaŋgɨrɨ nɨboadeimbɨ asu yifɨyeimbɨ aheimbo refe yɨbobofembohünda kamafoarir-ani,” mbɨsɨmo,’ mehu.
42 Naatu eobaiyuni tur gewasin sabuw etei isah ana binan hai tur ana’owen Jesu i God Rubin sabuw yawayawasih naatu murumurubih baibabatiyih isan.
43 Horombo muŋgua Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ahambohündambo yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Muŋgua ahambo anɨhondümbo-ndɨhoranɨ ahandɨ ŋgɨnɨndɨna ranaheimbo God ai ahei moaruwai hohoanɨmo ra gogorɨndɨhe-ndürɨmbui,’ mehomo,” Pita ramehu.
43 Dinab orot etei isan hibinan hio sabuw iyab i wabinamaim hinabitumatum boro hai bowabow kakafih nanotawiyen.”
44 Pita ai hoafɨyuambe Yifiafɨ Aboedɨ ai nindou muŋguambo hoafɨ hɨmborɨmayei ranaheiwamɨ makoso.
44 Peter iti na’atube bat eo inan wanawanan Anun Kakafiyin ra’iy sabuw iyab hima tur hinonowar tar gabuwih.
45 Sudahündɨ anɨhondümbo-rundeimbɨ Pita-babɨdɨ masɨfomo ai hepünafu hou yahomoya, “God ai ahandɨ Yifiafɨ Aboedɨ Suda sɨhefɨ ndɨfoambo amboanɨ masagadürɨ,” mehomo.
45 Jew baitumatumayah afa Peter bairi Joppa’ane hinan hifofofor men kafaita. God ana usar Anun Kakafiyin Ufun Sabuw auman tafahimaim isuwai re’ere isan.
46 Suda-yafe ndɨfo ai ranɨpoanɨmbo ranɨpoanɨmbo hoafɨna wataporɨyeihü ‘God ai aboed-ani’ masei ra hɨmborɨmemo.
46 Naatu sabuw menah botabir tur ta ta hio God hibora’ara’ah.
47 Asu Pita ai hoafɨyuhü yahuya, “Aheimbo hɨmonɨ hundürümbo nindou dɨdai yowanɨ mambüsɨndüra. Ai Yifiafɨ Aboedɨ masahümündi sɨhɨrɨ masahumɨndefɨ nahurai-ane,” mehu.
47 “Iti sabuw boro yait harewamaim bapataito bain isan na’otanih? Anayabin Anun Kakafiyin it tabaib na’atube i auman hibaika.
48 Asu ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Sisasɨndɨ ndürɨnambo sɨheimbo hundürü-ndürɨmboemo,” mehu. Asu ai Pitambo hoafɨyahündowohü seiya, “Se ro-babɨdɨ yahunümbɨmbo nɨmbafɨ,” masei.
48 Basit iuwih Jesu Keriso wabinamaim bapataito hibai, naatu Peter veya bai’ab na’atube bairi ma isan hifefeyan nati’imaim bairi hima.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.